Kniha: Petrolejové lampy
Autor: Jaroslav Havlíček
Přidal(a): JH-PL, Jan Jabůrek
Autor: Jaroslav Havlíček (1896 – 1943)
- významný český autor meziválečnej literatúry, jeden z najvýznamnejších autorov českej psychologickej prózy
- narodil sa 3. 2. 1896 v Jilemnici v rodine učiteľa
- študoval na jičínskej reálke a gymnáziu, kde v roku 1913 odmaturoval, zapísal sa na obchodnú akadémiu v Chrudimi
- vysokú školu nedokončil (obchodný odbor na ČVÚT v Prahe), pretože bol odvedený na front 1. sv. vojny ako jednoročný dobrovoľník – bojoval v Rusku, v Taliansku aj na Slovensku
- po vojne začal pracovať ako bankový úradník – pri tom sa pokúšal dokončiť vysokú školu, ale pre nedostatok času musel štúdia zanechať
- od polovice 20. rokov sa okrem zamestnania venoval aj literatúre
- jeho meziválečné psychologické romány obsahujú prvky naturalizmu
- svoje poviedky publikoval v časopisoch Zvon, Lumír a Národní listy
Diela sa dajú rozdeliť na niekoľko častí:
- Poviedkové cykly – vyznačujú sa veľkým rozsahom a rozmanitosťou, ich námety sú napr. domov, osudy žien, detstvo, smrť, záhada či milostné vzťahy
- Neopatrné panny – zbierka piatich poviedok, tragické príbehy ženských hrdiniek v dobe 1. sv. vojny
- Cesta loutek – poviedky o detstve
- O marné lásce – milostné poviedky
- Novely a poviedky
- Máňa – spomienky na dospelosť v Jilemnici
- Útek z civilizácie – toto dielo je unikátne v Havlíčkovej tvorbe – v ňom nájdeme motívy úteku pred problémami a boje so svedomím
- Synáček – psychologická novela, vypráva o vedľajšej postave z Petrolejových lamp
- Romány
- Neviditeľný – Hlavným hrdinom je inžinier, ktorý si vezme dedičku továrne. Po svadbe zistí, že v dome s nimi žije aj bláznivý strýčko Cyril, ktorý si myslí, že je neviditeľný.
- Ta tretia – psychologická štúdia bezvýznamného, nerozhodného úradníka, ktorý svojou aroganciou poznačí životy dvoch žien
- Vlčia koža – nedokončené pokračovanie Petrolejových lamp
- Po jeho smrti bola z jeho diela zostavená a vydaná rada poviedkových zbierok:
- Zázrak flamendrů
- Predavač času – výrazne pesimistické dielo o všednom živote a boji človeka s existenciou, autobiografické prvky
- Hodinky pana Balabána
Štýl tvorby:
- Pečlivo vykresľuje prostredie. Sústreďuje sa na vnútoro človeka a ich začleňovanie do deja. Opisuje tragické ľudské osudy, venuje sa degenerovaným jedincom – mentálne alebo vplyvom postupujúcej choroby, duševné stavy často veľmi narušených ľudí a extrémne situácie. Podáva realistický obraz malomesta a degradácie jeho spoločnosti.
- Propracovanosť psychiky románových postáv, zvlášť ženských hrdiniek a schopnosť lyrizovať realistický až naturalistický pohľad na skutočnosť.
- Pre Havlíčkovy knihy je typická pevná dejová línia, ironické napätie, zmysel pre protiklady, záľuba v bizarných situáciách, stret dobra a zla a významnosť detailu pre výklad celku.
- V rade diel sa objavujú podobné motívy či námety – detektívna zápletka, osudy žien, domov.
- Prispieval do Národných listov. Svoje poviedky publikoval Jaroslav Havlíček v rade časopisov – Cesta, Sever a východ, Lumír aj. Značná časť literárneho diela Jaroslava Havlíčka zostala v rukopisoch a bola postupne vydávaná až po jeho smrti.
Meziválečná psychologická próza
- Autori využívali najnovšie poznatky z psychológie a psychiatrie
- Pred realistickými popismi uprednostňovali ponor do duševného života postáv
- Rozkvet v dobe okupácie (o skutočnom živote písať nemohli, uchyľovali sa k alegóriám, v ktorých rozoberali všeobecné princípy zla)
- V centre pozornosti pudy človeka, patologické javy
- Hlavní hrdinovia sú ľudia nejakým spôsobom postihnutí
- Česká literatúra ovplyvnená napr. Kafkou, Dostojevským, Proustom, Joycom.
