Kniha: Máj
Autor: Karel Hynek Mácha
Pridal(a): Makča
Karel Hynek Mácha
- Narodil sa v Prahe v nemajetnej rodine. Rodné meno Ignác, počeštené na Hynek, pokrstený na Karel.
- Český básnik a prozaik, zakladateľ modernej českej poézie. Predstaviteľ českého romantizmu.
- Bol tiež všestranný herec, dramatik, cestovateľ, maliar.
- Vyštudoval gymnázium, potom filozofickú fakultu, kde sa zoznámil s tvorbou Goetha, Mickiewicza či Byrona. Práve lord Byron ovplyvnil Máchovu tvorbu najviac. Miloval Shakespeara.
- Máchova počiatočná tvorba je písaná v nemčine. Vôbec prvá tilačená báseň mu vyšla v roku 1831 a volala sa Svätý Ivan.
- Angažoval sa v Národnom obrodení. Hral divadlo, vďaka čomu sa neskôr spoznal s Lori Šomkovou a peripetie ich vzťahu opísal v Deníkoch.
- Rád cestoval po českých krajinách a pešo došiel dokonca až do Benátek. Túžil sa odlíšiť.
- Zomrel niekoľko dní pred svadbou a krátko po narodení svojho syna – roku 1836 v Litoměřiciach, pri pomáhaní hašenia požiaru. Pil vodu určenú na hašenie, ktorá bola zdrojom smrteľnej nákazy.
- Jeho socha sa nachádza dodnes na Petříně.
Ďalšie diela:
- Svätý Ivan – vôbec prvá tilačená báseň (vyšla Máchovi v roku 1831)
- Súbor poviedok Obrazy zo života môjho – Márinka a Večer na Bezdězu – lyrizovaná próza
- Cigáni (v postave mladého cigána prý opisuje sám seba, rovnaký motív ako Máj)
- Márinka
- Štvordielny cyklus Kat (dokončil len prvý diel, Křivoklád)
Zaradenie do umeleckého smeru:
- Predstaviteľ českého romantizmu.
- Máj obsahuje všetky charakteristické rysy romantizmu (hlavný hrdina- vyvrheľ spoločnosti, Vilém je lupič, dej sa odohráva na bizarnom mieste v okolí Bezdězu, Máchovo jazero, Doksy, väčšinou za súmraku, hlavný hrdina spácha zločin z vášne – zabije svojho vlastného otca, ktorý má vzťah s Jarmilou).
Charakteristika romantizmu:
- Vznikol na konci 18. storočia vo Francúzsku ako ohlas na Veľkú francúzsku revolúciu, řád tu oproti klasicizmu nahradzuje sloboda, pevný tvar náznak a určitosť neurčitosťou.
- Hlavné hrdinovia sú väčšinou rozporuplní, nerozhodní individualisti, často používaným motívom sú cigáni (symbol slobody), objavujú sa tu postavy ošklivé zovňajšku avšak krásne zvnútra. Ženy bývajú krásne, až eterické.
Predstavitelia romantizmu u nás i vo svete:
- Český romantizmus – K. J. Erben, K. H. Mácha
- Anglický romantizmus – George Gordon Byron (Childe Haroldova putovanie) Percy Bysshe Shelley (Odpútaný Prometeus), A.E. Poe (Krk a kyvadlo), W.Scott (Waverly)
- Ruský romantizmus – A.S. Puškin (Kapitánova dcéra, Piková dáma)
- Francúzsky romantizmus – Viktor Hugo (Biedni ľudia, Chrám Panny Márie v Paríži), Alexandre Dumas (Gróf Monte Christo, Tri mušketieri)
Rozbor diela: Máj (1836)
- Literárny druh: lyricko-epický
- Literárny žáner: báseň
- Útvary jazyka: Spisovná čeština, objavujú sa tu archaizmy, knižné výrazy, je písaný básnickým jazykom.
- Zvukové prostriedky: objavuje sa tu EUFONIA (libozvučnosť), ONOMATOPOIA (zvukomaľba – ,,brinčanie reťazí)
- Rytmus/ básnická stopa: Jamb (neobvyklý pre češtinu, nepriezvučná, priezvučná)
- Rým: obkročný (A BB A)
Námět:
Príbeh milencov Viléma a Jarmily, ktorí na konci obaja tragicky zomrú. (Mácha sa inšpiroval zážitkami a pocity, ktoré získal počas pobytu u svojho dlhoročného priateľa Eduarda Hindla v Doksoch pri dnešnom Máchovom jazere. Mácha počas návštevy hradu Bezděz zistil, že v tomto kraji bol nedávno popravený mladík Schiffner, ktorý zabil svojho vlastného otca, pretože mu bránil v láske. Okrem toho sa do básne premietlo aj romantické prostredie zdejšej krajiny.)
