Kniha: Smiešne lásky
Autor: Milan Kundera
Pridal(a): Študent
Milan Kundera (život a dielo autora)
- Narodil sa roku 1929 a je najvýznamnejším predstaviteľom postmodernizmu.
- Svoju tvorbu začal ako básnik, následne písal prozaické diela, ale takisto využil možnosti byť dramaturgom. Na začiatku svojej umeleckej dráhy sa chcel stať hudobným skladateľom (po vzore svojho otca) a to malo vplyv na jeho estetické vnímanie a prozaický štýl. Študoval vedu a estetiku na Karlovej univerzite a potom prešiel na FAMU a študoval režiu a scenáristiku. Do literatúry vstúpil v 50. rokoch 20. storočia.
- V dobe normalizácie bol vyradený z oficiálnej literatúry. Malo mu byť zakázané publikovať.
- Tento český rodák v polovici 70. rokov emigroval do Francúzska, v Paríži žil do 11. 7. 2023, kde tiež na svoju dlhodobú chorobu zomrel.
- Od 90. rokov písal už len po francúzsky
Ďalšie významné diela
- Žart – román – absurdita stalinistického režimu 50. rokov v Československu
- Nesnesiteľná ľahkosť bytia – najúspešnejší román – osudy dvoch partnerských dvojíc
- Majitelia kľúčov – dráma
- Nesmrteľnosť – román
Okolnosti vzniku diela
Literárny kontext:
- obdobie normalizácie, exilová/samizdatová literatúra
Ostatní autori:
- Jaroslav Seifert – Morový stĺp, Byť básnikom, Všetky krásy sveta
- Josef Škvorecký – Tankový prápor, Zbabelci, Mirákl
- Jiří Lustig
Rozbor diela: Smiešne lásky
Literárny druh – epika
Literárny žáner – milostné poviedky
- poviedka – krátky rozsah, jednoduchý dej, obvykle jedna dejová línia, hlavné postavy sa nevyvíjajú, väčšina poviedok končí pointou
Hlavná myšlienka diela:
- Hlavnou myšlienkou poviedok je láska, chápaná ako ilúzia: Hrdinovia sa zaplietajú do svojich hier a mystifikácií, ktorými často spôsobia opak toho, čo zamýšľali.
- Väčšina poviedok má otvorený koniec – môžeme sa len domnievať o skutočných následkoch zápletky.
- I keď ide o príbehy s vážnou tematikou, tak na nás budú skôr pôsobiť vtipne a my si uvedomíme, že láska môže byť v niektorých situáciách opravdu smiešna.
Téma
- Hlavné témy:
-
- Hlavnou tematikou poviedok sú milostné vzťahy, teda láska a večné konflikty medzi dvoma pohlaviami. Téměr vo všetkých poviedkach sa objavuje erotika, ktorá tu hrá jednu z hlavných rolí.
- Námětom je láska, ktorá je zasadená do komických súvislostí. Každá poviedka obsahuje jakýsi pokus o milostný vzťah, vrcholí však komédiou až tragikomédiou. Autor sice uprednostňuje mužov, ako centrálny bod poviedok, avšak autor sa tiež zaoberá ženami a je patrné, že sa dokáže skvelo vžiť do ich myslenia.
- Vedľajšie témy:
-
- K vedľajším témam môžeme priradiť spoločenský problém, a to obdobie, v ktorom sa dej poviedok odohráva – obdobie totality.
- Príbehom tiež nechýba filozofická myšlienka.
- Z príbehov lze tiež vycítiť istú kritiku spoločnosti 2. polovice 20. storočia.
Motív:
- láska, zalíbenie, príťažlivosť, sex, hlúposť, naivita, náhodné stretnutia,
Kompozícia
- Dielo je písané formou chronologickou (občas sa niekde objaví nejaká vzpomienka na minulosť – je však vhodne začlenená).
- Každá poviedka má niekoľko krátkych kapitol, ktoré sú číslované, alebo nesú názov súvisiaci s obsahom kapitol. Kapitoly sú ďalej členené do odsekov.
Vnútorná výstavba deja:
napr. poviedka Falošný autostop
- a) úvod – mladý pár jedie na štrnásťdňovú dovolenku, spoznávanie sa s postavami
- b) zápletka – dievča si začne hrať na stopárku, chlapec hru prijíma, ako neznámi ľudia
- c) vyvrcholenie konfliktu – sebavedomé výstupy, žiarlia na seba, komunikácia bez zábran
- d) zvrat – pohádajú sa, ohrozenie ich vzťahu
- e) rozuzlenie – snaha o navrátenie situácie
- f) záver – návrat, ukončenie poviedky
Jazyk
- Poviedky sú vyprávané jednoduchým štýlom.
