Hamlet – rozbor (obsah)

„`html

 

Kniha: Hamlet

Autor: William Shakespeare

Pridal(a): KenKik, Andy, Andulis

 

William Shakespeare (*1564 – †1616)

• Významný anglický básnik a dramatik, žil v 16. storočí
• Kľúčová postava moderného európskeho dramatu
• Jeho hry boli preložené do každého významnejšieho jazyka
• Písal hlavne komédie a historické hry, žánre, ktoré vyzdvihol na vrchol tejdojšieho umenia
• V jeho dielach prehovoruje humanistické presvedčenie, kvality človeka sú dané jeho opravdovosťou, mravnou integritou, vôľou k činu a nie farbou pleti, pôvodom alebo menom
• W. Shakespeare je považovaný za najväčšieho anglického aj svetového dramatika píšuceho na prelome 16. a 17. storočia v období humanizmu a renesancie
• Vynikal ako herec aj dramatik, bol spolumajiteľom divadla Globe, po vyhorení divadla sa vrátil do rodného mesta za manželkou a deťmi, kde zostal až do svojej smrti
• Romeo a Júlia – najznámejšia tragédia, v ktorej zachytil príbeh nešťastne končiacej lásky milencov, ich smrť spôsobila vzájomná nenávisť dvou rodov – Kapuletov a Montekov

Jeho tvorba sa člení do 3 období:

• 1) do r. 1600 – komédie, hry z anglických a antických dejín (historické hry) a prvé tragédie:
  • Zkrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Henrich IV., V., VI., Richard II., III., Július Caesar, Romeo a Júlia
• 2) 1601 – 1608 – veľké a slávne tragédie, do jeho tvorby preniká pesimizmus:
  • Hamlet, dánsky princ, Othello, Kráľ Lear, Macbeth
• 3) po r. 1608 – prináša vyjasnenie, nádej a vyrovnanie:
  • Zimná rozprávka, Sonety
• pripisuje sa mu celkom 37 hier, 154 sonetov

 

Zasadenie autora do kontextu národnej literatúry a jeho tvorby

Humanizmus

• Literárny a naukový smer, ktorý hľadá inšpiráciu v antickom umení, nie je spojený s určitou dobou

Renesancia

• Vyjadruje životný štýl 15. a 16. storočia, je to predovšetkým výtvarný a hudobný smer, ktorý sa tiež snaží obnoviť antické zásady
• Vzniká v 14. storočí v Taliansku a jeho vznik je podmienený novými myšlienkami

 

Obdobie humanizmu a renesancie vo svetovej literatúre

• Anglicko (okrem Shakespeara): Geoffrey Chaucer, dramatik a básnik Christopher Marlowe
• Španielsko: Miguel de Cervantes, Lope de Vega.
• Francúzsko: François Villon, François Rabelais, Pierre de Ronsard
• Taliansko: Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Giovanni Boccaccio, Niccolò Machiavelli

 

Rozbor diela: Hamlet

• V origináli: The Tragedy of Hamlet, Prince of Denmark
  • V niektorých prekladoch sa stretneme s označením „kňaža“ dánsky, v iných potom „princ“
• Druh: dráma
  • dráma = dej priamo predvádza (napr. na javisku); každá postava prehovoruje sama za seba
• Žáner: anglická alžbietinská tragédia o 5 dejstvách
  • tragédia = divadelná hra s vážnym obsahom a smutným koncom, hlavný hrdina obvykle zahyne
• Forma: próza aj poézia
• Vydavateľstvo: nakladateľstvo Academia, preložil: František Nevrla

 

Hlavné myšlienky

• Bezohľadná túžba po moci sa nezastaví ani pred násilím a intrikami
• Zlo je treba potrestať, ctiť morálne zákony, pomsta otca = česť
• Otázka života a smrti, existenčné otázky (čo po smrti?)