Hlavná myšlienka:
Karel Hynek Mácha v Máji ostro kritizoval tejdojšie pomery v ľudskej spoločnosti, keď predovšetkým poukazoval na rozvrátené rodiny, bezcitnosť a nefungujúce medziľudské vzťahy, ľahostajnosť k ľudskému osudu a tiež márnosť človeka, ktorý sa chce vzbúriť svojmu osudu.
Téma:
Životný údel milencov Viléma a Jarmily. Vilém zabije svádču Jarmily (svojho otca, ktorého nepozná, pretože v mladosti odišiel z domu). Za to je zatknutý a popravený. Jarmila spácha samovraždu skokom do jazera. Vinu Vilém nepriznáva sebe, ale spoločnosti a otcovi. Noc pred popravou má myšlienky tak tmavé, že keď sa svierí svojmu strážcovi, ten už do smrti nepohovorí. Vedľajšou témou je vo vzorečnej časti téma putníka, s ktorým sa autor zotožňuje.
Báseň nesie prvky romantizmu:
- Splynutie autora s dielom
- Individualita
- Tajomné motivy
- Jedinec X spoločnosť
Kompozícia:
- Usporiadanie deja: postup je chronologický, ale tiež retrospektívny (vo vzpomienkových pasážach)
- Dielo je písané vo veršoch. Striedanie striedavého, obkročného a združeného rýmu.
- Na začiatku je venovanie („venovacia báseň“ Čechom).
- Máju predchádza „Výklad Máje“, kde autor zdôrazňuje, že dej nemá byť považovaný za hlavnú myšlienku (zamyšľanie sa nad možnosťami slobody, o láske, ktorá zamezuje slobode a jej dôsledky, úvaha nad zmyslom života, opis krásy májovej prírody). Dielo rieši problém tejdojšej spoločnosti, túžby človeka a schopnosť obetovať sa pre lásku.
- Báseň sa delí na štyri spevy a 2 intermezza.
- 1. a 3. spev: balada; 2. spev: filozofický; 4. spev autostylizácie.
- Obsah častí:
- 1. spev: motív májovej prírody, lásky, skok Jarmily do jazera
- 2. spev: večnosť prírody a blížiaci sa koniec Vilémovho života, Vilém vo väzení
- 1. intermezzo: polnočné popravište
- 3. spev: poprava Viléma a jeho vyznanie lásky k rodnej zemi (Ach zemi krásnej, zemi milovanej, kolíbku svoju i hrob svoj)
- 2. intermezzo: nárek Vilémových druhov
- 4. spev: zamyšľanie sa nad tragikou ľudského života, kde sa objavuje putník
Textové a jazykové prostriedky:
- Štýl vyprávačský, popisný, je tu zastúpená priama reč, monológ aj dialóg.
- Použitá spisovná čeština, knižné a básnické výrazy.
- Reč postáv priama, monológy.
- Dominantné slová: láska, máj, deň a noc.
Pomenovanie:
- Metafora – prenesené pomenovanie na základe vonkajšej podobnosti (blúdila blankytnými páskami, bledá tvár mesiaca)
- Personifikácia – zoživenie, neživé veci majú vlastnosti živých (zima zvučala tmavý tajný bol, O láce šepkal tichý mech, kvitnúci strom lhal lásky žel)
- Metonymia – prenesené pomenovanie na základe vnútornej podobnosti/závislosti (hrdliččin zval k láske hlas, to sa jej modro k nohám vine)
- Oxymóron – spojenie slov, ktoré si navzájom odporujú (zbortené harfy tón, mŕtve labute spev, mŕtve milenky cit)
- Zvukomaľba – nahromadenie určitých hlások vo verši tak, aby vyvolali dojem reálneho zvuku (nocou řinčí řetězů hřmot)
- Apostrofa – oslovenie neživej či neexistujúcej veci/osoby (Ach zemi krásnej, zemi milovanej, Vy truchlenci, jenž dalekosáhlým behom svojím…)
- Epiteton – básnický prívlastok (zelené zima, belavé páry)
- Porovnanie – (ako slzy lásky)
- Obraz prírody – farebnosť
- Gradácia – stupňovanie (temná noc temnejšia mne nastáva)
- Zvukosled – zoskupenie hlások, ktoré vytvárajú libozvuk alebo nelibozvuk (prvý máj-večerný máj, bol lásky čas)
- Archaizmy – slová zastarané (anjel)
- Knižné výrazy – (mesiac)
Časopriestor:
- Miesto: Dej sa odohráva v jarnom prírodnom prostredí pri Doksoch (jazero).
