Kniha: V zámku a podzámčí
Autor: Božena Němcová
Pridal(a): Aneta
BOŽENA NĚMCOVÁ (1820 – 1862)
– sú dohady o pôvode a narodení
– dievčenské meno Barunka Panklová, narodila sa vo Viedni
– detstvo prežila v Ratibořiciach u Českej Skalice (Náchodsko)
– tu na ňu mala veľký vplyv babička Magdaléna Novotná (predobraz postavy Babičky),
prostá vidiecka žena s bohatými skúsenosťami, múdra a shovívavá, ktorá sa starala o
Barunku
– otec pracoval ako panský kočiš a matka bola slúžka
– na vychovanie Barunka odišla do rodiny hospodárskeho správcu Hocha v Chvalkoviciach,
kde poprvé prišla do styku s literatúrou → veľký vplyv, učila sa u nich hrať na klavír
– v 17 rokoch sa pod nátlakom vydala za staršieho úradníka finančnej stráže Josefa Němce, s
ktorým mala 4 deti
– často sa museli sťahovať kvôli jeho zamestnaniu napr.: do Domažlic, Ďarmot, Prahy,
Litomyšle atd.
– v roku 1842 sa presťahovali do Prahy, Němcová tu upútala českú spoločnosť svojou
prirozenou inteligenciou, získala si mnoho priateľov (Havlíček, Frič, Erben)
– najväčším priateľom sa jej stal V. Nebeský, básnik, stala sa jeho žiačkou, pokúša sa o
básnickú tvorbu
– najprv začala písať básne s prvkami národného obrodenia
– v Domažliciach prežíva tvorivý nepokoj, zbierala po dedinách ľudové báchorky a rozprávky
– pobývala na Chodsku → zber rozprávok
– v Polnej žila v kvete svojej mladosti
– oba sa politicky angažovali
– v roku 1850 pobyt v Dolných Uhrách na Slovensku, celkom 4x,
– je považovaná za zakladateľku českej modernej prózy.
– vplyv: doznievanie romantizmu, národného obrodenia; vo svete realizmus
– veľký vplyv na ňu mal Klácel, katolícky kňaz, spisovateľ, novinár, písal pedagogické spisy,
motto: ,,snaha o spoločenskú nápravu“; napísal: Listy priateľa k priateľke o pôvode
socializmu a komunizmu → otázky B. Němcovej, ktoré mu kládla v listoch
– zomrela v Prahe
Diela:
– vstup do literatúry – vlastenecké verše napr.: Ženám českým, Slávne ráno, Moja vlasť
Zbierka ľudovej slovesnosti:
rozprávky:
Národné báchorky a povesti
– novelistické, humorné rozprávky, legendy
– ukázala vyprávačský talent
– vyprávanie neživota
– rozprávky: upravovala, strácala ľudovému hrdinovi, motiv spravodlivosti
Slovenské rozprávky a povesti (z Dolných Uhier)
národopisné štúdie:
Obrazy z okolia domažlického (publicistická próza)
– zachytáva svoje dojmy z Chodska, kam odišla s manželom
– život chodského ľudu, kultúry, zvyky, kroje, nárečie, apod.
– metóda z obrazov zo života
poviedky:
– vo všetkých poviedkach vystupuje postava všestranného dobrého človeka
Divá Bára
– dcéra pastiera Jakuba
– nezkrotná a odvážná dievčina, ktorá sa nebojí vzoprieť spoločenskej nespravodlivosti a
konvenciám
Pohorská dedina (novelistická poviedka, novela)
– Chodsko, najvyššia miera idealizácie
– ideálna shoda vrchnosti s poddanými
Pan učiteľ (Česká Skalice)
– vracia sa vo vzpomienkach do školských rokov a vytvára obraz ideálneho učiteľa
Dobrý človek
– tak sa volá aj prvá poviedka
Chyže pod horami (Slovensko)
Karla
Chudí ľudia
Čtyri doby
V zámku a podzámčí
Babička
– tzv. obrazy vidieckeho života – vrchol tvorby
– vznik po smrti syna Hynka, spomienky na detstvo
– cieľ: ukázať harmonický život prostých ľudí, vzor ľudskej dokonalosti človeka
– postavy: babička Magdaléna Novotná (ústredná postava), Barunčini rodičia, Barunka, Jan,
Vilém, Adélka, Viktorka, pani knieža, komtesa Hortenzia
lyrizovaná próza:
Čtyri doby
cestopisy
Z Uhier
Spomienky z cesty po Uhrách
Obrazy zo života slovenského
Kraje a lesy na Slovensku
V ZÁMKU A PODZÁMČÍ
Mešťácky zbohatlík pan Skočdopole na prianie svojej manželky kúpil k svojmu menu šľachtický prívlastok von Springenfeld (tj. nemecký preklad mena Skočdopole). Paní von Springenfeld je sobecká, bezohľadná. Pochádza z meštianstva Jej žene, ktorá túžila zaradiť medzi šľachtu, sa zdalo toto meno ďaleko vznešenejšie ako meno české. Poriadila si francúzsku komornú, prohnanú Sáru, ktorá dávnejšie údajne slúžila u nejakej grófky. Na paní Skočdopolovú mala veľký vplyv, všetko muselo byť v dome tak, ako to chcela Sára – ako u grófky. Na Sářinu radu si paní opatriala psíka Joliho, ktorému prostíral jedlo lokaj, dbal, aby sa mu nič neprijelo, paní mu odkázala aj päťsto zlatých pre prípad, že by ju prežil. Pan Skočdopole to neschvaľoval, ale nebránil tomu. Všichni mali pána radšej ako paní – pri svojom bohatstve zostal skromným a vlídnym človekom. Nikto však nemal rád Sáru, bola panovačná, najmenej rada mala panskú Klárku, ktorá bola pravým opakom Sářiným – mladá, pekná, pracovitá, láskavá.
