📝 Život

Zdeněk Jirotka sa narodil v Prahe v rodine úradníka. Po maturite na gymnáziu študoval právo na Karlovej univerzite, no štúdium nedokončil. Venoval sa rôznym zamestnaniam, pracoval ako bankový úradník, úradník v poisťovni a v rôznych firmách. Počas prvej svetovej vojny slúžil v armáde. V medzivojnovom období sa začal venovať písaniu. Prispieval do rôznych časopisov a novín, publikoval humoresky, satirické poviedky a fejtóny. Jeho prvotina, zbierka humoresiek s názvom „Veselé historky ze staré Prahy“, vyšla a ihneď sa stala bestsellerom. Jirotkova popularita rástla a stal sa jedným z najobľúbenejších českých humoristov. Okrem písania sa venoval aj divadelnej a rozhlasovej tvorbe. Napísal niekoľko divadelných hier a rozhlasových hier. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do odboja. Po vojne pokračoval v literárnej činnosti. V päťdesiatych rokoch bol perzekvovaný komunistickým režimom, jeho diela boli zakázané a nemohol publikovať. Až v šesťdesiatych rokoch sa mohol opäť vrátiť k písaniu. V tomto období napísal niekoľko ďalších úspešných kníh, v ktorých s humorom a nadhľadom reflektoval spoločenskú situáciu. Jirotkovo dielo je charakteristické jemným humorom, iróniou a satirickým pohľadom na ľudské slabosti a spoločenské neduhy. Jeho poviedky sú plné vtipných situácií, nečakaných zvratov a originálnych postáv. Často sa inšpiroval pražským prostredím a jeho obyvateľmi. Jirotka bol majstrom slova, jeho jazyk je precízny, vtipný a plný originálnych výrazov. Bol tiež vynikajúcim rozprávačom, jeho poviedky sú pútavé a ľahko čitateľné. Zomrel v Prahe, zanechal po sebe bohaté a obľúbené literárne dielo, ktoré dodnes baví čitateľov všetkých generácií.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jirotkove diela sú charakteristické predovšetkým humorom, ktorý je však premyslený a inteligentný, často s ironickým a satirickým podtónom. Jeho humor pramení z pozorovania ľudských charakterov, ich slabostí a nedostatkov, ale aj z absurdít každodenného života. Často využíva hyperbolu, sarkazmus a situačnú komiku. Jazyk jeho diel je živý, hovorový, plný originálnych slovných hračiek a vtipných dialógov. Zvláštnosťou je jeho schopnosť vykresliť atmosféru starej Prahy a jej typických postáv. Jeho štýl je ľahký, čitateľný a zároveň plný jemných odtieňov významu. V jeho tvorbe sa prelína humor s nostalgiou a melancholickým pohľadom na minulosť. Dokáže s humorom a nadhľadom poukázať na vážne spoločenské problémy a kritizovať ľudské chyby bez toho, aby skĺzol k moralizovaniu. Jeho poviedky sú často krátke, úderné a s pointou, ktorá čitateľa prekvapí a zároveň ho prinúti zamyslieť sa.

👥 Literárni súčasníci

Karel Čapek (Biela nemoc, Vojna s mlokmi), Eduard Bass (Cirkus Humberto), Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Zdeněk Jirotka (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Saturnin

Autor: Zdeněk Jirotka

Pridal(a): Brendy

Zdeněk Jirotka (1911 – 2003)

• Spisovateľ, prozaik, fejetonista, autor súdnych príbehov a rozhlasových hier
• Autor humoristických románov a poviedok, súdnych príbehov a rozhlasových hriečok
• Študoval na stavebnej priemyslovej škole
• Pracoval ako dôstojník pechoty v Československej armáde
• Úradník ministerstva verejných prác, od roku 1940 písal do Lidových novín, redaktorom Slobodných novín, potom 2 roky v humoristickom týždenníku Dikobraz
• Spisovateľom z povolania sa stal v roku 1942
• Po vojne pracoval ako redaktor (napr. v LN)
• Jeho romány vyšli najprv v Knihovni Lidových novín

