Kniha: Revízor
Autor: Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Pridal(a): Andy, Hanka
Obdobie
Typické dielo z obdobia ruského realizmu, ktorý zažil najväčší rozmach v 2. polovici 19. storočia. Názov pochádza z latinčiny – večný, skutočný. Lit. ovplyvnená rozvojom filozofie, prírodných i technických vied, zobrazuje a analyzuje súdobú spoločnosť. Medzi hlavné znaky patria pravdivý a objektívny obraz skutočnosti, kritika nedostatkov v spoločnosti, presné štúdium života a typizácia hl. hrdinu. Ruská spoločnosť sa v tomto období vyrovnáva so zdanlivo skrytými problémami v krajine a zaoberá sa riešením otázok ohľadne budúcnosti Ruska. Chcú zlepšiť hospodársku situáciu zaostalého Ruska, premýšľajú, ako budovať vzťah k Západu, ako zlepšiť gramotnosť vidieckeho obyvateľstva a aký politický systém je pre krajinu najlepší. Rusku vládol cár Mikuláš I., ktorý nebol veľmi obľúbený a zriaďoval tajnú políciu, ktorá mala hľadať a potláčať odpor k jeho vláde a cirkvi.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Revízor je dielom ukrajinského rodáka, prozaika a dramatika Nikolaja Vasilieviča Gogoľa 1809-1852. Študoval na gymnáziu a neskôr ako ministerský úradník aj ako univerzitný profesor v Petrohrade. Od detstva bol herecky nadaný, mal výbornú pamäť, zaujímala ho ruská ľudová slovesnosť a maliarstvo. Zbieral námety z ukrajinského folklóru, vďaka svojim prvým poviedkam v časopisoch poznal napr. Žukovského alebo Puškina. Jeho najlepším obdobím sú 30. roky 19. st. keď vydal niekoľko zbierok poviedok, kt. sa odohrávajú na miestach, kde vyrastal. Takisto sa stretával s prednými osobnosťami tej doby Ruska. Veľmi sa inšpiroval Puškinom. Veľa cestoval po Európe, niekoľkú dobu sa zdržal aj v českých krajinách. Zdržoval sa v Mariánskych Lázňach a v Jeseníku. Gogoľ kritizoval systém vlády v Rusku, odsudzoval nevoľníctvo a ľudskú biedu, pobádal Rusko k prebudeniu a zamysleniu sa nad skutočnosťou. Vo svojich dielach často používa groteskný pohľad spojený s satirickou hyperbolou. Po vydaní knihy Korespondencia s priateľmi, 6 rokov pred jeho smrťou, bol zkritizovaný a od tej doby nemohol ďalej písať.
Ďalšie diela:
Napísal napríklad zbierky poviedok Arabesky, Petrohradské poviedky, Taras Bulba, poviedku Plášť, nedokončený román Mŕtve duše a drama Revízor, ktoré sa stalo jedným z najslávnejších diel svetovej drámatickej literatúry.
Rozbor diela: Revízor
- 1.vydanie: 1844
- Žáner: satirická komédia
- Druh: dráma
- Čas: 19. storočie
- Miesto: nie je určené, väčšinou u hejtmana
- Kompozícia: delí sa na 5 aktov
- Rozsah: 90 strán
Revízor je teda napísaný vo forme drámy, rozdelený na 5 jednaní a každé jednanie na niekoľko výstupov. Je to satirická komédia, kritizujúca pomery v tej doby carskom Rusku. Gogoľ upozorňuje na zkaženosť a hlúposť ľudí s významnými úradníckymi funkciami v jednom malom mestečku prepletenom korupciou a inými neriasami, nastavil zrkadlo všetkým, ktorých charakter je pokrivený podlízavosťou a úplatkárstvom. K napísaniu Revízora ho inšpiroval Alexandr Sergejevič Puškin, ktorého na jeho ceste raz považovali za tajného vládneho úradníka. Premiéru mal Revízor roku 1836 v Petrohrade a sklídal veľký úspech. Vyššia spoločnosť, ktorú komédia zosmiešňovala, ju však odsúdila.
