Kniha: Smrť krásnych srncov
Autor: Ota Pavel
Pridal(a): Vodickovama
1. Zasadiť dielo do kontextu svetovej literatúry
Kniha sa skladá zo siedmich (deviatich) poviedok, ide o autobiografickú spomienku na autorovo detstvo a dospievanie. Vznikla v roku 1971, Ota Pavel ju napísal v Psychiatrickej liečebni. Radíme ju teda do druhej polovice 20. rokov.
Ota Pavel vl. m. Otto Popper (*2. júla 1930 †31. marca 1973)
– Publicista, spisovateľ, písal reportážne poviedky zo športového prostredia
– narodil sa v Prahe ako najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera.
– Za druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v Buštěhrade na Kladensku.
– Po skončení vojny sa vrátili živí jeho bratia aj otec.
– Veľmi sa zaujímal o šport, pracoval v Československom rozhlase vo športovej redakcii a ako športový redaktor v rôznych časopisoch a často cestoval do zahraničia
– Pri zimnej olympiáde v Innsbrucku (1964) u neho prepukla vážna duševná choroba (zrejme maniodepresívna psychóza), v náhlom záchvate zapálil sedliacky stav na dedine. Kvôli tejto chorobe odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku.
– Niekoľkokrát pobýval v psychiatrických liečebňach a zomrel predčasne na srdcový infarkt 31. marca 1973 vo veku nedokončených 43 rokov v rodnej Prahe.
– Je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach vedľa svojho otca.
– Ota Pavel sa zaoberal hlavne športovou tematikou (Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampanského alebo Pohádka o Raškovi).
– Diela: Ako som stretol ryby, Smrť krásnych srncov, Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampanského, Pohár od Pána Boha
– Posmrtne vydané diela: Fialový pustovník, Sedem deka zlata, Zlatí úhoria, Mám rád tu rieku
Ota Pavel a jeho svetoví súčasníci:
→ Vladimír Neff (Trampoty pana Humla)
→ Vladimír Körner (Údolie včiel)
→ Egon Bondy (Afganistan, Nepoviedka)
→ Ivan Klíma (Hodina ticha)
2. Charakterizovať postavy vystupujúce v texte
Leo Popper/Pavel – vyprávačov otec, narodil sa v Buštěhrade; plný vitality, má zmysel pre humor, je posadnutý svojimi túžbami a snami; žiadny z neúspechov ho nikdy neodradí a bezhlavo sa vrhá do každej príležitosti; Žid, dobrý obchodník, má rád ženy, miluje rybárenie a rybníky; veľmi šarmantný; v čase vojny sa ukáže ako skvelý otec
Maminka Herma (Hermína) Popperová/Pavlová – veľmi tolerantná a láskavá, svojmu mužovi odpúšťa všetky previnenia; veľa sa o nej v diele nedozvieme, vyprávač (Ota) jej venuje málo pozornosti; narodila sa v Kročehlavoch; svoje deti vedie k láske k vlasti; kresťanka, jejím snom je dovolená v Taliansku
strejda Prošek – kráľ pytliakov; má veľmi dobrý vzťah k prírode; rodina u neho trávi víkendy aj prázdniny; má psa Holana, ktorý mu bol vždy verný a sprevádzal ho pri pytlačení
pes Holan – vlčiak, ktorý Leovi pomôže zohnať jedlo pre svoje chlapce; dáva najavo svoje city, keď nakoniec poslúchne Lea, aby mu šiel pomôcť
Ota Pavel – jeho otec je pre neho vzorom, má dobrý vzťah k prírode; celý príbeh vypráva on; zameriava sa hlavne na osudy tatínka
Hugo a Jiří – Otovi starší súrodenci, boli poslaní do koncentračného tábora.
