Kniha: Divá Bára
Autor: Božena Němcová
Přidal(a): Gab
Božena Němcová
- (1816 Vídeň – 1862 Praha)
- rozená Barbora Novotná, později Barbora Panklová (jméno po nevlastním otci, matčině přítelovi)
- narodila sa vo Viedni, neskôr sa presťahovala do Ratibořic, kam sa za nimi presťahovala do Ratibořic její babička – Magdaléna Novotná, ktorá malú Barunku veľmi ovplyvnila – v dospelosti si babičku veľmi zidealizovala
- česká spisovateľka, venovala sa i zberateľskej činnosti (pohádky a povesti – pohádky o Honzovi, Chytrá horákyně,…)
- v 17 rokoch sa vydala za českého vlastenca Josefa Němce, mala s ním štyri deti (tri synov, dcéru; syn Hynek zomrel)
- manželstvo však nebolo šťastné, Němec bol o řadu rokov starší, bol výbušný, drsný muž a nemal pochopenie pre sny a priania svojej krásnej ženy
- rodina sa často sťahovala
- citovo sa sblížila s Nebeským – milenec, ktorý ju priviedol k písaniu
- ochorela v dobe, keď začala písať Babičku – finančné núdze a zdravotný stav ju donútili, aby sa vrátila k Josefovi
- manžel ju odviezol do Prahy, kde umiera v dome U Tří lip na tuberkulózu (pochovaná na Vyšehrade)
- Němcová by sa dala pričleniť čiastočne k romantikom, pretože vo svojich dielach vždy vytvára typ dobrého človeka.
- Stala sa inšpiráciou pre mnoho českých autorov. (pisali o nej: Seifert – Vějíř Boženy Němcové, Halas – Naše paní Božena Němcová, Baar – Paní komisárka)
Ďalšie diela:
Pohádky
-
- Národné báchorky a povesti – zameriava sa na spôsob podania, charakterizuje vlastnosti ľudí v Čechách. Hrdinovia víťazia nad povýšenosťou a zlobou
- Slovenské pohádky a povesti – Němcová sa snažila zachytiť podobu pohádok tak, ako ich počula z úst vyprávačov, alebo ako ich našla vo dříve vydaných zbierkach
Poviedky
a) s ženskou tematikou
- Divá Bára
- Karla
- Baruška
b) s vidieckou tematikou
- Dobrý človek
- Pohorská dedina – pokus o harmonizáciu vzťahov medzi ľuďmi a šľachtou
- Pan učiteľ
- V zámku a podzámčí – protiklad rozmařilého života rodiny Skočdopolových a biedy v podzámčí. Zámocká pani sa až po ťažkej chorobe stáva dobročinnou ženou.
- Babička – rozsiahla poviedka, babička je zidealizovaná, postavy- rodina Prošková, Barunk, Adélka, Vilém, Jan, kňažná Hortensie, Viktorka
Literárne-historický kontext
Český realizmus v 1. polovici 19. storočia
- základný princíp – objektívne videnie
- rozvíjal sa po roku 1848
- zobrazenie reálneho života bez prikrášľovania, často zamerané na nižšie vrstvy
- rastie obľuba prózy s popisom postáv a prostredia
- autor stojí mimo dej
- hlavné žánre sú próza, dráma
Realizmus – z latinského slova realis = skutočný, je umelecký smer založený na princípe tzv. odrazu skutočnosti v umeleckom diele, nekladie dôraz na cit, ale na rozum. Presadzuje sa v 19. a 20. storočí. Jazyk realistických literárnych diel je konkrétny a popisný.
Romantizmus – nastupuje na začiatku 19. stol. Hlavný dôraz je kladený na cit, snaha ukázať svet taký, aký by sme ho chceli mať Smer, ktorý reaguje na spoločenské zmeny – rozvoj kapitalizmu – ľudia opúšťajú vidiek a sťahujú sa do miest. Znaky hl. hrdinu – búri sa proti spoločnosti, chce ju zmeniť, ale jeho boj je márny. Hrdina uteká do prírody, kde hľadá pokoj. Spoločnosť ho nechápe – cíti sa sám a utláčovaný.
Ďalšie autori tohto obdobia:
U nás:
-
- Karel Havlíček Borovský – Epigramy; Tyrolské elegie; Král Lávra
Ve svete:
-
- Charles Dickens (Anglicko) – Oliver Twist; Kronika Pickwickovho klubu; David Copperfield
- Honoré de Balzac (Francúzsko) – Ľudská komédia; Otec Goriot
- Lev Nikolajevič Tolstoj (Rusko) – Vojna a mier; Anna Kareninová
- Nikolaj Vasiljevič Gogol (Rusko) – Revizor
Rozbor diela: Divá Bára
Poviedka Divá Bára je dielom vidieckej prózy na začiatku realizmu v našej literatúre v 19. storočí.
