Kniha: Zaklínač I: Poslední přání
Autor: Andrzej Sapkowski
Přidal(a): Kraťas, opice
Andrzej Sapkowski
- Poľský spisovateľ fantasy 2. pol. 20. storočia, stále žije.
- Narodil sa v Lodži 21. 6. 1948.
- Jeho poviedky a séria kníh Zaklínač sú veľmi populárne nielen v rodnom Poľsku, ale aj v Česku, na Slovensku, v Rusku a obrovskú popularitu si vydobyl aj vo Španielsku.
- Svoju prvú poviedku publikoval v roku 1986 a už o dva roky neskôr bol jedným z nejobľúbenejších spisovateľov fantasy v Poľsku.
- Jeho najznámejším dielom sú poviedky a päťdielna sága o zaklínačovi Geraltovi z Rivie a princeznej Ciri. Prvá poviedka Zaklínač bola publikovaná v poľskom časopise Fantastyka.
- V poslednej dobe píše recenzie, fejetony v časopise Fantastyka a Magia i miecz.
Ďalšie diela:
- poviedky
- Meč osudu
- Niečo sa končí, niečo začína
- fantasy román
- Husitská trilógia
- Sága o zaklínačovi
- Zaklínač II – Meč osudu
- Zaklínač III – Krv elfov
- Zaklínač IV – Čas opovrzenia
- Zaklínač V – Krst ohňom
- Zaklínač VI – Veža vlaštovky
- Zaklínač VII – Pani jazera
- hra/dráma
- Oko Yrrhedesa
Literárny/obecne kultúrny kontext
- v reakcii na 2. sv. vojnu vzniká hodne lit. smerov, jedným z nich je aj fantasy
- fantasy -> používanie mágie či iných nadprirozených prvkov v literatúre (bohovia, bájne bytosti..)
- mnoho podžánrov fantasy – hrdinské, historické, komické, mestské
- definované prostredím a dobou, kde je dielo situované
- -> svet je často druhotný či alternatívny (vymyslený)
- inšpirácia z mýtov, rozprávok, stredovekých légend (draci, trpaslíci, elfovia…)
- jedným z najpopulárnejších žánrov dnešnej doby, obzvlášť mladšej generácie
- hlavný predstaviteľ fantasy literatúry – J. R. R. Tolkien a jeho trilógia Pán prsteňov
Ďalší autori:
- CZ – Jiří Kulhánek – Soumrak
- VB – John Ronald Reuel Tolkien – trilógia Pán prsteňov, Hobit, Silmarillion
- VB – Terry Pratchett – Úžasná zeměplocha, Kobercové
- VB – David Gemmell – Drenajská sága, Sága rigatov
- USA – Robert Ervin Howard – Conan, Muž z Cimerie, Pútnik
Rozbor diela: Zaklínač I: Poslední přání
Literárny druh a žáner
- Druh = epika – dielo, ktoré má dej; opisuje skutočnosť
- Žáner = fantasy poviedka
Téma a motiv
- Téma = námet; ústredná myšlienka diela
- Meziludské vzťahy, dobro (Zaklínači) víťazí nad zlom (Monštra, lapkovia, atď…), púť Zaklínača (Geralta z Rivie) po svete
- Motív
- Ochrana bezbranných, príšery, monštra, mágia, kúzla, fantasy postavy
Časopriestor
- Čas = Stredovek (vo fantasy svete)
- Priestor = vymyslený svet Zaklínača (tzv. Sever)
Kompozícia literárneho diela
- Reťazový (dej)
- dielo je zložené z mnohých voľne radených príbehov (poviedok)
- nedá sa určiť, ktorá poviedka sa odohrala ako prvá
Typy prejavov
- pásmo vyprávača – prejav, ktorú pronáša vyprávač er-formou
- dialóg – prejav dvoch a viacerých postáv; rozhovor
Vyprávačské spôsoby
- slohový postup vyprávačský popisný
- priama reč
Vyprávač/lyrický subjekt
- er-forma
Jazykové prostriedky
- archaizmy
- fantastické pojmy (pomenovania príšer, rastlín…)
- vulgarizmy
Hlavné postavy
- Geralt z Rivie – známi ako Biely vlk alebo rezník z Blavikenu: Je bielovlasý zaklínač, ktorý putuje svetom a ponúka svoje služby ľuďom. Ako mutant by nemal mať city, ale aj tak v ňom vzplane láska k Yennefer.
- Marigold – Trubadúr, Geraltov priateľ na cestách. Našiel si zvláštne zalíbenie v pisaní básní o Zaklínačovi.
- Yennefer z Vengerbergu (číta sa Jenefer) – Známa a úspešná čarodejnica, jedna z kľúčových postáv kníh o Zaklínačovi. V tejto knihe nie je veľmi významná, ale aj tak dôležitá, láska s Geraltom.