Bambas – tulák, vedel chytať ryby všetkými dovolenými aj nedovolenými spôsobmi, Otovi sa páčil jeho spôsob života
3. Stručne naznačiť dej diela
Miesto dej: Čechy – predovšetkým Praha, Buštěhrad, Kročehlavy, Křivoklátsko a okolie rieky Berounky
Doba dej: v prvej polovici 20. storočia pred 2. svetovou vojnou a v jej prubehu
NEJDRAŽŠÍ VE STŘEDNÍ EVROPĚ
Maminka každý rok túžila ísť do Talianska k moru, ale tatínek Leo jej vždy povedal, že nemajú peniaze. V popredí jeho záujmu totiž stálo obchodovanie pre značku Elektrolux a rybárenie, ktoré jedného dňa vyústilo k rozhodnutiu kúpiť rybník. Tatínek šľachtil rybník opravdu dlho a márne. Až v Kročehlavoch za ním prišiel jeho známy doktor Václavík, ktorý mu ponúkol rybník plný rýb. Šli sa teda pozrieť a doktor hodil žemľu do vody. Za chvíľku sa vynoril kapor, ktorý mal 6 kilo. Tým bolo hotovo a tatínek zajel pre všetky úspory. Maminka prosila, aby rybník nekupoval, ale tatínek mal jasno a rybník kúpil. Tatínek od tej doby žiaril a mal radosť, ako mu kapre rastú. Nastal jeseň a prišiel výlov rybníka, rodičia si vzali voľno, tatínek si zjednal pomoc rybárov a prišlo sa také pozrieť plno známych. Keď bol rybník vypustený, zistilo sa, že bol prázdny. Bol tu len jeden známy kapor, ktorý vážil 6 kilo. Tatínek si všetko chcel vyriešiť boxerským spôsobom, ale našťastie ho to prešlo. Ten deň mala rodina najdrahšiu večeru vo strednej Európe. Uplynula rada rokov a pan doktor Václavík chcel od tatínka kúpiť ledničku. Ten sa hneď rozhodol mu podvod oplatiť. Domluvil sa so skladníkom, aby natrel starú ledničku, vyndal z nej vnútro a vložil do nej mramorovú dosku, čo sa panu Václavíkovi tak páčila. Ten sa pak veľmi divil, ale tatínek mu vysvetlil, že kúpil ledničku bez vnútornosti ako tenkrát on rybník bez vnútornosti. Tak mal doktor najdrahšiu kráľikárňu v celej strednej Európe.
VE SLUŽBÁCH ŠVÉDSKA
Tatínek Leo pracoval u švédskej firmy Elektrolux, kde predával ledničky a vysávače. Práca mu šla veľmi od ruky, pretože sa mu tuho páčila Irma, manželka pana riaditeľa Korálka. Ten bol veľmi bohatý, mal americké auto, vilu a dokonca aj vlastnú staj Frako. Tatínek sa preto rozhodol, že si ju získa tým, že sa stane najlepším predavačom na svete. Maminka o tejto tajnej láske vedela, ale príliš sa neznepokojovala, pretože vedela, že má rovnaké šance ako zdolať Mount Everest. Leo sa brzo vďaka svojim obchodným dovednostiam skutočne stal majstrom republiky u firmy Elektrolux. Vďaka úspechom celá rodina žila ohromne blaho. Tatínek sa začal draho obliekať, kúpil si americké auto a chodil aj k jednému z najlepších holičov v Prahe. Brzy sa stal dokonca majstrom sveta. Až vtedy si uvedomil, že aj keby predal vysávač Pánu Bohu, u Irmy nemá ako obchodný cestujúci šancu. Náhodou sa spriatelil s věhlasným maliarom Nechlebou. Najskôr nevedel, že ide o umelca, ale neskôr sa rozhodli využiť ich známosti a vystúpiť vo spoločnosti o stupienok vyš a tiež ho chcel presvedčiť, aby namaloval Irmu a tým si ju získal. Korálek zasa túžil chlúbiť sa, že jeho ženu maloval Nechleba. Bol to ťažký úkol, pretože maliar nekreslil ženy, len raz do roka Lukréciu. Keď už sa to tatínkovi po dlhej dobe skoro podarilo a Irma stála pred maliarom, Nechleba povedal, že jej maľovať nebude. Pan i pani Korálkovi tým boli znemožnení a rozhorčení, pretože už všade maľovanie rozhlásili. Tatínka pred vyhazovom zachránila len jeho obchodné umenie.
SMRŤ KRÁSNÝCH SRNCOV
Poviedka začína v predvojnovom období, keď je celá rodina šťastná a netrpia nedostatkom peňazí ani jedla a tiež opisuje pytliacke príhody pana Proška s jeho psom Holanom. Všetko ale skončí po zriadení protektorátu v krajine. Rodina je židovská a život je pre ne stále ťažší. Za pár rokov príde predvolanie najstarších synov do koncentračného tábora. Tatínek im chce dať pred odchodom ešte poriadne najesť mäsa, ale doma skoro nič nemajú. Rozhodne sa teda riskovať chytenie a povie, že ide na ryby na chatu Karla Proška. Ryby chytať nesmel a bez povolenia opustiť bydlisko tiež nie. Nechá si napísať omluvenku od priateľa doktora, sundá hviezdu s nápisom JUDE, nasadne na kolo a ide na víkend za hradom Křivoklát. Keď dorazil ku staveniu, prišlo mu po rokoch množstvo krásnejšie, ako si pamätal. Leo sa vydal rybáriť, ale neúspešne a v zúfalstve požiadal Karla, aby mu ulovil srnce. Ten mal deti a bál sa trestu smrti, takže ho Leo požiadal, aby mu aspoň požičal Holana. Ten najskôr nechcel ísť, ale nakoniec sa so zúfalým tatínkom šiel. Posledný deň, keď Leo mohol zostať, konečne uvidel jelena, zašiel si pre Holana a poštval ho na neho. Holan už dlho nelovil a tak mal problémy, ale nakoniec srnce zabil. V tom sa objavili rybári a psa odhnali. S tatínkom sa smutne vrátili a Karla napadlo, že sa s tatínkom vráti späť a rybárov vystraší ako páni nadlesní. Povedlo sa a Leo odišiel so zverinou domov na Buštěhrad, kde bol srnec spravodlivo rozdelený. Maminka synom poriadne vyvárala na posilnenú. Hugo sa pak vrátil celkom dobrý, ale Jirka pól roka umieral, kým sa vzpamätal. Srnec mu nejspíš zachránil život.
