Marťanská kronika – čitateľský denník (rozbor)

 

 Kniha: Marťanská kronika

 Autor: Ray Bradbury

 Zaslal(a): Barmos

 

 

Literárny žáner – poviedkový román

Forma – próza

Slohový útvar – vypravovania

Postup – vypravovania

Funkčné štýl – proste oznamovacie

Útvar jazyka – spisovná Čeština, niekde všeobecná Čeština

Jazykové prostriedky – bohatá Čeština, žiadne archaizmy, občas vulgarizmy, dialógy, monológy

Postavy a ich charakteristika – podľa konkrétnych poviedok

Umelecké prostriedky – alegórie, kontrasty, prirovnanie, metafory, personifikácia, symbolika

 

Kompozícia umeleckého textu

–           er -formy

–           radenie poviedok chronologicky za sebou

–           záber 27 rokov (1999 – 2026)

–           ústrednú tému – spľundrovaní nedotknutého sveta človekom, alegória na zdevastovanej prírody v   Amerike a ďalších skôr čisto prírodných území, rýchly nástup technológiu, ktoré sú nebezpečné pre samotného človeka – autor. postoj nezaujatý, iba upozorňuje

–           jednotlivé poviedky delené do kapitol, zachované odseky

–           leitmotív – obdiv a úcta k   Marťané zo strany autora

–           na záver nádeje do budúcnosti – novo prichádzajúci na Mars sa správajú oveľa úctivejšie

 

Obsah

–           fiktívne dejiny kolonizácie Marsu

–           neúspechy prvých kolonizátorov, vyhubenie Marťanov ľudským vírusom

–           atómová vojna na Zemi – vyľudňovaniu Marsu

–           novo prichádzajúci na Mars – etickejší prístup k   Marsu

–           v   jednej poviedke – vyjadruje svoj osobný obdiv k   EA Poeovi – varuje pred ničením kultúrnych pamiatok, kníh

–           desivá vízia budúcnosti, však s   optimistickým záverom

–           sleduje reakcie ľudských organizmov na extrémne podmienky, v ktorých sa na novej planéte objavujú – ich snahu o sebarealizáciu, nové začiatky, samotu, zbohatnutie, varuje, pritom vyzdvihuje ľudské hodnoty

 

Zaradenie ukážky do literárno-historických súvislostí:

Doba vzniku – 1946

 

Historické súvislosti

–           spoločnosť po druhej svetovej vojne, sám Bradbury naráža na nebezpečenstvo atómových zbraní

–           železná opona, vojny v   Kórei, Vietname, globalizácia, konzumný životný štýl

–           rozvoj kinematografie, divadla, technológií, výskumu – výrazný posun v spoločnosti

–           2. septembra 1945 – koniec 2. svetovej vojny – bezprostredné reakcie literatúry

 

Kultúrne súvislosti

–           Trauma 2. sv. v. – vyrovnávanie trvá dodnes, nemeckej trauma, čiernobiele videnie východnej literatúry – heroické, kolektív; západné literatúra – autentickosť, bez pátosu

–           Vplyv existencializmu – na svete sme nedopatrením, svoje bytie obhajujeme voľbami, za ktoré nesieme zodpovednosť; o krízach medziľudských vzťahov, úzkosti, odcudzenia, vykorenenia, nekomunikaci

–           Reakcia autorov – experimenty s   formou, návraty k   mýtom, vízie budúcnosti, …

–           U nás – J. Škvorecký (Zbabělci), M. Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia), B. Hrabal (Ostro sledované vlaky), J. Mňačko (Ako chutí moc)

–           USA – generácia beatnikov – A. Ginsberg (Kvílení), J. Kerouac (Na ceste)

  • Fantasy (Tolkien), Postmodernismus (WoodyAllen, Umberto Eco)

–           Sci-fi – pôvod už v   renesanciu (fantastické cestopisy – Marco Polo – Milion)

  • rozvoj v   storočia – Jules Verne, EA Poe, RL Stevenson, AC Doyle
  • Začiatok 20. storočia – Karel Čapek, HGWells (Vojna svetov), Chersterton
  • Najprv vychádzalo časopisecky pre okrajové čitateľa, ako poklesnutý žáner
  • Základom je dnešný svet a jeho vedecké poznatky posunuté do budúcnosti – alternatívne svety
  • Témy – robotika, vesmír, stret s  mimozemskými civilizáciami, nadvláda umelej inteligencie, cestovanie časom, biotechnológie
  • IsaacAsimov (Ja, robot; Robocop), Robert Heinlein (Hviezdna pechota, Občan galaxie), AC Clarke (2001: Vesmírna Odysea)

 

Charakteristika autora

–           narodený 1920 v   USA

–           píše sci-fi literatúru

–           publikoval svoje poviedky vo fantasy časopisoch

–           najslávnejšími diely sú – Marťanská kronika (o neschopnosti ľudí, učiť sa z   vlastných chýb)

–           451 ° Fahrenheita – o neustále zamestnané spoločnosti ničiaci nielen knihy ale aj múdrosť

 

Filmové a divadelné adaptácie

–           seriál z   roku 1980 – 4,5 hodinový – Michael Anderson

 

Aktuálnosť diela v   dnešnej dobe  

–           ľudia ako ničitelia všetkého prirodzeného a narušitelia prírodného chodu, varovanie pred opakovaním starých chýb, pred nebezpečenstvom príliš rýchleho nástupu technológie, ktorá sa dá veľmi ľahko zneužiť






—————————————————————————

 Stiahnuť prácu v PDF  Upozorniť na chybu

—————————————————————————

Ďalšie podobné materiály na webe:

Vložiť komentár