Kniha: Premena
Autor: Franz Kafka
Pridal(a): Love, Bára
Franz Kafka (1883–1924)
- Patrí k najvplyvnejším a najocenenejším spisovateľom 20. storočia, radí sa do skupiny Pražskej nemeckej literatúry.
- Židovského pôvodu, Židom sa ale necítil byť, bol Nemec a Pražan, ale necítil sa nimi byť.
- Komplikovaný vzťah s otcom, ktorý pracoval ako veľkoobchodník. Rodičia chceli, aby bol vzdelaný, mal prísnu výchovu.
- Mal takisto komplikovaný vzťah so ženami.
- Vystudovaný právnik, úradník v poisťovni.
- Jeho prózy boli ovplyvnené expresionizmom (expresionizmus – presadil sa v nemeckej próze), vybíra si námety fantastické, katastrofické a pesimistické. Zachytáva ľudskú psychiku a citové vzťahy.
- 14x sa sťahovali po Prahe.
- Životný priateľ – Max Brod.
- Trpel tuberkulózou od roku 1917.
- Posledný rok strávil v Berlíne.
- Zomrel – 1924.
- V závete si želal, aby boli jeho diela zničené – Max Brod ich predsa vydal.
- Stal sa preslúchnutým autorom až po svojej smrti.
Predchodca – jeho štýl sa podobá žánrom, ktoré ešte v tej dobe neexistovali
- Absurdné drama – ľudia si nepomáhajú, každý je sám za seba, strata schopnosti komunikovať s ostatnými, izolovanosť.
- Postmoderna – kombinácia najpokleslejších a najvznešenejších žánrov.
Ďalšie diela:
- Proces – román (hlavný hrdina – Josef K.)
- Amerika – román
- Zámok – román (hlavný hrdina – zememerač K.)
- Poviedky.
- Motívy tvorby – pocit vyradenosti a izolovanosti.
- Ukončenie príbehov – z pravidla tragické a bezvýchodné.
- Experimentálne poňatie.
- Zväčšovacie sklo – zveľaďuje svoje skúsenosti (napr. v realite sa pohádal s otcom, v knihe ho otec odsúdi k smrti).
- Svoje myšlienky nevyjadruje otvorene, necháva čitateľov premýšľať a hodnotiť.
- Narušenie tradičného poňatia románu, využívanie symboliky a experimentovanie.
Literárne-historický kontext
- Počiatok 20. storočia.
Pražská nemecká literatúra
- Najvýznamnejší komplex literárnych diel v nemčine, ktorý vznikol mimo nemecké územie, zaznamenanie rozmanitosti a pestrosti pražského kultúrneho života, svérázný spôsob videnia – izolovanosť, nezaťažiteľnosť ako téma (Židia – cítia sa tu ako cudzincia, aj keď sa tu narodili, mystika (napr. Golem – pražský mýtus).
- Židovský pôvod veľkej časti týchto autorov spôsobil tragický koniec spoločenstva (koncentračné tábory a komunistické kriminály; rozchod súžitia Nemcov, Čechov a Židov).
Autori na začiatku 20. storočia ovplyvnení vojnou
- Ernest Hemingway, Erich Maria Remarque, Romain Rolland.
- Veľký vplyv mala prvá svetová vojna a rastúca politická nestabilita a nástup totalitných režimov v Európe (pomohla k vzniku nového filozofického smeru – existencializmu. Bola dokonalým obrazom totálneho protikladu – technológia a veda idú kupred, kvôli človeku, pre človeka, kvôli technológii a vede umierajú milióny ľudí. Tento rozpor si ľudia uvedomovali – vnútorná istota sa otriasla v základoch, nedôvera vo svet, vo ľudí, naliehavá túžba po určení zmyslu života), rovnako ako na ďalších jeho súčasníkov.
- Jeho tvorba bola veľmi ovplyvnená expresionizmom! (vyjadrenie vlastných pocitov a zážitkov vo svete, ktorý danému človeku príde absurdný, zkažený, cudzí, pocity úzkosti, rozklad hodnôt), existencializmom (cílom života je smrť, dôraz na individualizmus), realizmom (presné popisy, nezaujatý postoj vyprávača, každodenný život so svojimi úskaliami, starosťami, hlavný hrdina sa neodlišuje, typizácia), surrealizmom a ďalšími modernými smermi (experimentálny prúd: symbolika, narušenie tradičného poňatia románu, potlačená dejová zložka, nejde o zobrazenie vonkajšej reality, ale porovnávanie vnútorného sveta hrdinu s okolím, využitie kontextu (autor nevyjadruje svoje myšlienky otvorene, necháva čitateľov samostatne domýšľať a hodnotiť); súčasne pokračoval realistický prúd). Vyrovnával sa s osamelosťou a vyvrátenectvom (nemecký Žid v Prahe). Dielo je tiež ovplyvnené Kafkovými zlými a rozporuplnými vzťahmi s otcom.
Ďalšie autori tohto obdobia:
- Ludvík Vaculík.
- Bohumil Hrabal.
- Karel Pecka.
- Meyrink.
- Werfel Max Brod.
- v pražskej kaviarni ARCO sa schádzal s ďalšími významnými spisovateľmi.
- Haruki Murakami.
- Charles Bukowski.
- Albert Camus.
Rozbor diela: Premena
- Literárny druh: epika.
- Literárny žáner: poviedka.
- Forma vyprávania: er-forma.
- Forma vyjadrenia: próza.
- Téma: Gregor Samsa a jeho boj v bezvýchodnej situácii.
- Motívy: vôľa, beznádej, odcudzenie, samota, psychické vyčerpanie, smrť.