KAPRE PRE WEHRMACHT
Hneď na začiatku okupácie vzali tatínkovi jeho milovaný buštěhradský rybník, kde choval kapre. Napriek tomu, že mu rybník už nepatril, chodil k nemu krmiť kapre chlebom, ktorého mali sami málo. Dúfal, že po vojne mu rybník zase vrátia. To sa ale zmenilo po vyvraždení Lidic. Tatínka to zasiahlo, pretože tu mal spoustu známych a po tejto udalosti už v kapre ani nedúfal. Ďalšou ranou bolo povolanie starších bratov do koncentračného tábora, kam im posielali balíky, ale hlavne neskôr povolali aj Lea. V noci pred odchodom vzbudil malého Ottu a zaviedol ho k rybníku, kde kapre nemohli dýchať kvôli ľadu. Tatínek ako dobrý rybár vysekal diery a následne do pytlov pochytal všetky kapre, ktorí priplávali a lapali po dychu. Doma ich maminka rozdelila do nádob. Keď pak tatínek odišiel, začali ich vymieňať za jedlo. V príštom roku príšli slávnostne Nemci vyloviť rybník a nestačili sa diviť, že je prázdny.
AKO SME SA STRELI S VLKMI
Po vojne celá rodina odišla do Luhu. Tenkrát pan Prošek povedal, ako tam bolo veľa šťuk a tak sa tatínek s Otou vydali rybáriť. Darilo sa im náramne, tatínek ich chytil 100 a Ota 64. Keď už bola rieka vylúpená, začala nevypsaná súťaž medzi Popperovými a Vlkovými. Za Vlkov chytal hlavne Franta a Adolf. Adolf mal krásnu ženu, ktorá sa šestnásťročnému Ottovi tuho páčila. Do súťaže vyšiel hlavne tatínek Leo s veľkým odhodlaním a všade hlásal, ako dá Vlkom na prdel, ale nakoniec chytil s Ottom len 3 šťuky. Pak poručil vziať vozík na šťuky, že sú prý ťažké, ale Ottovi sa vôbec nechcelo a nakoniec vzal pruty a vozík táhol tatínek. Keď obaja príšli k Vlkovým, na zápraží stála krásna Marie a na klepačke viselo 5 veľkých šťuk. Tatínek len stál a zhlboka oddychoval. Ottovi bol tatínka ľúto, dal pruty do vozíka a začal ho tlačiť do Luhu. Ten deň jeli so svešenými hlavami, pretože dostali, ako sa hovorí, na prdel.
OTÁZKA HMYZU VYRIEŠENÁ
Tatínkovi sa po vojne už špatne predávalo. Bol starší a unavenejší. Predával spony na kšandy, mast proti svrabu a reklamné skrinky. Už nevydelával toľko ako dřív a bol z toho nešťastný. Dal sa teda k firmě DERSOL, kde začal predávať mucholapky BOMBA-CHEMIK, ktoré vynaliezol inžinier Jehlička. Pred tatínkom vystriedal mnoho zástupcov, ale žiadny ich nedokázal predať. Problém bol v tom, že mucholapky nelepili, ale len otrávili a mucha potom stihla odletieť zomrieť do ústrania. Zákazníci potom mali pocit, že mucholapka nefunguje. Maminka tatínka od práce s mucholapkami odrazovala, ale Leo sa nedal a brzy skutočne nosil spoustu peňazí ako dřív, pretože ich predal ohromné množstvo a s panom Jedličkou už si plánovali, ako s nimi dobyjú celý svet. Keď ale prišlo obdobie much, tak ich ľudia začali vracaať, pretože prý nefungujú. Sklady sa najednou začali plniť vrátenými mucholapkami a všetko bolo nakoniec už dočista stratené. Tatínek dal výpoveď a inžinier Jedlička mucholapky spálil. Keď ho pak Otta po pár rokoch stretol, vyhrkol, že mucholapky nakoniec šlágr boli! Vyrábali ich Holanďania pod názvom Sly Killer.