- Nenneke – kňažka bohyne Melitelé, zná Geralta od malička, liečiteľka
Dej
Príbeh je rozložený do mnohých poviedok, ktoré zažil Geralt z Rivie po ceste po zemi, v ktorej sa všetko odohráva.
Cesta, z ktorej nie je návratu
Prológ vyprávajúci o Geraltových rodičoch, Visenne z Kruhu (čarodejnica) a Korinovi (rytier).
Visenna potká Korina u cesty. Po tom čo ho ošetrí, zamieriť do osady Kľúč, ktorú zužuje černokňažník Fregenal. Fregenal stvoril kostejov (béstie) a najal bandu lapkov všetkých možných rás. Visenna a Korin sa rozhodnú pomôcť roľníkom s bojom proti kostejovi. Roľníci však uzavrú dohodu s vodcom lapkov a domluvia sa na prímerí. I napriek komplikáciám vyjíždia Visenna s Korinom zabiť kostejov a oslobodiť dedinu od Fregenalovej nadvlády. Visenna oslobodí Fregenala pod podmienkou, že im pomôže zabiť kostejov. Fregenal ich zradí a naláká do pasťi. Bolo mu to však k ničomu, lebo kováč Mikula mu usekne hlavu. Po tom sa Visenne podarí zabiť kostejov, ale pred tým než sa jej to podarí kostej zraní Kehla. Kehl na svoje zranenie umrie a Vinna s Korinom odíde pryč.
Hlas rozumu 1
Bežnému čitateľovi nič neríkajúca poviedka o páre milencov.
Zaklínač
Geralt z Rivie príjde do Wyzimy hlavného mesta Temerie. Tu sa pokúša sejmúť zakliatie z kráľovnej dcéry, ktorá bola premenená na strigu. Bez väčších potíží sa mu podarí zakliatie sejmúť, ale pri kontrole princeznej nedbá opatrnosti a tá mu nechty roztrhne krk. Zaklínač je následne nájdený vojakmi, ktorí boli vyslaní kráľom Foltestom. Od Foltesta dostane odmenu v podobe troch tisíc orénov (mena vo svete zaklínača).
Hlas rozumu 2
Naväzujúca poviedka na prvú (Zaklínač). Geralt sa prebudí v kláštore, zasvätenom bohyni Melité. Kláštor spravuje matka Nenekke. Poviedka vypráva o jednom dni strávenom v kláštore.
Zrnko pravdy
Geralt nájde poľahky dve tela a spôsob zabitia nasvedčuje prítomnosti nebezpečnej príšery. Stopy dovedú zaklínača k staveniu, ktorému vládne zvláštny tvor menom Nivellen, napol človek, napol zviera. Nivell o dvanásť rokov skôr prekliala kňažka kultu a on sa zmenil na zubatú béstiu s ľudským telom. Niekoľko rokov sa snažil zlomiť kliatbu, tak ako o slyšel v rozprávkach, teda polibkom od sličnej panny. Ale žiadna s Nivellem nevydržala dlho, až na tu poslednú. Volala sa Vereen a ako sa neskôr Geralt dozvedel, išlo o bruxu (béstiu). Vereen svojho spoločníka pomaly vysávala. Potom čo sa Nivell od Geralta dozvedel, čo je Vereen zač, ju spoločne so zaklínačom zabili.
Hlas rozumu 3
Návšteva vo svätyni Melitelé. Dva rytieri Bielej ruže vo službách kniežaťa zeme, Herewarda, prišli upozorniť Zaklínača, že v zemi nie je vítaný. Po jeho neuposlúchnutí sa ho neúspešne pokúsili vyhnať, ale boli Geraltom zesmiešnení.
Menšie zlo
Gerald príjde do dedinky Blaviken, a ako by nemal dosť problémov s béstiami tak sa do toho prihmotajú aj medziludské problémy. Po príchode je Geralt vrhnutý do sporu medzi údajnou mutantkou Strakušou a korvinským čarodejom Stregoborom. Geralt je donútený zakročiť a vybrať si menšie zlo. Nakoniec si vyberie možnosť zabitia Strakuše a jejich kumpánov, aby tak nedovolil Streoborovi spáchať ešte väčšie zlo a zmasakrovať obyvateľov Blavikenu. Geralt je za svoj čin vyhnaný starostom dediny a je mu zakázaný vstup do Blavikenu. Od tejto poviedky sa tiež Geraltovi priezvieva Řezník z Blavikenu, pretože príhoda, ako zmasakroval Strakušinu tlupu sa vepísala do dejín, hlavne vďaka Marigoldovi.