- Po roku 1948 sa oficiálnou literatúrou stali bohužiaľ schematické budovateľské romány, úplne iné a nekvalitné oproti psychol. próze
Ďalší predstavitelia:
- Marie Pujmanová – sociálna próza, ovplyvnená socializmom (silná komunistka), dielo PŘEDTUCHA
- Jarmila Glazarová – prozaička, VLČIA JAMA, ADVENT, ROKY V KRUHU
- Václav Řezáč – psychologická aj budovateľská próza, SVĚDEK, ČERNÉ SVĚTLO
- Karel Josef Beneš – ULOUPENÝ ŽIVOT
- Ladislav Klíma – UTRPENIE KNIEŽATA STERNENHOCHA
Rozbor diela: Petrolejové lampy
- Dielo vyšlo roku 1935 pod názvom Vyprahlé touhy, ale konečné prepracovanie a premenovanie na Petrolejové lampy až v roku 1944
- Psychologický román
- Epický román = má dej, príbeh, určenie, časové a príčinné súvislosti, väčší rozsah, rada udalostí sústredených okolo spoločného jadra, mnoho postáv aj dejových línií
Názov knihy:
- 3 časti, symbolika lamp charakterizuje dobu pred nástupom elektrického osvetlenia, dobu, keď „staré“ strieda „nové, moderne“.
Hlavná myšlienka
- opísať psychický stav a vývoj hlavnej hrdinky v priebehu jej života, zachytiť medziludské vzťahy v jej rodine aj s ostatnými ľuďmi ; ukázať, že aj keď sa váš život vôbec nevyvíja podľa vašich predstáv, nikdy sa nesmiete vzdať
Motívy:
- smrť, nešťastné manželstvo, nenaplnené sny, choroba, rodinné vzťahy, degenerácia, malomestská spoločnosť, osud, nový začiatok
Kompozícia:
- chronologická (autor dodržuje časovú postupnosť)
- 3 časti: Lampy svietia a prostiera sa (33 kapitol); Sýty u stola (22 kapitol); Lampy zhasínajú (11 kapitol)
Umelecké a kompozičné prostriedky:
- propracovaná psychika románových postáv (zvlášť žien), dramatická gradácia (stupňovanie) príbehu, naturalistické prvky (snaží sa zachytiť nezkreslenú realitu), pôsobivé scény zachycujúce atmosféru malomesta.
- Er-forma.
Vyprávač:
- vševedúci
- pásmo vyprávača sa často prelína s vnútorným monológom postáv
- hlavne v er-forme (3.os.sg.)
Druhy reči:
- Prevadzujú dialogy, ale sú použité aj vnútorné monológy (napr. pri úvahách).
Jazyk:
- striedmy, vecny, spisovný, pôsobivý, popisy prostredia a vnútorný svet hrdinov
- podľa štýloveho rozvrstvenia:
- archaizmy – kadeře, churavý, děvečka, robota, nebožtík
- zdrobneniny- mestečko, zahradka, písaniečko, kvietky
- prechodníky – opiera, protiera, križuje
- umelecké prostriedky
- synekdocha: Neposmívalo sa mu to oko?
- Husté obočie sa zachmúrilo.
- metafora: Zmučená kostra sa tiahla od stola ku skrini.
- šermoval rukami
- rečnícka otázka: Usínat- nie je to totéž ako umrieť?
- metonýmia: Nemá všetkých päť pohromade.
- prirovnanie: Únor bol rovnako krutý ako január.
- Otriasol sa ako opravdový pekelnýk.
- personifikácia: Jaro sa ohlašovalo.
Miesto deja:
- Kniha ponúka obraz mravného úpadku a rozpadajúceho sa malomestského sveta v prostredí podkrkonošského mestečka Jilemnice na prelome 19. a 20. storočia
Hlavné postavy:
- Rozporuplné, nedokonalé bytosti, ktoré po dokonalosti a šťastí spíš len túžia
- Autor zdažive vykreslil povahy postáv a najmä na osude hl. hrdinky názorne predviedol determinovanosť (predurčenosť) ľudského života (hl. znak naturalizmu).
Štěpka Kiliánová
- Hodná, obetavá, odvážná, pilná, svérázná, vitálna, spoločenská, trochu výstredná, nehezká.
