Kniha: R.U.R.
Autor: Karel Čapek
Pridal(a): gch555
Karel Čapek (1890 – 1938)
- Pochádzal z Malých Svatoňovíc (Podkrkonošie), jeho sídlo: Strž (u Dobříša), jeho otec bol vidiecky lekár a mal na neho obrovský vplyv, mal dvoch súrodencov: Helenu a Josefa, trpel srastom obratlov – celý život bolesti, jeho babička bola typická vidiecka žena so spoustou príbehov a porekadiel.
- Vyštudoval gymnázium v Hradci Králové, neskôr študoval v Prahe, Paríži a Berlíne filozofiu, pôsobil ako vychovávateľ v šľachtických rodinách, neskôr sa stal redaktorom Ľudových novín.
- Od 20. rokov pôsobil ako dramaturg divadla Na Vinohradoch – tu poznal svoju ženu Olgu Scheinpflugovú.
- Bol vášnivým záhradkárom – súčasťou vily na Vinohradoch, kde býval so svojím bratom Josefom bola aj záhrada, ďalej sa tam schádzali tzv. Piatkovci – skupina vplyvných a kreatívnych ľudí – Masaryk, Vančura, Langer – mali veľký neformálny vplyv v novinách aj vo verejnom živote.
- Zakladateľ českej pobočky Pen Clubu – medzinárodná organizácia združujúca spisovateľov, stal sa najvýznamnejším predstaviteľom literatúry v Prvej republike, patril k významnej skupine HRAD – skupina okolo Masaryka.
- Od 30. rokov sa postavil proti totalitným smerom (nacizmus, fašizmus), po septembri 1938 – útoky na Karla Čapka – najmä pravicových autorov, napríklad Dúrycha.
- Zomrel o Vianociach roku 1938 na zápal pľúc, je to veľmi univerzálny spisovateľ (rozprávky aj psychologické diela).
- Po roku 1948 sa dostal na Index zakázaných autorov.
Dielo:
- Hovory s TGM – prozaický výklad o Masarykovej osobnosti, formou dialógov, Mlčanie s TGM – nahlíža na neho kriticky, raná tvorba spoločne s Josefom: Žiariace hlbiny, Krakonošova záhrada.
- Bol tiež prekladateľom – Francúzska poézia novej doby – tu napríklad prvý preklad Pásma od Apollineira, obrovský úspech u mladých básnikov, bol ovplyvnený filozofiou Pragmatizmu – vznikol v USA, rezignuje na hľadanie absolútnych právd, pravdivé a správne je to, čo sa v praxi osvedčilo, založený na relativite pravdy, dôraz na praktičnosť, Loupežník – oslava mladosti, Čapek sa s ním zároveň lúči, povojnová tvorba: otrias z vojny, chápe ju ako zneužitie techniky ku zlu, zodpovednosť vedca za to, čo vyvíja k ľudstvu, písané formou utópií a science-fiction – náväznosť na dielo H. G. Wellsa – Vojna svetov.
- Utopistické diela: R.U.R., Vec Makropulos – hl. hrdinka je vďaka preparátu Makropulos nesmrteľná, ale unavuje ju to – polemika s G. B. Shawom na hru Späť k Metuzalemu – nie je dôležité ako dlho žijeme, ale čo dokážeme, Továrňa na absolutno, Krakatit, Vojna s mlokmi
- Novinárska činnosť – zakladateľom publicistického útvaru – stĺpik – próza na aktuálnu tému, ďalej písal aj fejetóny: Stĺpikový ambícia, Záhradníkov rok, O veciach všeobecných (o politike).
- Cestopisy: Talianske listy, Anglické listy, Obrázky z Holandska.
- Detektívne poviedky:Poviedky z jednej kapsy, Poviedky z druhej kapsy.
- Tvorba pre deti:Deväťero rozprávok (súbor moderných rozprávok, rada prvkov reálneho sveta), Dášenka – napísal nafotil, nakreslil.
- Diela varujúce pred totalitou – drámy:Biela choroba, Matka.
- Ďalšie drámy: Loupežník, Zo života hmyzu.
