Kniha: Babička
Autor: Božena Němcová
Pridal(a): Richard8Kruspe
Životopis autorky: Božena Němcová
- najznámejšia česká spisovateľka, pôvodné meno Barbora Panklová
- 1. verzia: Narodila sa vo Viedni 1820, otec panský kočiš Johann Pankl, matka česká služka Terezie Novotná.
- 2. verzia (nové štúdie): Narodila sa vo Viedni 1817 alebo 1818, Panklovi boli zrejme jej adoptívni rodičia. Skutočná matka bola Dorothea (nevlastná sestra Kateřiny Zaháňskej, kniežnej) a otec Clam Martinic
- detstvo prežila v Ratibořiciach
- jej babička sa volala Marie Magdalena Novotná – mala na ňu veľký vplyv a bola vzorom pre dielo Babička
- v 17 rokoch bola na nátlak matky vydatá za úradníka Josefa Němce – často sa sťahovali, manželstvo nebolo šťastné.
- 1845 sa zoznámila v Prahe s Pražskou vlasteneckou spoločnosťou a prednými českými spisovateľmi -> vplyv na ňu mal básnik Václav Bolemír Nebeský => pod jeho vplyvom zahájila svoju literárnu činnosť písaním básní.
- bývala na Domažlicku (Chodsku), kde poznala vidiecky život, študovala ľudové zvyky, tradície a povesti => Obrazy z okolia Domažlického
- podnikla 3 cesty na Slovensko => Chyže pod horami
- v 50. rokoch najťažšie obdobie – nedostatok financií, nešťastné manželstvo, zomrel jej najstarší syn Hynek -> Priaťelia jej pomáhali, ale nestačilo to.
- => v týchto rokoch začala písať Babičku – 2 dôvody napísania:
- 1. útek z reality do sveta spomienok (na detstvo, mladosť a babičku)
- 2. na želanie priateľov, aby zachytila zvyky, tradície vidieckeho života
- január 1862 umiera <= choroba, zhoršenie špatným, nekvalitným vydaním Babičky
Ďalej písala:
- kratšie poviedky – Divá Bára, Karla, Pan učiteľ
- rozsiahlejšie poviedky – V zámku a podzámčí -> ukázané sociálne rozdiely
- nerealistické: pani kniežna poskytne vzdelanie chudému sirotkovi, o ktorého sa stará a nechá ho žiť na zámku, keď jej zachránil psa.
- zberateľská práca – Národné báje a povesti, Slovesné rozprávky a povesti
Rozbor diela: Babička
- Poviedka Babička bola prvýkrát vydaná roku 1855
- sfilmovaná režisérom Moskalykom 1971, Babička – Terezie Brzková
- najlepšie ilustrácie – Adolf Kašpar
Obdobie: Realizmus
Žáner: poviedka
Kedy a kde sa odohráva: Dej sa odohráva v 19. storočí v Ratibořiciach, Na starom bělidle
Charakteristika hlavných postáv:
- Babička – zidealizovaná osoba – múdra, zručná a milujúca, vždy ochotná každému pomôcť a poradiť, pracovitá, silne veriaca, drží sa zvykov
- Barunka – babičkina najobľúbenejšia vnučka, najstaršia, pokojná, poslušná, vidí v babičke vzor
- Jan a Vilém – divocí a zlobiví bratia Barunky
- Adélka – najmladšia sestra Barunky, zvedavá, bystrá, učenlivá
- Terezka – dcéra babičky, matka detí, nemá rada báje a rozprávky
- Pan Prošek – manžel Terezky
- Pani kniežna Zaháňská (vo skutočnosti grófka Eleonora z Kounic – Němcová jej venovala svoje dielo) – milá, obetavá, priateľí sa s babičkou, pomáha chudobným a bežným ľuďom
- Hortenzia – kniežnej schovanka, milá, rada si hrá s vidieckymi deťmi, v babičke nachádza porozumenie a lásku
- Viktorka – dievča, ktorá sa zamiluje do vojaka, a ide za hlasom svojho srdca. Jej príbeh končí tragicky, pretože otĺčnie a jej hoch ju opustí. Ona sa zblázni a žije v lese, nedôveruje ľuďom, svoje dieťa hodí do jazera a sama končí tragicky-zabije ju blesk. V jej príbehu, ako by Němcová volala po spravodlivosti pre ženy, ktoré sa rozhodnú prevziať osud do vlastných rúk, ale spoločnosť ich odsudzuje k zániku.
