Memento – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Memento

Autor: Radek John

Pridal(a): Khalisi

 

Radek John (6. 12. 1954)

  • Politik, prozaik, scenárista, publicista a spisovateľ zaoberajúci sa aktuálnymi spoločenskými problémami.
  • Jeho otcom bol profesor Karlovej Univerzity a jeho matkou redaktorka.
  • Po maturite študoval scenáristiku a dramaturgiu.
  • Bol redaktorom časopisu Mladý svet, do ktorého prispieval reportážami o narkomanoch, prostitútkach a panike okolo choroby AIDS.
  • Od júna 2009 do februára 2013 bol predsedom politickej strany Veci verejné a zastával funkciu ministra vnútra.

Jeho ďalšie diela:

  • Ako som videl Ameriku (cestopis), Džínový svet (román o mladých ľuďoch), Začiatok letopočtu, …

Scenáre:

  • Bony a klid, Tankový prápor, Sneženky a machri.

 

Literárne-historický kontext

Doba vzniku, prípadne doba vzniku diela

  • Obdobie normalizácie – literatúra 70. a 80. rokov -> kultúrny úpadok, slobodná kultúrna atmosféra zničená, mnoho autorov radšej volí emigráciu.
  • Literatúra podriadená programom straníckych a spisovateľských zjazdov.
  • Román vyšiel prvýkrát v roku 1986.

 

Umelecký smer, ku ktorému dielo patrí, typické rysy

  • Postmoderna (európsky literárny smer konca 20. storočia)
  • Odmieta koncepciu jednej pravdy a jediného cieľa, ale usiluje o alternatívny prístup ku svetu
  • Odprošťovanie sa od cenzúry

Rysy:

  • publicistická beletria
  • téma – vtedy tabuizovaná téma drogovej závislosti
  • povojnová literatúra
  • retrospektívne vyprávanie, sled krátkych epizód, vzpomienky, dynamičnosť, rýchly dejový spád
  • dokumentárnosť, vecné informácie, odborné výklady lekárov, v závere štýl protokolu, správy
  • mení sa životný štýl, rozvoj filozofických myšlienok
  • svet je viac komunikatívny, čitateľ má väčšiu možnosť výberu
  • literatúre konkuruje televízia a kina, vzniká počítač a internet


Ďalší autori tohto obdobia či smeru v svetovej aj českej literatúre

  • Umberto Eco (Meno ruže), Vladimír Nabokov (Lolita), Jorge Luis Borges, John Barth
  • Jan Drda, Václav Havel, František Hrubín, Vítězslav Nezval, František Halas, Bohumil Hrabal

 

Rozbor diela: Memento (1986)

Základná charakteristika

  • Literárny druh: epika
  • Literárna forma: próza
  • Literárny žáner: román (reportážny román)

 

Bibliografický údaj

  • JOHN, Radek: Memento, nakladateľstvo Československý spisovateľ, Praha, 1987, 5553. publikácia, 296 strán

 

Téma a hlavná myšlienka diela

  • Autor týmto dielom chce upozorniť na nebezpečenstvo drogovej závislosti.
  • Hlavným témou sú drogy, závislosť a pokusy prestáť.
  • Memento znamená varovanie, že človek je smrteľný tvor.

 

Námiet

  • Kniha je napísaná podľa pravdivých udalostí.

 

Kompozícia

  • Retrospektívny dej.
  • Reťazovosť (sled krátkych epizód, uzavretých obrazov z minulosti – vybavovanie zážitkov).
  • Dynamičnosť, rýchly dejový spád.
  • Dokumentárnosť, informatívnosť, odborné výklady lekárov.

 

Jazyková stránka diela, forma, štýl 

  • Vyprávanie, charakterizačný a popisný štýl.
  • Priama reč, dialógy.
  • Všeobecná čeština, vulgarizmy (večer si len tak prijsť a zjesť, čo je na tanieri), slangové výrazy (perník, feťák, šleh).
  • Nespisovná čeština (nemôžem ho tu nechať samotného).
  • Jednoduché vety, krátke súvetia.
  • Metafory (ako pes v parnom lete), personifikácia (srdce mu zmätene poskakovalo), oxymoróny (špechá vstrieč koncu).
  • Kontrasty (Eva feťačka x jej matka lekárka).
  • Er-forma (niekedy prelínanie s ich formou).
  • Vnútorné monológy hlavného hrdinu – rozhovory k sebe a se sebou.
  • Citáty odborníkov.
  • Dokumentárnosť, informatívnosť, odborné výklady lekárov.

 

Charakteristika postáv

  • Michal Otava – študent gymnázia, drogový závislý, nenapraviteľný toxikoman, podlieha drogám, v drogách hľadá únik z tesného a necitlivého domáceho prostredia a nudy, mladý, má starostlivú matku a prísneho otca
  • Eva Popelková – Michalova priateľka, narkomanka, za drogu je schopná urobiť všetko, mladá, naivná, neverná, jej matka je lekárka, na Michala sa spíš upne a väčšinou ho ona neúmyselne zavleče späť do závislosti
  • Richard Růžička – vodca party, svoje experimenty s drogami skúša na ostatných, samolibý, nezodpovedný, nebezpečný, homosexuálny, pracuje pre Zdravotnícke zásobovanie -> ľahký prístup k psychoaktívnym látkam
  • Michalovi rodičia – obmedzujú jeho prirodzenú potrebu, nedostatok citových vzťahov
  • Honza – člen party, Michalov dávny kamarát, automechanik, priviedol Michala do party, zákerný
  • Zdeněk – člen party, žije so svojou babičkou pod Richardovým vplyvom, po babiččinej smrti vďaka dedičným peňazom získal pomerne ľahký prístup k drogám, paranoidný, zomrel na celkové vyčerpanie organizmu
  • Petr a Dáša – milenci z party, žijú v byte Dášiných rodičov, Dáša nedokáže s drogami prestáť ani v těhotenstve -> porodí ťažko závislé dieťa, Petr za krádeže končí vo väzení a Dáša v psychiatrickej liečebni