- Noetické romány: Noetizmus – veda o poznaní, Hordubal, Povetroň, Obyčajný život.
Spoločensko-historické pozadie
Politická situácia:
- Dielo vzniklo za Prvej republiky, teda v dobe medzi dvoma svetovými vojnami, v ČSR sú 20. roky 20. storočia považované za Zlaté roky – ľudia mali dostatok práce, spoločnosť vzkvétala, rozkvet kultúry aj priemyslu, bola tu demokracia – prezidentom T. G. Masaryk.
- Čapek bol zástanca demokracie (demokratický prúd).
- Od roku 1918 mohli voliť aj ženy – rozšírenie volebného práva.
Základné princípy fungovania spoločnosti:
- Spoločnosť stále ešte otriasená z prvej svetovej vojny, pomaly sa však vzpamätávala, oslabený vplyv náboženstva.
- Vznik nových extrémistických smerov – nacionalizmus, stalinizmus, fašizmus, marxizmus, vznikali nové smery – pozitivizmus – vplyv prírodných vied na logiku a skúsenosť, pragmatizmus – filozofický smer, ktorý stavia do popredia ľudské konanie, prax (zameranie na praktický užitok a úspech).
Kontext ďalších druhov umenia:
- -> avantgardné umelecké smery – dadaizmus – reakcia na nesmyselný svet, literatúra bez obsahu, surrealizmus – hľadanie nového spôsobu vyjadrenia reality a fantastiky, umelci tvoria podvedome a nesnažia sa o racionalitu, vplyv snov a halucinácií (užívanie drog), spojený s psychoanalýzou S. Freuda (napríklad Salvator Dalí, J. Gris), kubizmus – v maliarstve rozklad dejov na geometrické obrázky, nejde o sdelenie dejov, ide o novú estetickú kvalitu (Pablo Picasso, Josef Čapek), futurizmus – zameraný na pohyb, dynamiku, budúcnosť, zavrhuje všetko staré a prežité, odkaz na kultúru minulosti
- -> hudba: vážna – Šostakovič, Ravel; jazz – J. Armstrong, J. Ježek
- -> film: v 20. rokoch nemý, potom zvukový (aj farebný), Charlie Chaplin, Greta Garbo, Marlene Dietrich, Lauer a Hardy, od roku 1929 – udeľovanie cien Oscar
- -> architektúra: funkcionalizmus – vplyv kubizmu, použitie železobetónu, skla, ocele – v USA mrakodrapy (Empire state building), u nás Vila Tugendhat v Brne
Kontext literárneho vývoja:
- V medzivojnovom období tvorili českí autori v mnohých literárnych smeroch, napríklad:
- legionárska literatúra – bojovali za vznik štátu, potom protivážená složka, považovaná za oficiálnu literatúru (Rudolf Medek, František Langer, Jaroslav Kratochvíl)
- avantgardná próza (Vladislav Vančura, Karel Konrád)
- katolícka próza – sporný vzťah k republike, rozpory s autormi oficiálnej literatúry (Jaoslav Dúrych, Jan Čep)
- ruralizmus – vidiecka tématika, zákl. znakom je láska roľníka k pôde, oslava morálneho zdravia vidieka v kontraste so zkaženosťou mesta, vlastenectvo (Josef Knap, František Křelina)
- socialistická próza – socialistický realizmus, vzorom SSSR, komunistická teória, marxizmus, po nástupe Stalina otrias – rada autorov vystúpila zo strany (nesúhlas s vedením), dielo otvorene ideologické (Marie Majerová, Marie Pujmanová, Ivan Olbracht)
- psychologická próza – spojená so zvýšeným záujmom o Junga Freuda v 30. rokoch (Jaroslav, Havlíček, Egon Hostovský, Jarmila Glazarová, Václav Řezáč)
- demokratická próza (Eduard Bass, Karel Poláček, Karel Čapek, Josef Čapek)
Rozbor diela: R.U.R.