- Ústredná postava celého románu. Svérázná dievčina, ktorá nejen vzhľadom, ale ani správaním nezodpovedá dobovému ideálu ženy. V diele je sledovaný jej vývoj od detstva až po jej ovdovenie. Táto mladá dievčina je sice pracovitá a dobrosrdečná a nechýba jej ani zmysel pre humor, ale je postavou trochu príliš hromotluch, krásy príliš nepobrala, je prostoľeká a u mužov teda nemá veľký úspech. Je činorodá a nevynechá jedinú príležitosť niekde sa uplatniť. Prostredie malomesta ju dusí, žije vo vzduší nepochopenia, predstieraných citov, pretvárky a Štěpe sú neustále matkou vnucovaní adepti na ženie, ktorí však musia pochádzať z toho istého okruhu ako ona. Štěpa je však iná než ostatné dievčatá. Správa sa emancipovane, za to si vyslúži povesť dievčiny voľných mravov a tá prirodzene nápadníkov z rád městskej honorácie odrazuje. Starnúca dievčina silne túži po detách a po rodine. Nakoniec sa dočká svojho šťastia: zo strachu, že zostane starou pannou po svojej tridsiatke prijme ponuku k sobášu od zkrachovaného dôstojníka Pavla Maliny, svojho bratranca. Jeho brat Jan ho ďalej odmieta živiť, a preto Pavel ponúkne sobáš Štěpke. Berie si ju ale kvôli jej bohatému venu, aby mohol lenošiť. Až po svadbe Štěpka zistí, že manžel pije a má syfilis. Avšak nevzdáva sa, o manžela sa s marnou obetavosťou stará, pečuje, je vystavená zlomyselnému posmechu okolia, pretrpí s mužom jeho chorobu až do dramatických koncov, keď umiera šialený v ústave pre choromyselných.
- Štěpka bola silná osobnosť, ktorú ani tragické skúsenosti nezlomili, žila si svoj vlastný život podľa svojho svedomia, mala aj silu pomáhať ostatným, prístup starého Maliny a Jana sa zmenil až po smrti Pavla, presvedčila svojou energičnosťou a obetavosťou oboch zatvrdlých sedliakov o svojich kvalitách, začali ju brať ako rovnocennú. Z praktických dôvodov začne pomýšľať na nový život s Pavlovým bratom Janom, ne zo lásky, len aby zachránila skomrajúci statok.
- Jej osud je pevne spojený s vojnovými udalosťami.
Staviteľ Kilián
- Štěpčin otec. Túžil po synovi, ale v jeho manželstve sa narodilo len jediné dieťa – dievča. Je to pracovitý človek, ktorý za svoj život zmnohonásobil svoj pôvodný kapitál. Je šetrný, hrdý a nepriľaš veľmi otvorený.
Anna Kiliánová
- Štěpčina matka. Sestra statkára Maliny, otca oboch bratrancov. Veľmi zbožná, nikdy si nepotrpela na prílišné prejavovanie citov. Preto bola Štěpčina rodina vo vzťahoch vždy skôr studená, chladná.
Pavel Malina
- Cynický, degenerovaný, líný, nezodpovedný, zhýralý, vypočítavý. Pôvodom z Vejrychovského hospodárstva. Ako najtalentovanejší zo synov Josefa Maliny dostal príležitosť sa vzdelávať. Rozhodol sa ale za vojenskú školu a na vojne sa potom dal na víno, ženy a spev, mal veľké dlhy z kariet. Svojím neviazaným spôsobom života „získal“ syfilis, ktorá viedla k tomu, že vo svojich osemdesiatosem rokoch ako šialený zomrel.
Jan Malina
- Starší zo synov Josefa Maliny, pracovitý a dobrý hospodár, ktorý dlho drel len na bratove dlhy. Preto sa v neskoršom veku zatvrdil. Vždy bol veľmi šetrný.
Josef Malina
Otec oboch synov zo statku. Prežil svoje mladšie dieťa. A aj keď spočiatku nemal Štěpku Kiliánovú v láske, neskôr zistil, že to je dobrá žena, drieč, ktorej záleží na rodovom majetku.
Stručný dej
Román Petrolejové lampy mal byť prvým dielom nerealizovanej trilógie z prostredia Jilemnickej. Hlavnou hrdinkou je Štěpa Kiliánová, ktorá si v mladosti často hrávala s bratrancami Janom a Pavlom Malinovými. Pavel sa neskôr stane dôstojníkom, je líny, namyšlený, strieda ženy, opíja sa, oddáva sa karbanu a zadluží rodinný statok. Keď je suspendovaný a brat Jan ho odmieta podporovať, dvorí sa vypočítavo Štěpe, o ktorú iní muži nestojia. Štěpa nechce zostať starou pannou a túži po detách. Preto si na rodičoch vyvzdoruje svadbu. Nevie však, že Pavel onemocnel syfilidou a nemôže mať deti. Postupne sa u neho prejavuje progresívna paralýza. Štěpa o duševne chátrajúceho manžela oddane pečuje. Nakoniec ho však Jan napriek jej nesúhlasu odvezie do ústavu pre choromyselných, kde Pavel umiera. Štěpa začína nový, snáď šťastnejší život s Janom.