Zaradenie
- Expresionizmus – ponuré, temné, pocit beznádeje.
- Realizmus – presné popisy, zobrazovanie reality, nezaujatý postoj vyprávača.
- Surrealizmus – premena v chrobáka, pocity.
Kompozícia
- Chronologická.
- Rozdelené do troch kapitol.
- Prvá kapitola: Hlavný hrdina a rodina sa vyrovnávajú s tým, že sa Gregor stal chrobákom.
- Druhá kapitola: Rodina sa učí fungovať a žiť s tým, že majú doma chrobáka.
- Tretia kapitola: motív odcudzenia je silnejší. Smrť človeka-chrobáka je nakoniec pre všetkých vyslobodením.
Vyprávač
- objektívny, vševedúci.
Vrstva jazyka:
- spisovný jazyk, neutrálne slová.
- prostý vecný štýl, občas prechodníky.
- paradoxné slovné spojenia.
Jazyk
- Autor sa vyjadruje chladne, strozo, bez emócií.
- Autorov štýl je vecný, až úradnícky, strohý, racionálny.
- Vyprávanie je vedné v neosobnej forme er-formy.
- Typické postavy autorových diel sú úradníci.
- Jednotlivé postavy sú nahlížané z vonkajšej perspektívy.
- Tropy a figúry:
- vulgarizmus – ono to chcíplo!
- eufemizmus – z chřípí mu slabo unikol posledný dech.
- hyperbola – s najväčšou rýchlosťou búchol dverami.
Doba a miesto dej
- Príbeh sa odohráva v byte rodiny s finančnými problémami.
Charakteristika postáv
- Gregor Samsa – obchodný cestujúci, je pečlivý, trpezlivý, svedomitý, zodpovedný, živí rodinu, hodný. Vyznačuje sa úzkostnosťou a sníženou sebadôverou. Práca ho vyčerpávala a pohlcovala. Trápi sa za to, že urobil rodine problém, sám seba nelituje. Premení sa v chrobáka. Svoju premenu berie ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený. Gregor umiera vyčerpaný a vyhladovaný. Keď zomrie všem sa spíš uľaví, nikto netruchlí.
- Greta – Gregorova sestra, je obetavá a hrá na husle. Snaží sa Gregorovi pomáhať.
- Gregorov otec – je mužom činu, ztelesnením nerozvážnej sily a prchlivosti. Je praktický, tvrdý, prísny, líny, po premenách musel začať pracovať.
- Gregorova matka – je starostlivá, opatrná a dôverčivá, premáha v sebe odpor k chrobákovi (synovi Gregorovi).
- Gréta – posluhovačka, Gregorom opovrhovala. Nenazývala ho menom, nazývala ho len to.
Obsah (dej)
Hlavnou postavou je istý Gregor Samsa, pracujúci ako cestujúci úradník. Je až puntičkársky svedomitý a má poniektoré sníženú sebadôveru. Jeho premena ho v prvej chvíli paradoxne nevyděsí, nýbrž v ňom vyvolá obavy, že do práce neprijde včas. Postupne zisťuje, že hlavný problém bude sa naučiť so svojím novým telom žiť a niekako sa zmieriť s faktom, že už neumí hovoriť ľudskou rečou a jeho vlastná rodina sa ho ští. Jediný, kto sa o neho aspoň v prvej chvíli stará, je jeho sestra Greta. Nosí mu jedlo a snaží sa mu v pokoji, v ktorom je Gregor držaný, vytvoriť v rámci možností útulný úkryt. Jenže postupom času ako ona, tak celý zvyšok rodiny začnú Gregora nenávidieť. Už to pre ne nie je členom ich rodiny, ale hnusný chrobák, ktorý im je len preťaž. V viere, že Gregor nerozumie ich slovám, dokonca pred ním samotným o ňom hovoria ako o niekom, koho je treba sa zbaviť. On ale stále svoju rodinu miluje a snaží sa im ich situáciu všemožne uľahčiť. Po čase sa rodina dostane do finančnej tisne a musí prenajať jeden pokoj v byte troch pánom. Keď jedného dňa počúvajú v obývacom pokoji Gretinu hru na husle, je Gregor vylákaný tklivými tónmi zo svojho pokoja a páni nájemcovia ho uzrú. Obrovského hmyzu sa zaleknú a dávajú okamžitú výpoveď. Gregor sa rozhodne, že už nesmie svojej rodine spôsobovať problémy a pár dní nič neje, kým sa nevyhladoví k smrti. Jeho vyschnuté a mŕtve telo nájde slúžka a tajne sa ho zbaví. Smrť chrobáka je pre všetkých vyslobodením, pretože konečne môžu žiť život bez prekážok.
Ukážka s popisom (viac popsaných ukázok [zde])
„Vôz, kde sedeli sami, bol celý prežiarený slnkom. Pohodlne opretí na sedadlách rozprávali o vyhliadkach do budúcnosti, ukázalo sa, že pri bližšom pohľade nie sú nikterak zlé, lebo všetci traja, na čo sa vlastne jeden druhého ešte ani nezepýtali, majú náramne výhodné a zvlášť pre neskoršiu dobu slibné zamestnania.“
Po smrti Gregora po ňom nikto netruchlí, naopak sú radi a cítia úľavu. Gregor sa na konci sám cítil ako breme, hoci bol nevinný. Scéna je žiarivá, šťastná, veselá – v kontraste s ťaživou a nešťastnou smrťou Gregora (predovšetkým pre čitateľov), ktorý nedostal žiadnu pomoc, uznanie ani súcit.