Opakom krásy zámku je podzámčí – najchudobnejší ľudia – podruzi – tam žijú v ratejni. Po nejaký čas tam mohla bydlíť aj vdova Karásková so svojimi dvoma chlapcami – Vojtěchom a malým Josífkom. V lete musia z ratejny preč, lebo panský správca nariadil, že nesmie mnoho ľudí spať pohromade – v Prahe sa objavila epidémia cholery. Keď Karáskovej zomrel muž na následky pádu z lešenia, rodina upadla do veľkej biedy, Karásková onemocnela a bola nútená s deťmi žobrať po dedine. Josífek umiera, Vojtěchovi, ktorý prosil na zámku o trochu jedla, pomáha dobrá Klárka. Nešťastnej matky a Vojtěcha sa ujíma krajčír Sýkora, má však sám päť detí a je chudobný. V ďalších dňoch Karásková onemocnela a umiera na choleru – ako konštatuje zámocký lekár. Vojtěch zostáva u Sýkorových.
V podzámčí sa šíri epidémia cholery najprv medzi najchudobnejšími. Na zámku v tej dobe poriadajú poľovačku, na ktorú sa sjíždia bohatí páni. Sára sa zamiluje do grófskeho komorníka Jacquese a zanedbá starostlivosť o Joliho, ktorý utečie zo zámku. Vojtěch Joliho (psík paní von Springenfeld) zachránil a dostáva sa na zámok, nájde a s Klárčiným ženichom pisárom Kalinou ho odevzdajú paní Skočdopolovej.
Paní sa rozhodne, že za odmenu Vojtěcha ustanoví spoločníkom a ochráncom Joliho. Ponechá si ho u seba ako páža. Nechá mu šiť livrej, ale chlapec sa za podivné oblečenie stydí.
Na zámku sa chlapec spoznáva s klíčnicou Márinkou, jej láskavou a dobrotivou dcérou Karolínou a s mamzel Sárou, ktorá má na paní veľký vplyv a značne toho zneužíva.
Vojtěch je veľmi bystrý chlapec. Poznal trápenie a biedu chudiny, hlad, choroby, smrť, tri spoločenské vrstvy. Na zámku poznáva blahobytný život, dostatok, hýranie a plýtvanie. Hoci je to len malý chlapec, spoustu vecí chápe viac ako sama paní.
Sára si smlúva schôdzku s komorníkom a domluví sa, že dostanú komorníka do služby na zámok a spolu budú paní ovládať. Paní však rozhovor zaslechne a oboch prepustí. Paní Skočdopolová onemocnela na choleru – choroba jejakoby zmenila, doktor jej slibuje, že sa uzdraví, pretože má všetko dostatok. Vypráva, ako choroba radí medzi chudobnými ľudmi. Počas svojej choroby zisťuje, že bohatstvo nie je to najdôležitejšie. Prepustila Sáru, keď sa presvedčila, že jej klamala a že sa teší, ako sa budú môcť dobre s Jacquesom na jej účet. Začína sa zaujímať o nižšie vrstvy a pomáha im. Stáva sa z nej človek s dobrým srdcom, prestáva byť povýšená a pyšná. Začala sa chovať vlídne k Klárke, doktorovi aj k Vojtěchovi. Po uzdravení paní venovala finančnú podporu nemocniciám, zamestnávala chudobný ľud a povzdvihla svoje panstvo. S manželom adoptovala sirotu Emila, manželovho príbuzného, založila opatrovňu pre malé deti a nemocnicu. Vojtěch mu robí spoločníka, ale potom odchádza študovať medicínu.