Podrobný dej:
Dej románu začína popisom Štěpčinho detstva. Vypráva o tom, ako žila v tejto svojej životnej etape dvojím životom – zpola s Malinovými chlapcami na Vejrychovskom dvore, kde sa učila strieľať z luku, zaoberala sa domácimi zvieratami a prala sa s oboma chlapcami. Zpola vo meste so svojimi rodičmi ako dieťa z bohatej rodiny, chodila zvonozne do školy a stýkala sa s dievčatami z podobne finančne zabezpečených rodín. Štěpka už ako dieťa veľmi rada snívala. Bola vždy iná než všetky ostatné dievčatá z mestečka. Svojou upriamosťou, neviazanosťou a drzosťou sa neskôr dostala na „čiernu listinu“. Po dokončení základnej školy bola svojimi rodičmi poslaná k nejakej ich známej do Jičína, kde poznala mestský život. Keď sa po roku vrátila, čakalo ju však len nekonečné vyšívanie, ktoré ju nenapĺňalo. Začala hrať divadlo a bola v ňom veľmi úspešná. Neskôr chodila na tanečné, stýkala sa s ostatnými mladými ľuďmi, po nedeľných návštevách kostola chodila na korzo. Nápadníkov však moc nemala. Vlastne boli dva a oboch nakoniec niečo odradila. Zostala sama so svojou nesmiernou túžbou po detách. Kartárka jej prezradila, že jej šťastie príde v dobe vojnovej, čakala teda na vojnu a hltala novinové správy. Žiadny konflikt sa však nikde neobjavil a Štěpka pomaly starnúca. Bavila sa hraním divadla, zastala doma miesto hospodyně, ktorá zomrela.
Keď už začínala strácať nádej, že sa vydá, objavil sa v mestečku jej bratranec Pavel Malina. Vrátil sa z vojny, bol už vyslúžilcom, ďalej ho v armáde nechceli. Žil u svojho otca a brata, ktorým jeho prítomnosť nebola zrovna príjemná – Pavel totiž nadelal počas svojho vojenského života Vejrychovsku obrovské dlhy a ani k práci sa nemal. Otec v neho stratil dôveru a brat ho nenávidel. Chceli po ňom, aby odišiel zo statku, ale tu sa Pavel vytasil s obrovským nápadom – vezme si za ženu Štěpku, ona svojimi peniazmi dostane Vejrychovsko z nesnází a on bude môcť v klidu žiť. Pavel sa teda začne Štěpke dvorit a ona sa do neho zamiluje. I napriek počiatočnému odporu jej rodičov si ho vezme za muža, jej otec im nakoniec na pozemku patriacom k statku postaví krásny dom. Štěpka je šťastná. Záhy po svadbe však prichádzajú prvé problémy. Pavel sa nejak nechce zhostiť svojej „manželskej povinnosti“…a Štěpka by si toľko priala mať deti! Nakoniec sa jej Pavel prizna, že je nemocný (nepovie jej však presne, čo mu je) a ona ho donúti jazdiť do Jičína k lekárovi. Liečba však nikam nevedie, a tak sa Štěpka smieri so svojím osudom. Začne sa starať o statok a stane sa z nej výtečná selka. Pavel pomaly schádza. Jeho zdravotný stav sa horší, prestáva chodiť a od ľudí z mestečka sa mu dostáva prízviska „skákavý hejtman“. Baví sa tým, že je na všetkých vo statku zlý. Brzy nato Štěpce umiera otec. Staviteľov pohreb Pavla vydiesi, začnú sa u neho objavovať záchvaty zuřivosti, všetko rozbíja, blábolí nesmyselné veci. Nikto sa o neho nezajíma a jeho jednou pojme nápad zabiť sa. Vezme si bryčku a jede k propasti, ktorá sa nachádza na nedalekej hore. Tam ho Štěpka v noci a zmrzlého nájde a musí ho sniesť dolu. Štěpka definitívne zistí, že sa Pavel zbláznil. Svoju starostľivosť obetavo delí medzi neho a svoju nemocnú matku. Je vyčerpaná. Matka neskôr umiera a jej zostáva starostlivosť o Pavla. I tá sa však zo jej života stráca – jej brat ho bez jej vedomia dáva previesť do Prahy do ústavu. Štěpka sa tam vydáva, chce ho priviesť späť, ale lekár jej vysvetľuje, že to nie je možné.