Kniha: Divá Bára
Autor: Božena Němcová
Pridal(a): ***, Ženíšková Alžběta
Božena Němcová
- vlastným menom Barbora Panklová (1820 Viedeň –1862 Praha)
- česká spisovateľka, ktorá je považovaná za zakladateľku novodobej českej prózy.
- narodila sa vo Viedni ako dcéra pánskeho kočiša,
- detstvo a mladosť prežila v ratibořickom údolí u Českej Skalice, kde boli její rodičia zamestnaní v miestnom zámku,
- okrem prírody, na ňu zapôsobila aj jej babička Magdaléna Novotná,
- v 10 rokoch bola daná na výchovu do zámočku v Chvalkoviciach, (seznámila sa s literatúrou a umením)
- v 17 rokoch bola vydatá za úradníka Josefa Němce (kvôli jeho zamestnaniu sa mnohokrát sťahovala) = Praha, Chodsko, Litomyšl, Slovensko,
- mala štyri deti (Hynka, Karla, Theodora a Jaroslava),
- za pobytu v Prahe sa stretávala s vlastenecky smýšľajúcimi vzdelancami a literátmi, ktorí jej tvorbu veľmi ovplyvnili (Václav Bolemír Nebeský),
- existencia rodiny bola veľmi špatná (často trpela biedou)
- v manželstve nikdy nebola šťastná, obrovskú bolesť prežívala pri strate svojho syna Hynka,
- Božena Němcová zomrela 21. januára 1862 v Prahe a je pochovaná na Vyšehrade
Ďalšie diela
- Pohádky:
- Národné báchorky a povesti, Slovenské pohádky a povesti
- Poviedky:
- s ženskou tématikou – Divá Bára, Karla, Baruška
- s dedinskou tématikou – Dobrý človek, Pohorská dedina, Pán učiteľ, V zámku a podzámčí
Literárny kontext diela
Časové zaradenie diela:
- Literatúra prvej polovice 19. storočia
Umelecký smer
- Naivný realizmus (prelínanie sa romantického snenia s realistickým zobrazením)
Znaky realismu:
- reálny znamená pravdivý
- zachytáva život priemerného človeka alebo skupiny ľudí
- pravdivo zobrazuje ich prostredie
- autor stojí mimo dej
- v literárnych dielach sa objavuje hovorový jazyk
Ďalší predstavitelia
U nás:
- Karel Havlíček Borovský – Epigramy, Kráľ Lávra
V zahraničí:
- Charles Dickens (Anglicko) – Oliver Twist, Kronika Pickwickovho klubu
- Nikolaj Vasiljevič Gogol (Rusko) – Revizor
- Honoré de Balzac (Francúzsko) – Ľudská komédia, Otec Goriot
- Lev Nikolajevič Tolstoj (Rusko) – Vojna a mier, Anna Kareninová
- Karel Havlíček Borovský (v exile) – Tyrolské elégie
Rozbor diela: Divá Bára
Údaje o knihe:
- Obdobie: Počiatky realismu v českej literatúre (posledná fáza Národného obrodenia)
- Dátum vydania: 1856
- Literárny druh: Epika
- Názov diela: Divá – pretože jej tak ľudia vo vsi hovorili, Bára – krstné meno hlavnej hrdinky
- Žáner: Poviedka
- Kompozícia diela: chronologická
- Jazykové prostriedky: Spisovný jazyk, typické dedinské výrazy (kravka), zastaraný slovosled aj výrazy
- Priestor a doba dej: Dedina Vestec (Nymbursko r. 1850)
- Téma: boj za lepšie postavenie žien
- Názov diela: Divá – pretože jej tak ľudia vo vsi hovorili, Bára – krstné meno hlavnej hrdinky
- Motívy: dedinský život, povierčivosť, žena v rovnakom postavení ako muž (sila, odvaha, strašidlo, smrť)
- Kontext vzniku diela: Snažila sa upozorniť na postavenie žien v spoločnosti, že nemajú žiadne právo.