- Dátum vydania: 1856
- Literárny druh – epika – základným znakom je dejovosť
- Literárny žáner – próza, poviedka
- Poviedka – krátky až stredne dlhý epický prozaický žáner. Obvykle má jednoduchý príbeh bez mnohých odbočiek, predchádzajúci dej je pojatý len zkratkovito. Postavy sa nevyvíjajú ako v románe, ich charakter zostáva prevažne rovnaký. Poviedka sa nevyhýba popisu. Ako žáner ju datujeme až od 19. stol.
- Novela – rozsahom stredný prozaický žáner. Odbočky a popisné pasáže sú v novele obmedzené na minimum a príbeh smeruje k výraznej pointy (nečakaný zvrat na konci literárneho diela). Odehráva sa obvykle v krátkom čase a vystupuje v nej obmedzený počet osôb.
- Literárny smer – prelínanie sa romantického sňania s realistickým líčením
Jazyk
- V diele prevláda spisovný jazyk. Objavuje sa tu i zastaraný slovosled, zastarané a typické vidiecke výrazy (kravka, Kostelníkovic) a časté sú aj zdrobneniny. Výnimkou nie sú ani dlhé súvetia. Zvláštne je, že Bára Elšce vyká. Celá kniha je písaná v er-forme.
Umelecké prostriedky z diela:
- prirovnanie – vyšpulené pysky, červené ako krv; množstvo vlas§, čiernych ako havran
- metonýmia – keď šla chasa do lesa
- oxymóron – na svojich hroboch sa veselili; strach a bázeň
- personifikácia – oči buliace
- kontrast – najpeknejšie bolo u nej oko X preto musela od ľudí posmech snášať
Jazykové prostriedky:
- archaizmy – Rejdy, všickni, bežíc
- zdrobneniny – tichounko
Hlavné téma
- Dej sa sústreďuje okolo jednej hlavnej postavy, na ktorej autorka zdôrazňuje charakteristické mravné vlastnosti českého vidieckeho človeka.
Motív:
- Vidiecky život, povierčivosť, postavenie muža a ženy v spoločnosti
Kompozícia
- Chronologická – podľa časovej postupnosti
- Dialógy, monológy
Vyprávačské spôsoby:
- popisný (dedina, oblečenie, príroda, …), vyprávačský, úvahový
- Typy prejavov: er forma
Doba
- Príbeh sa odohráva v 19. storočí v dedine Vestci v Ratibořickom údolí. Ide o obdobie národného obrodenia a začiatku realizmu v našej literatúre. Autorka popisuje pravdivý obraz tejdojšej spoločnosti so zameraním na detailoch.
Postavy
- Bářina matka – Bára, osamelá žena, ktorá si za muža vzala pastiera Jakuba a spolu mali dcérušku Báru, po 2 rokoch zomrela na trápenie.
- Pastier Jakub – Bářin milovaný otec, silný muž, ne moc pekný, často bol zamračený, ale mal veľmi dobré srdce, miloval Báru a nedal na nej dopustiť.
- Bára – statná dievča, dcéra Jakubova a jeho ženy Báry, nepekná, ale hodná, milá, poctivá, pre druhých by sa rozkrájala, mala husté havranie vlasy, orlí nos, nepeknú postavu, veľké modré oči, svalnaté telo, nepodobala sa vôbec dievčatám svojho veku, bola veľmi samostatná, Bára miluje prírodu a všetko živé, nebojácna.
- Elška – drobná dievča s plavými vlasmi do pasu, milujúca prírodu, z časti naivná, vnímajúca, mala moc rada Báru takú, aká doopravdy bola, bolo jej jedno, čo si o tom ostatní myslia, bola jej najlepšou kamarátkou.
- Panna Pepinka – sestra pána farára, teta Elšky, malá, staršia, baculatá hospodynia, nemala moc rada Báru, ale pretože ju mala rada Elška, tak ju začala mať rada i ona – neskôr si Báru obľúbila pre jej dobrosrdečnosť.
- Pan farár – starý pán, múdry, skúsený vo všetkých smeroch, väčšinou bol dosť tichý, brat panny Pepinky.
- Pes Lišaj – verný pes, Bářin najlepší kamarát a spoločník v krutých chvíľach, nikdy sa k nej neotočil zadami, oddaný priateľ človeka.
- Jozífek – rusovlasý, malý chlapec, Bára bola jeho „statnou“ oporou, mal ju rád preto, že bola silná a dokázala ho ubrániť pred škodolibými chlapcami z dediny, bol dobrosrdečný, kamarátsky, syn Kostelníkovic (ti mu nedovolovali sa stýkať s Bárou, pretože je prý podľa nich ošklivá a hlúpa, boli plní predpojatostí), Jozífek bol úplne odlišný než oni.
