Kniha: Kytica
Autor: Karel Jaromír Erben
Pridal(a): Brendy, Baunka
Karel Jaromír Erben (1811 – 1870)
- Český historik, archivár, spisovateľ, básnik, prekladateľ
- Patrí do obdobia romantizmu, zakladateľ českej modernej balady (bez sociálneho podtextu – Neruda, Wolker, Bezruč), národopisná a zberateľská činnosť
- Gymnázium, neskôr filozofiu a práva, pracoval ako sekretár v Národnom múzeu, redaktor Pražských novín, archivár mesta Prahy – usporiadal pražský archív
- V mladosti spoznal F. Palackého (odtiaľ záujem o históriu a národopis)
- Zbieral po českých dedinách ľudové piesne, rozprávky, riekanky, povesti (CZ i SK)
- Celý život prenasledovaný chorobami a starosťami o hmotné zabezpečenie rodiny
- 1867 – Moskovské výstavy – ochorenie pľúcnej chorobou → tuberkulóza
- Chcel poodkryť ľudové povesti, piesne a obyčaje, spatřoval v nich svedectvo o charaktere a duchu českého národa, hlavný cieľ svojej tvorby mal v písaní textov umelecky pôvodných.
Ďalšie významné diela:
- Slovanské čítanky – Sto prostonárodných pohádk a povestí slovanských v nárečiach pôvodných, Vybrané báje a povesti národných jiných vetiev slovanských
- Ľudové báje – Kytica z povestí národných
- Piesne – Piesne národné v Čechách, Prostonárodné české piesne a riekadla
- Vlastenecké diela – Mladší brat, Večer, Tulák, Na cintoríne
- Historické diela – Rukopis musejných letopisov Kosmových, Ondřej Puklice ze Vstruh, Regesta diplomatica nec non epistolaria Bohemiae at Moravice, Staré spisy Jana Husi
- České rozprávky – Dlhý, Široký a Bystrozraký, Tri zlaté vlasy deda Vševeda, Vták Ohnivák a liška Ryška, Zlatovláska, Živá voda; ľudový jazyk, bez dialektizmov
- Básnická zbierka – Kytica z povestí národných
Literárno-historický kontext
Historické pozadie
- 1830 až 1848 – revolúcie v európskych krajinách (Metternich, Bach)
- Autori – ľudová poézia, kde hľadajú svoje korene
- Snažia sa na rozdiel od národného obrodenia povzniesť českú literatúru na vyššiu úroveň
- Výchovné a umelecké ciele v rovnováhe, umelecké začínajú prevážať
- Literatúra si už kladie vyššie ciele ako len baviť čitateľov
Zaradenie autora, znaky umeleckého obdobia
- česká literatúra 19. storočia
- III. etapa národného obrodenia: 30. – 50. roky 19. storočia (čiastočne sa radí do českého romantizmu)
- 30. roky – nástup novej generácie
- bola oddelená veddecká a umelecká tvorba
- hlavnou osobnosťou tohto obdobia je K. J. E.
- väčší záujem o český folklór, hlavným úkolom literatúry bola výchova k vlastenectvu – výchovné ciele prevyšujú záujmy umelecké
- K. H. Mácha – vrstovníky neuznaný, odlišuje sa
- 2 hlavné smery:
- romantizmus (vrchol)
- biedermeier – smer meštianstva v rokoch 1815 – 1848, základom konzervatizmus (pokojný život v rodine) a sentimentalizmus (okázalé vlastenectvo)
Autori, ktorí tvorili vo vtedy
- K. H. Mácha, J. K. Tyl, K. H. Borovský (Krst svätého Vladimíra), Božena Němcová
Rozbor diela: Kytica (1853)
- Literárny druh: lyrickoepická skladba
- Literárny žáner: zbierka baladických básní (13 básní, 11 balád, 1. + 13. nie sú balady)
- objavujú sa znaky rozprávky (Zlatý kolovrat), povesti (Veštkyně), legendy (Záhořovo lože)
- objavujú sa znaky rozprávky (Zlatý kolovrat), povesti (Veštkyně), legendy (Záhořovo lože)
- Literárna forma: poézia
- Literárny smer: český romantizmus
Všeobecná charakteristika
- Ide o Erbenovo životné dielo a jedinú básnickú zbierku, ktorú kedy vydal.