Obecná charakteristika:
- Literárny druh: utopické dráma
- utópia – žáner s výchovnou funkciou, opisuje dokonalé spoločenské pomery v pomyslenej krajine, tu ide skôr o antiutópiu – pesimistický obraz ľudskej budúcnosti v pretechnizovanom svete
- Literárny žáner: dráma (predscéna drámy je komédia – podtitul: Kolektívne dráma o vstupnej komédii o troch dejstvách, celkový príbeh má tragickú povahu) – tragédia
- Literárny smer/sloh: česká literatúra 1. polovice 20. storočia – próza, demokratický prúd
Okolnosti vzniku diela:
- Zahajuje novú fázu Čapkovej tvorčej vývoja – prišlo po Loupežníkovi, v ktorom sa Čapek lúčil s mladosťou, možno R.U.R. chápať ako dielo jeho dospelosti, fázy tvorby reakcia na 1.SV.
- R.U.R. je skratka pre Rossum’s Universal Robots.
Tematický plán:
- Ide sa o vedecko-fantastické dráma – téma vedy a techniky, predovšetkým filozofické zamýšľanie nad morálnymi otázkami modernej doby (téma ľudskej lenosti – všetko za nás robia roboti a ľudská spoločnosť rýchlo upadá, ľudská nenasytnosť – človek chce viac a viac) – varoval pred negatívnymi vplyvmi techniky na ľudstvo – obával sa, že technika získa moc nad človekom (nadčasové) – obával sa o možný zánik spoločnosti.
- Varovanie ľudí, aby sa nestali otrokmi svojich vlastných vynálezov.
- Varuje pred možnosťou zneužitia techniky proti ľudstvu (v reakcii na 1.SV, kde bola tiež použitá technika proti ľuďom), technický pokrok postupuje rýchlejšie než ľudská morálka.
- Kľúčovou myšlienkou diela je varovať pred prípadnými negatívnymi vplyvmi techniky na ľudskú spoločnosť.
- Autor sa obáva masovosti a manipulovateľnosti ľudstva.
- Cit je tu charakterizovaný ako výlučne ľudská vlastnosť.
Kompozícia:
- Předehra + 3 dejstvá (v předehre – seznamovanie sa s chodom továrne na výrobu robotov, zisťujeme, že roboti sú od ľudí takmer k nerozeznaniu).
- Předehra nutná, aby uviedla čitateľov do dejov, Domin vysvetľuje Helene význam výroby robotov.
- 1. dejstvo sa odohráva až 10 rokov po předehre.
- Rýchly sled udalostí.
Vyprávač:
- Er-forma (monológ vyprávača, 3. osoba – minulý čas).
Organizácia jazykových prostriedkov
- Použitý spisovný jazyk, len u chovy Nány hovorová reč
- Písané formou živých dialógov
- Veľká slovná zásoba, použité neobvyklé slová, rozvinuté súvetia a niekoľkanásobné vietné členy, synonymičnosť (pre každé slovo niekoľko výrazov)
- Zložitý syntax
- Poprvé tu bolo použité slovo robot (Josef)
- Text: priama reč jednotlivých postáv, preložená scénickými poznámkami vyprávača
- Častá personifikácia – napríklad: Oči, čo mrkáte?
Postavy:
- nie sú hlbšie psychologicky prekreslené, plnia funkciu nositeľov určitých životných postojov, názorov, morálnych hodnôt, podľa ktorých potom jednajú
- roboti – umelé bytosti, ktoré sú obdarené všetkými ľudskými dovednosťami, postrádajú však cit a neuznávajú žiadny systém hodnôt, ich pôvodným poslaním je slúžiť ľuďom, Primus a Helena – roboti, u ktorých sa prejavil cit – láska, ochota obetovať sa za druhého
- Harry Domin – centrálny riaditeľ R.U.R., zástanca vznešenej myšlienky povzniesť človeka a zbaviť ho dřiny
- Helena Gloryová – Dominova manželka, zosobňuje ženský, citový a láskavý prístup k ľuďom aj robotom
- staviteľ Alquist – za najväčšiu hodnotu považuje ľudský život a prácu, zastáva rozumový prístup k životu, ľudskosť
- ing. Fabry – stavebný riaditeľ, generálny riaditeľ R.U.R., tvorí nové biologické druhy (napr. umelé kvety)
- Dr.Gall – prednosta výskumného oddelenia, tajne rozvíjal inteligenciu robotov
- Dr. Hallemeier – prednosta Ústavu pre psychológiu a výchovu robotov
- Busman – komerčný riaditeľ R.U.R.
