Kniha: Žart
Autor: Milan Kundera
Pridal(a): m.i.h.i, xxx
Milan Kundera (1929 – 2023)
- Tvoril prevažne v druhej polovici 20. storočia, i keď niektoré jeho diela sú zo začiatku storočia jednadvadsiateho.
- V roku 1948 vstúpil do strany, s ktorou tak ako mnoho mladých radikálne premýšľajúcich ľudí súctil. Neskôr sa ale so stranou názorovo rozchádzal, bol vylúčený, prišiel o prácu a upadol do nemilosti. Ako jeho čas vo strane, tak jeho vylúčenie a nenávisť voči nej je jedným z významných tém jeho diel.
- Do roku 1975 žil v Československu, ale potom sa presťahoval do Francúzska, kde žil až do svojej smrti v roku 2023. Roku 1979 mu dokonca bolo odobraté československé štátne občianstvo, ktoré mu bolo obnovené až v novembri roku 2019.
- V českej republike bolo jeho dielo zakázané od roku 1970 až do Nežnej revolúcie v roku 1989 (nikdy sa priamo nevyjadroval k politickej situácii, ale náznaky jeho protestného postoju boli z jeho románov a článkov zrejmé).
- Po zákaze jeho diel vydával prvé knihy v samizdate. Potom, čo sa presťahoval do Francúzska, začal písať po francúzsky a vydávať svoje diela v tamojších nakladateľstvách. Z počiatku svoje diela sám prekladal do českého jazyka a vydával ich v rôznych exilových nakladateľstvách, ale neskôr odmietal svoje romány prekladať a ani nebol ochotný ich svieriť prekladateľom.
Špecifika jeho tvorby:
- Poezia, próza (poviedky, romány) i drama.
- Všetky jeho knihy majú podobné témy: vzťahy, láska, osobné tragédie (a ich vplyv na život človeka a jeho okolia), problematika vnútornej a vonkajšej slobody jednotlivca, znázorňovanie protikladov (dobro a zlo, ľahkosť a ťažkosť, umenie a kýč), spor duše a tela, náhoda, rôzne formy viery.
- Všetky príbehy sú doplnené úvahami a filozofickými pasážami.
- Typicky čistá, jasná a predem premyslená štruktúra.
Príklady diel:
- Žart je jeho prvým románom, vyšiel roku 1968.
- Smiešne lásky – zbierka poviedok na tému odľudštenosti milostných vzťahov, často sa v nich vyskytujú rôzne žarty, ktoré sa vždy vymknú z rúk. Poviedky vyšli vo troch zbierkach v rokoch 1963 až 1968.
- Nesnesiteľná ľahkosť bytia – príbeh pražského neurochirurga Tomáša a jeho ženy Terezy, ktorí po roku 1968 emigrujú do Švajčiarska a následne sa kvôli nespokojnosti presťahujú späť do Čiech, kde vplyvom náhody umierajú v autonehode. Román líči atmosféru normalizačného Československa a pojednáva o tom, ako sa ľudia chovajú vo vzťahoch a o problematike medziľudskej komunikácie a porozumenia. Vyšlo roku 1985 pôvodne vo francúzskej verzii neskôr aj v Československu.
- Nesmrteľnosť – pôvodne francúzsky vydaný román z roku 1990, posledný, ktorý bol preložený do češtiny. Hlavnou témou je všeovládajúca ohlupujúca povrchnosť, vďaka ktorej moderný človek často zabúda na podstatné hodnoty bytia.
Literárne historický kontext
Súčasná literatúra:
V období normalizácie sa česká literatúra rozdelila na tri základné prúdy:
- Literatúra oficiálna: Literatúra, ktorá mohla vychádzať v husákovskom normalizačnom období. Je to veľmi široká kategória, lebo vedľa čítankových príkladov politicky zprofanovaných spisovateľov sú tu aj vynikajúci autori, ktorí zákazy zázračným spôsobom minuli, alebo vydávali diela pri ústupkoch režimu.
- Literatúra samizdatová: Texty, ktoré boli v oficiálnych nakladateľstvách odmietnuté, boli prepisované na strojoch a vydávané s malými nákladmi v malom množstve. Bola to snaha zachovať v dlhom období normalizácie českú literatúru. Tieto diela boli neskôr často vydávané v exile alebo po úpravách aj oficiálne.