- Myslivec – zamilovaný do Báry, jej ženich
Dej
Poviedka vypráva o chudobnom pastierovi Jakubovi, ktorý sa oženil s chudobnou devečkou Bárou. Po roku sa im narodila dívenka, ktorú pomenovali po matke. Matka však ešte v šestinedelí zomrela a Jakub zostal so svojou dcéruškou sám. Ľudia si mysleli, že pri smrti Bářinej matky ju polednica vymenila za iné dieťa, a tak začali Báre říkať „divá Bára.“ Boli presvedčení, že sa v dieťati skrývajú zlé nadprirodzené sily.
Čím bola Bára väčšia, tým viac o tom boli presvedčení. Ničoho sa nebála, nebola povierčivá, neverila na strašidlá a ako jediná z dievcát v dedinke umela plávať. Bola veľmi silná a mrštná, dokázala skrotiť aj najzdatnejšie dobytče, ktorého sa báli aj chlapci. Mnohí ľudia ju preto nemali rádi a niektorí ju považovali za čarodejnicu.
Jedinými opravdovými Bářinými priateľmi bol syn kostelníka Jozífek a neteř farára Elška. Jozífek tajne Báru miloval a Elška bola jej najlepšou priateľkou už odmalička.
Keď deti vyrostli, odišiel Jozífek študovať do mesta a Elščina tetinka pani Pepinka poslala Elšku na tri roky k jej bohatej tetičke do Prahy. Bára zostala sama doma s tatínkom a ďalej mu pomáhala pásť dobytok.
Za tri roky sa Elška vrátila domov a opäť sa s Bárou stali najlepšími priateľkami. Elška sa Báre svierila, že sa v Prahe zamilovala do doktora Hynka, ktorého si chce vziať. To však netušila, že jej tetinka Pepinka už jej ženicha vybrala. Mal to byť bohatý a zbabelý vidiecky správca. Elška bola veľmi nešťastná a svierila sa Báre, že bude radšej mŕtva, než by sa mala vydať za správcu. Bára chcela svojej priateľke pomôcť, a tak jedného dňa, keď odchádzal správca z návštevy z fary, kde Elška so svojou tetinkou a panom farárom bývala, prestrojila sa Bára za strašidlo.
Už istú dobu sa vo vsi vykladalo, že v tamojšom lese prý chodí biela smrtka a straší tam a pán správca mal namierené práve cez ten les. Šli ho doprovodiť aj pan kostelník a jeho pomocník. Keď prechádzali lesom, zjavila sa Bára pred nimi a vyhrážala sa správcovi smrťou, ak neprestane chodiť na faru za Elškou. Správca upadol do mdlôb a kostelník aj so svojím pomocníkom utiekli späť do vsi, kde so sebou vzali aj ostatných sedliakov a šli hľadať strašidlo, čo ich vystrašilo. Začali ho pronásledovať, ale na mostíku cez rieku sa im ztratilo. Našli tam len bielu plachtu a sukňu, ktorá patrila Báre. Ihned usporiadali zhromaždenie, aby vymysleli pre Báru trest. Nakoniec rozhodli, že bude musieť Bára stráviť noc v kostnici na cintoríne.
Ľudia Báru ľutovali, niektorí aj prosili za jej odpustenie. Ona však bola stále bez strachu. Dobrovoľne išla do kostnice spať. V noci za ňou pribehol jej otec aj so svojím psom Lišajom rozhodnutý, že tu s Bárou zostane do rána.
Ráno šiel okolo cintorína tamojší myslivec, do ktorého bola Bára tajne zamilovaná. Keď uvidel Jakuba, šiel sa ho spýtať, čo sa deje. Jakub mu všetko vysvetlil a myslivec neváhal a vyrazil dvere do kostnice. Keď prekvapená Bára zazrela myslivca aj on sa jej svieril so svojou láskou k nej a požiadal ju o ruku. Jakub im na mieste dal svoje požehnanie a do týždňa bola veselka.
Pán správca sa na fare viackrát neukázal, a keď sa potom pani Pepinka dozvedela, že bohatá tetička z Prahy dáva veškeré svoje jmienko Elške pod podmienkou, že si vezme doktora, súhlasila so svadbou.
Pred svadbou sa všetci ľudia z dediny s Bárou zmierili a popráli jej veľa šťastia do nového manželstva. Potom sa Bára aj so svojím otcom odstiahli do myslivne na kopci nad dedinou, kde všetci spoločne spokojne žili.
Iné spracovania
- Film Divá Bára z roku 1949 (réžia: Vladimír Čech) – príbeh končí odlišne (kostnica začne horieť, Báru zachráni myslivec).