 

Zasadiť dielo z hľadiska času a priestoru 

  • Praha, 70. a 80. roky 20. storočia
  • Desať rokov života narkomana

 

Stručný dej (obsah) diela

Kniha vypráva príbeh o narkomanovi, je písaná podľa skutočnosti. Príbeh začína niekde vo špine na pražskej ulici, kde leží v kŕčoch a bolestiach mladý Michal Otava. Následne je prevezený do nemocnice a všetko sa odohráva v jeho vzpomienkach.

Hlavnou postavou je Michal Otava, ktorý je drogový závislý. Drogu poprvé vyzkúšal na diskotéke, kde sa spoznal s novou partou (Richard, Honza, Petr, Dáša, Eva + Michal). Keď Michalovi rodičia zistia, že berie drogy a nechodí do školy, on im sľúbil, že prestane. Lenže utiekol od rodičov, s Evou si pronajal byt a žil s partou. Eva zozačiatku chodí do práce, ale neskôr sú oba pod úplným vplyvom drogovej závislosti.

Vo dvadsiatich rokoch Michal odíde na vojnu, kde dva roky abstinuje, ale potom ukradne bednu morfia, ktorú mal zničiť. Počas toho Eva chodí so Standom, ten však skončil vo väzení. Po odchode z vojny si morfium odvezie domov, Eva sa k nemu vráti a žijú relatívne šťastne. Presťahujú sa do Standovho bytu, dochádzajú im zásoby, a tak sa vlomi do ordinácie a padelajú recepty. Potom vykradnú aj malú lekáreň. Ich kamarát sa predávkoval, báli sa, že umrie. Tak sa rozhodli ísť za Petrom, aby ich závislosť zbavil, ale vyhodil ich. Brzy k nim do bytu vtrhli policajti a Michala s Evou zatkli. Vo väzení sa Michal opäť pokúša prestáť, ale nedokáže to. Po skončení trestu je nejakú dobu v liečebni pre narkomanov. Po prepustení sa znova stretne s Evou, opäť berú drogy, opäť sa niekoľkokrát pokúša prestáť, ale už to nejde. Michal varí pervitín len pre seba a Evu, za to ho však Honzova parta zbije. Eva je tehotná, ale potratí. Za tento zločin ide znova do väzenia, kde sa dozvie, že Eva je mŕtva – spáchala samovraždu. Michal tomu neverí, začne byť paranoidný a vymýšľa plán, ako zabiť jej údajných vrahov, ktorými sú jeho bývalí kamaráti. Namiešal silnú dávku pervitínu pre svoje „kamaráty“, tí ho však prelstia a nechajú ho v bezvedomí ležať v jeho byte, aniž by zavolali záchranku. Našla ho jeho matka v bezvedomí, lekári mu už nemohli pomôcť. Jeho mozog je poškodený a skončí v ústave dlhodobo chorých. Stal sa z neho človek závislý na pomoci druhých, nedokáže sa ani sám najesť…

 

Citát, ktorý ma oslovil

„Tu vlastne mohol ten zatracený príbeh končiť, napadne teraz Michala. Opravdu lenom nešťastná náhoda? A čo iného? Stále ten pocit, že som viac mŕtvy než živý. Vygumovaný. Strach, že už nikdy nezažiju radosť, šťastie, dojetie… Čokoľvek, len kým to budem opravdu cítiť!
„Zajtra jedeš ako veliteľ vozu do Prešova. – Stejne nemáš do čoho píchnuť, tak aby si tu neváľal šunky,“ kření sa veliteľ roty.
„Čo v Prešove?“
„Vezieš tam nejaké lieky alebo čo.“
Panebože!“
 

 

Vplyv na iné médiá (literatúra, film, divadlo)

  • Poprvé sfilmované v roku 1987 režisérom Jiřím Věrčákom.
  • Román bol roku 1990 sfilmovaný (réžia Samuel Ivaška).
  • Kniha bola preložená tiež do 10 cudzích jazykov.

 

Vlastný názor na dielo

Knížka sa mi veľmi páčila a hneď som si ju obľúbila. Zaujala ma a dobre sa i čítala. Niektoré časti som si sice musela prečítať viackrát, ale to kvôli prelínaniu dejov, aby som to lepšie pochopila. Pri čítaní som si dokázala dokonale predstaviť, ako strašný a stereotypný je život narkomana. Večné škania dávky, abstinenčné príznaky a počas všetkého dokola. Myslím si, že Michal by prestál byť závislý, ale parta ho k tomu vždy donútila. To mi ho bolo i ľúto. Kniha je drsná a čtivá.

Vložiť komentár