Ďalšie diela:

• Profesor biológie na žebríku – drobné satirické a anekdotické poviedky, s humorom si všíma záporných javov našej súčasnosti
• Sedemlhári – zbierka poviedok
• Pravidlá sa zmenili – zbierka poviedok
• Muž s psom – humoristická paródia na detektívny román o hlúpych podvodníkoch a neomylnom amatérskom detektívovi, ktorý odhalí zločinca

Literárne-historický kontext

• Literatúra 1. polovice 20. storočia
• Humoristická literatúra
  • Dôraz kladený na zosmiešnenie, kritiku a iný pohľad na súčasné romány, na ľudské vlastnosti.
  • Základom je zosmiešnenie módnych literárnych foriem.
• Doba útlaku, vznikali vynikajúce básnické zbierky (množstvo metafór (prenášanie významu na základe podobnosti, vzhľadu) a alegórií (inotaj – vyjadrenie dejov, javov pomocou príbehov).
• Obrat k tradičným hodnotám – vlasť, rodná zem, kraj, výrazné postavy našej kultúry, slávna národná minulosť, doba, keď zdôrazňujú krásu českého jazyka – metodičnosť.
• Vzniká poézia pre deti.

Ďalší humoristickí autori tohto obdobia: 

• Jaroslav Hašek
• Karel Poláček
• Zdeněk Svěrák
• Eduard Bass

Rozbor diela: Saturnin

Všeobecná charakteristika

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – humoristický, satira

Téma, motívy, námet

• Myšlienky
  • Autor sa vysmieva tvorcom otriechaných románov a niektorým ľudským vlastnostiam.
  • Kritika nabubretosti a obmedzenosti, vypočítavosti, v istom zmysle zosmiešňovanie klasických vážnych románových príbehov, snaha o vykreslenie obrazu modernej českej spoločnosti.
  • Cieľom je čitateľa pobaviť slovami a komikou.
• Motívy:
  • Príroda, hory, mesto, loď, chata.

• Námet:
  • Humoristické vyprávanie o netradičnom sluhovi Saturninovi a jeho pánovi.

Kompozičná výstavba

• Ich-forma (vyprávanie Saturninovho pána).
• Dej členený na kapitoly – každá kapitola je uvedená stručnou osnovou (Slečna Barbora nenašla srnu; Mal by som sa oholiť; Ako sa chovať na pohrebe,…).
• Chronologické usporiadanie.

Jazyková výstavba (jazyk)

• Vtipný, spisovný, knižný, ale aj hovorový.
• Neobjavuje sa tu priama reč.
• Príslovia, porekadlá, humor, irónia, jazyková komika, archaické a knižné výrazy.
• Citácie dopisov, vyprávanie príbehov, postrehy vyprávača.
• Typizácia postáv (dobre situovaný pán a jeho sluha, kuriózne rozvetvené príbuzenstvo aj spôsobom vyprávačského podania).

Tropy a figúry

• Eufemizmy :
  • Slová kladne zafarbené   – „deduško“, „kvietočka“, „balíček“, „chlapček“, „dušička“, „špulit“, „človeček“…
  • Slová záporne zafarbené – „hlúposť“, „pitomosť“, „trieštiť klacku“ (myšlienka Milouša), „chlapček pitomý“, „krváca“, „dedko“…
• Personifikácia:
  • „ zaječenie zvonku“ , „plamienky tancovali ako červené jiskričky“ , „víno prinášalo na rty piesne“
• Oxymorón:
  • „majiteľ štátnych dráh“, „niekoľkonásobné zavraždenie“, „zsinané šero“
• Rečnícke otázky:
  • „A keby tomu bolo tak, ako teta hovorí, čo bude, bože, robiť v lete?“
• Porovnania:
  • „Deduško kliatol ako dragún“, „dedinky
• Hyperbola:
  • „ľutoval som, že nie sú tých ohníšť desať, päťdesiat, tisíc…“