- Jednotlivé básne vychádzali najprv časopisecky, prvá vyšla balada Poklad (1838)
- Najprv vyšla ako Kytica z povestí národných (vtedy obsahovala 12 básní, nebola tu Lilie)
- Podruhé vyšla pod názvom Kytica z básní K. J. Erbena (tu už bola Lilie obsažená)
- Lilie je ľahkou básňou v tejto zbierke (Kytica – úvod, Holoubek – stred, Veštkyně – záver)
Téma a hlavné myšlienky
- Kritika spoločnosti, ukazuje na život a hodnotu lásky a priateľstva, rozdiely medzi dnešnými a dávnymi ľuďmi, chce morálne poučiť čitateľa
- Dramatický konflikt, vytvára vzájomné vzťahy, ktoré sú porušované
- Vina – konkrétna osoba (nie spoločnosť), ktorá prekročila hranice
- Najzákladnejší vzťah: matka + dieťa
- Pradávna morálna skúsenosť ľudstva (napr. zapomenutie na lásku k dieťaťu, chamtivosť) -> za chybné správanie vždy príde trest
- Nad vším vládne osud, ktorý sa nedá zmeniť, morálne zákony je možné prekonať len láskou, pokáním a odpustením (prvok kresťanstva) = osudovosť – jedinec často nútený voliť, ale nevyhne sa tragédii (trest je neúmerne vysoký, ale nevyhnutelný)
Motívy:
- Matka a dieťa, rozpor, smútok, láska
Námet:
- Vzťahy medzi ľuďmi, balady majú vyhrotený dej, vyplývajúci z nejakého hrozného činu, ktorý niekto spáchal.
- Ľudová slovesnosť – sú to staré české ľudové báje. Zahŕňa hlavné druhy ľudovej epiky.
- Erben zbieral ústnu ľudovú slovesnosť, pretože predpokladal, že ľudová slovesnosť je prejavom nedochovaného prastarého mýtu, systému predstáv o svete, vzťahu medzi človekom a prírodou a ľuďmi navzájom = romantická koncepcia
- Hľadal najstaršie verzie, ktoré boli zapomenuté (týka sa aj rozprávok)
Kompozícia
- 13 balád (pôvodne 12)
- básne s tragickým koncom, väčšinou písané formou dialógov
- Kytica je stredná a ostatné na ňu nadväzujú, ako kvety
- K zbierke patria aj Erbenove poznámky (tzv. Poznamenanie), z ktorých čerpal, a 14 krátkych Piesní
- V pôvodnom zostavení dvanástich básní, ktorých dej sa odohráva na dedine, vyniká dômyselné radenie – balady sú postavené tak, aby boli zrkadlovo rovnaké určitými vlastnosťami (prvá s poslednou, druhá s predposlednou…):
- Kytica a Veštkyně – dávajú nádej a vieru v lepšiu budúcnosť vlastencov, pripomínajú ľudovú tvorbu a poéziu
- Polednica a Vodník – záporná rola nadprirodzenej postavy, ktorá zasahuje do ľudských vzťahov
- Poklad a Dceřina kletba – narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom
- Svatební košile a Vrba – premena človeka (oživlá mŕtvola milenca a žena premenená na vrbu)
- Zlatý kolovrat (rozprávka) a Záhořovo lože (legenda) – vina, pokánie, konečné vykúpenie
- Štědrý den a Holoubek – kontrasty, ako je šťastie so smútkom alebo láska so smrťou
- Lilie – dodatočne 13. báseň, ľahká – nikam sa nehodí
Jazyk
- Vtedyšší spisovný jazyk (dnes už zastaraný)
- Na napätie slúži tzv. baladická skratka času aj deja= zhuštený a úsporný jazyk, často neslovesné vety bez spojok; citoslovcia → dějový spád + dramatičnosť; zvukomalba. Básne sú písané gnomickým veršom, pre ktorý je typická krátkosť a hutnosť
- Naliehavosť a mystičnosť (rozprávkové a kúzelské prvky)
- Časté personifikácie (prisudzovanie ľudských vlastností neživým predmetom alebo veciam) alebo metafora
- Citoslovcia namiesto slovies, priama reč, zdrobneniny, rčenia, veľa slovies na konci verša
- Balady sú ľahko zapamätateľné vďaka pravidelnému rytmu a rýmovaniu
- Popisy postáv, prostredia, vtedyšia čeština (dnes knižná)
