Vojna s mlokmi – rozbor (obsah)

rozbor-díla

 

Kniha: Vojna s mlokmi

Autor: Karel Čapek

Pridal(a):  Koblížek

 

KAREL ČAPEK (1890 – 1938)

  • Český prozaik, dramatik, novinár a prekladateľ prvej polovice 20. storočia, známy aj v zahraničí. Študoval na gymnáziu v Hradci Králové, kde nemohol dokončiť štúdium kvôli odhaleniu, že organizoval protirakúsky spolok, a neskôr v Brne. Potom študoval na fakulte filozofie UK v Prahe a vrhol sa aj na štúdium filozofie v Berlíne a Paríži. Vďaka chorobe sa vyhol prvej svetovej vojne, ktorá ho však i tak ovplyvnila. Po ukončení štúdia pracoval ako vychovávateľ. Čoskoro sa z neho však stal novinár a stal sa redaktorom časopisov Nebojsa, Národných listov a Lidových novín. Od roku 1921 do 1923 bol dramaturgom divadla na Vinohradoch. Potom sa stal od roku 1925-1933 predsedom PEN klubu (Poets, Essayists, Novelists Club – klub básnikov, esejistov a romanopiscov).
  • V dobe hroziacej nacistickej okupácie bol jedným z hlavných motorov odporu, keď využil všetky svoje možnosti a kontakty na vyburcovanie národa a sveta pri snahách o zachovanie slobody. Zomrel na zápal pľúc chvíľu pred zatknutím gestapom. Jeho hrob leží na vyšehradskom cintoríne v Prahe.

Diela

  • Čapkove diela boli ovplyvnené prvou svetovou vojnou, následujúcim nástupom fašizmu v Taliansku a hlavne nacizmom v Nemecku.
  • Vo väčšine svojej tvorby smeroval k téme služba ľudstvu, človeku a životu.
  • Často sa snažil poukázať na možné riziká, ktoré na prvé Československej republike a ľudstvo číhalo.
  • Mnohé z diel sú preložené do spusty jazykov a sú predávané po celom svete.
  • Medzi Čapkové najznámejšie diela patria: Poviedky z jednej a druhej kapsy, Hovory s T. G. Masarykom, Továrna na Absolutno, Krakatit, Biela choroba, Matka. Karel Čapek písal tiež divadelné hry: Loupežník, RUR, Vec Makropulos. Z Čapkovho pera pochádzajú tiež dve knižky pre deti: Deväť pohádok a ešte jedna od Josefa Čapka ako prívažok a Dášenka čili Život šteňaťa.

 

Všeobecne kultúrny kontext:

  • Česká literatúra 20. storočia, česká medzivojnová próza
  • Politická situácia (mocenské konflikty, aj.): vznik Spoločnosti národov (1920); Adolf Hitler sa stáva predsedom NSDAP (1921); krach na newyorskej burze (1929); Adolf Hitler menovaný nemeckým kancelárom (1933); Edvard Beneš sa stal 2. československým prezidentom (1935);

 

VOJNA S MLOKMI (1936)

Spoločenský román Vojna s mlokmi; obdobie pred 2. svetovou vojnou (polovica 30. rokov 20. storočia)

Literárny druh a žáner: sci-fi/antiutopický román, epika, próza (fejetónové rysy)

 

Celková charakteristika

  • Vojna s mlokmi je ďalším Čapkovým utopistickým románom, ktorý má varovať pred nebezpečím nadchádzajúcej vojny a vyjadriť odsuzujúci postoj k fašizmu. Mločí národ tu predstavuje nastupujúcu fašistickú generáciu v Nemecku, ktorá slepo nasleduje svojho vodcu. Dôležitá je autorova myšlienka, že ne mloci, ale samotní ľudia budú strújcom vlastného nešťastia. Konečne samotný vodca mlokov je človek. Spoločnosť sa k problému stavia ľahostajne a nezastaví zásobovanie mlokov zbraňami ani po tom, čo mloci zničia niekoľko častí kontinentov.