 

Charakteristika diela

• Kríza renesančnej doby
• Rodinný a milostný konflikt prechádza v obecne spoločenský
• Bezohľadná túžba po moci, chtíč pomsty – osamotený jedinec vo svete násilia, intrik, vražd
• Úvahy o ľudskom živote, existencii

 

Inšpirácia pre vytvorenie diela

• Shakespeare bol inšpirovaný starodávnym skandinávskym príbehom Amlet od kronikára Saxa Grammatica z 12. storočia
• Renesančné dielo → prvky humanizmu (najviac je vidieť na Hamletovi – inteligentný, mladý, vzdelaný a čestný muž)

 

Motív, téma a námět

• úvahy nad tým, či je od Hamletovej matky etické (morálne správne) vziať si kráľovho brata, a ešte k tomu tak skoro po jeho náhlej smrti, či jestvuje Claudius opravdu vinen
• počas úvah je pozornosť zcela prevedená na človeka (dielo sa zaoberá problematikou obyčajných ľudí, nie problematikou Boha)
• hra o dramatických rodinných a milostných vzťahoch Hamleta prechádza v obecne spoločenský konflikt
• motív pomsty
  • pomsta môže spôsobiť aj našu vlastnú smrť alebo smrť ostatných – chtíč pomsty (Hamlet chce pomstiť svojho otca, ale nakoniec spôsobí smrť nie lenom sebe, ale aj väčšine svojich blízkych)
  • Hamletova pomsta sa nakoniec javí ako márne sebevražedné gesto
• ďalej motivy zrady, nenávisti, lásky, lží, intrik, …
• osamotený jedinec vo svete zločinu, intrik a násilia
• úvahy o zmysle života, ľudskej existencii
  • v filozofických úvahách môžeme nájsť paralelu (obdobu) s prítomnou realitou

 

Tematicky podobné dielo:

• Osudy dobrého vojáka Švejka počas svetovej vojny, Jaroslav Hašek (hlavný hrdina predstierajúci bláznovstvo, využitie trpkého humoru)

 

Kompozícia

• chronologická
• 5 dejstiev (jednání) – dejstvo = súvislý úsek dejov, ktorý sa na scéne obvykle odohráva vo rovnakých kulisách
  • jednotlivé dejstvá sa skladajú z rôzneho počtu scén (výstupov)
  • scéna = úsek hry, v ktorej sú na javisku tytéž osoby (alebo sú obmeňované len minimálne)
  • 1. dejstvo: 5 scén, 2. dejstvo: 2 scény, 3. dejstvo: 4 scény, 4. dejstvo: 7 scén, 5. dejstvo: 2 scény

 

Stavba drámy

• expozícia (úvod)
  • seznámenie s postavami, prostredím
  • Duch kráľa povie Hamletovi, že ho zabil jeho brat a že ho má pomstiť.
• kolízia (zauzlenie dejov)
  • závažnejší konflikt
  • Hamlet chce Claudia zabiť, ale nemá žiadne dôkazy.
• kríza (zauzlenie dejov)
  • dej nemôže pokračovať ďalej rovnakým smerom
  • Hamlet už má dôkaz, ale Claudius ho pošle do Anglicka, kde má byť popravený.
• peripetia (náhly obrat)
  • Hamlet sa vráti späť, odhodlaný Claudia zabiť. Je vyzvaný na súboj s Laertom, ktorý sa spolčil s Claudiom. Ten chce Hamleta zabiť.
• katastrofa
  • tragické vyústenie konfliktu (v prípade komédie tzv. rozuzlenie – vysvetlenie)
  • Pri súboji umiera jak Hamlet, tak i Laertes. Hamletova matka sa otrávi vínom a Hamlet z posledných síl zabije Claudia.
• dej naberá spádnosti až vo druhej polovici knihy, prvá polovina je zahlcaná Hamletovými úvahami nad zmyslom života a stavmi melanchólie (zádumčivosti)
• vysvetlenie názvu diela: Hamlet sa volá hlavný hrdina – kňaža v Dánsku, syn zavraždeného zosnulého kráľa

 