- Ďalšie básnické prostriedky: eufónia (libozvuk), elipsa, anafora, epanastrofa, inverzia, epiteton konstanc (ustálený prívlastok, napr.: háj zelený, širá pole), eufemizmus (už na ňom rastie trávniček), apostrofa (Maria, panno premocná), metafora, epizeuxis, zvukomalba, personifikácia, živé dialógy a popisy postáv aj prostredia, ktoré tu nahradzujú romantické prvky; in medias res (skočiť do deja bez nejakého veľkého úvodu, bez určenia miesta a času – Svatební košile)
Rytmus, verš, rým:
- RÝM: združený a striedavý; VERŠ: prízvučný; RYTMUS: trochej
Časopriestor:
- miesto deja: české zeme, dedina, tmavé neurčité miesta vychádzajúce z ľudových povestí (kostoly, cintoríny, lesy)
- doba deja: 19. storočie, čas nie je určený – je cyklický, nemenný, absolútny
Postavy:
- nie sú romanticky rozpolcené voči svetu, spoločnosti ani životu
- smierne prijímajú svoj osud, či už je akokoľvek zlý alebo prípadne dobrý
- za svoje prehrešky sú posudzovaní podľa morálneho kódexu a svoj trest (smrť, pokánie…) pokorne snášajú (Vodník, Poklad, Polednica, Svatební košile, Holoubek)
- dôležitú úlohu majú ženské hrdinky, ktoré sú vo všetkých básniach okrem Záhořova lože (ženy majú poslanie najmä matky alebo nevesty)
- zaoberá sa veľkosťou a úskaliami materinskej lásky (Poklad, Polednica, Dceřina kletba)
- zaoberá sa vzťahom žena-muž (Svatební košile, Vrba)
- príbehy a postavy sú posudzované podľa etického princípu, kde nie je dôležité prostredie ani čas na rozdiel od romantických spisovateľov
Obsah + rozbor
Kytica (Mateřídouška)
Obsah:
Zomrela matka a po nej zostali siroty, ktoré každé ráno navštevovali matkin hrob. Matke sa deti zželelo, a preto sa zmenila na malý kvietok. Deti v tomto kvietku poznali svoju matku a nazvali ho mateřídouškou.
Rozbor:
1. časť – báje o pôvode mateřídoušky (hřbitovy zakladané na suchých miestach; mateřídouška rastie na suchých miestach), tzv. etymologická báseň + kolobeh života v prírode + súžitie človeka s rastlinou; prostriedok – premenenie
2. časť = ideové jadro skladby – odkaz mŕtvej matky – matky = vlasti na dávnych mohylách (polit. – Bachov absolutizmus); vyjadrené vlastenecké a slovanské poslanie knihy; náväznosť na poslednú Veštkyniu.
Poklad
Obsah:
Vdova s dieťaťom ide na Veľký piatok do kostola a cestou narazí na otvorenú skalu, v ktorej je sien plná pokladov. Matka tak položí dieťa a beží domov so striebrom, potom sa vracia, berie zlato. Keď dobehne domov, zistí, že sa poklad zmenil na kameň a hlinu. Skala medzitým zmizne s pokladom aj dieťaťom. Ďalší rok opäť na Veľký piatok sa skala znova otvára a matka nájde svoje dieťa. Berie si ho a nič nedbá pokladu.
Rozbor:
Základom je povest, motiv zlata a porušenie materinskej povinnosti – láska k dieťaťu = trest – mravoučný záver. Pôsobivosť – obraz vidieckeho kostolíka, pohádkové nitro hory, líčenie krajiny – zmeny prírody medzi dvoma Veľkými piatkami, 5x motiv pašije. Zvukomalba – cinkot zlata.
Svatební košile – ľudová balada
Obsah:
Osamená dievčina sa modlí k panně Marii a myslí na svojho milého, ktorý už dávno odišiel do vojny a pre ktorého tkala košele. Tu sa on objavuje za oknom a nabáda ju, aby s ním išla ďaleko. Dievčina poslúchne a letí s ním. Cestou odhadzuje modlitebné knižky, ruženec a krížik po matke. U cintorína pochopí, čo sa na ňu chystá a lsťou donúti upíra skočiť cez stenu ako prvého. Sama sa medzitým schová v márnici. Potom ona aj upír presvedčujú mŕtvoly a nakoniec zazvoní kohút a tým je zachránená.
