Kniha: Zbohom armáda
Autor: Ernest Hemingway
Pridal(a): geaf, Adam Mikeš alias Fresh Prince
Ernest Hemingway (1899-1961)
- Narodil sa v štáte Illinois, pochádzal z rodiny lekára.
- V roku 1918 odišiel ako dobrovoľník na taliansku frontu, kde bol ťažko zranený (1. Američan ranený v Taliansku).
- Po vojne žil v Paríži, kde pracoval ako novinár.
- Podnikal dlhé cesty do Afriky, lákalo ho dobrodružstvo a nebezpečenstvo.
- Jeho najväčšou záľubou bolo lovenie zveri a box.
- Počas Občianskej španielskej vojny pracoval ako dopisovateľ v Madride.
- Po vojne žil v Havane a na svojich usadlostiach v štátoch.
- V roku 1954 získal Nobelovu cenu za literatúru.
- V 50. rokoch podľahol alkoholu, kríze.
- V roku 1961 končí život samovraždou (zastrelil sa).
- Bol príslušníkom „stratenej generácie“ (ovplyvnený vojnou, ako mladý odišiel dobrovoľne bojovať, krutosťou bojov zatratil ilúzie, navždy poznačený).
Dielo:
- romány: „Slávnost; Zbohom armáda; Přes rieku do tienov stromov; Komu zvonia do hodiny (občianska vojna v Španielsku, láska amer. dobrovoľníka ku Španielke, on nakoniec umiera); Mať a nemať“
- nebeletristické knihy: „Smrť odpoludnia; Zelené pahorky africké“
- angažované hry: „Piaty stĺp“
- novely: „Starec a more (rybár zápasí dva dni a noci so obrovskou rybou, tu mu nakoniec ale sežerú žraloky -> oslava prostého človeka, kniha o večnom snažení, čestný boj prináša uspokojenie)“
- vzpomínky: „Pohyblivý sviatok“
Literárna história
- Kniha vydaná v roku 1929 -> svet sa vzpamätáva z 1. sv. vojny, október 1929 – krach na NY burze -> svetová hospodárska kríza (pokles priemyselnej produkcie, ochromenie svetového obchodu, rast nezamestnanosti, sociálne nepokoje, kríza demokracie…)
- V roku 1933 sa A. Hitler stáva ríšskym kancelárom
- V SSSR obdobie stalinizmu (násilná socializácia, kolektivizácia, diktatúry, kult osobnosti)
- U nás tiež hospod. kríza, ohrozenie republiky po nástupe Hitlera k moci
Literárny kontext
Svetová próza reagujúca na 1. svetovú vojnu:
- Francúzsko:
- Henri Barbusse – Oheň (denník vojenskej čety, pohľad na vojnu zdola, syrový obraz vojny)
- Romain Roland – Petr a Lucie (novela, tragická láska, zomrú pri nálete)
- Nemecko:
- Erich Maria Remarque – Na západnej fronte pokoj (generačný román, obraz dopadu vojny na človeka, syrovosť zobrazenia), Tri kamaráti
Česká literatúra:
- Rudolf Medek – Plukovník Švec
- Josef Kopta – Hlídač č.47
- Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojáka Švejka
Stratená generácia = generačné seskupenie amerických autorov 20. rokov 20. storočia, ktorí boli poznačení duchovným otriasom 1. sv. vojny a ktorí zároveň vystrízliveli z tzv. amerického snu
- základným tématom je sklamanie a skepsa
- vojna všetko zdeformovala – rozklad tradičných ľudských hodnôt
- útěk do prírody alebo kultúry, hrdinovia sa uzatvárajú, sú apatičtí
- hl. hrdinovia kníh sú stratení jednotlivci, nenachádzajú nikde zakotvenie
- William Faulkner – Absolóne, Absolóne!
- Francis Scott Fitzgerald – Veľký Gatsby
Rozbor diela: Zbohom armáda!