Jazyk a štýl

• ich – forma, vyprávania (popis osudu postáv)
• Dielo je písané takzvaným blankversom (nerýmovaný jambický verš).
  • Nie je rozdelený do strof a to krásne umožňuje naväzovanie reči postáv v dialógoch.
  • W. S. píše veľmi umelecky, až sa text občas stane ťažšie pochopiteľným a čitateľ sa musí pozastaviť, aby pochopil, čo chce autor povedať.
• Spisovná slovenčina a vznešená obraznosť
• Tragické, komické aj satirické prvky
• Slovné hričky, dobové narážky, filozofické úvahy
• Spíše dlhé a zložité súvetia
• Výstupy jednotlivých postáv v diele sa nazývajú repliky a ide o dialógy, ale aj monológy (najčastejšie Hamletove).
• Diferenciovaný jazyk postáv – zvýrazňuje dominantné povahové rysy (nemajú len jeden rozmer, sú psychologicky spracované)
• Vyskytuje sa tu mnoho metonymií, prirovnání, eufemizmov, epitet, občas aj oxymorónov, synestézií, elíps, metaforických prirovnaní. Čo sa týče figúr, nie je ťažké nájsť anaforu, epizeuxis, a to prevažne v častiach, keď Hamlet hrá šialeného.

 

Promluvy

• Pre hru sú typické dlhé Hamletove filozofické promluvy, v ktorých sa snaží pochopiť zmysel ľudskej existencie a historického diania. V ukázke nájdeme monológ, v ktorom hrdina vzpomína na zosnulého šaška a poukazuje na pomíjivosť ľudského života.
• Princ Hamlet sa pohybuje vo dvoch jazykových polohách – jedna z nich je vážna, druhá má vyjadrovať šílenstvo.

 

Postavy

Na rozdiel od antického dramatu postavy držia svoj osud pevne v rukách. Sú realistické a autor ukazuje ich vývoj v súlade s logikou ich charakteru. Shakespearove mnohovrstevnaté hry nie je možné zjednodušiť na dejovú líniu (rovnako ako žiadne iné skutočne umelecké dielo)

•  Hamlet
  • Dánsky princ, syn zavraždeného kráľa
  • „Mysliteľ“ – ak budeme sledovať Hamletove promluvy, keď rozvažuje rôzne udalosti a javy, zistíme, že rád všetko preberá z rôznych strán; snad i pomstu si chcel napred dôkladne premyslieť, než ju uskutoční
  • Nie je si istý svojím zdrojom informácií.
  • Postava ducha vo skutočnosti odkazuje k situácii v Anglicku, v ktorej Shakespeare žil. Henrich VIII. zmenil v krajine náboženstvo z katolíckeho na protestantské. Zatiaľ čo katolíci, ktorí veria v očistec, nemali žiadne zábrany veriť tomu, že duše ich zosnulých príbuzných či známých ich môžu navštevovať. Protestantské vetvy však na duchov ani očistec nevieria a všetky takéto zjavenia považujú za diablove klamy. Hamlet teda, rovnako ako mnohí Angličania tej doby, rozvažuje, ku ktorému postoji sa vlastne prikloniť.
  • Trúchli za svojho otca, ale oveľa viac sa zaoberá znovuzosobášením svojej matky, mohol trpieť Oidipovským komplexom (tento vzťah však nemusel byť nutne milostný)
  • Hamlet matke ostrými slovami vyčíta jej telesný vzťah s bratom jej predchádzajúceho manžela. Slová, ktoré používa, sú naprosto nehodné pre matku, natož pre kráľovnú – mohla by ho oslepiť žiarlivosť?
  • Odhodlá sa pomstiť na Klaudiovi až po smrti matky.
  • Celá hra začína slovami: Kto tam? Shakespeare nepoužíval slová náhodne, ale všetko malo svoj význam. Veta by mohla naznačovať, že Hamlet si vlastne nie je istý, kým je.
  • Vydáva sa za šialeného, prakticky vystupujú dva „Hamleti“ jeden túži po naplnení ideálov X druhý má racionálny pocit povinnosti trestať zlo. Prvý pochybuje a nedôveruje vlastným silám X zároveň túži po čine.
•  Klaudius (Claudius)
  • Brat zavraždeného kráľa (on ho zabil), Hamletov strýc a nevlastný otec.
  • Aj keď je si vedomý svojich hriechov a dokonca prosí Boha o ich odpuštenie, vnútorne cíti pokoj bez výčitok, je zradný, zákeřný a podlý, personifikáciou upadajúcich morálnych hodnôt a zkaženosti. Není schopný vládnuť, napriek tomu je veľmi ctižiadostivý.
• Gertrúda
  • Vnútorne rozpolcená (dobrá x zlá) – nevie, či sa má pripojiť na stranu syna alebo Klaudia
  • Hamletova matka, kráľovná
•  Horatio
  • Hamletov najlepší priateľ, čestný a spravodlivý, harmonická osobnosť, ktorá je schopná súdiť Hamletovo konanie a Klaudiovu vinu.
• Polonius
  • Nejvyšší kráľovský komorník, otec Ofélie a Laerta, svojou oddanosťou ku kráľovi je až smiešny – doplatí životom na svoju chorobnú snahu zalíbiť sa.
  • Otec Ofélie – nedovoluje jej sa stýkať s Hamletom, pretože vie, že by mu to poškodilo reputáciu u kráľa.
• Ofélia
  • Hamletova láska, dcéra Polonia, sestra Laerta. Zbabelá, krásna, láskohodná a nežná.
  • Je do nej zamilovaný Hamlet (jej otec Polonius jej však pred Hamletom varuje), city k Hamletovi skrýva. Láska ke svému otcovi (po jeho smrti sa zrúti a tragicky sa utopí v rieke).
• Laert
  • Syn Polonia, brat Ofélie, oddaný svojmu otcovi.
  • Zaslepený pomstou – snaha pomstiť sa Hamletovi za smrť Polonia a Ofélie a spolčí sa preto s Claudiom, umiera v súboji s Hamletom.