 

Téma:

  • Stret ľudskej civilizácie s novou mločou civilizáciou

 

Predpokladaný autorov záměr (hlavná myšlienka):

  • Varovanie pred nebezpečím fašizmu a postoji ľudí umožňujúcich jeho rozvoj (morálny úpadok, ľahostajnosť, strata individuality); kritika dobyvačných vojen; varovanie pred zánikom ľudskej civilizácie

 

Umelecké a kompozičné prostriedky:

Kompozícia:

  • 1. kniha- epické vyprávanie o objavení, využití a postupnom zľudšťovaní mlokov (dobrodružstvo, humor, ironia)
  • 2. kniha- história mlokov; súbor novinárskych správ (využitie publicistického štýlu- výstrižky z novín, zápisy zo zasadnutí Salamandre-Syndicate, vedecké štúdie-> docielenie verohodnosti, takmer fikcia skutočnosti)
  • 3. kniha- reportérsky záznam konfliktov medzi mlokmi a ľuďmi
  • Záverečná kapitola: Autor hovorí sám so sebou- autor zhodnocuje dej udalostí, ako ich vystihol; prejavuje ľútosť nad ľudstvom a jeho zkázou; snaží sa vymyslieť spôsob, ako ľudstvo zachrániť.

 

Dej a kompozícia

Kniha začína Predmluvou a zvyšok je rozdelený do troch častí (kníh), z ktorých každá obsahuje niekoľko kapitol.

  • Prvá kniha, nesúca názov Andrias Scheuchzeri, zastáva úlohu epickej, dejovej časti, v ktorej je popísané objavenie mlokov a ich prijatie ľudskou spoločnosťou.
  • Kniha druhá nazvaná Po stupňoch civilizácie naopak popisuje ďalší vývoj mlokov, ich rozšírenie a využitie ľudskou spoločnosťou. Ich vývoj je popísaný v odborných novinových článkoch, ktoré zbieral pan Povondra.
  • Posledná, tretia kniha popisuje najprv menšie konflikty mlokov s ľuďmi, ktoré vyústia až vo svetovú vojnu. Jedinečná a v podstate najdôležitejšia je posledná kapitola tretej knihy, kde autor rozpráva sám so sebou a premýšľa, ako príbeh ukončiť. Či vojna skončí vyhubením ľudstva, alebo či budú mloci mať rovnaký osud ako ľudia a postupom času svoj národ sami zahubia.

 

Jazyk a štýl

  • Pre knihu sú typické novinové výstrižky, ktoré sú v knihe nalepené a vytvárajú tak jedinečnú prezentáciu príbehu. Väčšinou ide o odborné texty, výpisy zo zasadnutí niekoľkých ľudí, kde sa diskutuje, alebo o popisy udalostí súvisiacich s mlokmi.
  • Ako už bolo povedané, epickú úlohu zastáva len prvá kniha, preto sa tu vyskytuje málo dialógov. Väčšinu textu tvorí popis.

 

Zaujímavosti a vplyv diela

  • Vydalo štátne nakladateľstvo krásnej literatúry a umenia v Prahe roku 1965. Kniha bola poctená prvou cenou za ilustrácie a typografickú úpravu v národnej súťaži pre medzinárodnú výstavu knižného umenia v Lipsku 1965.

 

Dejová osnova:

  • Objavovanie mlokov … využívanie mlokov … mločia populačná explóza … konflikt medzi mlokmi a ľuďmi (mločia expanzia) … objav mlokov vo Vltave

 

Doba vzniku a osobnosť autora:

  • Európa v dobe pred 2. svetovou vojnou, narastanie fašizmu v Nemecku; Karel Čapek je známy svojimi postojmi voči nedemokratickým režimom (autor románov a divadelných hier s spoločenskou tematikou)

 

Miesto a doba dejiny (Časopriestor):

  • Rôzne prostredia (Tichý oceán, Atlantický oceán, Praha, La Manche…), svet pred 2. svetovou vojnou

 

Hlavné postavy (charakteristika):

  • KAPITÁN VAN TOCH: podnikavý a chamtivý kapitán obchodnej lode; je českého pôvodu; objavuje mloky v Tichom oceáne
  • G. H. BONDY: bohatý a ziskuchtivý továrnik; priateľ Van Tocha z detstva – pomáha mlokom v rozvoji;
  • MLOCI: Nepotrebujú radosť zo života, priateľstvo, lásku, len pracujú pre svoje spoločenstvo – podobný typ ľudí bol vyžadovaný v nacistickom Nemecku.
  • CHIEF SALAMANDER: vodca mlokov

 