Rozbor:
Slovanská povaha – miernosť, protiklad – život X smrť, trest za rouhanie (len 1 výkrik) – život v opustení a bolesť. Trest – hrozná cesta + márnica – povierčivá hrôza z mŕtvych, baladická predpoveď. Pokánie + Panna Mária ochráni podľa ľud. kresťanskej viery pred zlou mocou = odpustenie, víťazí život nad smrťou. 3 veci ju spájali so životom – postupne ju ich zbavili. 7veršový doslov – mravne poučný ráz. Premyslená kompozícia, pôsobivosť deja – prudký spád, vykreslenie charakteru dievčiny. Stavba – klidný úvod, zápletku vyvolá rouhanie; vrchol – príchod mŕtvoly (potom už prudký dejový spád); svadobná cesta, cintorín, zápas o dievčinu, rozuzlenie (A slyš!) – zklidnenie. Priama reč – miernosť, odevzdanosť X strohosť, výsmiešnosť. Obrázky nočnej krajiny. Pochmúrnosť – predpoveď – neslovesné vety, združený rým, krátke verše – spiecha. Daktylotrochej medzi jambickými veršami.
Antonín Dvořák – kantáta (zbor – spev + orchester)
Polednica
Obsah:
Dieťa zlobí, neposlúcha matku, ktorá varí otcovi obed. Tá mu vyhráža a volá polednicu, ktorá opravdu príde. Matka dieťa bráni. Otec, ktorý vzápätí príde, ho oživí, ale dieťa je už po smrti.
Rozbor:
Základom je báje o nadprirodzenej bytosti; zobrazenie zodpovednosti materinskej lásky – porušenie – trest, vyznieva mravoučne. Kompozícia – prudký dramatický spád, majstrovské využitie jazykových prostriedkov – krátky príbeh, časovo sústredený do niekoľkých minút (začína pred poludním, končí po úderoch zvonu – 12 slok pred 12. hodinou).
Úvod – podráždená nálada – vedie k zápletke, provinenie – zavolala v afekte na dieťa príšeru, príchod polednice – napätie – vyvrcholenie (zápas o dieťa, mdloba), posledné napätie – zdá sa obrat k lepšiemu, posledný verš – rozuzlenie – smrť.
Forma – najmenšia miera popisu. Rozčilenie – z reči – imperatívy, neúplné vety, citoslovcia, ľudové vazby a výrazy (cigánky, z plna hrdla, i bodejž tě sršeň sám) = názornosť – popis – bez spojok, bez slovies. Za 18. veršom – pomlčka (pri volaní polednice). Hláska í.
Antonín Dvořák – symfonická báseň Polednica
Zlatý kolovrat – balada (rozprávka)
Obsah:
Pán sa zastaví v chalúpke a zamiluje sa do prosté Dory a chce si ju vziať. Jej nevlastná matka mu však chce namiesto nej dať druhú dcéru, a preto spoločne cestou v lese Doru zabijú, odoberú jej nohy, ruky a oči. Kráľ nepozná rozdiel, vezme si druhú dcéru. Odíde do boja. Medzitým starec v lese nájde telo a pošle svojich pážat do zámku predávať zlatý kolovrat, praslice a kužeľíček za nohy, ruky a oči. Tie pripoja k telu, Dora ožije. Keď chce sestra pánovi niečo utajiť, kolovrátok mu prezradí celý príbeh. Pán Doru nájde a vezme si ju. Matke a sestre urobí to, čo ony Dore.
Rozbor:
Dobro víťazí, kúzelsné predmety, postavy. Dej nie je tak dramatický, trest nie je tak zdôraznený, by rušil rys rozprávky. Vrchol – napravenie zločinu. Názornosť – vykreslenie krajiny, citová hlbina (zaujatie vyprávača – babica, dcéra hadica), podmanivosť. Zvukomalba (klop, klop, klop), ľudové dvojveršie charakterizujúce (vyšla dívčina ako květ, neviděl také krásy svět), dojem (pán stojí, nevěda, co chtěl).
Forma – štvorveršové strofy, združený rým, 5. verš sa nerýmuje.