- Kontext autorkinej tvorby: Božena Němcová sa snažila zobraziť svet reálne (venuje sa problematike dediny, chudobe a sociálnym rozdielom), vyjadrujú sa kriticky k nedostatkom v spoločnosti. Veľa ju ovplyvnila jej životná situácia (bola chudobná, neustále sa sťahovala, zomrel jej syn).
- Neskoršia reakcia: Inšpirácia pre režiséra Vladimíra Čecha, ktorý ju v roku 1949 sfilmoval. Báru hrá Vlasta Fialová.
Žáner:
- Poviedka = krátky až stredne dlhý epický prozaický žáner. Obvykle má jednoduchý príbeh bez mnohých odbočiek, predchádzajúci dej je pojatý len zkratkovito. Postavy sa nevyvíjajú ako v románe, ich charakter zostáva prevažne rovnaký.
Hlavná myšlienka diela:
- Němcová tu predstavuje Báru ako estetický ideál prúbojnej ženy – „ženy nového typu“, ktorá narúša konvenčné predstavy o pasívnej úlohe ženy v živote. Úsilie o lepšie postavenie žien vo spoločnosti (obraz autorkinej vlastnej povahy). I ženy môžu vykonávať prácu ako muži a majú právo na vzdelanie. Rovnako v diele zachytáva kritiku povierčivosti, až strach zo strašidla (smrti) doháňa ľudí k pokániu a viere.
Námět:
- Zachytenie života na dedine. Kritika tejdošej morálky, pre ktorú je dôležitejší majetok a vyššie spoločenské postavenie. Odsúdenie jedinca, ktorý sa odmieta ztotožniť s ostatnými.
Jazyk:
- Prevažuje spisovná čeština, objavuje sa aj nespisovná čeština, obecné, hanlivé a odborné slová.
- Porovnania:
- „Hrubé ako žinčica“
- „Čierne ako havran“
- „Košeľa bije ako padlý sneh“
- „Červené ako krv“
- Metafora: (-prenesenie slov na základe významovej podobnosti)
- „Život plynie ako lúčny potok“
- Metonymia: (– zámiena slov alebo pojmov na základe vnútornej vecného súvislosti)
- „Pekným slovami oči zasypať“
- Personifikácia: (-oživenie neživých vecí)
- „Slunce polilo zlatou zárou zelené polia“
- Hyperbola: (– nadsádka, zveličenie skutočnosti)
- „Videl som ju ešte mnohokrát“
- Archaizmy: (-zastarané výrazy)
- „Suknice“
- „Chyžka“
- „Neť“
- „Drevenka“
- Historizmy: (-pojmenovania už neexistujúcich vecí)
- „Kolesá“
- „Loktuše“
- „Husopas“
- „Šerka“
Syntax:
- Er-forma → objektívny vyprávač, dielo vo 3. osobe
- Krátke jednoduché vety aj dlhé súvetia.
Kompozícia:
- Chronologická – dej je v časovej postupnosti
Obsah knihy:
Bára žila so svojím otcom Jakubom, obecným pastierom, na okraji vesničky Vestec. Keď bola ešte v kolíske, stala sa jej matke nehoda. Čohosi sa veľmi polekala a zostala ležať v mdlobách na zemi. Povierčiví susedia usúdili, že dom navštívila poludnica. Od tej doby žena churavala a za niekoľko rokov zomrela. Pastier zostal na výchovu svojej dcéry sám.
Bára bola odmalička výnimočná. Mala obrovskú silu, dokázala si poradiť aj s najdivočejším býkom, nebála sa búrky, umela plávať. Rada chodila bosa, nikdy si nezastierala tvár. Ľudia si o nej začali povedať, že je určite dieťaťom divou ženou (poludnicou) do kolísky podstrčeným, a začali sa jej strániť a volali jej „Divá Bára“. Jedinými jej priateľmi boli Elška z fary, kostolníkov syn Jozífek a tiež pes Lišaj. Jozífek ju vždy bránil pred silnejšími chlapmi, s Elškou boli najdôvernejšími kamarátkami. Ich priateľstvo vytrvalo až do dospelosti, hoci Elška pobývala celé tri roky v Prahe, kde sa učila dobrým mravom u tety.