- Celá kniha je písaná spisovným jazykom, avšak pár nespisovných tvarov či vulgarizmov sa objavia v krátkych dialógoch, ktoré tieto poviedky oživujú a posúvajú tak dej kupredy.
- Pre autora sú typické složité rozvinuté vety, ktoré najčastejšie využíva v opisoch udalostí.
- tropy:
- hyperbola
- metafora (začal prizývať na súcit)
- epiteton (vzlykavý hlas)
Vyprávač
- Poviedky sú vyprávané dvoma spôsobmi: hlavná hrdinka – ich forma na opis udalostí, er forma na sledovanie myšlienok a pociťov postáv
- Vyskytujú sa v najväčšej miere vnútorné monológy postáv, ale aj časté dialógy – najčastejšie prejavy medzi hl. hrdinkou a niektorou z ďalších postáv
Prostredie:
- Česká republika z rokov 1963 až 1968, teda z doby, keď sa pomery v komunistickom Československu trochu uvoľnili a začali sľubovať socializmus s „ľudskou tvárou“.
Postavy:
Hlavnými postavami sú muži – svodníci → 2 TYPY HRDINOV
- Väčšinou mladí muži, ktorí túžia po nejakej žene, či už mladšej alebo staršej. Vo svojich túžbách však musia prekonávať rôzne problémy a vnútorné pocity, čo viedlo k rôznym situáciám.
- Páry či muži, ktorí sa ľahkovážne pohybujú v milostných vzťahoch a nedbajú na to, čo ich počínanie môže spôsobiť.
Obsah diela:
1) Nikto sa nebude smiať
Vyprávač: hlavná postava muža – myslím, že nie je uvedené meno
Postavy
- Hl. postava – muž: atraktívny, mladý, sobecký, zbabelý, nepoctivý
- Klára – priateľka hl. hrdinky, veľmi krásna a naivná, nechá sa sebou dlho manipulovať
- pan Záturecký – zúfalý, veľmi vytrvalý, veľmi nešťastný
- pani Záturecká – odhodlaná, rozumná, chce len očistiť meno svojho manžela a vyraziť z hlavného hrdinu splnenie sľubu
Na začiatku poviedky si hlavná postava (muž) číta so svojou dievčinou Klárou dopis, v ktorom ho istý pan Záturecký prosí, aby si prečítal jeho stať, ktorú mu odmietli otlačiť vo výtvarnom časopise. Žiada ho, aby si stať prečítal, zhodnotil a odporučil. Náš hrdina si ju prečíta, ale prijde mu mizerná. Nechce však byť tým, kto zničí panu Zátureckému jeho poslednú nádej, takže sa začne vyhýbať a sľúbi, že hodnotenie napíše, čo samozrejme neudelá.
Pan Záturecký ho najprv hľadá na univerzite, kde náš hrdina prednáša, tam však nič neporiadne. Nakoniec odhalí, kde hl. postava býva a idú k nemu do bytu, kde potká Kláru, ktorá tam býva ilegálne, čo jej je neprijemné a má strach, že sa to všetci dozvie.
Potom pan Záturecký vyhmatne aj hl. hrdinu, ktorý na neho uderí, ako je možné, že obtiažoval jeho Kláru, keď ju tam navštívil. Domnieva sa, že sa ho týmto falošným obvinením nadobro zbaví.
Kláru začne stíhať pani Záturecká, aby zistila, ako je možné, že sa odvážila obviniť jej manžela z niečoho takéhoto. Chce ju zažalovať za urážku manžela. Našho hl. hrdinu medzitým kvôli jeho horšejúcej sa povesti vyhodia z univerzity. Dokonca kvôli tomu zvolajú schôdzu, kde sa pýtajú na Kláru, čo prináša ďalšie neprijemnosti hlavne jej.
Hl. hrdina sa stretne s pani Zátureckou a vysvetlí jej, že si to Klára vymyslela. Pani Záturecká ho prosí o posudek a on jej konečne narovine povie, že je ta stať pana Zátureckého neobyčajne nepodarená. Pani Záturecká to prijme a Klára sa s ním rozíde kvôli všetkému, čo jej spôsobili jeho lži. (Zbytočný stres atď.)