KRÁLIKY S MUDRÝMI OČAMI
Popperovia (tou dobou už Pavlovia) predali chatu a kúpili si domeček u Radotína. Mali málo peňazí a tak sa tatínek rozhodol, že bude chovať králiky a potom ich predávať. Postavil pre ne nádherné kotce a zaviedol chov zvláštneho druhu šampanov – mali farbu zhruba ako americké raketoplány. Tatínek sa o ne moc dobre starať a tak to šlo ďalej celých 10 rokov. Pak mu poradil niekto z králikárskeho spolku, že keby dal svoje šampaňské králiky tetovať, mohol by dostať spustu cien a peňazí. Leo sa toho samozrejme okamžite chytil a pozval si odborníka na tetovanie. Bola to strašná práca u stovky králikov. Tým sa stali králiky čistokrvní a ušľachtení. Tatínek sa na ne chodil často kúkať a tešil sa, ako väčšinu predá na najbližšiu výstavu. Za posledné peniaze si objednal nákladný automobil, poručil mamince, ať vyklidí špajz, dal jej slávnostnú pusu a odišiel na výstavu. Keď prišli králiky na rad, porota usúdila, že nemôžu udeliť žiadne ceny, pretože nemali rozšírenú manikúru a pedikúru, čo bol vážny nedostatok. Leo hneď začal vyvádzať, pretože vedel, že tým pádom nepredá žiadneho králika. Tatínek bol zúfalý, nemal už ani peniaze na cestu domov, tak dal králikom slobodu a šiel domov pešky. Srdce ho bolelo a nohy jakoby sa mali zastaviť. Keď prišiel domov, bál sa, že maminka vyklidila špajz. Ta ho posadila na židli a zavolala sanitku. Na vrátka dal ešte krásnu cedulku, kde stálo: PŘÍDU HNED a už nikdy neprišiel.
4. Hlavná myšlienka diela
Kniha je zbierkou autobiografických próz, ktorých kľúčovou postavou je tatínek Oty Pavla Leo Popper. V knihe zachytáva útrapy vojny, ale rovnako dobre píše o veselí a radosti v živote. Líči tu aj svoj obdiv k tatínkovi, veľkému snílkovi a dobrodruhovi, ktorý si v každej situácii vedel rady a nikdy neztratil nádej. So sňahou vzpomína na maminku, statočnú ženu, ktorá dokázala s nadhľadom prijímať rôzne tatínkove výstrely. Z celej knihy je patrný silný autorov vzťah k prírode, k rybáreniu, športu a rodnej zemi.
5. Určiť žáner
Epika – zbierka 7 poviedok
6. Jazykové prostriedky v texte
– autor používa veľa spisovný jazyk, hovorový jazyk (muchy nechčípajú, strejda Prošek, embéčka, vandráci, po čuchu); využíva ľudovú slovesnosť; vyjadrovanie v knihe čitateľa zaujme, je živé a napĺňa ho
– niektoré slová a vety znejú veľmi poeticky
– v podstate ide o jednoduché príbehy, obsahuje aj citové zafarbenie, subjektivitu, autobiografičnosť, priamu reč, cudzie slová (Made in Sweden), vtip, humor, ale aj smutný podtext a vulgarizmy (jdete do prdele s takýmto zázrakom)
– V diele sa tiež objavujú významové skratky, napríklad Lidická tragédia je vystihnutá takto: „My sme videli Lidice horieť, my sme slyšeli Lidice cez kopec kričať, ja chodil s Příhodou do školy a najednou bolo jeho miesto v lavici zúfale prázdne.“
– Príbehy sú vyprávané jednoducho a chronologicky (občas aj retrospektívne)
– Bohaté metafor
– Citová zafarbenosť – humor a satira, ale aj smutok a nešťastie (hlavne počas 2. sv. vojny)
– Častá priama reč (vynechané vetné uvozovky)
– Vzpomienková próza – vzpomína melancholicky Ota na odchod svojho idealizovaného detstva
– Vyprávanie, ale aj četné popisné pasáže (prírody) ® líčenie ® lyrizovaná próza
- 7. Pásmo vyprávača
Jednotlivé príbehy vyprávané v ich-forme z pohľadu autora – malého chlapca.
8. Vplyv diela
Smrť krásnych srncov zfilmoval v roku 1986 Karel Kachyňa. Tiež natočil napríklad film Zlatí úhoria, ktorý bol dokonca v roku 2008 prevedený na divadelné dosky Mestských divadiel pražských.
Reakcia na dielo
Zbierka pôvodne obsahovala 8 poviedok (1971), ale kvôli kritickému pohľadu na socialistické poľnohospodárstvo bola cenzúrou vyradená poviedka Prase nebude!. Neskôr bola pridaná poviedka Beh Prahou, ktorá predtým kolovala len v opisoch.