- Nána – chůva Heleny, Roboti jej prišli hroznými, děsivými
Časopriestor:
- Čas: ruský carizmus
- Priestor (miesto dejov): predovšetkým v továrni na roboty – Rossum’s universal robots na ostrove v budúcnosti (ale rieši problémy prítomnosti)
Dej:
V továrni na roboty sa vyrábajú roboti, ktorí následne pracujú za ľudí – myšlienka absolutného blahobytu – ľudia nebudú pracovať a všetko bude dost, roboti sa však neskôr vzbúria, vyvraždia ľudstvo a chcú tvoriť ďalších robotov, lenže nevedia ako – nechali živého Alquista – a chcú po ňom, aby skúmal robotov a prišiel na to, ako tvoriť ďalších, on nakoniec objaví dvoch robotov, u ktorých sa prejavil typicky ľudský rys – cit, láska – Helena a Primus – pošle ich tvoriť život na zemi odznova (ako Adam a Eva)
-> podrobnejšie: předehra – do továrne príde Helena Gloryová, zoznamuje sa s ľuďmi v továrni – centrálnym riaditeľom Dominom a jeho kolegami – dr. Galom, dr. Hallemeierom, ing. Fabrym, konsulom Bushmanom a staviteľom Alquistom, ktorí sa do Heleny zaľúbia. Helena sa zasnúbi s Dominom.
I. dejstvo – o desať rokov neskôr, Helena sa baví so svojou chovou o robotoch – je jej umelých ľudí ľúto, ale chova sa ich štíti, príde Domin a daruje Helene dary od kolegov, sám jej daruje delovú loď, neskôr prídu Alquist a Gall, ktorí Helene vysvetlia celú situáciu – revolta robotov, prestávajú sa rodiť deti, Helena spálí Rossumove spisy na výrobu robotov – tým chce zabrániť záhube ľudstva, príde loď plná robotov – a oni sú poslednými ľuďmi na svete – obklíčení robotmi vo vlastnej továrni
II. dejstvo – Helena sa prizná, že spálila Rossumove listy, ich jedinú šancu na vykúpenie, Bushman vyjde z továrne peniazmi – snaží sa seba a ostatných vykúpiť, ale roboti ho zabijú, neskôr roboti všetkých zabijú, až na staviteľa Alquista
III. dejstvo – Alquist sa snaží prijsť na to, ako vyrábať ďalších robotov, tí ho prehovoria, aby jedného z nich skúmal, tak ho rozoberie, neprijde na to a neskôr zistí, že sú dva roboti, ktorí majú city, prejavila sa u nich láska – Primus a Helena – pozná, že život nezahynie, vidí v nich nového Adama a Evu
Dobové vnímanie literárneho diela:
- Obrovský úspech u nás aj v zahraničí, po roku 1948 na zozname zakázanej literatúry.
- Ide o jedno z najznámejších drám Karla Čapka.
Inšpirácia daným literárnym dielom:
- V roku 1977 napísal podľa hry R.U.R. Stejnomennú operu Zdeněk Blažek
- Na rok 2014 je naplánovaný film v réžii Jamesa Kerwina
- V literatúre: dielo sa stalo vzorom napríklad pre: česká – I. Kmínka, E. Martina, O. Neffa, zahraniční – S. Lem, A. C. Clarke, R. Bradbury, I. Asimov (sekundárna literatúra o Čapkovi – monografie od V. Klímy a F. Buriánka, memoáry s názvom: Moji milí bratři – napísala Helena o svojich bratoch)
- O veľkom vplyve diela svedčí aj slovo robot, ktoré brat autorov, teda Josef Čapek, vymyslel – časom zdomácnelo v mnohých jazykoch
- Inscenácie: divadlo v Hradci Králové, Národné divadlo v Prahe a svetová inscenácia – New York, Varšava, Viedeň, Londýn, Paríž, Curych, Tokio a ďalšie (väčšina svetových metropolí)