- Čas: Nie je presne určený. Deň pred popravou, deň potom a o 7 rokov, potom vo väzení a na popravišti.
Postavy:
- Vilém – hlavný hrdina, lupič – „strašný lesov pán“, žiarlivý, pomstychtivý, nešťastne zamilovaný do Jarmily, za smrť otca sa necíti vinný, viní za to spoločnosť, sklamaný životom, utečie z reality do svojho sveta, dochádza k záveru, že po smrti ho nič nečaká, autor diela (K. H. Mácha) sa do neho vciťuje
- Jarmila – krásna a mladá poctivá dievča, čakajúca na svojho milenca, spácha samovraždu
- Otec Viléma – krutý, svedie Jarmilu
- Hynek – putník, vyprávač príbehu, objavuje sa na konci básne, autor sa s ním zotožňuje, hovorí sám o sebe, o mladosti („Hynku! Viléme! Jarmilo!“)
Základný dej:
- Hlavným hrdinom tohto príbehu je Vilém, ktorého otec vyhnal medzi lupičov. Vilém sa stal dokonca aj ich vodcom a zamiloval sa do dievčaťa Jarmily. Obaja sú bezmedzne do seba zamilovaní, ale Jarmilu zviedol otec Viléma. Vilém sa o tomto dozvie a zabije svojho vlastného otca a skončí vo väzení, zabil ho, aby ochránil česť Jarmily. Jarmila, keď zistí, túto hroznú udalosť od posla, ktorý jej došiel povedať túto hroznú správu, žiaľom viny skočí zo skaly do jazera a utopí sa.
- Vilém je vo väzení a premýšľa nad životom o svojom mladosti, o tom, či je niečo po živote. Hovoril na hlas a jeho zúfalstvo zaslechla stráž, ktorá bola nešťastná nad jeho osudom. Spoločne príroda s duchmi pripravuje pohreb pre Viléma a volajú ho k sebe. Vilém odchádza na popravu a premýšľa nad svojím životom, ako je okolo krajina krásna a má obrovskú túžbu žiť.
- Viléma popraví kat. Po jeho smrti truchlia ako lupiči, tak aj príroda.
- Po siedmich rokoch prichádza na miesto popravišťa putník Hynek a vo zdejšej hospode sa dozvie o tom príbehu o Vilémovi, Jarmile a jeho otcovi. Putník odišiel, ovšem 1. mája sa vrátil späť na popravište, aby súcítil s ich osudom a zrovnal ich svojím.
Kritika:
- Všetci ho spočiatku odsúdili kvôli tomu, že nebol vlastenecký a objavovali sa v ňom myšlienky o smrti.
- Vadili im témy samovraždy, otcovraždy, napodobňovanie Byrona. Vymkol sa z Národného obrodenia.
- Najviac ho kritizoval J.K. Tyl: „Máj je škvára, ktorá z vymrelej sopky vyhodená medzi kvety padla.“ Ďalej ho kritizovali Palacký, Jungmann, Čelakovský, Kollár, J. Krasoslav Chmelenský.
- Prihlásila sa k nemu až generácia Májovcov (1858), ktorá vydala Almanach Máj.
Film:
- z roku 2008, režisér F.A. Brabec
Vlastný názor:
- Máchov Máj je veľmi zaujímavá báseň. Hoci mnoho ľudí cituje najznámejšie verše („Zve k láske hrám hrdličin hlas: Jarmilo! Jarmilo! Jarmilo!“ a mnoho ďalších), skoro nikto nepozná báseň podrobnejšie.
- Mne najviac zaujalo vykreslenie májovej prírody, pohnutý Vilémov osud, Jarmilina tragédia (utopenie v jazere) a schopnosť Máchu zotožniť sa s hlavnou postavou.