Hneď na začiatku príbehu sa tu objavuje kapitán J. van Toch, rodák z Jevíčka, ktorý vlastní obchodnú loď Kandong Bandoeng, s ktorou sa plaví v moriach juhovýchodnej Ázie a hľadá dosiaľ neobjavené nalezišťa perál. Práve on nájde podivuhodné stvorenia – mloky, s ktorými uzavrie dohodu. On im bude dodávať zbrane, díky ktorým sa budú môcť brániť proti žralokom a oni mu na oplátku budú z mora priťahovať perly. Následkom toho sa mloci rozmnožia. Vypočítavý kapitán, ktorý si tieto stvorenia veľmi obľúbil, zistí, že sú veľmi inteligentné a v hlave sa mu zrodí plán, ako na nich vydelať. Dôsledkom toho sa pak mloci rozšírili do celého sveta a svojím počtom niekoľkonásobne predčili množstvo ľudí.

Nebýt G. H. Bondyho – českého obchodníka, ktorému záleží len na zisku, nebol by sa plán kapitána van Tocha vôbec uskutočnil. Teprve jeho finančný prínos umožnil s mlokmi obchodovať.

Stejne ako v Čapkovej knihe Krakatit, v ktorej sa celý dej odvíjal od jednej dievčiny, aj tu panuje rovnaký paradox.. Pan Povondra vystupuje v paralelným príbehu, ktorý dopĺňa hlavný príbeh. Tento druhý príbeh podáva čitateľovi informácie o tom, ako sa rozširujúce mloci vnímali bežní ľudia, ku ktorým sa informácie o nich doniesli len prostredníctvom novín. Súčasne je to človek, ktorý bol vrátnym pana Bondyho a bol to práve on, kto pustil kapitána van Tocha dovnútra na vlastnú zodpovednosť, hoci nebol ako návšteva ohlásený. Začal tým novú éru ľudských dejín. Túto skutočnosť si rád pripomínal a považoval sa za človeka, ktorý zapríčinil vznik nového sveta – sveta Mlokov. Nutno podotknúť, že v momente, keď sa Mloci objavili v Čechách, ktoré už boli prímorským štátom, svojho rozhodnutia ľutoval a premýšľal, či by budúcnosť ľudstva bola iná, keby tenkrát kapitána van Tocha dovnútra nepustil.

A samozrejme najdôležitejšou a hlavnou postavou sú tu Mloci, ktorým velil akýsi Chief Salamander. Pretože mloci nemohli žiť v hlbokých vodách, ale len na mělčine, požadoval pre mloky nové brehy a mělčiny, kvôli ich rozmnoženiu. Ako prvý začal odstreľovať pobrežie USA a potom sa presunul do Európy, kde sa mlokom postavila Veľká Británia. Napriek tomu, mloci ľudí obírali o pôdu a územie, ľudia nepřerušili mlokom prísun potravín a zbraní – bez mlokov by ich ekonomiky zkrachovali. Konflikt medzi mlokmi a ľuďmi teda vlastne viedli len ľudia, keďže Chief Salamander bol tiež človek.

 

Význam pôsobenia diela:

  • V svojej dobe: varovanie pred hroziacou vojnou a rozmachom fašizmu (formou inotajov).
  • Dnes: rovnaké poslanie (varovanie pred nedemokratickými režimami) + pohľad do vzťahov medzi ľuďmi, ktorí rozšírenie fašizmu napomohli.

 

Okomentovaný citát

 Zvláštna váha sa kladie na to, že práve vplyvom nemeckého prostredia sa tento Mlok vyvinul vo vyšší rasový typ, nesporný nadradený všetkým ostatným Salamandrom. … Od Velemloka k nemeckému Nadmloku, tak znelo okrídlené heslo tej doby. … Nemecko má vo svojich Mlochoch stálu a strašlivo vyzbrojenú armádu, čítajúcu päť miliónov Salamandrov z povolania. … Dnes je baltský Salamander najlepší vojak na svete, psychologicky dokonale spracovaný, vidí vo vojne svoje pravé a najvyššie poslanie, pôjde do každého boja s nadšením fanatika, s chladným rozumom technika a s príšernou kázňou práv pruského Mloka.

Na tomto úryvku je zreteľne vidno, že má byť kniha narážkou na Nemecko v období hroziacej Druhej svetovej vojny. Popis Baltského Mloka je rovnaký ako by bol popis vojaka Wehrmachtu.

Vložiť komentár