Kniha: Utrpenie mladého Werthera
Autor: Johann Wolfgang Goethe
Pridal(a): Jantha
Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)
- Je považovaný za jednu z najväčších osobností svetovej literatúry, najvýznamnejší nemecký básnik.
- Pôsobenie v rôznych častiach Nemecka, neskôr predovšetkým vo Výmare
- Renesančný človek – básnik, dramatik, filozof, prozaik, vedec, autor vedeckých štúdií.
- Predstaviteľ hnutia Sturm und Drang.
- Tvorba zcela v duchu hnutia – vyjadrenie umelcovho osobnosti, citov a myšlienok, naprostá voľnosť bez obmedzovania akýmikoľvek pravidlami, inšpirácia Shakespeareom
- Spolupráca s Friedrichem Schillerom, vzájomná inšpirácia.
- Podnetom pre tvorbu románu bolo autorovo milostné vzplanutie k mladé Charlotte Buffovej vo Wetzlare, kde vykonával prax právnika.
Medzi ďalšiu tvorbu autora patria:
- Prometeus – báseň, ľudský vzdor proti bohom
- Torquato Tasso – veršovaná tragédia o osude italského barokového básnika a jeho sporu s panovníckym dvorom plným intrik
- Faust – veršovaná tragédia -> doktor Faust je nespokojný -> Mefistofeles, diabol mu ponúkne služby, on mu podpíše dušu
- Elegie
- Trilógia Vášne
Literárny kontext
Preromantizmus
- 18.storočie , Francúzsko , prechodné obdobie medzi klasicizmom a romantizmom
- Vznikol ako reakcia na schematický klasicizmus aj na chladné rozumárske osvietenstvo . Vytváralo ho predovšetkým meštianstvo ako nastupujúca trieda a dôraz bol kladený na citové hodnoty prostého, nezkaženého človeka . Bol predstupňom romantizmu. V literatúre sa vedľa názvu preromantizmus používa označenie sentimentalizmus.
- V preromantizme kladú autori dôraz na cit, odmietajú konvencie, príkazy, poriadok a vraciajú sa k prírode. K ľudovej slovesnosti, k fantázii a k dávnoveku. Vzorom im je vidiecky, nezkažený človek a prostý spôsob života. Častými motívmi sú jazerá, cintoríny, nočné motívy, trosky hradov , mesačný svit , symbol mnícha , pustovníka , väzňa alebo pútnika . Často sa objavuje svetobol , vyjadrujúci rozervanú náladu prevažne mladých ľudí, omrzelých svetom aj životom.
Predstavitelia
- Rousseau – Emil alebo O výchove , Nová Heloisa (román v listoch)
- Prévost – Manon Lescaut (autobiografická spoveď)
Sturm und Drang
- Najvýznamnejší prúd nemeckého preromantizmu. Názov tohto hnutia bol odvodený od rovnomennej hry nemeckého dramatika F.M.Klingera. Hnutie presadzovalo tvorivú slobodu pre umelca , odmietalo spoločenské konvencie, kritizovalo každú formu útlaku, do popredia kladlo cit , vášeň a fantáziu . Ideálom bol návrat k prírode. Uznávali len autority ako je Shakespeare a Rousseau.
Predstavitelia:
- Schiller – Óda na radosť (zhudobnené); Loupežníci , Úklady a láska
- Goethe
Rozbor diela: Utrpenie mladého Werthera
- Druh: epika
- Žáner: sentimentálny román
- Smer: preromantizmus – Sturm und Drang
Námet:
- Príbeh o človeku, ktorý si nakoniec vezme svoj život, vyjadrenie slobody a práv človeka k takémuto kroku.
Téma:
- Jedno hlavné téma zaberá príbeh Werthera, ktorý sa zamiluje do zadanej ženy. Potom čo sa dozvie, že ju nemôže získať, sám se zastrelí.
Motívy:
- Nešťastná láska, príroda, vidiek, povýšenosť, smrť, útrapy, krása, spravodlivosť
Kompozícia:
- chronologický postup v celom vyprávaniu
- kniha rozdelená na dva dieli:
- Prvý diel zahrňuje pristěhovanie, priebeh života v meste a je uzavretý W. odchodom z dôvodu zvyšujúceho pesimizmu z neúspechu ako v osobnom, tak aj verejnom živote.
- Druhý diel opisuje pôsobenie v jeho novom zamestnaní na veľvyslanectve , stretnutia s nadriadenými a následné prepustenie na vlastnú W. žiadosť. Druhý diel končí tragicky , a to sebevraždou W.
- Príbeh je rámovaný vyprávačovým úvodom v roli vydavateľa románu a tiež záverečnou správou o W. smrti.
Vnútorná výstavba dej:
- Expozícia – Werther prichádza do Wahlheimu.
- Kolízia – Seznamuje Werthera s Lottou.
- Kríza – Útek Werthera na veľvyslanectvo za prácou.
- Zvrat – Návrat Werthera, Lottou odmietnutý.
- Záver – Končí tragicky. Sebevražda Werthera.
Jazyk a štýl :
- písané formou listov (kombinované s denníkovým záznamom)
- spisovný jazyk, knižné výrazy, zvolacie vety, rečnícke otázky
- text obsahuje dlhé súvetia, nekončiace myšlienky
- použitie zdrobnenín, eufemizmov , elíps
- reč je tvorená patetickým a nostalgicky ladeným slohom, presýcaná radou citoslovcí , prerušovaných viet či zvolávacích konštrukcií , ktoré zosilňujú jej emocionálne zafarbenie .
