📖 Úvod
Pšenica špaldová (Triticum spelta) je starobylý nešľachtený druh pšenice, ktorý patrí medzi najstaršie pestované obilniny. Jej zrno je charakteristické tým, že je pevne obalené v dvojitej pleve, ktorá ho účinne chráni pred chorobami a škodcami. Špalda je cenená pre svoju špecifickú, jemne orieškovú chuť a vyššiu nutričnú hodnotu, najmä vyšší obsah bielkovín, vlákniny a minerálnych látok. Využíva sa na výrobu múky na pečenie chleba, pečiva, cestovín alebo ako celé zrno.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Jednoročná bylina, výška 60 – 180 cm, trsovitý habitus, celkovo robustná, vzpriamená obilnina s dlhými pevnými steblami a s hustým štvorhranným klasom.
Koreň: Zväzkovitý, veľmi bohato rozkonárený a hustý koreňový systém, ktorý preniká hlboko do pôdy a efektívne využíva živiny.
Stonka: Vzpriamené, duté a článkované steblo s výraznými kolienkami, ktoré je pevné, pružné a pri zrelosti dosahuje slamovožltú farbu, bez prítomnosti tŕňov.
Listy: Listy striedavé, sediace, s listovou pošvou objímajúcou steblo, čepeľ čiarkovitá, okraj celistvookrajový, farba sivozelená, žilnatina rovnobežná, povrch často pokrytý krátkymi jednobunkovými krycími trichómami, ktoré mu dodávajú jemne drsný povrch.
Kvety: Kvety nenápadné, redukované, bez okvetia, usporiadané v dvojkvetých kláskoch, ktoré tvoria hustý koncový, mierne sploštený zložený klas, kvitnutie prebieha v máji až júni.
Plody: Plodom je plevnatá obilka (zrno zostáva pevne uzavreté v plevici a pleve), farba zrna je hnedastá, tvar podlhovasto vretenovitý, dozrieva v júli až auguste.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál sa nachádza v oblasti Blízkeho východu, odkiaľ sa rozšírila do Európy už v neolite, ide teda o archeofyt, nie o pôvodný druh ani neofyt. V staroveku a stredoveku bola v Európe bežne pestovanou plodinou, neskôr ju vytlačila šľachtená pšenica siata, ale v súčasnosti zažíva renesanciu a pestuje sa najmä v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku a Belgicku, ale aj v Severnej Amerike. Aj na Slovensku je jej pestovanie na vzostupe, predovšetkým v systéme ekologického poľnohospodárstva, ale stále predstavuje len malý podiel osevnej plochy.
Nároky na stanovište: Ako kultúrna plodina rastie výhradne na poliach a v poľnohospodárskych kultúrach, výnimočne môže splanievať na rumoviskách či popri cestách. Je výrazne svetlomilná, oproti modernej pšenici je menej náročná na kvalitu pôdy, znáša aj chudobnejšie a menej úrodné pôdy a je vhodná na pestovanie vo vyšších polohách. Vyhovujú jej dobre priepustné hlinité pôdy s priemernou zásobou živín a nevyžaduje intenzívne hnojenie, pričom je odolnejšia voči suchu aj chladnejšej klíme. Neznesie však zamokrené pozemky.
🌺 Využitie
V liečiteľstve nie je primárne využívaná, hoci je v alternatívnej výžive (napr. sv. Hildegarda z Bingenu) cenená pre lepšiu stráviteľnosť a pozitívny vplyv na trávenie; zbiera sa obilka. V gastronómii je kľúčovou plodinou. Jedlá je obilka, ktorá sa melie na múku na výrobu chleba, pečiva a cestovín, ďalej sa z nej vyrábajú krúpy (tzv. kernotto), vločky, bulgur alebo kávovina. Špecialitou sú pražené nedozreté zrná (grünkern), má orechovú chuť. V priemysle sa plevy využívajú ako výplň do vankúšov a matracov a slama ako podstielka. Okrasne sa nepestuje, aj keď sa klasy môžu použiť do suchých väzieb. Z ekologického hľadiska poskytujú jej porasty potravu poľným živočíchom a vďaka odolnosti voči chorobám a nižším nárokom na hnojenie je vhodná pre ekologické poľnohospodárstvo.
🔬 Obsahové látky
Obsahuje vysoký podiel bielkovín (15 – 20 %) s odlišným zložením aminokyselín ako pšenica siata. Je bohatá na vitamíny skupiny B (najmä niacín a tiamín), minerálne látky ako horčík, zinok, železo a fosfor a tiež na vlákninu. Dôležitou zložkou je lepok, aj keď má inú štruktúru ako u modernej pšenice, a obsahuje tiež špecifické sacharidy (mukopolysacharidy), ktoré podporujú imunitný systém.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Rastlina nie je pre ľudí ani zvieratá jedovatá, je však nevhodná a nebezpečná pre osoby s celiakiou alebo alergiou na lepok, pretože lepok obsahuje. Zámena je možná s inými plevinatými pšenicami, ako je pšenica jednozrnka (Triticum monococcum) s jedným zrnom v klásku alebo pšenica dvojzrnka (Triticum dicoccum) s dvoma zrnami. Od modernej pšenice siatej sa líši predovšetkým tým, že jej zrno po vymlátení zostáva pevne obalené v plevách a plievkach.
Zákonný status/ochrana: Keďže ide o pestovanú poľnohospodársku plodinu, nepodlieha žiadnemu stupňu zákonnej ochrany na Slovensku, ani nie je uvedená na medzinárodných zoznamoch ako CITES či Červený zoznam IUCN. Je naopak považovaná za cenný genetický zdroj a jej pestovanie je podporované.
✨ Zaujímavosti
Slovenský názov je prevzatý z nemeckého „Spelz“, latinské „spelta“ pravdepodobne odkazuje na plevu; patrí medzi najstaršie pestované obilniny, známe už v starovekom Egypte a Ríme, a je spomínaná aj v Biblii; veľkou propagátorkou jej pozitívnych účinkov bola v 12. storočí abatiša Hildegarda z Bingenu; zaujímavosťou je jej dvojitá pleva, ktorá chráni zrno pred nepriaznivými vplyvmi prostredia a znečistením, ale zároveň komplikuje a predražuje jej spracovanie, pretože si vyžaduje špeciálne lúpanie. Český názov je Pšenice špalda.