Kniha: Rehoľníčka
Autor: Denis Diderot
Pridal(a): Jeřábková, T. Beníšková
Denis Diderot (1713 – 1784)
- Narodil sa 8. októbra 1713 v Langres, Champagne, bol synom nožiara.
- Bol určený pre kňazskú dráhu, ale štúdia prerušil a začal študovať radšej práva, tých neskôr zanechal. Rozhodol sa stať spisovateľom.
- Rodina ho zavrhla, preto žil bohémskym životom. V roku 1743 sa proti otcovmu vôli tajne oženil s Antoinettou Champion, dcérou obchodníčky s prádlo. Mali niekoľko detí, ale z nich len dcéra Angelika dosiahla dospelého veku.
- Diderot bol nejen spisovateľ, ale aj filozof. Zaoberal sa mnohými obormi – filozofiou, matematikou, fyzikou, estetikou, teológiou.
- Bol hlavným organizátorom a vedúcim skupiny francúzskych vedcov a filozofov, ktorí mali vytvoriť dielo, ktoré zhrnovalo všetko ľudské vedomie. „Encyklopédia alebo racionálny slovník vied, umení a remesiel“ vychádzala počas dvadsiatich rokov, v rokov 1751 – 1772.
- Pôsobil aj v Petrohrade ako knihovník ruskej cárovnej Kataríny II. v rokov 1773 – 1775.
- Smrť Diderotovej sestry, ktorá bola rehoľníčkou, nejspoľ ovlivnila jeho názory na náboženstvo a na život v kláštoroch.
- Z tejto osobnej skúsenosti zrejme čerpal aj niektoré postrehy pre svoje dielo Rehoľníčka.
- Zomrel 31. júla 1784 v Paríži.
Ďalšie prozaické dielo:
- Jakub fatalista a jeho pán, Rameauov synovec, Upovídané šperky, Bielý vták. Ďalej mnoho diel z oblasti filozofie a estetiky.
Literárne-historický kontext
- V 18. storočí dochádzalo k rozvoju techniky, priemyslu aj prírodných vied. Súčasne s tým sa začal presadzovať nový spôsob myslenia, ktorý bol založený na vedeckom poznaní, rozume a slobode – tzv. osvietenstvo. Pre osvietenstvo je príznačný kult rozumu. To podrývalo autoritu feudalizmu aj cirkvi, ktorá ľuďom predpisovala, čo si majú myslieť a ako majú žiť.
Ďalší autoři
- Vo Francúzsku písal v dobe osvietenstva Charles de Montesquieu (O duchu zákonov, Perzské listy), Voltaire (Candide alebo Optimizmus), Jean-Jacques Rousseau (Júlia alebo Nová Heloisa, Emil alebo O výchove). V Anglicku Daniel Defoe, Jonathan Swift (Gulliverove cesty).
Rozbor diela: Rehoľníčka (1796)
- Napísané okolo roku 1780, ale publikované bolo až posmrtne v roku 1796.
- Ilustrácie: Adolf Born, nakladateľstvo, rok vydania: Odeon, Praha 1986
- Prekladatelia: Albert Vyskočil (1. diel) a Timotheus Vodička (2. diel)
Literárny druh a žáner
- Druh – epika (próza)
- Žáner – psychologický román, zameriava sa na vnútorný svet hlavnej hrdinky.
- Fiktívna autobiografická spoveď rehoľnej sestry Zuzany.
Tematický plán
- Celkové téma: Kritika náboženskej morálky, boj za slobodu (systém potláčajúci slobody jednotlivca) – aktuálne aj dnes
- Hlavné téma: Životné osudy rehoľníčky
- Vedľajšie téma: Život jej rodiny
Význam diela
- Náboženská satira, obhajuje právo človeka slobodne sa rozhodnúť o svojom osude.
Okolnosti vzniku diela
- Denis Diderot bol francúzsky filozof a spisovateľ, predný encyklopedista. Žil v 18. storočí. Diderot sa mal stať kňazom, avšak utiekol a venoval sa literatúre.
- Diderot román písal na motívy skutočných osudov rehoľníčky Margaréty Delamarovej, ktorá sa pokúsila súdnej cestou zrušiť svoje rehoľné sľuby. Román vyfabuloval pre svojho priateľa markíza de Croismare, ktorému dopisy sestry Zuzany posielal, aby ho presvedčil, aby sa vrátil z vidieka do Paríža, pretože vedel, že sa o osudy rehoľníčky snažiacej sa zrušiť svoje sľuby zaujímal a chcel jej pomôcť. So svojimi priateľmi sa Diderot vymýšľaním osudov Zuzany bavil. Markíz de Croismare po čase sprisahanie odhalil, ale údajne sa ním tiež pobavil a priateľom odpustil.
Kompozícia
- Chronologický postup (chronologická časová linka).
- Román je písaný v dopisoch.