Antonín Dvořák – symfonická báseň Zlatý kolovrat
Štědrý den – podtitul – balada (ľudová povest)
Obsah:
Dievčatá Marie a Hana v advente predú len a idú sa pozrieť na jazero. Keď vysekajú dieru, má sa im zjaviť ženích. Hane sa zjaví myslivec Václav, Marii však len kostol, sviece, rakev. Do roka sa Hana vydá a Marie zomrie. O ďalšom advente predúce dievčatá radšej nechcú vedieť, čo ich čaká.
Rozbor:
Osudovosť – 2 rozdielne dievčacie osudy (sestry Marie a Hana) vložené do rozsiahleho vykreslenia ľudových zvykov a povier vzťahujúcich sa k tajomnému sviatku (Nie je vánočný stromček! Prečo? – nepatril k slovanským zvykom).
Základ deja – poviera, idea – celok dán prelínaním šťastia a smútku v kolobehu roka.
Záverová strofa – varovanie. Obrázky – spevy: 1. = výpravný – jadro – dievčie sny o milostnom šťastí; 2. = Štědrý deň – zvyky, poviery; 3. = vlastný príbeh, veštba; 4. = splnenie veštby; 5. = návrat na začiatok + skúsenosť.
Ľudová reč. Metrum: 1., 3. – rámec 5. spevu (daktylotrochej, striedavý rým), 2., stred 5. – apostrofa Š. v. (základom je trochej na rovnakom počte stôp, verš je na slabiky kratší, rým – ABCB), 4. spev – v prvom štvorverší sa podobá 2. spevu, ale zvukový ráz: veselka – neprerušovaný pohyb veršov X pohreb – pauzy = to dôkaz jednoty obsahu a formy.
Zdeněk Fibich – melodrama
Holoubek – ľudová balada
Obsah:
Mladá žena ide okolo cintorína a plače, pretože jej zomrel manžel. Potká však nového muža, za starého truchlí sotva tri dni a za mesiac sa vydá. Nad hrobom manžela vyroste dub a na ňom sedáva biela holubica. Tá žene jducej okolo spieva pravdu, že manžela otrávila. Tá to neunesie.
Rozbor:
Ideologický základ – vina X svedomie, manželský zväzok je nedotknuteľný, jeho porušenie je v duchu morálneho ľud. názoru prísne trestané. Žena otrávila manžela, svedomie ju donútilo k samovražde, motiv holubice – premena duše nevinného človeka.
Malé celky: 1. pohreb + falošná nárečnosť; 2. námluvy paničky; 3. príprava na svadbu; 4. svadba; 5. veselie + upomienka na vinu – stupňovanie napätia – koniec 1. časti; 6. nezmeniteľnosť viny, ťarcha hlasu svedomia – zúfalstvo; 7. už utopená vinička; 8. večnosť kliatby – samovražky – ťažký kameň (= vina) na rozcestí v poliach.
Forma – štvorveršové sloky – ako v ľudovej poézii – aj jazyk – opakovanie slov: tečie voda, tečie; bola svadba, bola; beží časy, beží; nie je to opakovanie forem ľud. poézie, ale využitie v umelej skladbe!
Antonín Dvořák – symfonická báseň Holoubek – hudobne najdokonalejšia zo 4 symfonických básní podnítených Erbenovými baladami – 5 častí: pohreb + príchod paničky + svadba + zúfalstvo + smrť
Záhořovo lože – balada (legenda – aj v poľštine)
Obsah:
Otec upsal syna diablovi a ten sa vydáva do pekla získať listinu späť. Cestou potká Záhoře, ktorý ho chce zabiť (ako spoustu iných pútnikov), ale nakoniec sa dohodnú, že ho nechá, keď sa pak chlapec vráti a povie mu, ako to v pekle vyzerá. Za rok sa chlapec vracia a vypráva, že Satan nariadil pod hrozbou kríža listinu vydávať, diabeľ však neposlúchol, ani pod výhrůžkou mučenia pekelnou kúpeľou a železnou pannou. Až pri výhrůžke Záhořovým ložom blánu vydal. Záhoř sa zdrieše a pútnik mu poradí, aby sa kál a modlil, kým sa k nemu nevráti. Také zarazí jeho zabíjačký kyj do skaly. Za deväťdesiat rokov sa pútnik vracia ako biskup so svojím pomocníkom. Chce sa občerstviť, a pomocník nájde za skalou krásny jabloňový strom, vedľa stojacej paže mu utrhnúť jablko, neb ho nesadil. Keď strom uvidí biskup, môže utrhnúť, pretože vyrástol zo zarazeného kyja. Šťastne sa stretne so Záhořom – hovoriacim pažerákom a potom obaja v pokoji zomrú a ich duše sa premenia na holubice.