 

Doba a miesto dejov:

• dánsky hrad, mesto Elsinor (+ cintorín)
• Dej sa odohráva v dobe života Shakespeara – prelom 16. a 17. storočia (autorova súčasnosť)

 

Dej (obsah) diela

• Prvé dejstvo:
  • Prvé obraz –V noci na hrade sa strážnym zjavil duch zosnulého kráľa. Ti teda pozvali Horacia, aby sa na to prišiel takisto pozrieť, ale duch sa s nikým z nich nebaví.
  • Druhý obraz – Dvořaní sú pestro oblečení, len Hamlet stále trúchli pro otca a taky to kráľovi a kráľovnej vytkne. Dojde k menšej slovnej výmene a potom sa Hamlet stretne s Horaciem, ktorý ho informuje o tom, že sa po hrade po noci potuluje duch jeho otca a Hamlet sa rozhodne, že si s duchom chce pohovoriť.
  • Tretí obraz – Laertes domlúva Ofelii, aby netrávila toľko času s Hamletom, že je mladý a jeho láska brzy vyhasne. Stejnú radu jej neskôr dáva aj Polonius a Ofelie poslechne a začne sa Hamletovi vyhýbať a neprijímať jeho dárky.
  • Štvrtý obraz – Hamlet príde v noci za strážou a Horaciem na hlídku. Je slyšateľné, že uvnútri hradu sa koná oslava. Opäť sa zjaví duch Hamletovho otca a naznačí Hamletovi, ať ide za ním, že s ním chce hovoriť. Ostatní sa pokúšajú Hamleta zadržať, ale ten sa im vytrhne a odíde za duchom.