- Literatúra exilová: Literatúra spisovateľov žijúcich v exile a tiež knihy „domácich“ spisovateľov, ktorí svoje diela inak publikovať nemohli.
Autorovi súčasníci:
- Oficiálna literatúra: Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Bohumil Hrabal (Obsluhoval som anglického kráľa), Vladimír Páral (Milenci a vrazi)
- Samizdatová literatúra: Ludvík Vaculík (Morčatá), Ivan Klíma (Sudca z milosti), Václav Havel, Eva Kantůrková (Pozostalosť pána Ábela)
- Exilová literatúra: Josef Škvorecký (Tankový prápor), Arnošt Lustig (Modlitba pre Kateřinu Horowitzovú), Pavel Kohout (Kde je zakopaný pes)
Z hľadiska témy a štýlu radíme Kunderu k postmoderne
- Literárny smer druhej polovice 20. storočia
- Znaky: skepsa voči hodnotovým systémom, hierarchii, úlohe literatúry a jej schopnosti odrážať realitu; otvorenosť k jazykovej a vyprávačskej experimentu; hravé, ale informované a ironizujúce využívanie starších tém, štýlov a vyprávačských postupov; fragmentárnosť, rozbitie časovej súvislosti, nespolehlivý vyprávač, fantastické prvky na hranici s realitou…
- Témy: úzkosť, zmätok a pocity zdrcenosti jednotlivca v zložitom svete
Zástupcovia postmodernizmu:
- Český: Michal Ajvaz (Druhé mesto, Tyrolský orel), Jiří Kratochvíl (Uprostred noci spev, Avion), alebo Daniela Hodrová (Trýznivé mesto, Peru)
- Svetový: Taliansky Umberto Eco (Meno ruže), Francúz Georges Perec (La Disparation, Veci), Nemec Günter Grass (Plechový bubon), Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa (Zelený dom), Američania Kurt Vonnegut (Jatka č.5, Kolíska, Snídaně šampiónov) alebo Thomas Pynchon (V., Dražba č.48, Dúha gravitácie)
Rozbor diela: Žart
Literárny druh: epika
- vychádza z dejov, vypráva príbeh s postavami a prostredím, písané v próze (= forma jazyka, ktorá vykazuje prirodzený tok reči a gramatickú štruktúru, na rozdiel od verša)
Literárny žáner: spoločenský, politický a psychologický román
- román = rozsiahly prozaický útvar, dej sa rozvetvuje a zachytáva rôzne prostredia a osudy viacerých postáv
- spoločenský = pokúša sa o reflexiu ľudskej spoločnosti a jej vývoja, interakcia väčšieho množstva postáv v ich prirodzenom prostredí – v strane, v PTP, v moravskom mestečku
- politický = zobrazuje politiku a jej vplyv na spoločnosť
- psychologický = skúmanie rôznych zložitých stavov a premien ľudského nitra
Česká literatúra dielo Žart radí k tzv. deziluzovaným románom. Týmto termínom sú označované diela, ktoré zachytávajú premenu spoločnosti v druhej polovici 20. storočia. Výraznou premenou potom prechádzajú predovšetkým hrdinovia týchto románov. Bezchybné, odvážne postavy nahradzujú ľudia chybujúci a váhajúci, ktorí už majú pocit životného ztroskotania a straty hodnôt. Do popredia sa dostáva súkromná sféra ich života. Osobné problémy a krízy sú pre nich dôležitejšie ako budovanie národa. Svojím rozpätím medzi tragédiou a fraškou naznačuje mnohovýznamovosť motívov, tém a postáv.
Téma:
- Celková téma: Román ukazuje absurditu doby od konca 40. do 60. rokov 20. storočia v komunistickom Československu (všeobecne v totalitnom systéme) a jej ničivý vplyv na ľudské osudy.
- Hlavná téma: Postihuje údel intelektuála v totalitnej spoločnosti. Príbeh Ludvíka Jahna reflektuje obraz dejín českého národa v 50. rokoch 20. storočia
- Vedľajšia téma: Osudy zbylých vyprávačov
Motív:
- Hlavným motívom románu je žart, ktorý sa premieňa. Medzi ďalšie motívy patrí symbol pomsty, rituálu – Jazda kráľov alebo vítanie občanov.