Postavy

• Saturnin – hlavná a kľúčová postava celého príbehu; ide o sluhu, ktorý zavádza svojho pána (a nie len jeho) do neuveriteľných situácií; ovšem neide o žiadneho trumbera, ktorý to robí zo svojej nešikovnosti; všetko si pečlivo rozmýšľa a koná podľa svojho uváženia; vie si so všetkým poradiť, je chytrý, vynaliezavý; pohráva sa s ľuďmi v svojom okolí a pripravuje im spršku dobrodružstiev, o ktorú majú podľa neho nudu
• pán Saturnina – jeho meno je nám po celú dobu príbehu zamlčané; ide o mladého pána (asi tridsaťročného) z Prahy; gentleman, ktorý prežíva svoj poniektorý nudný život, ovšem len dovtedy, kým prijme nevyzpytateľného sluhu Saturnina; zamiluje sa do slečny Barbory, s ktorou potom trávi aj dovolenku u svojho deduška, autorovo alter ego
• tetička Katarína – veľmi komická postava; vypočítavá vdova, ktorá sa neustále snaží prinútiť deduška, aby jej priznal vo závete veľký podiel k jeho majetku; je schopná urobiť opravdu všetko pre to, aby sa deduškovi zalíbila a podmanila si ho; jej reč sa skladá z múdrostí a prísloví, ktoré si neodpustí skoro za žiadnu situáciu; má syna Milouša, ktorý jej je zcela oddaný
• slečna Barbora – elegantná mladá dáma, ktorá sa venuje tenisu; jazdí vo svojom rapidu; ide o vyprávačovu veľkú lásku, do ktorej je však zamilovaný aj Milouš
• Milouš – syn tetičky, mladý mešťák, ktorý je obmedzený a snaží sa pôsobiť sebavedome a statočne; ide o ďalšiu loutku, zo ktorej si Saturnin robí srandu
• doktor Vlach – vzdelaný a inteligentný postarší muž, ktorý o všetkých vecách okolo seba premýšľa a komentuje ich; používa vznešenejšieho jazyka, v ktorom je použité viac životnej múdrosti
• deduško – starý muž, bohatý svojimi skúsenosťami posobranými počas svojho života, aj opravdovým majetkom; baví sa tým, že spolu jeho príbuzní bojujú o jeho majetok, ktorý by im mohol byť pripísaný po jeho smrti; často vypráva svoje príbehy z mladosti; robí si žarty z tetičky Kataríny, ktorú obalamutí, že sa zbláznil

Časopriestor

• Miesto dejov: Praha, vidiek (menšie mestečká v horách, napr. úpätie Hradovej).
• Doba dejov: asi 40. roky 20. storočia.

Obsah (dej) diela

Vyprávač sa rozhodne, že si najme sluhu. Netuší však, že sa jeho život rázom zmení. Zprvu mu galantný sluha Saturnin oznámi, že ho odstěhoval na loď a jeho starý byt predal. Neskôr sa k nim nastiahne teta s Miloušom, ktorých sa sluha zbaví mávnutím ruky. Tým začína vlna nevšedností. Saturnin o svojom pánovi začne vyprávať, že je veľkým dobrodruhom a že má zalíbenie v love divokých šeliem, čím pána dostáva do ťažkých situácií. Neskôr sú pozvaní k deduškovi, aby tam strávili niekoľko týždňov. Spolu s nimi sa tam objavia aj ďalšie postavy – slečna Barbora a doktor Vlach. A tam začína veľké dobrodružstvo. Most, ktorý je pri dome, je pod vodou, a tak sa naši hrdinovia snažia vyžiť zásobami jedla, ktoré majú k dispozícii. Saturnin sa však plne zhostí svojich „povinností“ a vypína prívod elektriny. Jeho vynaliezavosť nepozná meze. Prinúti Milouša, aby deduškovi priniesol červy, neskôr ho zamyká v pokoji, a tým sa rozpúta vlna groteských situácií. Keď dochádzajú zásoby, všetci sa rozhodnú, že vyrazia za zásobami cez kopec. Prekonajú pasce a následne sa ocitajú na druhej strane potoka, cez ktorý vedie už nový most. V pohodlí domova si deduško vymyslí lest, ako vyzrať na tetu Katarínu a začne hrať, že sa zbláznil. Celý príbeh končí tým, že sa Saturnin rozhodne zostať u deduška.