  „`html
  

   

  Kniha: Hamlet

  Autor: William Shakespeare

  Pridal(a): KenKik, Andy, Andulis

   

  William Shakespeare (*1564 – †1616)

  • Významný anglický básnik a dramatik, žil v 16. storočí
  • Kľúčová postava moderného európskeho dramatu
  • Jeho hry boli preložené do každého významnejšieho jazyka
  • Písal hlavne komédie a historické hry, žánre, ktoré vyzdvihol na vrchol tejdojšieho umenia
  • V jeho dielach prehovoruje humanistické presvedčenie, kvality človeka sú dané jeho opravdovosťou, mravnou integritou, vôľou k činu a nie farbou pleti, pôvodom alebo menom
  • W. Shakespeare je považovaný za najväčšieho anglického aj svetového dramatika píšuceho na prelome 16. a 17. storočia v období humanizmu a renesancie
  • Vynikal ako herec aj dramatik, bol spolumajiteľom divadla Globe, po vyhorení divadla sa vrátil do rodného mesta za manželkou a deťmi, kde zostal až do svojej smrti
  • Romeo a Júlia – najznámejšia tragédia, v ktorej zachytil príbeh nešťastne končiacej lásky milencov, ich smrť spôsobila vzájomná nenávisť dvou rodov – Kapuletov a Montekov

  Jeho tvorba sa člení do 3 období:

  • 1) do r. 1600 – komédie, hry z anglických a antických dejín (historické hry) a prvé tragédie:
    • Zkrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Henrich IV., V., VI., Richard II., III., Július Caesar, Romeo a Júlia
  • 2) 1601 – 1608 – veľké a slávne tragédie, do jeho tvorby preniká pesimizmus:
    • Hamlet, dánsky princ, Othello, Kráľ Lear, Macbeth
  • 3) po r. 1608 – prináša vyjasnenie, nádej a vyrovnanie:
    • Zimná rozprávka, Sonety
  • pripisuje sa mu celkom 37 hier, 154 sonetov

   

  Zasadenie autora do kontextu národnej literatúry a jeho tvorby

  Humanizmus

  • Literárny a naukový smer, ktorý hľadá inšpiráciu v antickom umení, není spojený s určitou dobou

  Renesancia

  • Vyjadruje životný štýl 15. a 16. storočia, je to predovšetkým výtvarný a hudobný smer, ktorý sa tiež snaží obnoviť antické zásady
  • Vzniká v 14. storočí v Taliansku a jeho vznik je podmienený novými myšlienkami

   

  Obdobie humanizmu a renesancie vo svetovej literatúre

  • Anglicko (okrem Shakespeara): Geoffrey Chaucer, dramatik a básnik Christopher Marlowe
  • Španielsko: Miguel de Cervantes, Lope de Vega.
  • Francúzsko: François Villon, François Rabelais, Pierre de Ronsard
  • Taliansko: Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Giovanni Boccaccio, Niccolò Machiavelli

   

  Rozbor diela: Hamlet

  • V origináli: The Tragedy of Hamlet, Prince of Denmark
    • V niektorých prekladoch sa stretneme s označením „kňaža“ dánsky, v iných potom „princ“
  • Druh: dráma
    • dráma = dej priamo predvádza (napr. na javisku); každá postava prehovoruje sama za seba
  • Žáner: anglická alžbietinská tragédia o 5 dejstvách
    • tragédia = divadelná hra s vážnym obsahom a smutným koncom, hlavný hrdina obvykle zahyne
  • Forma: próza aj poézia
  • Vydavateľstvo: nakladateľstvo Academia, preložil: František Nevrla

   

  Hlavné myšlienky

  • Bezohľadná túžba po moci sa nezastaví ani pred násilím a intrikami
  • Zlo je treba potrestať, ctiť morálne zákony, pomsta otca = česť
  • Otázka života a smrti, existenčné otázky (čo po smrti?)

   

  Charakteristika diela

  • Kríza renesančnej doby
  • Rodinný a milostný konflikt prechádza v obecne spoločenský
  • Bezohľadná túžba po moci, chtíč pomsty – osamotený jedinec vo svete násilia, intrik, vražd
  • Úvahy o ľudskom živote, existencii

   

  Inšpirácia pre vytvorenie diela

  • Shakespeare bol inšpirovaný starodávnym skandinávskym príbehom Amlet od kronikára Saxa Grammatica z 12. storočia
  • Renesančné dielo → prvky humanizmu (najviac je vidieť na Hamletovi – inteligentný, mladý, vzdelaný a čestný muž)