Rozbor:
Dvojité dejové pásmo – kajúci sa hriešnik Záhoř + pobožný pútnik sestupuje do pekiel pre úpis – ponurá atmosféra aj prírodná a pekelná scenéria (pozadie deja) aj so zázrakmi. Vzrušené obrazy aj slová – obraz zločinu a pokánia aj odpustenia v duchu stredovekých légend. Menšia jednoduchosť a menšia ľudovosť, výnimočnosť postáv – odlišnosť od ostatných básní.
Vodník – balada
Obsah:
Dcéra aj napriek matkiným námietkam ide práť šatky do rybníka, pod ňou sa prepadne lávka a dostane sa do vodníkovho sveta. Stane sa nedobrovoľne jeho ženou a má s ním aj syna, jej jediné potěšenie. Nakoniec ho presvedčí, aby ju pustil naposledy sa rozlúčiť s matkou. Dovolí jej to od klekania do klekania a nesmie nikoho objímať. Matka nechce dcéru pustiť, a tak sa schovajú v komore. Príde vodník, chce večerať, rozestlať, potom nakrmiť dieťa. Matka dcéru nepustí a hovorí mu, aby dieťa priniesol. To on urobí, ale utrhne mu hlavu.
Rozbor:
Základom je báje o zlej vodníckej bytosti – súvisí so smutnými skúsenosťami ľudí s vodným živlom – nepriateľský pomer – bytosti vábia ľudí. Materinská láska – hrôza z vodnej hlbiny aj sila materstva = konflikt medzi silami života a tým, čo ich hubí. Zvíťazil pozemský život, láska matky prekonáva lásku k dieťaťu, ktoré sa narodilo bezdušne.
Forma – obraz príšery vyrastá z ľudového podania – rozprávky (na topole, nad jazerom…, kapajúce šosy, duše pod hrnečky, zelené vlasy), ľud. je aj varovanie: neobjímať, inak stratíš to, čo si na inom svete miloval. Zápletka je pripravená ľudovým výkladom snu. Podoba ľudovej piesne – refrén, ľudová reč – zdrobneniny (ráno raníčko), citovo zafarbené slová, zraková názornosť (príroda – smútok vodníkovho kráľovstva, búrka na jazere), zvukomalba.
Zdeněk Fibich – melodrama – ľudovosť, baladičnosť, náladovosť
Vrba – balada
Obsah:
Pán sa pýta svojej pani, ako je možné, že je vo dne zdravá, ale v noci ako mŕtva. Povie mu, aby sa tým nezaoberal, že jej to určené. Pán neposlúchne, ide za babkou, ktorá mu povie, že pani sa v noci vteluje do vrby. To sa pánovi nelíbi a vrbu skáce. Tým zomrie aj jeho žena a zo syna je sirotek. Nakoniec z vrby urobí kolísku, z jej vetví si chlapec bude robiť píšťalky a tak rozprávať s maminkou.
Rozbor:
Základom je viera v dôverný vzťah človeka s prírodou (vrba – žena), citovo prehlbuje vzťah materinskej lásky (kolíska z prken – tela matky) – boj X osudu je márny (čo sudica komu kaže, slovo ľudské nerozváže).
Forma – dialóg, trochej (štvorstopý), strofy: rýmované dvojveršia.
Lilie – balada
Obsah:
Dievčina si nepraje byť pochovaná na cintoríne, ale v lese. Tam na jej hrobe vykvetie lilia, ktorá vo ľuďoch vzbudzuje túžbu. Miestny pán ju objaví, keď na poľovačke chcel skoliť laň. Dal ju preniesť do svojej záhrady. Tam zistí, že lilia v noci chodí po zahrádke a hovorí, bojí sa svetla. Ponúkne jej ochranu, keď sa za neho vydá. Dá mu aj syna. Pán však musí do boja a opatrovníčkou určí svoju matku. Tak pravidlá nedodržuje, a keď sa pán vracia, je lilia aj dieťa mŕtve. Matke nakoniec pria to isté.