Vlivy na tvorbu

• inšpirácia suchým anglickým humorom (Jerome Klapka Jerome, Pelham Grenville Wodehouse)
• chcel prepojiť tradičnú žurnalistickú beletriu a anglosaskú humoristickú prózu
• chcel napísať paródiu na konvenčné jednanie – čo sa mu tiež podarilo

Kritika a vplyv diela

• prijaté kladne, mnoho čitateľov si toto dielo ihneď obľúbilo
• zfilmované v roku 1993 (Ondřej Havelka, Oldřich Vízner, Milan Lasica)

Porovnanie

• paródia: Jiří Brdečka: Limonádový Joe
• satira: Miroslav Švandrlík: Černí baroni aneb Válčili jsme za čepičky, Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka
• humoristická próza: Ladislav Pecháček: Amatéři aneb Jak svět přichází o básníky (natočená filmová tetralógia)

Môj názor

• Myslím si, že prekonať tento román je – a bude – ťažké. Veľmi sa mi páčil svérázný sluha Saturnin, ktorý vedel zmeniť nudný život na dobrodružstvo samo. Pod celým príbehom sa tyčia charakteristické postavy tej doby, ktoré sú postavené pred sluhovy nápady, a my sa bavíme tým, ako si s nimi naši hrdinovia snažia poradiť. Často som sa neubránila opravdovému smiechu, ktorý vyplýval z komickej situácie a niekedy aj zo samotného komentovania vyprávača. Neide o žiadny spletitý dej, všetko je pevne nalinkované a do hlavného dejov sa nedá zamotat.

The post Saturnin – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/saturnin-rozbor-obsah/ https://studijnysvet.sk/saturnin-rozbor-obsah/#respond Tue, 10 Dec 2024 21:21:02 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1994   Kniha: Saturnin Autor: Zdeněk Jirotka Pridal(a): Kačka   Zdeněk Jirotka Spisovateľ, fejtonista, autor humoristických románov, poviedok, súdničiek a rozhlasových hričiek Vystudoval Stavebnú priemyslovú školu v Ostrave, do začiatku nemecké okupácie bol dôstojníkom v armáde (až do r. 1940), slúžil v rade českých miest napr. Brno, Olomouc, Košice, potom pracoval na ministerstve verejných prác Jeho prvotina bola humoristický ... Read more

The post Saturnin – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Saturnin

Autor: Zdeněk Jirotka

Pridal(a): Kačka

 

Zdeněk Jirotka

• Spisovateľ, fejtonista, autor humoristických románov, poviedok, súdničiek a rozhlasových hričiek
• Vystudoval Stavebnú priemyslovú školu v Ostrave, do začiatku nemecké okupácie bol dôstojníkom v armáde (až do r. 1940), slúžil v rade českých miest napr. Brno, Olomouc, Košice, potom pracoval na ministerstve verejných prác
• Jeho prvotina bola humoristický román Saturnin. Vo svojej ďalšej tvorbe tento román už neprekonal, na jeho úspech naviazala len o rok neskôr kniha Muž se psem
• práca v Lidových novinách, Svobodných novinách, humoristickom časopise Dikobraz a Čes. rozhlase

 

Znaky tvorby:

• Humor, satira, paródia, suchý anglický humor
• kúzlo nedorečeného a skrytého
• o prokreslená charakteristika postáv

 

Ďalšie diela:

• • Saturnin (1942) – píše v kúpelni, Praha nesmie svietiť, musí byť zatemnená, pôvodne krátka poviedka v LN
  • Muž se psom (1944) – paródia na detektívne romány o hlúpom podvodníkovi a neomylnom amatérskom detektívi
  • Sedmilhári, Pravda sa zmienila (1970/2000) – zbierky poviedok
  • Profesor biológie na žebríku (1956) – zbierka krátkych poviedok a anekdot
  • Hviezdy nad starým Vavrouchom (1946) – rozhlasová hra