Obecná charakteristika literárneho diela
- Druh: Epika
- Žáner: Vojnový román s autobiografickými prvkami
- Forma: Próza
- Americká próza medzi vojnami, autor predstaviteľ Stratenej generácie
Hlavná myšlienka
- hrôza vojny, protest proti nesmyselnosti vojny v mene ľudstva
Téma
- chce poukázať na nesmyselnosť vojny, uzatvára sám sebou mier
Motívy
- hrdinstvo, láska, odpovednosť, nespravodlivosť, vojna, zlo
Kompozícia
- Dielo je rozdelené do 5 kníh, v každej niekoľko kapitol (41 kapitol celkom)
- Ďalej delenie na odseky a vety
- gradácia (zasiahnutie mínou, ústup, pôrod)
- konflikt – zranenie kolena, vyslúchanie, organizované zatknutie
- retardácia – rozhovory s Catherine a ostatnými postavami, pobyt v nemocnici
- opakovanie motívov – zlo a nesmyselnosť vojny
- otvorený koniec – koniec Frederica
Vypravěč
- Ich-forma
- Vyprávané chronologicky
- autorský, dokonca aj autobiografický
Jazyk a jazykové prostriedky
- Spisovný jazyk, v dialógoch hovorový jazyk (Jestli ťa nezabijú)
- Obecná slovenčina – priama reč vojakov (Ale ja tu *urvu zastrelil jedna radosť)
- Objektívny, úsporný štýl, krátke výstižné vety, bez rôznych zbytočných dodatkov, vyhrotené životné tragédie sa objavujú na malej ploche, nie sú ďalej rozvíjané a komentované autorskou rečou -> metóda ľadovca -> ovplyvnený žurnalistikou
- Dlhšie dialógy bez komentárov („objektívne vyprávanie“)
- Použitie cudzích slov – talianskych (tenente – poručík), francúzskych
- Zdrobneniny (miminko, bratříčci), termíny (fraktúra, ateista), vulgarizmy (*urva)
Umelecké prostriedky – tropy
- metafora – dieťa sa hlási na svet
- prímer – tvrdé ako oceľ, vzdušná vlna ako úder pästi
- metonýmia – nie som vo svojej koži
- hyperbola – I keby sme sa třeba päťdesiatkrát vzali.
- personifikácia – príroda ukáže čo dovedie, nechal som pracovať voz
- inverzia – Je za támhletým kopečkom schovaná.
- epizeuxa – Ale čo keby zomrela? Nemôže zomrieť. Áno, ale čo keby zomrela?
- aliterácia – ach ach ach
- oslovenie – signor tenente, miláčik
Figúry
- anafora – ne,ne (pod sebou)
Postavy
- Frederic Henry (vypravěč) – mladý Američan, ktorý dobrovoľne odišiel do Talianska k armáde, kde pôsobí ako sanitárnik, na začiatku vedie neusporiadaný život, pije, hľadá poriadok a hodnoty, láska mu prináša pokoj a kľud, najdôležitejšia je pre neho teraz Catherine, po jej náhlej smrti v závere románu dochádza k definitívnemu poznaniu- Človek nemôže byť príliš závislý na nejakej osobe či veci, lebo každá ho nakoniec opustí alebo sklamie, silu postaviť sa osudu musí každý nájsť uvnútri seba.
- Catherine Berkleyová – Angličanka, ktorá pracuje v Taliansku ako ošetrovateľka v anglickej vojenskej nemocnici, veľmi zidealizovaná (poznávame ju očami Frederica)
- Rinaldi – Výborný taliansky chirurg a dobrý priateľ Freda, vojna ho úplne vyčerpala medzi chirurgmi v tábore nemal konkurenciu a preto bol počas najťažších prípadov zavalený
- Fergusonka – Škótska zdravotná sestra, najlepšia kamarátka Catherine, k ľuďom je nedôverčivá a prozýravá.
Časopriestor (doba a miesto dejov)
- Dej sa odohráva za 1. svetovej vojny v Taliansku, ku koncu knihy aj vo Švajčiarsku.
Dej
Americký dobrovoľník v talianskej armáde sa jedného dňa stretne s Angličankou, slečnou Barkleyovou. Často ju potom navštevuje. Jedného dňa je vo vojne zranený a musí odísť na operáciu do Milána, pretože má v nohe spoustu úlomkov z míny. Catherine Berkleyová odišla s ním. Nastúpila do tej nemocnice ako ošetrovateľka. Tu Frederick zistí, že je do Catherine zamilovaný. Catherine otela. Frederick sa uzdraví, teda musí nastúpiť späť do armády. Pri jednej akcii je omylem zajatý ako Nemec, preto musí utiecť. Nájde Catherine a spolu utekajú do Švajčiarska. Šťastne vyčkávajú deň jej pôrodu. Dieťaťa sa nakoniec narodí mŕtve. Catherine začne krvácať a tiež neprežije.
Literárna kritika – dobové vnímanie a prijatie diela
Dielo bolo prijaté veľmi dobre, kritici si ho istými pochvalovali, umiem si predstaviť, že ale už nikoho hrôzy vojny moc nešokovali, keďže bolo dielo vydané až roku 1929 a tou dobou už väčšina ľudí prišla na to, ako to doopravdy bolo, i tak ale jeho dielo stále prináša nové informácie, ako je popravovanie ustupujúcich dôstojníkov a zároveň šokuje a to hlavne koncom knihy.
Inšpirácia dielom
> 2x sfilmované:
- z roku 1932, réžia: Frank Borzage, hl. postava: Gary Cooper
- z roku 1957, réžia: Charles Vidor, John Houston, hl. postava: Rock Hudson
Posúdenie aktuálnosti knihy
Keďže 1. svetová vojna už pomerne dávno skončila, mohlo by sa zdať, že moc aktuálna nie je, ale sami dobre vieme, že čo nie je, veľmi rýchlo a ľahko byť môže. Keď ste šťastní a máte sa krásne, za chvíľu už tomu tak byť nemusí a naopak. Život je vrtkavá dáma a to je treba si uvedomiť.