1) Celková charakteristika
Poviedka opisuje rozmařilý život bohatých ľudí na zámku a nuznú existenciu chudobných ľudí v podzámčí. Kontrast bohatstva a biedy spisovateľka vyhrocuje do podoby sobeckosti zbohatlíkov a hlbokého ľudstva obyčajných ľudí. V duchu realizmu vykresľuje stav spoločnosti 1. polovice 19. storočia. Na niektoré dobové sociálne otázky pohlíža idealisticky, napr. v prípade paní Skočdopolovej pripúšťa premenu sobeckého zbohatlíka v ľudsky srdčného človeka.
2) Postavy
V poviedke je významne zastúpených viac postáv, nevystupuje tu len hlavný hrdina. Už titul diela napovedá vydelenie postáv odlišného prostredia, v ktorom žijú. Manželia Skočdopoloví predstavujú typ zbohatlých malomeštiakov, ktorí sa snažia za každú cenu vyrovnať sa postaveniu rodovej šľachty. Kúpia si zámok titul ,,von Springenfeld“, a zvlášť paní Skočdopolová napodobuje šľachtické noblesné chovanie s rozmařilým spôsobom života. Výraznými negatívnymi postavami sú mamzel Sára a sluha Jacques, ktorí sa chcú za každú cenu obohatiť vo vlastný prospech. Kladné postavy zo zámockého prostredia tvoria milostná dvojica pisára Kaliny a druhej komorné Klárky, jej matka klíčnica Marjánka a ďalší. Obyvatelia podzámčia sú delený na tri triedy, z ktorej prvú tvoria bohatí mešťania, v negatívnych rysov malomeštiaci obdobného chovania paní Skočdopolovej. Němcová niektoré z nich priznačne pojmenuje: pan Čmuchálek, Vydřihost, paní Nemastová či Zavrtalová. Kladný typ tejto triedy predstavuje postava doktora. Do druhej triedy sú radení chudobnejší remeselníci, zastúpení významnou postavou krajčíra Sýkory, a tretiu tvoria tí najchudobnejší, konkrétne postava vdovy Karáskovej a jej syna Vojtěcha. Němcová ich označuje slovom ,,podruhovina“.
3) Kompozícia
Dej je umiestnený do okolia Nymburku, do doby autorčinej súčasnosti. Základným kompozičným princípom je kontrast. Pomocou neho Němcová vydeľuje dve roviny vyprávania, z ktorej jedna sa odohráva na zámku a druhá v podzámčí. Dve dejové línie sa pretínajú v situácii, keď Vojtěch nájde zatúlaného zámockého psíka Joliho a za odmenu je prijatý na zámok ako adoptovaný syn. K dejovo vyhrotenému konfliktu dochádza v okamihu, keď paní von Springenfeld odhalí pretvárku komorné Sáry a zdravotne sa zrúti. Sáru nechá vyhodiť a formou fyzického uzdravenia sa zmení aj jej charakter. Z dávnejšie rozmařilej a sobeckej paní von Springenfeld sa stane dobrosrdečná žena, ktorá napraví všetky svoje dávnejšie prehrešky. Otvorený záver poviedky naznačuje, že Němcovej išlo o premenu tejto postavy, nie o dokončenie osudov ďalších postáv.
4) Jazyk a štýl
Němcová vyniká majstrovským vyprávačským talentom. Svojou rozsiahlou znalosťou ľudového jazyka v tejto poviedke využíva ako umelecký prostriedok pri rozdielnej charakterizácii osôb a ich rečí. Tak napr.: rozhovor vdovy Karáskovej s deťmi pôsobí veľmi mierne a citlive, naopak dialóg komorné Sáry a sluhy Jacquese je povrchný a frázovitý.
5) Okolnosti vzniku diela
Autorka sama patrila svojím postavením z hľadiska tejdojšej spoločnosti medzi mestskú honoráciu, ale jej záujmy a názory sa vyvíjali zcela protichodne k myšleniu malomeštianských paničiek. Na vlastnej koži poznala život v biede, bez peňazí a bez možnosti obstarania rodine toho najnutnejšieho. Práve v dobe písania tejto poviedky prežívala s rodinou najťažšiu existenčnú krízu
6) Vliv diela
Svojou osobnosťou a myšlienkovou hlbokou svojej tvorby sa Němcová stala zdrojom inšpirácie ďalších, neskorších generácií výtvarníkov, hudobných skladateľov, spisovateľov a básnikov, z ktorej uveďme napr.: F. Halase, V. Dyk, J. Seifert, J. Hora aj.