2) Zlaté jablko večnej túžby
Vyprávač: bezmenná hl. hrdinka – muž
Postavy:
- Hl. hrdinka – tichý, filozofuje nad Martinovým konaním, takisto sa mu líbia spousta mladých žien
- Martin – atraktívny, otvorený, neustále sa snaží získať čo najväčší počet rôznych žien, ale nakoniec sa ukáže, že to robí len pre pocit, že ich môže mať, pretože je šťastne ženatý
- veľa dievčat – mladé, veselé, pekné, naivné, jednoduché, svolné
Martin a hl. hrdinka sú dobrí priatelia. Martin neustále flirtuje s rôznymi ženami, zve ich na schôdzky a naväzuje známosti. Napriek tomu, že je šťastne ženatý so ženou, ktorá na neho doma trpezlivo čaká. Jedného dňa jednej niektorej do ruky knižku našej hl. hrdinky a domluví sa s ňou, že si pre ňu prijdú. Skutočne za ňou idú do mesta a domlúvajú si s ňou a jej kamarátkou Boženou schôdzku na večer. Potom v kaviarne jednu prosia, aby s nimi išla na kúpalisko. A cestou na kúpalisko sa snaží o inú mladú dievča, ktorá nakoniec na ich rande neprišla. Zkrátka ich odpoludnia je nekonečná honba za ženami. Nakoniec sedia Martin s hl. hrdinkou v aute a na poslednú chvíľu idú domov a rušia svoje rande s Boženou a jej kamarátkou. Pretože toto konanie a neustále svádenie žien je len klam a pokus o udržanie ilúzie mladosti. Ženy sú Martinovo zlaté jablko večnej túžby..
3) Falošný autostop
Vyprávač: žiadna z postáv
Postavy:
- Dievča – veľmi hezká, ale nejistá, až vo svojej roli stopárky získava istotu a drzosť, ktorú vždycky postrádala – myslí si, že práve to je to, čo jej chlapec najviac chce a neteší sa, že práve to na nej začne nenávidiť
- Mladík – sebavedomý, zamilovaný, laškovný, začína hrať hru kvôli ktorej si uvedomí, že jeho dievča vie byť veľmi ľahko tými, ktoré nemá rád, aj keď sa o svojich pociťoch určite neprepustí
Dievča a mladík jedú autom. Dojde im benzín, ona idú čúrať, ale stydí sa to povedať nahlas. Je nejistá a žiarlí na všetky, s ktorými chodil mladík pred tým, pretože boli suverénne a priprosté. Ale nevie, že on na ňu miluje práve jej nevinnosť a jemnosť.
Potom, ako sa vráti z čúrania, začnú náhodou hrať hru. Mladík ju naberá ako stopárku, on je vodič. Flirtujú spolu. Ona je smutná, keď vidí, že mladík nemá absolútny problém flirtovať s niekým potenciálne cudzím. Mladík toho brzy nechá a jej sa uľaví.
Odbočia z pôvodnej cesty, idú do hotela a nevystupujú zo svojich rolí. Ona sa pomaly mení na vyzývavú, čo jej nechutí.
Mladíka fyzicky veľmi túži, ale psychicky je mu dievča vďaka zmene svojho správania tak vzdialená ako nikdy predtým. Čož ona samozrejme nemôže vedieť.
Mladíka ničí bytie v roli, ale nič s tým neurobí. Idú spolu do izby, on s ňou rozpráva ako s dievčaťom a dáva jej peniaze. Odôvodňuje to tým, že sa ako dievča správa. Začne ju ponižovať a jej význam ignoruje. Na závěr sa spolu vyspia, ona ho chce bozkávať a všetko vrátiť, ale on odpovedá, že bozkáva len ženy, ktoré má rád. Ona potom plače a on má problém si uvedomiť, kto je vedľa neho a že ju má milovať.
4) Sympózium
Vyprávač: žiadna z postáv
Postavy:
- sestra Alžbeta – v obličaji ošklivá s krásnym telom, zúfalo túži po obdivu prítomných mužov, ktorého sa jej nedostáva, zamilovaná údajne do Flajšmana, ale túži tiež po Havlovi
- doktor Havel – sebavedomý, u žien úspešný, je ako smrť – berie všetko (v zmysle každú ženu), primárov dobrý priateľ
- medik Flajšman – mladý, egoistický, namyšlený, trochu naivný, prikladá si množstvo väčšej dôležitosti, ako má
- doktorka – mladá, hezká, chodí s primárom, ktorého má rada, ale vzťah s ním jej zcela nenapĺňa, napriek tomu nechce urobiť nič, aby mu ublížila
- primár – vzdelaný, ale slepý voči pociťom ostatných, radosťou ženatý
Päť doktorov sedí v nemocnici okolo stola a pije vo službe. Sestra Alžbeta, doktor Havel (ktorý ju neustále odmieta, aniž by bol schopný dať svojmu konaniu rozumný dôvod), medik Flajšman (chce ho Alžbeta, ale on ju prehliada), doktorka (tú by rád Flajšman) a starý primár (ten chodí s doktorkou a absolútne ignoruje Flajšmanove signály, ktoré k nej nenápadne vysiela).