Rozbor:
Prírodná báje o vzťahu medzi človekom a rastlinou – život a smrť sú neslučiteľné. 2. motiv: nepriateľstvo tchyně – snacha. Syn preklína matku – manželské vzťahy sa rozchádzajú s vzťahmi rodičovskými. Opäť – matka hadica, nadprirodzenej bytosť je dobrá (oproti vodníkovi), predstavuje túžbu po živote.
Rým: AABB
Dceřina kletba – balada
Obsah:
Dievčina hovorí, že zabila holubičku, dieťa a od žalu jej môže pomôcť len oprátka. Pri tom preklína svojho milého aj svoju matku, že za jej nešťastie môžu oni.
Rozbor:
Motív matky vražedkyně – zabíja novorodené (v ľudovej poézii – Dorna vražedkyně, Matka travička)
Idea – mravná – odpovednosť materinskej výchovy (žes mi zvůli dávala) – špatná výchova
Tragédia – predpojatosť – slobodná matka.
Forma – dialógy, postupné odhalenie, sevrená forma – posledné verše – otázky a odpovede sa rýmujú, sú výsmešné – výsmech inotajných odpovedí dcéry: vzrastá napätie, vrcholí kliatbou.
Veštkyně
Obsah:
Skadá sa zo úryvkov šiestich ľudových povestí o českej zemi. O Libuši, ktorá pošle pre Přemysla Oráča a na zem dopadne hlad, kým on nedoorá svoje pole. O Libuši, ktorá veští založenie Prahy a položí svojho prvorozeného syna do vody, kým nenastanú dobré časy. O Karolovi IV. a kolíske. O kostole so zlatým zvonom, ktorý sa zaryje do zeme, kým sa neobnovia ctnosti, láska, viera a nádej. O tom, že by sa Česi mali sjednotiť k jednému náboženstvu. O polovici sochy, ktorá by potrebovala hlavu (rozum) a srdce, aby bolo dobre.
Rozbor:
Povest o slávnej minulosti a proroctvo o slávnej budúcnosti českého národa (Bach – absolutizmus) – mravný zákon (v predchádzajúcich básniach víťazí) tu je spojený s vývojom ľudových dejín – aj tu však musí byť mravný zákon zachovaný (podobnosť s Kollárom). Len 6 zlomkov. Neuskutočnil záměr „zbásniť“ väčší počet povestí – Přemysl – vráti sa, aby dooral a zasial; Libuše; Karol IV. – zázračné lože na Karlovej Týne – každého svrhlo; Karlov most – zvyšok sochy (½ hodiny) – ľavica – štít so staromestským znakom, pravica sa opierala o meč, u nôh – ľav = Bruncvík (1648 pri obliehaní Prahy Švédmi kuľa urazila ½ sochy – nebude dobre, kým hlava a srdce zase nebudú na mieste) /neskôr socha obnovená/.
Kritika a vplyv diela
- Kritika nie je známa, ale vieme, že kniha ovplyvnila mnoho ďalších literátov po Erbenovi
- Prispela k obrodeniu jazyka a donútila ľud nadchnúť sa pre českú literatúru
- Hudba: Dvořák, Fibich, Novák
- Maliarstvo: Mánes, Aleš, Zrzavý
- Literatúra: Neruda, Vrchlický, Bezruč, Wolker
- Film: Brabec, divadlo: Semafor – paródia
- 30. roky – stret s Tylom a Máchou – nejedná sa o ohlasovú poéziou, snaha o rekonštrukciu ústnej ľudovej slovesnosti, mýtu, ktorý charakterizuje národ (na rozdiel od Čelakovského)
Porovnanie
- Čerpanie z ľudovej slovesnosti: Božena Němcová (rozprávky)
- Čerpanie z légend: I. Olbracht: Nikola Šuhaj zbojník
Môj názor
Zbierka Kytica ma velice zaujala. Erben je obdivuhodným majstrom jazyka a nezbýva než súhlasiť s názorom, že čítanie Kytice patrí k základnému vzdelaniu každého Čecha. Najviac sa mi na básniach páčila ľudovosť, výstižnosť a schopnosť vtiahnuť človeka do deja. Dokázal to aj voľbou pôsobivých výrazových prostriedkov. Jedným z takýchto prostriedkov je spôsob, akým v nás básnik svojimi veršami dokáže vzbudiť četné zvukové predstavy (napr. vo Vodníkovi).