- Sledujeme vývoj psychiky hrdinu, jeho najprv nadšené a veselé líčenie prírody, neskôr len pocity nešťastia a zúfalstva
Typy prejavov a vyprávačské spôsoby:
- ich – forma (ne zcela vždy -> v závere er-forma)
- priama reč
Typ vyprávača:
- priamy vyprávač, je ním sám hlavný hrdina, v závere vševedúci vyprávač
Časopriestor:
- Waldheim, fiktívne mestečko v Nemecku; 2. polovica 18. storočia (máj 1771 až december 1772)
Postavy:
- Werther – Mladý maliar, príslušník strednej nemeckej vrstvy. Miluje prírodu, rád sa túla po kraji, obdivuje krásy sveta a číta Homérovu Odyseu – jeho najmilejšiu knihu, ktorú má vždy s sebou. Nesnáša rozdelenie spoločnosti na stavy, pretože bráni naviazaniu vzťahov medzi ľuďmi. Veľmi citlivý ku svojmu okoliu. Prispieva chudobným, láskavý, ochotný. Chorobne zamilovaný do Lotty. Jediným východiskom jeho beznádeje sa stáva smrť.
- Charlotta – Krásna vidiečanka, ktorá sa vydá za úradníka Alberta, ktorý sa jej ujal. Sice ho (pravdepodobne) nemiluje, ale je mu zaviazaná za všetko, čo pre ňu vykonal. K Wertherovi teda zprvu chová náklonnosť, snad až lásku, nechce ale opustiť Alberta, a tak Werthera odmieta.
- Albert – Úradník, s Wertherom naviaže priateľský vzťah. Skvelo si rozumejú, avšak díky láske Werthera k Lotte začne žiarliť. Obaja dva sa však sebazaprením ovládajú.
- Vilém – blízky priateľ W. a adresátom takmer všetkých listov (na konci sú listy poslané aj Lotte)
Dej :
Wether prichádza na dedinu, aby sa tu venoval najmä maliarstvu. Po nejakej dobe, keď si užíva samotu, jede Werther na ples v kočiari s niekoľkými priateľkyniami. S nimi jede aj Lotta. Mladé, pekné dievča, ktoré má od matkinnej smrti na starosti celú domácnosť. Lotta sa má vydať za Alberta, dobrého a poctivého úradníka, ktorý je teraz na cestách. Na plese tancuje s Wetherom, ktorý sa do Lotty zamiluje.
Od tohto dňa ju navštevuje skoro denne a podnikajú dlhé prechádzky. Po čase prichádza Albert. Werther, ktorý už nesnese ďalej pobývať v prítomnosti ženy, do ktorej je bezhlavo zamilovaný, avšak ktorá zároveň patrí inému, vstupuje do služieb na veľvyslanectve. Seznamuje sa tu s dievčaťom, ktoré mu pripomína Lottu a trávi s ňou nejaký čas. Dopisuje si s Lottou, ktorá je už vydatá za Alberta. Medzi ním a úradníkmi dochádza k neshodám, rozhodne sa teda ďalej nezostať a miesto opúšťa.
Werther sa vracia na vidiek, kde sa opäť začne stýkať s Lottou. Albert začína trochu žiarliť, avšak jeho galantnosť a povaha mu nedovoluje nahlas vysloviť svoje myšlienky. Pred Vianocami odchádza Albert navštíviť známych, Werther sa opäť schádza s Lottou. Vyznáva jej svoju lásku. Tá pozná, že Werthera nejspíš tiež miluje, avšak jej česť jej nedovolí klamat manžela. Werther odchádza domov, napíše dlhý list Lotte a pošle k Albertovi sluhu s prosbou o vypožičanie dvoch zbraní, ktoré podľa svojho tvrdenia má na cestu, ktorú hodlá vykonať. Aj keď Lotta tuší nejaké nešťastie, postrkovaná Albertom je sluhovi predaná.
Werther sa o polnoci toho istého dňa zastrelí. Ráno je nájdený sluhou, ktorý ide nešťastie oznámiť otcovi Lotty. Predpoludním Werther umiera aj so svojimi nenaplnenými citmi. Je pochovaný u dvoch líp; na mieste, ktoré si sám určil.
Podobné diela:
- Smrť z lásky (sebevražda)
- Romeo a Júlia , Úklady a láska
- Romány v listoch:
- Diderot – Jeptiška
- Rousseau – Nová Heloisa
Vplyv:
- Film z roku 1976 od režiséra Egona Gunthera. Dielo sa takisto hrá ako divadelná hra.
Ukážka
Jak sa hlúpo vyjímam, keď sa vo spoločnosti hovorí o nej, to si nepraj vidieť. A keď sa mňa dokonca pýtajú, ako sa mi páči – páči! Toto slovo je mi na smrť protivné! Aký by to mal byť tupý chlap, aby sa mu Lotta len páčila, aby mu nezaberala všetky zmysly a všetok cit! Páči! Nekedys sa ma kto zopytoval, ako sa mi páči Ossian!
Nechápem niekedy, ako ju môže, ako ju smie mať rád iný, keď ja ju predsa jediný tak vrucne, tak z celého srdca milujem, nič iné nepoznám, neviem, a nemám než ju.