Dej diela
Dej sa odohráva na vidieku v menšom ruskom mestečku. V jeho čele stojí hejtman, ktorý je spolu s ďalšími úradníkmi bežne podplácaný. Dostane dopis od svojho priateľa z Petrohradu, že k nim má prísť tajný vládny revízor a všichni dostanú strach, pretože si sú vedomí katastrofálneho stavu mesta. 14 dní už v meste prebýva petrohradský úradník Chlestakov so svojím sluhom. Žije na dlh a keď si obyvatelia myslia, že on je revízor, rád sa nechá uplácať a ubytovať v hejtmanovom dome, pretože je na mizine. Všichni sa pred ním snažia a zvelebujú mestečko, prevádzajú ho po všetkých inštitúciách a Chlestakov sa ztotožňuje so svojou rolou revízora. Napíše to aj svojmu priateľovi v dopise. Pošta je však kontrolovaná a tak sa všichni dozviejú, že on revízor nie je. Chlestakov zmizne a príbeh končí príchodom pravého revízora.
Postavy:
- hejtman – Je veliteľ policajného zboru, ktorý berie úplatky. Stále nosí uniformu a k občanom mesta sa správa príliš tvrdo. Znepokojí ho správa o príchode revízora, začne byť nervózny a preto si o Chlestakovovi myslí, že on je práve revízor. Preto sa ho snaží uplatiť. Keď zistí, že Chlestak nie je revízor, popadne ho zlosť, že práve on ako policajt nepoznal bežného podvodníka. („To je rána, ten mi dal! Zničil ma, zničil, dokonca zabil! Sem s ním!“)
- Chlestakov – Mladík, ktorý pracoval ako úradník a vracia sa za svojím otcom. Medzi jeho záľuby patria pitie, kúrenie a hranie kariet. V živote nemá žiadne ciele, takže žije taký jednoduchší život. Ostatní ho pokladajú za revízora kvôli jeho vzhľadu, lenže on o tom nemá ponätie. Snaží sa vypadať dôveryhodne. („Ten ústav, páni – klobúk dole! A hlavne sa mi páči, keď niekto príde, že mu všetko rak ukážete. To inde mi neukazovali nič.“)
- Anna Andrejevna – Je manželka hejtmana, ktorá pochádza z bohatšej rodiny. S hejtmanom majú dcéru Marju, ktorú stále shadzuje.
- sudca – Veľmi vzdelaný a chytrý muž, ktorý berie úplatky. („Ja to hovorím otvorene: úplatky beriem. Ale aké úplatky? Šteňatá.“) Neustále sa snaží vypadať dôležite, a preto pôsobí trochu namyšlene.
- inspektor – Má najväčší strach z revízora. Je veľmi plachý, a keď má trému, tak koktá. („Ale čo? Rany božie, prečo revízor? A zrovna k nám?“)
- poštmistr – Nevzdelaný človek, ktorého baví rozlepovať a čítať cudzie dopisy, samozrejme tajne. („Poviem vám, že si človek kolkokrát počte! Ako tam líčia všelijaké popisy – rozkoš!“)
Jazykové prvky:
- Zdrobneniny – tváričky, hadrík
- Oslovenia – páni, krupán
- Nespisovné výrazy – řek (povedal), v tej mezere (v tej mezere)
- Enumerácia – oženíš sa, ľahneš si a cpáš sa
- Miestopis – Petrohrad
- Archaiamus – za pakatel (skoro za nič), gebír (právo)
- Vulgarizmy – sakra
- Výpustka – dve stovky (myslené peniaze)
- Ustálené spojenie – hodiť sa do gala
Nadčasovosť:
- branie úplatkov, podlízanie ostatným, minimálne súkromie (čítanie dopisov)
Inšpirácia a ďalšie ztvárnenia
Dráma Revízor sa hrá v divadlách dodnes, mohli sme ho vidieť aj v národnom divadle s Miroslavom Donutilom. Takisto vzniklo mnoho európskych filmových adaptácií, bolo však nakrútené aj v Mexiku a Indii. V ČSR bol natočený film s Vlastou Burianom už v roku 1933, dokonca snáď ako prvý na svete. Kniha bola v češtine vydaná prvýkrát roku 1867, od tej doby mnoho prekladov, vydávaná dodnes.