Dej:
Babička bývala vo starom chalúpku, kam jej jedného dňa prišiel dopis od jej dcéry Terezky, že sa s jej manželom a deťmi budú sťahovať z Viedne do Čiech, pretože jej muž bude pracovať u kniežnej na zámku. V dopise jej prosila, aby sa k nej odstěhovala. Babička chcela veľmi poznať svoje vnúčatá a preto sa rozhodla, že sa k dcére prestěhuje. Všetci sa na ňu veľmi tešili. Keď prišla, hneď sa k nej zbehli a vítali ju. Deti mali veľkú radosť a celý ten deň sa babičky stále na niečo vyptávali. Babička so sebou priviezla plno krásnych vecí: almaru, marcipán, rúženec, kudlu, dve panenky, a tiež májové koťatká a kuraťatká. Celá rodina spokojne žila na Starom bělidle. Babička bola deťom veľmi dobrým príkladom, sprevádzala deti do školy. Chodili do lesa na jahody, borovičky, do kostola. Každý rok chodila z Krkonoš babka koreňárka. Navštevovala aj mlynárovu rodinu. Babička a deti sa poznali s kniežnou, ktorá mala dobré srdce a s jej schovankou Hortenziou (schovanka – niečo ako adoptované dieťa). Babička si vnúčatá výborne vychovávala, učila ich starým zvykom. Vo vesničke žila aj Viktorka. Viktorka bola veľmi chytré a pekné dievča, ale hlavu jej zmätol jeden vojak, ktorý za ňou potajomky chodil a sledoval ju. Jedného dňa sa stalo, že keď sa jej sestra prebudila, videla, že Viktorka nie je. Dlho ju nikto nevidel, mysleli si, že je mŕtva. Až po roku Viktorku zahlédli v lese. Vypadala strašidelne, rozcuchané vlasy, otrhané šaty, umounené tváre a hlasito sa smiala. Utekla im. Roky plynuli a jej otec umieral. Viktorka sa na neho prišla podívať k smrteľnej posteli a za chvíľu, šťastný, že svoju dcéru vidí, zomrel. V lete, keď bola úžasná búrka, šiel myslivec domov a videl u brázd stáť Viktorku, volal na ňu, aby pod stromom nestála, ale ona sa len smiala. Keď bolo po búrke, tak šiel myslivec prehliadnuť les, či búrka nezapríčinila v lese žiadne škody a videl pod stromom ležať mŕtvu bláznu Viktorku. Všetci boli smutní, ako špatne dopadla. Čas plynul. Barunka odišla študovať. Jedného dňa jej poslali zo Starého bělidla správu, aby ihneď prišla domov, pretože babičke už nie je moc dobre. Asi za týždeň prišla. Keď prišli do svietničky, tatínek jej povedal, že babičke už nezostáva moc času, rozplakala sa. Babička bola rada, že ju ešte môže vidieť. Svoj majetok rozdelila svojej rodine a s každým si ľúbezně prehovorila. Ďalší deň predčítala Barunka modlitbu umierajúcich, keď babička prehovorila, že si pre ňu prišiel nebožtík Jiří. Barunka predčítala ďalej, Babička s ňou, až najednou sa jej dech zastavil. Ľudia plakali, boli smutní z jej úmrtia. Na pohreb sa všetci ľudia prišli s babičkou rozlúčiť. Kniežna uvidela z okna smutne vláčiaci sa prúvod ľudí okolo zámku. Sklonila hlavu a slzy jej zalili oči. Povzdychla si a povedala: „Šťastná tá žena!
Zvyky:
- Kniha zachytáva všetky ročné obdobia. Zvyky veľkonočné: zber byliniek a kvetín na vence na sviatok Božieho tela, púťové slávnosti, sviatok Všetkých svätých, adventné a vianočné zvyky. Veľmi pekne sú popísané aj zvyky pri pečení chleba, aj zvyky nedeľné. (Také drobné denné zvyky, napr. sviečenie hromničkou pri búrke, ponúknutie chleba so soľou pri príchode návštevy.)
Jazyk a štýl:
- Umelecké dielo s prvkami ryze ľudovými -> u pobožných ľudí spisovný ľudový jazyk a u normálnych ľudí nespisovný ľudový jazyk, občas sa objavia aj vulgárne výrazy (myslivec, mlynár)
- Použité nárečie a archaizmy, prirovnania, priama reč
- Rozdelené na 9 kapitol označených rímskymi číslicami
- Obraz vidieckeho života, spomienky na mladosť
- Kontrast ideálu s reálnym životom
- Nerealistické: pani kniežna sa baví s chudou, prostou babičkou -> to sú prvky romantizmu
- Hrdinou je tu ľudový človek
- Dve dejové pásma – život Babičky – to ako Babička opisuje tamné zvyky
- V závere je epilóg – ako babička umiera, pohreb
Realizmus v českej literatúre
- 2. pol. 19. storočia vo všetkých európskych literatúrach
- z latinčiny – realis
- realizmus je odvodený od francúzskeho maliara Gustava Courbeta -> 1853 otvoril v Paríži výstavu Le realisme (= skutočnosť, skutočný, reálny)
- prvky realizmu:
- 1. v antike -> Homér – popis prírody
- 2. renesancia -> Shakespeare – typy postáv
- 3. kritický realizmus -> Balzac (80. a 90. roky)
- Borovský priniesol žáner – satirické dielo (epigramy – krátka báseň zakončená pointou, ironicky)
Ďalší predstavitelia Národného obrodenia:
- Karel Havlíček Borovský – Tyrolské elegie, Král Lávra, Křest sv. Vladimíra, Obrazy z Rus
- Josef Jungmann – Slovník česko-německý, O jazyku českém
- František Palacký – Dějiny národu českého v Čechách a na Moravě
- František Ladislav Čelakovský – Ohlas písní českých, Ohlas písní Ruských