Kniha: Sonety pre Lauru
Autor: Francesco Petrarca
Přidal(a): Martina Hladíková
Francesco Petrarca (1304-1374)
- Taliansky básnik.
- Je považovaný za otca moderného talianskeho jazyka a otca humanizmu.
- Ako dieťa žil vo Francúzsku.
- Na otcovu žiadosť študoval právo, ale vždy ho viac zaujímala literatúra.
- Zo školy odišiel po smrti svojho otca.
- Stal sa kňazom a venoval sa písaniu.
- Písal najmä po latinsky.
- Najviac sa preslávil svojimi básňami o dievčati Laure, do ktorej sa zamiloval.
Ďalšie diela:
- Spevník (Canzionere)
- Afrika
- Osamelý Vita
- Secretum
- Posteriati
Všeobecný kultúrny kontext:
Renesancia
- Znovuzrodenie antiky a jej kultúry (umenie starovekého Grécka a Ríma)
- Človek je v centre diania, dôraz sa kladie na všednú stránku života
- Rozvoj vied (medicína, astronómia – napr. Koperník, Galileo, Bruno)
- Objav tlačiarenského stroja (Johannes Gutenberg) – vďaka nemu sa knihy šíria rýchlejšie
- Komédie, tragédie, eposy
- Náboženská literatúra stojí bokom, prevláda svetská literatúra
- Humanizmus = jedna zo zložiek renesancie, zameraná na štúdium človeka
Autori tohto obdobia:
- Giovanni Boccaccio, François Villon, William Shakespeare, Dante Alighieri, Francoise Rabelais, Hynek z Poděbrad, Jan Blahoslav
Sonety pre Lauru
Literárny druh:
- Lyrika (vyjadruje pocity, nálady, emócie, samotný dej nie je až taký dôležitý)
Literárny žáner:
- Zbierka sonetov (milostná tematika, 14 veršov v štyroch strofách – 4, 4, 3, 3)
Literárna forma:
- Próza (text písaný v odsekoch a kapitolách)
Téma:
- Nenaplnená a nešťastná láska autora k dievčaťu Laure. Zobrazenie jeho želaní, snov a túžob. Autor tiež hodnotí svoj doterajší život, vyjadruje pochybnosti a je kritický sám k sebe.
Motívy:
- Láska, nenaplnená láska, spor, hodnotenie, život, šťastie, utrpenie, pocity, žena, smrť.
Zloženie:
- Zbierka 100 lyrických básní (pôvodné dielo The Songbook obsahovalo viac ako 300 básní)
- Rozdelené na 2 časti: z Laurinho života a po jej smrti
- Chronologický dej
- Ich-forma (lyrickým subjektom je sám básnik)
Jazykové prostriedky:
- Hovorený jazyk
- Najčastejšie striedavý (ABAB) alebo obkročný (ABBA)
- Časté používanie diakritických znamienok (pomlčky, bodkočiarky atď.)
- Rozsiahle opisy vlastných pocitov a emócií
- Kontrasty (autorova láska x smútok, že nemôže žiť s dievčaťom)
- Oxymorony (spojenia slov, ktoré sa navzájom vylučujú – napr. pocit mŕtveho milenca, svitanie na západe)
- archaizmy (zastarané slová, ktorých názvy sa už aktívne nepoužívajú, napr. učiteľ – učiteľka, školník – školníčka)
Postavy:
- Laura – Krásne mladé dievča. Má blond vlasy a jemné črty. Autor ju stretne v kostole a okamžite sa do nej zamiluje. Túži po nej, idealizuje si ju, neustále na ňu myslí. Autor ju zvyčajne nazýva inými menami ako vlastnými, pričom používa podobné slová (napr. lauro – vavrín a l’aura – vánok). Neskôr zomiera na choleru. Jej priezvisko a ďalšie informácie o jej živote nie sú známe a stále nie je jasné, či skutočne žila.
- Básnik – samotný autor. Miluje Lauru celým svojím telom, neustále na ňu myslí, celý svoj život obetuje myšlienkam na ňu. Opisuje jej vonkajšiu krásu, ale aj charakter. Veľmi ťažko znáša, že s dievčaťom nemôže žiť, a tak na ňu aspoň stále myslí. Podrobne analyzuje svoje pocity, keď myslí na toto dievča.
Časopriestor:
- Konkrétne miesto nie je špecifikované
- 14. storočie (súčasnosť autora)
Zápletka:
V stovke ľúbostných sonetov básnik vyznáva lásku k Laure. Je nešťastný, pretože vie, že sa nikdy nestane jeho manželkou, pretože Laura je vydatá. V druhej časti, keď je Laura už mŕtva, si na ňu spomenie a vyzdvihuje jej cnosti. Opakovane sa snaží dostať zo svojej nešťastnej lásky, pretože si ubližuje tým, že neustále myslí na Lauru, ale všade vidí toto krásne dievča a nemôže na ňu zabudnúť. Myslí na svoju smrť, vďaka ktorej by už nemusel myslieť na Lauru. Obráti sa na Boha, prosí ho o odpustenie a prosí ho, aby mu umožnil stretnúť sa s Laurou aspoň po smrti.