Doktorka naviaže s Flajšmanom očný kontakt (on si to tak vykladá) a významne pronesie, že je vonku hezká noc, čo on berie ako úplne jasnú výzvu. Idú sebavedome von a čakajú na ňu, nakoniec však príde primár, ktorý si chce odskočiť. Vracajú sa spolu dovnútra.
Alžbeta medzitým predvádza striptíz, čo všetkých uvádza do rozpakov. Nakoniec jej dajú prášky na spanie.
Flajšman je na nej hrubý a ona s plačom odchádza. Flajšman to zaskúša na doktorke s nádhernou nocou, ale cestou zistí, že sa Alžbeta pokúsila otráviť plynom. Svliekla sa, aby videli jej (skutočne) krásne telo a pustila si plyn. Zachránia ju.
Flajšman i Havel si jej pokus o samovraždu vyčítajú. Havel si hovorí, že nespať s Alžbetou je móda a on to nechce porušiť. Flajšman k nej začína cítiť niečo ako lásku, pretože ho ohromí sila jej činu.
Doktorka ich vyvedie z omylu tým, že Alžbeta len usnula.
Havel spí doma a uprostred noci k nemu príde doktorka, aby ho presvedčila, že on nie je ako smrť, že neberie všetko. (Čo o ňom všetci hovoria.) Povie, že by ho prý nechcela. On povie, že by ju tiež nechcel, pretože chodí s primárom, a to je jeho dobrý priateľ. Doktorka hovorí, že chce byť primárovi neverná, pretože on je jediný, ktorý primárovi neublíži a neublíži. (Vyspia sa spolu.)
Flajšman idú za Alžbetou a hovorí jej, že ju tiež má rád, ale že ich vzťah radšej nechajú taký, aký je. Platonický.
Všetci sa dohodnú, že Alžbeta sa chcela spáchať samovraždu.
Nakoniec sú šťastní, znova večer sedia a Flajšman zachytí doktorčin náznak.
5) Ať ustúpia starí mŕtvi mladým mŕtvym
Vyprávač: žiadna z postáv
Postavy:
- Muž – nezkušený, nejistý, mladší ako ona, stále k nej niečo cíti
- Žena – o hodne staršia ako on, stále krásna, stále svodná a smyslná, na závěr sa jej podarí prekonať svoj strach a svoje zábrany
Muž náhodou stretne ženu (svoju starú známu) po pätnástich rokoch a pozve si ju k sebe domov.
Jela sa do mesta podívať na hrob manžela, ktorý zapomnela zaplatiť, takže tam nebožtík už nie je. Vyčíta si to a myslí len na to, ako bude reagovať jej syn.
Muž (druhá hlavná postava) to s ženami nikdy nemal a kladie si to za vinu. Do tejto ženy bol kedysi úplne zamilovaný a nechal ju utiecť.
Je o dvadsať rokov staršia ako on a má pocit, že už mu nemôže pôsobiť krásna, že príliš zestárla.
Mrzí ho, že sa nestretli skôr. Hovoria spolu o smrti a o tom, čo za sebou človek zanecháva. Žena si myslí, že nejaký obraz v myšlienkach (v spomienkach) ostatných ľudí, čo jej tam zanechala.
Vzpomínajú, ako sa spoznali. Dávala mu najavo, že sa jej páči a v podstate sa pozvala k nemu domov. Tam sa líbali a ona sa pred ním svliekla, on sa k tomu neodhodlal. Napriek tomu sa spolu vyspali, ale v temnote. Potom sa mu vyhýbala a on nemal dostatočnú odvahu sa o ňu snažiť.
Teraz jej berie za ruky a hladí a ona mu doteky opláca, pretože vie, že stále umí. Keď ju však chce políbiť, procitá a bráni sa. Pretože sa bojí, že by si týmto novým zážitkom zošklivila dávnu spomienku, ktorú si vtedy vytvorili.
Nakoniec svoj strach pouští a hovorí si, že priečom na tom, čo bude. A čo bude mať on v hlave a svlieka sa pred ním za svetla.