 

 

 

Literárne-historický kontext

Obdobie: 1. polovica 20. storočia, Jirotku radíme k autorom humoristickej literatúry, ktorého cieľom bolo zapomenúť na problémy doby v období okupácie

• Doba útlaku – vznikali vynikajúce básnické zbierky, možnosť metafor = presun významu na základe podobnosti, vzhľadu a alegórií = inotaj, vyjadrenie dej/jevu pomocou príbehu
• Obrat k tradičným hodnotám – vlast, rodná zem, kraj, výrazné postavy našej kultúry, slávna národná minulosť, doba, kedy zdôrazňujú krásu českého jazyka – metodičnosť, poézia pre deti

 

Ďalší autori tohto obdobia:

• Karel Poláček – Bylo nás päť, Muži v ofsajdu, Hostinec U Kamenného stolu, Okresné mesto, Hrdinové táhnú do boja, Vypredané
• Jaroslav Žák – Študáci a kantori, Cesta do hĺb študákovej duše
• Eduard Bass – Cirkus Humberto, Klapzubova jedenástka
• Vladislav Vančura – Rozmarné leto
• Ivan Blatný – Paní Jitřenka, Tento večer – zbierka, hlásenie sa k programu skupiny 42, Hľadanie prítomného času – naväzuje na francúzskeho spisovateľa M. Prousta a jeho prozaické Hľadanie strateného času
• Jan Skácel – básnik, vo svojich tichých veršoch žiadal mravnosť a podľa nej hodnotil svet. Zaujal svojou opravdovosťou, po publikačnom zákaze za normalizácie jeho verše vychádzali v exile.
  • Kolik príležitostí má rúža – prvotina, vplyv ľudovej piesne, každodenný život a hľadanie opravdových hodnôt, symbol istoty sú domov, dedina, príroda, stromy, voda
  • Smutenka – kratšie básne, pokora pred sloven, archaizmy, regionalizmy, nostalgie, smútok, bolesť, túžba po čistote, mravná pointa
  • Metličky – lyrika, pokorný vzťah k životu, láska k ľuďom, túžba po opravdovosti a slobode, príroda ako zdroj ľudskosti, bezpečia a krásy

 

Rozbor diela: Saturnin

• Humoristický román Zdeňka Jirotku s postavami vypravěča, nepredvídateľného sluhu Saturnina, tety Kateřiny, jejho syna Miloša, krásnej slečny Barbory, strýka Františka, doktora Vlacha a vypravěčovho dědečka. Ide o najúspešnejší Jirotkov román, ktorý značne vyniká nad ostatné autorove diela. Podľa literárnych kritikov sa Jirotka inšpiroval anglickou literatúrou, napr. poviedkami anglického spisovateľa Pelham Grenville Wodehouse, v ktorých vystupuje sluha Jeeves.
• Román bol preložený do angličtiny, nemčiny, španielčiny a taliančiny.

 

Tematická vrstva

• Literárny druh: epika
• Literárny forma: próza
• Literárny žáner: humoristický román s prvkami satiry
• Názov knihy: podľa hlavnej postavy sluhy Saturnina

 

Celkové téma:

• obraz modernej českej spoločnosti 1. ½ 20. storočia, (o jej strastiach a slastiach)
• odľahčenie od vážnych problémov doby (okupácia)
• snaha o to, aby život nebol šedivý a nudný
• kritika záporných ľudských vlastností – hlúposti, namyšlenosti, omezenosti, vypočítavosti
• paródia konvenčných návykov uhlazenej anglickej stredostavovskej spoločnosti
• autor sa vysmieva tvorcom otřepaných románov, v istom zmysle zesmiešňovania klasických vážnych románových príbehov

 

Hlavné téma:

• príbehy Jiřího a jeho sluhy Saturnina

 

Motívy:

• loď, chata, hory, príroda, mesto

 

Vyprávěcí postupy:

• priama reč – krátka, úsečná, nepriama reč prevážuje
• dlhé prejavy dr. Vlacha
• ich forma (vyprávěč jednou z postáv)
• obrací sa k čitatelom
• komentáre zasahujúce do deja