Po návrate sa svierila Báre, že sa v Prahe zamilovala do mladého lekára Hynka. Elščina teta, panna Pepinka, mala však pre Elšku iného ženícha, pána správcu zo susedného panstva. Bára sa rozhodla svojej kamarátke pomôcť. Vedela, že sa správca v noci bojí. Prevliekla sa za strašidlo a u cintorína ho ľahko vylekala. Záhy však bolo jej prezliekanie odhalené a Báre bol uložený krutý trest. Musela prespať v kostnici = márnici na cintoríne. V noci za ňou prišiel otec s Lišajom, aby sa nebála. Nad ránom prišiel k cintorínu myslivec a dozvedel sa, čo sa Báre prihodilo. Prizná sa jej, že ju dávno miluje, a požiadal ju o ruku. K údivu všetkých vesničanov sa tak Bára nevracia pokorená, ale naopak šťastná, ruku v ruke so svojím budúcim mužom.
Elščina teta z Prahy píše panně Pepince dopis, že venuje Elške celý svoj majetok, keď sa vydá za Hynka. Bára sa dozvie, že ju Jozífek miluje, kvôli nej nechcel byť páterom, ale teraz prianie svojich rodičov splní, keď sa Bára bude vydávať. Obidve dievčatá sa vydajú, Bára za myslivca a Elška za Hynka. Po svadbe sa Bára odstiahne i so svojím otcom k svojmu manželovi na myslivňu.
Charakteristika postáv:
Hlavná postava:
- Divá Bára – nový typ dievčaťa (nezávislá, nepodriadená na mužoch), silná, temperamentná, statočná, zdanlivo drsná, ale v jadre ušľachtilá a citlivá, chudobná a pracovitá, nepovierčivá a bez predsudkov.
Vedľajšie postavy:
- Elška – najlepšia kamarátka Báry (jej protiklad). Všetci si ju vážia, jemná, bojáznivá, verná, čestná, nepovyšuje sa (Mala Báru rada takú, aká bola, bolo jej jedno, čo si o tom myslia ostatní.). Vyrástla na fare.
- Panna Pepinka – sestra farára, vychovávateľka Elšky, dobrá, milá, opatrná, svéhlavá. Najprv nemala Báru rada, ale postupne si ju obľúbila pre jej dobrosrdečnosť.
- Farár – vychovával Elšku, brat panny Pepinky, dobrý, múdry starý pán.
- kostolník, kostolníkova – zlí, protivní, povýšení, rodičia Jozífka.
- Jozífek – syn kostolníka a kostolníkové, dobrosrdečný, kamarádsky, bojáznivý – Bára bola jeho oporou, mal ju rád preto, že ho bránila pred škodolibými chlapmi. Rodičia mu zakazovali sa stýkať s Bárou pre jej chovanie.
- správca – bohatý, úlisný, hrubý, pokrytecký, zbabelý muž, ktorý mal záujem o Elšku.
- Jakub – pastier, málomluvný, hrdý, chudobný, otec Báry – nedal na ňu dopustiť a nadevše svoju dcéru miloval.
- myslivec – statočný mladý muž, ktorý sa zamiloval do Báry.
- pes Lišaj – Bářin najlepší priateľ a spoločník – verný pes.
Inšpirácia dielom:
- Poviedka Divá Bára poslúžila ako predloha pre režiséra Vladimíra Čecha, ktorý ju v roku 1949 sfilmoval. Báru hrá Vlasta Fialová.
Vlastný názor:
- Kniha sa mi veľmi páčila, lebo v nej vidím nadčasovosť. Němcová v nej ukázala dievča, ktoré sa nebojí prejaviť samo seba, nie je na nikom závislá – podriadená žiadnemu mužovi. Šokuje svojou prirodzenosťou, odvahou, svojimi názormi – vysmieva sa naivnej povierčivosti vesničanov.