Kniha: Audiencia
Autor: Václav Havel
Pridal(a): Ája
O autorovi: Václav Havel
Všeobecná charakteristika Havlových hier:
- Prvá Havlova významná hra sa volá Zahradná slávnosť (1963) a posledná, Odchádzanie (2006)
- Hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla
- Témy – problémy moci, byrokracie a jazyka (Umelé jazyky ptydepe, chorukor, ktoré majú zjednodušiť a usnadiť komunikáciu medzi byrokraciami, sa vo skutočnosti ukazujú ako jej nepremožiteľná prekážka) – Zahradná slávnosť, Vyrozumenie – hlavná téma je odcudzenie jazyka
- Niektoré hry obsahujú silný autobiografický prvok (Audience, Vernisáž, Protest)
Václav Havel – životopis
- Dramatik, spisovateľ, kritik komunistického režimu a bývalý prezident
- Narodil sa 5. októbra 1936
- Posledný prezident Česko-Slovenska (1989-1992) a prvý prezident Českej republiky (1993-2003)
- pochádza z rodiny stavebného inžiniera a podnikateľa
- po vyučení chemickým laborantom vystudoval pri zamestnaní
- strednú školu a v r. 1967 odbor dramaturgie na DAMU
- V roku 1956 sa spoznal s Olgou Šplíchalovou, a aj keď obaja pochádzali z odlišného rodinného prostredia, brzy sa veľmi sblížili. Po osmiročnej známosti sa v roku 1964 vzali, a odvtedy sprevádzala Olga Havlová svojho manžela najťažšími životnými skúškami. Václav Havel o nej neskôr často hovoril ako o svojej nepostradateľnej životnej opore
- v 60. rokoch pracoval v pražských divadlách (ABC, Na Zábradlí) ako javiskový technik, pomocný režisér a dramaturg
- 1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář
- v rokoch 1968-69 bol predsedom Kruhu nezávislých spisovateľov
- od začiatku 70. rokov nemohol publikovať, bola mu znemožnená aj činnosť v divadle
- krátko pracoval ako pomocný robotník, potom sa venoval spisovateľskej práci
- bol hlavným autorom prehlásenia Charty 77 a spolu s J. Hájkem a J. Patočkou aj jej prvým hovorcom
- za svoje občianske postoje bol 3x väznený
- za svoju literárnu činnosť a občiansku statočnosť získal radu zahraničných ocenení a poct
- 29.12.1989 bol zvolený za prezidenta ČSFR a r. 1992 za prezidenta ČR (prezidentský úrad zastával až do 2.2.2003)
Diela (výber):
- Zahradná slávnosť (dráma, 1963), Vyrozumenie (dráma, 1965), Ztížená možnosť sústredenia (dráma, 1968), Spiklenci (dráma, 1971), Žobrácka opera (dráma, 1972), Audience (aktovka, 1975), Vernisáž (aktovka, 1975), Horský hotel (dráma, 1976), Protest (aktovka, 1978), Chyba (dráma, 1983) Largo desolato (dráma, 1984), Asanácia (dráma, 1987), Prejavy (publicistika, 1990), Letné premiere (publicistika, 1991)
Všeobecná charakteristika absurdného dramatu:
- Obraz človeka, ktorý stratil zmysel života à varovanie
- 60. roky
- Prvky absurdného dramatu sa objavovali už v tvorbe Ivana Vyskočila
- České absurdné drama je spojené s tvorbou Ladislava Smočka, spoluzakladateľa Činoherného klubu, príklad hry – Podivné odpoludnie dr. Zvonka Burkeho
O díle: Audiencia
- Absurdná tragikomická dráma, dialóg, jednoaktová hra
- absurdita dejov tvorí paradoxy a opakujúce sa obraty
- skoky v témach, hra o morálke
- inšpirácia vlastnými skúsenosťami zo 70. rokov, autobiografické prvky
- jednoduchý dej, striedanie replík Sládka a Vaňka. Krátke repliky a četné pauzy
- dielo vzniklo na pobavenie niekoľkých autorových priateľov, ktorí sa schádzali na autorovej chalupi
Doba a miesto dejov:
- 70. roky 20. storočia – obdobie totalitného režimu. V dobe písania to bola súčasnosť. Dej sa odohráva v Sládkovej kancelárii v pivovare.
Hlavné postavy:
- Celé dielo má len 2 postavy
- V rozhovore sú spomínané osoby tej doby oficiálnej (Gott, Bohdalová) aj neoficiálnej kultúry (Kohout – spisovateľ – jednou sa Sládek prehreší a nazve ho „Holub“)
Vaněk
- inteligentný, intelektuálny spisovateľ nútený pracovať v pivovare, autorovo alter ego (=fiktívna osoba, psychologicky totožná s autorom), je sledovaný tajnou políciou. Je plachý až úzkostlivo korektný, podľa autora nie je Havel, ale predstava, ktorú Havel sám o sebe má.
