Kniha: Báječné roky pod psa
Autor: Michal Viewegh
Pridal(a): Brendy
Michal Viewegh (1962)
- prozaik, fejetonista, publicista
- vystudoval UK, tri roky pracoval ako učiteľ na ZŠ
- potom pracoval ako redaktor v nakladateľstve, rozhodol sa, že sa bude písaniu venovať sám
- námety hľadá v osobnom živote, humoristický odstup a ironicko-groteskný tón, sveží, ľahké a pútavé vyprávania, prelína dramatické situácie s komickými
- držiteľ ceny Jiřího Ortena (1993) práve za dielo Báječné roky pod psa
- mnoho jeho kníh bolo sfilmovaných
Ďalšie významné diela:
- Výchova dievčat v Čechách
- Účastníci zájezdu
- Román pre ženy
- Román pre mužov
- Poviedky o manželstve a sexe
- Biomanželka
- Mafia v Prahe
Znaky obdobia a začlenenie autora
- Literatúra 2. polovice 20. storočia
- Próza konca 20. storočia
- Začína nežnou revolúciou 17. novembra 1989
- Spojenie troch literárnych prúdov, koniec politickej cenzúry
- Mnoho ne zcela hodnotných kníh (vychádzali zbrkle s mnohými chybami)
- Vznik súkromných nakladateľstiev, obnova kontaktov so svetom, veľká komercializácia
Autori, ktorí tvorili vo v rovnakom čase
- Květa Legátová (román Želary), Jiří Kratochvíl (román Medvědí román), Petr Šabach (román Občanský průkaz), Pavel Kohout (román Maryně), Ludvík Vaculík (román Sekyra)
Vlivy na tvorbu
- Viewegh chcel napísať o dobe svojho dospievania, pravdivo, ale s nadhľadom
Rozbor: Báječné roky pod psa
Všeobecná charakteristika
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: román – rodinný, humoristický, autobiografický, spoločensko-kritický
- Večší rozsah, rada udalostí sústredených okolo spoločného jadra, mnoho postáv aj dejových línií
Tematická výstavba
- Téma: detstvo a dospievanie v obyčajnej rodine od čias normalizácie až po pád komunizmu
- Motív: rodina, láska, priateľstvo, malomeštiackosť, komunizmus, kompromisy, beznádej, strach
- Hlavná myšlienka: autor sa snaží zachytiť pomocou vlastných skúseností, obraz detstva a dospievania v rodine, pokúšajúcej sa čeliť totalitnému diktátu, atmosféru 60. rokov cez tzv. normalizáciu až po pád komunizmu
Ďalšie myšlienky
- umožňuje hlboký pohľad na človeka, ktorého doba striedavo smýka od úspechu k pádu a neohlíža sa na jeho city, potreby, vzdelanie, schopnosti
- zarážajúca je absurdita obsadzovania dôležitých pracovných miest ľuďmi, ktorých jedinou prednosťou je okamžitá prispôsobivosť režimu a dobré kádrové vysvedčenie
- okrem humoru a istej nadsázky sú v knihe zdôraznené a zesmiešnené typické prvky komunistického režimu
- nerieši problémy, ale podáva obraz o živote medzi rokmi 1968 a 1989 – politika, sociálna situácia, medziludské vzťahy, ľudská psychika
- báječné roky = léta mládia, dospievania atď.; pod psa = 70. – 80. roky, doba komunizmu, cenzúra, sledovanie ľudí
Kompozičná výstavba
- Kniha je písaná retrospektívne (tieto pasáže sú prerušené úryvkami zo „súčasnosti“), koniec knihy písaný chronologicky, obsahuje výpisky z denníka (ich-forma)
- Hlavným vyprávačom je Kvido, miestami však knihu vypráva niekto iný (Kvido sa snaží o vydanie jakési rodinnej kroniky, preberá príbeh s redaktorom)
- Prelínanie dvoch rovín – konzultácia s redaktorom x vyprávania o rodine
- Dôležité sú komentáre hlavného hrdinu k jednotlivým udalostiam
- Objavujú sa tu úryvky z básní, niektoré časti knihy sú písané ako divadelný scenár
- Prelínanie dvoch rovín – vyprávania o rodine a rozhovory s nakladateľom
Jazyková výstavba
- er forma
- jazyk: živý, spisovný aj hovorový, anglické a nemecké výrazy, vulgarizmy, časté dialógy
- retrospektívne, autobiografické prvky (autor sám zažil to, o čom píše)
- irónia, satira, humor, nadsázka
- dôraz na „literárnosť“ zreteľný v četných citátoch a odkazoch
Porovnanie
- podivný otec: Ota Pavel: Smrť krásnych srncov
Časopriestor
- miesto deja: Praha, Sázava
- doba deja: 1968 – 1989
Postavy:
- Kvido – Nadpriemerne inteligentný chlapec, ktorý už ako malý chlapec svojimi chytrými rečami šokuje každého. Je neohrabanej, tlstý a jeho záľuba je jazyk a písanie. Vedel čítať a písať dávno pred nástupom do školy. Je zamilovaný do Jarušky. Kvido je tiež alter ego autora.
- Jaruška – Najlepšia kamarátka a neskôr dievča a žena Kvida. V puberte sa ohlíža po príťažlivejších chlapcoch, ako je Kvido, ale nechá sa Kvidom “zabaliť”, keď mu zomrie starý otec a ona ho ľutuje. Je na všetko alergická (pyly, fixy, lieky, …).
