Kniha: Saturnin
Autor: Zdeněk Jirotka
Pridal(a): Brendy
Zdeněk Jirotka (1911 – 2003)
- Spisovateľ, prozaik, fejetonista, autor súdnych príbehov a rozhlasových hier
- Autor humoristických románov a poviedok, súdnych príbehov a rozhlasových hriečok
- Študoval na stavebnej priemyslovej škole
- Pracoval ako dôstojník pechoty v Československej armáde
- Úradník ministerstva verejných prác, od roku 1940 písal do Lidových novín, redaktorom Slobodných novín, potom 2 roky v humoristickom týždenníku Dikobraz
- Spisovateľom z povolania sa stal v roku 1942
- Po vojne pracoval ako redaktor (napr. v LN)
- Jeho romány vyšli najprv v Knihovni Lidových novín
Ďalšie diela:
- Profesor biológie na žebríku – drobné satirické a anekdotické poviedky, s humorom si všíma záporných javov našej súčasnosti
- Sedemlhári – zbierka poviedok
- Pravidlá sa zmenili – zbierka poviedok
- Muž s psom – humoristická paródia na detektívny román o hlúpych podvodníkoch a neomylnom amatérskom detektívovi, ktorý odhalí zločinca
Literárne-historický kontext
- Literatúra 1. polovice 20. storočia
- Humoristická literatúra
- Dôraz kladený na zosmiešnenie, kritiku a iný pohľad na súčasné romány, na ľudské vlastnosti.
- Základom je zosmiešnenie módnych literárnych foriem.
- Doba útlaku, vznikali vynikajúce básnické zbierky (množstvo metafór (prenášanie významu na základe podobnosti, vzhľadu) a alegórií (inotaj – vyjadrenie dejov, javov pomocou príbehov).
- Obrat k tradičným hodnotám – vlasť, rodná zem, kraj, výrazné postavy našej kultúry, slávna národná minulosť, doba, keď zdôrazňujú krásu českého jazyka – metodičnosť.
- Vzniká poézia pre deti.
Ďalší humoristickí autori tohto obdobia:
- Jaroslav Hašek
- Karel Poláček
- Zdeněk Svěrák
- Eduard Bass
Rozbor diela: Saturnin
Všeobecná charakteristika
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: román – humoristický, satira
Téma, motívy, námet
- Myšlienky
- Autor sa vysmieva tvorcom otriechaných románov a niektorým ľudským vlastnostiam.
- Kritika nabubretosti a obmedzenosti, vypočítavosti, v istom zmysle zosmiešňovanie klasických vážnych románových príbehov, snaha o vykreslenie obrazu modernej českej spoločnosti.
- Cieľom je čitateľa pobaviť slovami a komikou.
- Motívy:
- Príroda, hory, mesto, loď, chata.
- Námet:
- Humoristické vyprávanie o netradičnom sluhovi Saturninovi a jeho pánovi.
Kompozičná výstavba
- Ich-forma (vyprávanie Saturninovho pána).
- Dej členený na kapitoly – každá kapitola je uvedená stručnou osnovou (Slečna Barbora nenašla srnu; Mal by som sa oholiť; Ako sa chovať na pohrebe,…).
- Chronologické usporiadanie.
Jazyková výstavba (jazyk)
- Vtipný, spisovný, knižný, ale aj hovorový.
- Neobjavuje sa tu priama reč.
- Príslovia, porekadlá, humor, irónia, jazyková komika, archaické a knižné výrazy.
- Citácie dopisov, vyprávanie príbehov, postrehy vyprávača.
- Typizácia postáv (dobre situovaný pán a jeho sluha, kuriózne rozvetvené príbuzenstvo aj spôsobom vyprávačského podania).
Tropy a figúry
- Eufemizmy :
- Slová kladne zafarbené – „deduško“, „kvietočka“, „balíček“, „chlapček“, „dušička“, „špulit“, „človeček“…
- Slová záporne zafarbené – „hlúposť“, „pitomosť“, „trieštiť klacku“ (myšlienka Milouša), „chlapček pitomý“, „krváca“, „dedko“…
- Personifikácia:
- „ zaječenie zvonku“ , „plamienky tancovali ako červené jiskričky“ , „víno prinášalo na rty piesne“
- Oxymorón:
- „majiteľ štátnych dráh“, „niekoľkonásobné zavraždenie“, „zsinané šero“
- Rečnícke otázky:
- „A keby tomu bolo tak, ako teta hovorí, čo bude, bože, robiť v lete?“
- Porovnania:
- „Deduško kliatol ako dragún“, „dedinky
- Hyperbola:
- „ľutoval som, že nie sú tých ohníšť desať, päťdesiat, tisíc…“
Postavy
- Saturnin – hlavná a kľúčová postava celého príbehu; ide o sluhu, ktorý zavádza svojho pána (a nie len jeho) do neuveriteľných situácií; ovšem neide o žiadneho trumbera, ktorý to robí zo svojej nešikovnosti; všetko si pečlivo rozmýšľa a koná podľa svojho uváženia; vie si so všetkým poradiť, je chytrý, vynaliezavý; pohráva sa s ľuďmi v svojom okolí a pripravuje im spršku dobrodružstiev, o ktorú majú podľa neho nudu