Hlas rozumu 4
Ďalšia veľmi krátka poviedka z kláštora. Geralt vypráva svoj príbeh Ione jednej z kňažiek vo svätyni. Geralt vypráva o tom, ako sa stal zaklínačom a o jeho prvých krokoch v tomto remesle.
Otázka ceny
Geralt príjde do Cintry na pozvanie kráľovnej Callanthé. Tu má zaklínač zabezpečiť klidný priebeh námluv princeznej Pavetty. Geralt kráľovnej vysvetľuje, že nie je nájomný vrah, ale kráľovna si jeho argumentu nevšímá a tvrdí, že všetko je otázkou ceny. Na hostinu dorazí aj Ježek z Erlenwaldu, rytier, ktorý kvôli prekliatiu má od svitania do polnoci tvár ježka a od polnoci do svitania ľudskú tvár. Ježek si nárokuje princezninu ruku, pretože pred pätnástimi rokmi zachránil jejímu otcovi život a ako odmena mu bolo prisľúbené to, čo nájde kráľ doma a nečaká to. To prekvapenie bola princezná Pavetta. Kráľovna Callanthé následne príkáže, srážim zabiť Dunyho, to je Ježkovo pravé meno, ale v tu chvíľu začne Pavetta, vďaka krvi staršieho ľudu (elfská krv), rozbíjať veci v miestnosti. Pavettinu moc sa Garaltovi darí, ovládnuť vďaka druidovi Myšilovi. Callanhé nakoniec povolí a žehná svazku Pavetty s Dunym. Vďaka tomu sa zruší Dunyho prekliatie a Geraltovi je prisľúbená odmena akú si vyberie. Geralt si vyberie to čo Duny má, ale ešte o tom nevie. Chvíľu po zaklínačovom odchode sa zistí, že je Pavetta tehotná.
Hlas rozumu 5
Za Geraltom príjde jeho dlhodobý priateľ Marigold a vypráva mu čo je nového vo svete. Kňažka Nenneke nie je vôbec nadšená z Marioldovej návštevy.
Koniec sveta
Geralt s Marigoldom príjde do Dol Blahanna, takzvaného konca sveta. Kde Geralt hľadá nejakú prácu. Na šťastie v jednej dedine majú prácu urobenú priamo pre zaklínačov. Dedinu tyranizuje čert. Pri tom ako sa zaklínač s Marigoldom pokúša čerta chytiť, je zajatý skupinou elfov, pre ktorých Torque, čert, robí. Elfovia trpia hladomorom, a tak im čert pomáha krádežou jedla z dediny. Elfovia sa rozhodnú Geralta s Marigoldom zabiť, aby sa zbavili svedkov. S tým však nesúhlasí Torque, ktorý sa rozhodne zajatcov brániť. Na poslednú chvíľu príjde Dana Méadbh, Polná panna, ktorej sú elfovia plne oddaní a Geralta s Marigoldom prepustia. Potom trojica Geralt, Marigold a Torque odíde.
Hlas rozumu 6
Geralt vo svätyni ďalej odoláva pokusom Nenekke o jeho uvedenie do tranzu, v ktorom by sa rýchlejšie uzdravil. Taktiež poznáva zahradu, v ktorej kňažky pestujú rastliny, ktoré sa už inde vo svete nedajú sehnať.
Posledné prianie
Geralt s Marigoldom sú na rybách, keď tu náhle Marigold vyloví fľašku. Po otvorení fľašky sa objaví džin, ktorý otráví Marigolda. Gerald privádza zraneného Marigolda do mesta Rinda, kde potkajú mladú, cieľavedomú čarodejnicu Yennefer. Ktorá zachraňuje Marigolda, ale zároveň očaruje Geralta, s jehož pomocou sa chce pomstiť všetkým ľuďom v meste, ktorí jej pomluvili. Potom sa snaží vyvolať a chytiť džina. Z Gerala zo ktorého medzitým opadlo zakliatie, chvátá späť, aby jej v tom zabránil. Yennefer sa jej však nedarí džina chytiť, lebo džin nemôže odísť, dokým nesplní aj tretie. Posledné prianie, ktoré Geralt vyslovil, sa nieslo vo význame „Ať zostaneme s Yennefer na veky spolu“. A tak zaklínač bez emócií prebudí láskou.
Hlas rozumu 7
Zaklínač s Marigoldom sa vydajú na projazdku po okolí svätyne, kde sú však prepadaní zesmiešnenými rytiermi Bielej ruže, a chcú po Geraltovi, aby sa nechal zesmiešneným rytierom zraniť a zostudiť a zachrániť si tak život. Geral nakoniec využije svojej obratnosti a lsti, vyhráva súboj, proti rytierovi, a pri tom môže voľne odísť z miesta stretu. Kniha končí nečakaným kolapsom Ioly a odchodom dvojice zo svätyne.