Kompozícia:
- Kniha má sedem kapitol, ďalej delených do podkapitol. 4 vyprávači (Ludvík, Helena, Jaroslav, Kostka), každú kapitolu vypráva iný vyprávač, každá postava vyjadruje svoj názor na daný problém. Väčšina textu retrospektívne vyprávanie, v iných chronologicky. Rafinovaná kompozícia, ktorá spočíva v dopĺňaní a zpochybňovaní Ludvíkových názorov ostatnými vyprávačmi príbehu. Naopak takisto Ludvík prispieva, ako do mozaiky, do životných príbehov Heleny, Jaroslava a Kostky.
Vyprávač/lyrický subjekt
- Podľa gramatickej roviny – ich-forma
- Podľa naratívnej roviny – vo vyprávaní sa striedajú 4 postavy príbehu, ktoré prinášajú na danú situáciu svoj pohľad a názor a vzájomne sa dopĺňajú (personálny vyprávač – vyjadruje to, čo môže vedieť postava (tu viac postáv, ktoré sa vo výpovedi striedajú) o sebe zvnútra aj zvonku, ostatné postavy sú nahlížané len z vonkajšej perspektívy)
Postavy:
- Ludvík: je zásadový, spočiatku dosť naivný a verný
- svojim hodnotám a ideálom. Postupne sa z neho stáva chladný, uražený človek,
ktorý túži akorát po pomste a nie je schopný odpustiť. - Zemánek: je necitlivý a nevraživý človek, ktorý sa sústredí akorát na svoje úspechy a kariéru.
- Helena: je romantická žena, verná svojim zásadám, ktorá
túži po opravdovej láske. - Markéta: je uzavretá sama do seba, nie je ešte dospelá, snaží sa budiť dojem svojej milosrdnosti.
- Kostka: je veľmi vyrovnaný človek, je schopný odpúšťať
i kritizovať, snaží sa vychádzať k svojmu okoliu vstrieč. Lucie je uzavretá, nemá potrebu sa zveriť svojimi problémami. Jaroslav: sa príliš nezaujíma o politiku, jeho jediným
záujmom je hudba a láska k českým tradíciám. - Niektoré majú autobiografické rysy
Časopriestor:
- V Prahe a na Morave v rokoch 1948-1965, prevažne však v 50. rokoch.
Dej:
Ako som už povedal, kniha má názov Žart, vo skutočnosti však ide o celú sériu žartov. Začína to nevinným žartíkom vysokoškoláka Ludvíka Jahna, ktorý chce popíchnuť svoju dievčinu Markétu. – (ukážka str. 38 „Chápala znamenite botaniku…“)
Touto pohľadnicou sa Ludvíkovi úplne zmení život. Je ihneď vylúčený zo Strany aj z fakulty. Má sice za kamaráta Pavla Zemánka, predsedu sväzackého fakultného výboru, ten však tiež zdvihne ruku proti nemu, rovnako ako Markéta, a zradí ho. Ludvík je poslaný na vojnu, sám netúži, že bude pridelený k PTP (Pomocný technický prápor) ako tzv. nepriateľ republiky.
– (ukážka str. 52-53 „Niektorí tvrdili…“->“A tak to šlo deň čo deň.“)
Spočiatku sa Ludvík snaží bojovať za to, že je komunistom, ale nakoniec to vzdá. Musí ťažko pracovať v doľoch, po nociach navštevuje celý sedrelý Luciu, ktorú však nakoniec stráca rovnako ako Markétu. Po rokoch sa vrací Ludvík domov, spoznáva sa s Helenou, Zemánkovou manželkou, a rozhodne sa pre najväčší žart svojho života – zviesť ju. To sa mu podarí a Helena sa do neho zamiluje. Na tradičnej folklórnej udalosti „Jazda kráľov“ Ludvík stretáva Pavla Zemánka. – (ukážka str. 277 „Zemánek pojednou ukázal…“->“mám si na neho dávať pozor.“)
Pomsta sa teda nepodarí, Zemánek so svojou ženou už dávno nežije. Na všetko doplatí Helena – keď sa dozvie, že bola len nástrojom pomsty a že ju Ludvík doopravdy nemiluje, tak chce spáchať samovraždu, otráviť sa. Na scénu prichádza ďalší žart a to keď si Helena splete prášky s projímadlom. Helenin kolega, ktorý ju miluje, napadne Ludvíka, aby sa mu pomstil
za predstieranú lásku k Helene. Karta sa však obracia a on sám od Ludvíka dostáva. Kniha má otvorený koniec, keď Ludvíkov kamarát dostáva infarkt a je odvezený do nemocnice.“