- Vnútorná stavba dej:
- úvod (Zuzana sa dozvedá, že nie je manželské dieťa)
- zápletka (Zuzana musí do kláštora)
- vyvrcholenie ( Zuzana sa snaží rozviazať rehoľné sľuby)
- zvrat (útěk z kláštora)
- záver – tragédia (Zuzana umiera)
Jazyk
- ICH-forma
- Spisovná slovenčina
- Reč postáv: dialógy, monológy, reč nepriama aj priama.
- Nachádzajú sa tu archaizmy.
- Špecifické pojmy z oblasti rehoľného života.
Postavy
- Zuzana Simoninová (sestra Zuzana)
- Hlavná postava diela
- Je znázornená ako veľmi statočná, nebojácna a chytrá dievčina, ktorá je veľmi nadaná a krásna.
- Vnútorne sklamaná a nešťastná zo svojho života.
- sestra Uršula – kamarátka Zuzany
- 1.matka predstavená de Moni – Zuzana si ju obľúbila
- 2.matka predstavená Kristína – zo srdca nemala Zuzanu rada a robila jej rôzne naschvály
- 3. matka predstavená – cítila k Zuzane až príliš veľkú lásku
- advokát Manouri – pomáha Zuzane so súdnymi záležitosťami
- markíz de Croismare – príjemca dopisu od Zuzany
Časopriestor (prostredie)
- román sa odohráva vo Francúzsku v 18. storočí
- v niekoľkých kláštoroch – kláštor Marie Panny, kláštor v Longchamp, kláštor v Sain-Eutrope
- ďalej v Paríži, kde Zuzana pracovala ako pradlena
Dej (obsah) diela
Mladá dievčina Zuzana vypráva svoj osud dopisom, ktorý posiela markízovi de Croismare. Detstvo nemala šťastné. Vyrastala s rodičmi a s dvoma sestrami, ktoré boli vždy obľúbenejšie než ona. V šestnástich rokoch sa Zuzana dozvedela, že muž, ktorého považovala za svojho otca, je jejím otčimom. Krátko na to bola poslaná do kláštora, kde však nesplnila rehoľné sľuby a urobila tak ostudu svojim rodičom, k ktorým sa vrátila. Dlhé dni bola zamknutá v jednej miestnosti domu. Potom bola odvezená do kláštora Longchamp, kde nedobrovoľne zložila rehoľné sľuby. Spriatelila sa tu s matkou predstavenou de Moni, ktorá chápe jej nenávisť k rehoľnému stavu. Tá však čoskoro zomrela a matkou predstavenou sa stala sestra Kristína. S tou si však sestra Zuzana nerozumela a preto požiadala advokáta Manouriho, aby jej pomohol rozviazať rehoľné sľuby. Keď sa to matka predstavená a ostatné sestry dozvedeli, začali robiť sestre Zuzane zo života peklo. Zamkli ju do kopy, kde bola len holá zem. Nedostávalo jej jedla, musela sa bičovať a zakázali jej sa modliť. Žiadosť o rozviazanie sľubov nebola povolená, ale aspoň jej pan advokát pomohol dostať sa do iného kláštora. V novom kláštore bola srdečne prijatá matkou predstavenou. Neskôr sa však ukázalo, že k nej matka predstavená chová iné city, ako by mala. Sestre Zuzane jej zpovedník poradil, držať sa od nej čo najďalej. Zuzana to tak urobila a matka predstavená, ktorá vycítila, že sa jej Zuzana vyhýba a straní, zošalela. Za pár dní matka predstavená zomrela a na jej miesto bola dosadená zlá rehoľníčka, ktorá Zuzanu nemala rada. Sestra Zuzana za pomoci zpovedníka utiekla z kláštora. Pri úteku si poranila nohy a jej zranenia sa stále zhoršovali. Získala miesto pradleny, ale neustále mala strach z ľudí a prestala im dôverovať. Nakoniec podľahla svojim zraneniam a zomrela.
Reakcia na dielo
- Dielo Rehoľníčka vyšlo až po Diderotovej smrti, pretože pred tým pobúrilo cirkev a nevyhovovalo súdobej cenzúre.
Ďalšie spracovania
- Bohaté. Podľa knihy bolo natočené niekoľko filmov, napríklad:
- Francúzsko-belgicko-nemecký film Rehoľníčka (La Religieuse) z roku 2013, režisér Guillame Nicloux, ktorý bol nominovaný na Berlinale v roku 2013 na Zlatého medveďa za najlepší film
- Francúzsky film Rehoľníčka (La Religieuse) z roku 1966, režisér Jacques Rivette, ktorý bol nominovaný na Zlatú palmu na festivale v Cannes. Tento film bol niekoľko času cenzorom zakázaný a nesmel sa premietať pre verejnosť.
Vlastný názor
- Kniha sa mi páčila. Bola zaujímavá a prekvapila ma, pretože keď sa povie slovo kláštor, vybavím si hodné, milé dievčatá v čierno-bielych šatách. V tejto knihe sú však opísané ako zlé, zákeřné, závistivé „potvory“.