- pán Saturnina – jeho meno je nám po celú dobu príbehu zamlčané; ide o mladého pána (asi tridsaťročného) z Prahy; gentleman, ktorý prežíva svoj poniektorý nudný život, ovšem len dovtedy, kým prijme nevyzpytateľného sluhu Saturnina; zamiluje sa do slečny Barbory, s ktorou potom trávi aj dovolenku u svojho deduška, autorovo alter ego
- tetička Katarína – veľmi komická postava; vypočítavá vdova, ktorá sa neustále snaží prinútiť deduška, aby jej priznal vo závete veľký podiel k jeho majetku; je schopná urobiť opravdu všetko pre to, aby sa deduškovi zalíbila a podmanila si ho; jej reč sa skladá z múdrostí a prísloví, ktoré si neodpustí skoro za žiadnu situáciu; má syna Milouša, ktorý jej je zcela oddaný
- slečna Barbora – elegantná mladá dáma, ktorá sa venuje tenisu; jazdí vo svojom rapidu; ide o vyprávačovu veľkú lásku, do ktorej je však zamilovaný aj Milouš
- Milouš – syn tetičky, mladý mešťák, ktorý je obmedzený a snaží sa pôsobiť sebavedome a statočne; ide o ďalšiu loutku, zo ktorej si Saturnin robí srandu
- doktor Vlach – vzdelaný a inteligentný postarší muž, ktorý o všetkých vecách okolo seba premýšľa a komentuje ich; používa vznešenejšieho jazyka, v ktorom je použité viac životnej múdrosti
- deduško – starý muž, bohatý svojimi skúsenosťami posobranými počas svojho života, aj opravdovým majetkom; baví sa tým, že spolu jeho príbuzní bojujú o jeho majetok, ktorý by im mohol byť pripísaný po jeho smrti; často vypráva svoje príbehy z mladosti; robí si žarty z tetičky Kataríny, ktorú obalamutí, že sa zbláznil
Časopriestor
- Miesto dejov: Praha, vidiek (menšie mestečká v horách, napr. úpätie Hradovej).
- Doba dejov: asi 40. roky 20. storočia.
Obsah (dej) diela
Vyprávač sa rozhodne, že si najme sluhu. Netuší však, že sa jeho život rázom zmení. Zprvu mu galantný sluha Saturnin oznámi, že ho odstěhoval na loď a jeho starý byt predal. Neskôr sa k nim nastiahne teta s Miloušom, ktorých sa sluha zbaví mávnutím ruky. Tým začína vlna nevšedností. Saturnin o svojom pánovi začne vyprávať, že je veľkým dobrodruhom a že má zalíbenie v love divokých šeliem, čím pána dostáva do ťažkých situácií. Neskôr sú pozvaní k deduškovi, aby tam strávili niekoľko týždňov. Spolu s nimi sa tam objavia aj ďalšie postavy – slečna Barbora a doktor Vlach. A tam začína veľké dobrodružstvo. Most, ktorý je pri dome, je pod vodou, a tak sa naši hrdinovia snažia vyžiť zásobami jedla, ktoré majú k dispozícii. Saturnin sa však plne zhostí svojich „povinností“ a vypína prívod elektriny. Jeho vynaliezavosť nepozná meze. Prinúti Milouša, aby deduškovi priniesol červy, neskôr ho zamyká v pokoji, a tým sa rozpúta vlna groteských situácií. Keď dochádzajú zásoby, všetci sa rozhodnú, že vyrazia za zásobami cez kopec. Prekonajú pasce a následne sa ocitajú na druhej strane potoka, cez ktorý vedie už nový most. V pohodlí domova si deduško vymyslí lest, ako vyzrať na tetu Katarínu a začne hrať, že sa zbláznil. Celý príbeh končí tým, že sa Saturnin rozhodne zostať u deduška.
Vlivy na tvorbu
- inšpirácia suchým anglickým humorom (Jerome Klapka Jerome, Pelham Grenville Wodehouse)
- chcel prepojiť tradičnú žurnalistickú beletriu a anglosaskú humoristickú prózu
- chcel napísať paródiu na konvenčné jednanie – čo sa mu tiež podarilo
Kritika a vplyv diela
- prijaté kladne, mnoho čitateľov si toto dielo ihneď obľúbilo
- zfilmované v roku 1993 (Ondřej Havelka, Oldřich Vízner, Milan Lasica)
Porovnanie
- paródia: Jiří Brdečka: Limonádový Joe
- satira: Miroslav Švandrlík: Černí baroni aneb Válčili jsme za čepičky, Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka
- humoristická próza: Ladislav Pecháček: Amatéři aneb Jak svět přichází o básníky (natočená filmová tetralógia)
Môj názor
- Myslím si, že prekonať tento román je – a bude – ťažké. Veľmi sa mi páčil svérázný sluha Saturnin, ktorý vedel zmeniť nudný život na dobrodružstvo samo. Pod celým príbehom sa tyčia charakteristické postavy tej doby, ktoré sú postavené pred sluhovy nápady, a my sa bavíme tým, ako si s nimi naši hrdinovia snažia poradiť. Často som sa neubránila opravdovému smiechu, ktorý vyplýval z komickej situácie a niekedy aj zo samotného komentovania vyprávača. Neide o žiadny spletitý dej, všetko je pevne nalinkované a do hlavného dejov sa nedá zamotat.