Sládek
- nadriadený Vaňka, rozhoduje o umiestnení pracovníkov v pivovare (má rozhodovacie právomoci), vo Vaňkovi vidí autoritu aj napriek tomu, že je Vaněk jeho podriadený. Snaží sa mu podliezať a chce sa mu sveriť. Často opitý, používa vulgárne vyjadrenia, nespisovné výrazy. Bezcharakterný, snaží sa zalíbiť „tým nahor“, zároveň si pri tom nenápadne materiálne prilepšiť. Nevie si rady s nátlakom StB, ktorá má záujem o informácie týkajúce sa Vaňka. Pod sľubom pracovných výhod sa snaží Vaňka prehovoriť, aby sám na seba donášal a písal za Sládka hlásenia. Pije veľa piva-chodí veľa na záchod. Kvôli svojej opilosti sa neustále opakuje.
Jazyk:
- viacnásobné opakovanie rovnakých frází – „nezáväzné žvanenie“ (typický znak Havlových hier)
- opakovanie jednotlivých scén
- Vaněk hovorí spisovne a kultivovane
- Sládek hovorí hovorovým jazykom, používa vulgarizmy
Hlavná myšlienka:
- Hra o morálke, hra bojujúca za lepší život, ktorý v tej dobe nebol možný bez nejakých strát v spoločnosti (napríklad zmena charakteru). Dielo ctí zásadu: „Do ničoho sa moc nepĺst, ale umeť využiť situáciu.“.
Kompozícia:
- Jednoaktovka – hra o jednom dejstve (rozhovor Vaňka a Sládka v kancelárii)
- jednoduchý dej, dialóg – striedanie krátkych replík Sládka a Vaňka
- Rozčlenenie do klasickej štruktúry drámy (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa) je potlačené, pretože ide o moderné a experimentálne poňatie drámy
- Na začiatku je uvedený názov hry a jej forma (jednoaktovka), dátum napísania hry, komu je venovaná (pamätke Alfréda Radoka), sú tu uvedené
- Postavy (Vaněk, Sládek) a dejisko, ktoré je neskôr opísané
- Hra nie je nijak členená, len dialóg postáv je prerušený niekoľkými odchodmi Sládka na záchod
- skoky v témach
- cyklický dej
Absurdita:
- Sládek má vyššie postavenie v práci než Vaněk
- absurdita aj v jazyku, keď intelektuál v podriadenej pozícii svojmu nadriadenému vyká (neztráca svoj charakter ani v ťažkej životnej situácii). Sládek mu naopak celú dobu tyká
- Vaněk má donášať sám na seba, keď odmieta, Sládek to berie ako, že mu nechce pomôcť, že sa na neho chce vykašlať
- Najabsurdnejšia z celého diela je postava Sládka, človeka, ktorý sa prepožičal na donášanie a pri tom sa stavia do očí druhého ako najlepší kamarát, ako ten, kto chápe a pomáha
- Záver – návrat k výchozí situácii, nesmyslný bludný kruh
Obsah:
Spisovateľ Vaněk je sledovaný tajnou políciou. Svojimi dielami sa stal nepohodlným socialistickej spoločnosti, preto nemohol ďalej vykonávať svoje povolanie. Pracuje teda v pivovare ako pomocný robotník. Sládek si nechá zavolať Vaňka do svojej kancelárie. Je už mierne opitý, pretože pije jedno pivo za druhým. Neustále sa pýta na rovnaké veci. Jeho správanie a nespisovné až vulgárne prejavy sú opakom proti slušnému správaniu Vaňka. Na rozsiahlé otázky Vaněk odpovedá jednoslovne, odmieta pitie. Sládek sa vyptáva Vaňka, či je spokojný so svojou prácou, či sa osobne zoznámený so známymi hercami. Sládek sa chváli a zdôrazňuje svoju dobrotu a dôležitosť. Ponúka Vaňkovi prácu skladníka, že tam môže písať. Varuje ho pred stykom s Pavlom Kohoutom. Sládek sa mu prizná, že je vo spojení s tajnou políciou a podáva o ňom písomné správy. Veľmi ho to otravuje a tak Vaňkovi navrhuje, aby o sebe niečo napísal sám, keď je ten spisovateľ. Opilosť stúpa, Sládek si sťažuje na život, nadáva spisovateľom do „inteligentov“, potom ho nazýva kamarátom, už nechce žiadne hlásenia a pomaly usína. Vaněk odchádza. Po krátkom čase opäť zaklepe na dvere. Sládek sa prebudí, privíta Vaňka, nič si nepamätá. Rozhovor začína rovnakými slovami ako na začiatku.
Vaněk ako spisovateľ pracuje v dobe totality v pivovare, kde váli sudy s Cigánmi. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Ak by však chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať Sládkovi. To odmieta – v závere diela pochopí bezvýchodnosť celej situácie a nie len to, dokonca aj absurditu celej doby. Celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchodmi Sládka na záchod.
Inscenácie:
- táto hra nemohla po svojom vzniku vyjsť, pretože V. Havel mal od roku 1970 zakázané publikovať
- Prvá inscenácia Havlovej Audience sa uskutočnila v bytovom divadle Vlasty Chramostovej (v roli Vaňka- sám Václav Havel, Sládek- Pavel Landovský)
- Audience bola publikovaná v televíznej podobe v zahraničí (Francúzsko 1980, Nórsko 1981) a po uvoľnení situácie roku 1990- Jiří Menzel
- Rozhlasové adaptácie hier Audience (Slobodná Európa, Mníchov)