6) Doktor Havel po dvadsiatich rokoch
Vyprávač: žiadna z postáv
Postavy:
- doktor Havel – starnúci, ale napriek tomu stále relatívne vo forme, miluje svoju ženu, ale zároveň je tiež rád stredobodom pozornosti mladých a krásnych žien, je ako smrť – berie všetko
- jeho žena – mladá, krásna, slávna herečka, ale napriek tomu nejistá, žiarlí na svojho muža, aj keď by ju nikdy skutočne neopustil
- redaktor – rozpačitý, nesebavedomý, má veľmi rád svoju dievča, a napriek tomu sa ľahko nechá ovplyvniť pokriveným názorom doktora Havla
- redaktorova dievča – obyčajná, ale hezká a veselá, upovídaná
- ženy – všetky ženy, ktoré doktorom Havlom opovrhovali, dokým nezistili, že je jeho žena slávna
Doktor Havel odchádza do kúpeľov, pretože mu nie je moc dobre. Jeho žena na neho žiarlí, aj keď je mladá a krásna a k tomu slávna herečka. I v kúpeľoch sa Havel cíti unavený. Postupne sa mu stáva lepšie a ohlída sa po ženách. Stále ho však hľadá redaktor časopisu, že chce urobiť rozhovor s jeho ženou, ktorá Havla príde navštíviť. Havla to dotýka. Keď redaktor zistí, že nepoznal vplyvného doktora a svodníka žien, stydí sa a snaží sa to napraviť. Nakoniec sa udoberia a domluvia sa, že si redaktor privedie na schôdzku s Havlom svoje dievča. Chce, aby mu ho Havel ohodnotil. Aj keď ju má veľmi rád a žiadne hodnotenie by nemohlo jeho lásku zmeniť.
Cestou na tú schôdzku Havel pár žien odmieta a tak doráža značne rozladene. Havel redaktorovu dievča okamžite odsúdi, pretože vie, že by ho tiež odmietla.
Havel zavolá svojej žene, že sa mu po nej stýská a či by za ním neprišla. Ona príde a Havel sa s ňou pyšne prechádza po kúpeľnom mestečku, všetci sa za nimi otočia, pretože ju poznávajú.
Keď jeho žena odchádza, Havel má stále obdiv všetkých, aj tých žien, ktoré ho pred tým odmietali. Príbeh končí tým, že si jednu z nich spokojene odvádza.
7) Eduard a Bůh
Vyprávač: žiadna z postáv
Postavy:
- Eduard – nepriliš sebavedomý, ale nakoniec zatvrdzujúci, zamilovaný do Alice, emocionálny
- Alice – hezká, ale chladná a zásadová, nakoniec kvôli Eduardovi svoje zásady ruší
- riaditeľka – ošklivá, urputná, nepriťažlivá, nešťastná
Eduard je učiteľ v škole. Zamiluje sa do Alice, krásnej dievčiny, ktorá je však na rozdiel od Eduarda veriaca. Vezme ho so sebou do kostola a pýta sa ho, či verí v Boha. Lže, že áno, keďže Alice povie, že spolu môžu byť len vtedy, ak veria.
V kostole ho potká riaditeľka školy, ktorej sa jej nelíbi, že tam chodí.
Alice sa s Eduardom nechce vyspať, pretože by to porušilo jej zásady spojené s cirkvou a vierou. Eduard začína svoju vieru v Boha prehrávať a preháňať, aby jej zničil. O jeho konanie ho vidí školníčka a nahlási to riaditeľke.
Takže Eduard musí do školy vysvetľovať, či je veriaci a prečo navštevuje kostol. Tam im tvrdí, že opravdu verí v Boha, aj keď to nie je pravda. Vedenie si stěžuje, že tým podrýva autoritu systému. (Komunizmus a viera v Boha sa zkrátka vylučujú.)
Nakoniec sa domluvia, že ho to riaditeľka odnaučí, tak ju navštevuje u nej doma. Lže jej, že sa mu páči a ona to vezme vážne. A na ďalšej návšteve sa s ňou vyspí, aj keď Eduard samozrejme moc nechce. Pred aktom ju donúti sa modliť, čo ju vzruší.
Na závěr sa vyspí s Alicou, ktorá ich sex neprežíva tak, ako by si predstavoval, takže sa s ňou rozchádza, pretože podviedla Boha. Porušila svoje zásady.
Vliv diela
- Podľa Smiešnych láskov vznikli tiež 2 filmy:Nikto sa nebude smiať (1965, réžia Hynek Bočan)
- Já, truchlivý Bůh (1969, réžia A. Kachlík, scenár M.