   

  Motív, téma a námět

  • úvahy nad tým, zda je od Hamletovej matky etické (morálne správne) vziať si kráľovho brata, a ešte k tomu tak skoro po jeho náhlej smrti, či jestvuje Claudius opravdu vinen
  • počas úvah je pozornosť zcela prevedená na človeka (dielo sa zaoberá problematikou obyčajných ľudí, nie problematikou Boha)
  • hra o dramatických rodinných a milostných vzťahoch Hamleta prechádza v obecne spoločenský konflikt
  • motív pomsty
    • pomsta môže spôsobiť aj našu vlastnú smrť alebo smrť ostatných – chtíč pomsty (Hamlet chce pomstiť svojho otca, ale nakoniec spôsobí smrť nie lenom sebe, ale aj väčšine svojich blízkych)
    • Hamletova pomsta sa nakoniec javí ako márne sebevražedné gesto
  • ďalej motivy zrady, nenávisti, lásky, lží, intrik, …
  • osamotený jedinec vo svete zločinu, intrik a násilia
  • úvahy o zmysle života, ľudskej existencii
    • v filozofických úvahách môžeme nájsť paralelu (obdobu) s prítomnou realitou

   

  Tematicky podobné dielo:

  • Osudy dobrého vojáka Švejka počas svetovej vojny, Jaroslav Hašek (hlavný hrdina predstierajúci bláznovstvo, využitie trpkého humoru)

   

  Kompozícia

  • chronologická
  • 5 dejstiev (jednání) – dejstvo = súvislý úsek dejov, ktorý sa na scéne obvykle odehráva vo rovnakých kulisách
    • jednotlivé dejstvá sa skladajú z rôzneho počtu scén (výstupov)
    • scéna = úsek hry, v ktorej sú na javisku tytéž osoby (alebo sú obmeňované len minimálne)
    • 1. dejstvo: 5 scén, 2. dejstvo: 2 scény, 3. dejstvo: 4 scény, 4. dejstvo: 7 scén, 5. dejstvo: 2 scény

   

  Stavba drámy

  • expozícia (úvod)
    • seznámenie s postavami, prostredím
    • Duch kráľa povie Hamletovi, že ho zabil jeho brat a že ho má pomstiť.
  • kolízia (zauzlenie dejov)
    • závažnejší konflikt
    • Hamlet chce Claudia zabiť, ale nemá žiadne dôkazy.
  • kríza (zauzlenie dejov)
    • dej nemôže pokračovať ďalej rovnakým smerom
    • Hamlet už má dôkaz, ale Claudius ho pošle do Anglicka, kde má byť popravený.
  • peripetia (náhly obrat)
    • Hamlet sa vráti späť, odhodlaný Claudia zabiť. Je vyzvaný na súboj s Laertom, ktorý sa spolčil s Claudiom. Ten chce Hamleta zabiť.
  • katastrofa
    • tragické vyústenie konfliktu (v prípade komédie tzv. rozuzlenie – vysvetlenie)
    • Pri súboji umiera jak Hamlet, tak i Laertes. Hamletova matka sa otrávi vínom a Hamlet z posledných síl zabije Claudia.
  • dej naberá spádnosti až vo druhej polovici knihy, prvá polovina je zahlcaná Hamletovými úvahami nad zmyslom života a stavmi melanchólie (zádumčivosti)
  • vysvetlenie názvu diela: Hamlet sa volá hlavný hrdina – kňaža v Dánsku, syn zavraždeného zosnulého kráľa

   

  Jazyk a štýl

  • ich – forma, vyprávania (popis osudu postáv)
  • Dielo je písané takzvaným blankversom (nerýmovaný jambický verš).
    • Nie je rozdelený do strof a to krásne umožňuje naväzovanie reči postáv v
      
      Podobné materiály:

      1. Hamlet – čitateľský denník (rozbor)
      2. Romeo a Júlia – rozbor (obsah)
      3. Zkrocenie zlej ženy -rozbor (obsah)