- Kvidov otec – Inteligentný človek, pochádza z chudobných pomerov, vystudovaný ekonóm, má štátnice z angličtiny a z nemčiny a červený diplom. Za žiadnu cenu by nevstúpil do komunistickej strany, zblázni sa z režimu a rád pracuje s drevením. Je neprúbojný, podmanivý, nerad vyvoláva a rieši konflikty, na malú chvíľu sa premieňa vo “svetáka”.
- Kvidova matka – Právnička, herečka, ochotná a milujúca, bojí sa psov, pretože ju jeden napadol, keď bola tehotná.
- Paco – Kvidov brat, priemerný vo škole, spí pod širákom a správa sa ako kovboj.
- Ing. Zvára – Najlepší kamarát Kvidovho otca, nie je tak dobrý ako Kvidov otec. Kvidov otec mu písal na škole seminárne práce, je jeho nadriadeným a vstúpil do komunistickej strany.
- Babička Líba – Matka Kvidovej matky, posadnutá svojím zdravím, vášnivá cestovateľka, nekupuje mäso, ale varí lacnejšie jedlá, aby ušetrila na cestovanie. Z ciest nosí domov najstrašnejšie dárky a vždy pošle čiernobielu pohľadnicu s veršom o ceste.
- Dědeček Josef – Otec Kvidovho otca.
- Babička Věra – Matka Kvidovho otca.
- Dědeček Jiří – Otec Kvidovej matky.
- Zita – Gynekologička, rodinná priateľka, za totality musela pracovať v kine.
- Šperk – Komunista, ktorý mal v dobe totality veľkú moc.
- Pavel Kohout – Spisovateľ a disident.
- Mirjana – Krásna Chorvátka, Kvidov otec sa s ňou spozná na služobnej ceste a flirtuje s ňou.
Obsah
Ústrednou dejovou línou je vlastne vývoj nadpriemerne inteligentného chlapca Kvida.
Kvido sa narodil na jevišti pri hre Čakanie na Godota. Po srpnových udalostiach roku 1968 sa rodina sťahuje do Sázavy, kde na ne čaká len prosklená terasa domu, ktorá sa nedá vykúriť. Lepšie postavenie rodiny je podmienené členstvom vo strane, ktorému sa však otec vyhýba; snaží sa zavdakať aspoň kúpou psa, hraním futbalu či vešaním vlajôčok. Kvido vo škole recituje básničky, ktorých komunistický obsah sice nechápe, ale zlepší tým pozíciu rodiny. K rodine príbyde aj malý Paco a babička Líba, ktorá má strach z pražského špinavého ovzdušia. Medzitým otec povýši a je vysielaný na zahraničné služobné cesty, čo mu zvýši sebavedomie. Situácia rodiny sa zhorší, keď je zastihnutá na návšteve u disidenta Kohouta. Kvidov otec dostane prácu vrátneho, čo ho uvedie do depresie, je apatický, paranoidný a väčšinu času trávi pracou s drevením. Jeho stav sa ešte zhorší, keď Kvido zanechá štúdia ekonómie a vezme miesto vrátneho, aby sa mohol venovať čítaniu a písaniu. Otci nepomôže ani psychológ a tak matka navrhne, aby sa Kvido s Jaruškou pokúsili o dieťa. Tí súhlasia, ale ani malá Anička otcovi nepomôže. Až po nežnej revolúcii získa slušné miesto a uzdraví sa. Šperk sa pokúsi o samovraždu. Chorvátsko je ohrozené srbskými nacionalistami, Kvidova matka poskytuje Mirjane azyl, hoci vie, že bola milenkou manžela. Kvido napíše román o svojej rodine, ktorý však pred revolúciou nemohol byť vydaný – príliš veľa kritiky politiky, chýbajúca postava dielnika a málo agitácie. Román vychádza až po roku 1989. V epilógu sú vylíčené osudy postáv po roku 1989.
Kritika a vplyv diela
- roku 1997 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (P. Nikolaev)
- knihu nechcelo žiadne nakladateľstvo vydávať, nelíbilo sa im spôsob, akým bola napísaná
- pôvodný názov znel Kvidova rodina, nakoniec za toto dielo obdržal Cenu J. Ortena (1993)
- Kritici hovoria, že Výchova dievčat v Čechách a Báječné roky pod psa boli jeho jediné dva kvalitné romány. Tvrdia, že Viewegh píše „podivným štýlom“ a jeho knihy radia k tzv. „nízkej literatúre“
- Jeho romány sú predem premyslené, najskôr si zistí čo jeho cieľová skupina čitateľov chce. Podobne prepracované to mal t. j. E. A. Poe.
Zaujímavosti
- Objavujú sa aj skutočné postavy, napr. Pavel Kohout – paralela so životom autora.
Môj názor
Kniha ma veľmi zaujala a prakticky sa dá povedať, že ma v žiadnej časti nenudila. Hoci kniha popisuje bežný život v rodine, štýl, akým je kniha písaná, je natoliko pútavý a vtipný, že musíte neustále v čítaní pokračovať. Na knihe sa mi tiež páčilo, že doba komunizmu, ktorá nebola pre ľudí, ktorí s režimom nesúhlasili vôbec jednoduchá, je zobrazená satiricky, s humorom a zdôrazňuje absurditý režimu.