 

Slohový postup:

• vyprávěcí, popisný

 

Pristup autora:

• komický, spiše subjektívny, individualizácia (výrazné charaktery), idealizácia

 

Funkcie:

• zábavná, spoločenská, v určitom zmysle výchovná, miestami estetická a filozofická (monológie Dr. Vlacha – mísa koblihami)

 

Inšpirácia:

• anglickým dielom autora Pelham Grenville Wodehouse – poviedky, v ktorých vystupuje sluha Jeeves

 

Hlavná myšlienka:

• Predovšetkým pobavenie čitateľa, čož sa autorovi vzácne podarilo, predovšetkým pomocou rôznych prísloví tety Kateřiny, vtipným a naivným Milošom. Každá postava je originálna.

 

Kompozičná vrstva

Kompozícia:

• chronologická, v vyprávění vypravěča retrospektívna, vložené vedľajšie príbehy (vyprávěnie o továrni strýka Františka, tetin román „O kvietinke Martě“..)
• jednotlivé kapitoly sú tvorené drobnými epizódami, označené rímskymi číslicami a stručnou charakteristikou obsahu (krátka jednoduchá veta)
• úryvky dopisov

 

Celkové vyznanie textu: pozitívne, úsmevné, zábavné, odľahčujúce;

• atmosféra je veľmi uvoľnená, bezstarostná, žiadny náznak vojny

 

Jazyková vrstva

• Jazyk:
  • Spisovný, archaické, knižné výrazy, vulgarizmy (Miloš)
  • štýl prostý sdielovací
  • rečnické otázky, metafora, eufemizmy (zjemňujúci výraz k vulgarizmu), aposiopesa (nedopovedená začatá veta či prerušená výpoveď. Vyskytuje sa predovšetkým v mluvej reči. V pisanom texte sa označuje najčastejšie tromi bodkami, podobne ako výpustka), prímery
  • úvahy, príslovia
  • všetky druhy komiky – situačná, charakterná, jazyková
  • humor, satira (báseň alebo próza vysmievajúca nedostatky spoločnosti), paródia, parafráza Vodníka z Kytice, nadsázka (zveličovanie)

 

Postavy: priama i nepriama charakteristika (prevažuje)

• Saturnin – svérázný sluha, ktorý je veľmi vynaliezavý, dovedie si poradiť v každej situácii, inteligentný, tajomný „všeumel“ s bohatými životnými skúsenosťami, človek s odvážnym zmyslom pre humor, vo skutočnosti riadi všetku dej a jeho úloha sluhy je spiše len zdánlivá, pretože ostatní sú ako by loutky v jeho premyslených plánoch, umie vybrusliť z každého prúšvihu, pri tom ale neztráci šarm ani zdvorilosť. Práve on by podľa teórie dr. Vlacha házel v kaviarni koblihami
• Vypravěč (v románe bez mena, pre účely filmu pomenovaný Jiří Oulický) – mladý gentleman, typický mešťák, suchár, je pre neho najdôležitejšie neztratiť tvár pred ostatnými, a tak sa nechá Saturninom navliecť do absurdných situácií, do ktorých by inak nikdy o svojej vlastnej vôli nešiel
• Teta Kateřina – záporná postava románu, ztelestňuje hrabivosť a nezastaví sa pred ničím, aby dědečkovi peniaze získala. Chodí „hopsavou“ chôdzou a vôbec sa správa groteskne až trapne. Neustále používa rôzne príslovia, aj keď ich třeba sama ani nerozumie, je podlizavá, panovačná, dokáže zmeniť chovanie a náladu podľa potreby, teda o 180 stupňov, spolu so synom Milošom je zdrojom mnohých problémov, ale taktiež cieľom žartíků Saturnina
• Dědeček – starý bohatý pán, ktorý si pohráva so svojimi príbuznými lacnými dědictvími, typická postava satirických diel, zesmiešňujúca mamon. Jinak je však hodný a zapálený priaznivec elektrického prúdu (v jeho dome je všetko na elektřine)
• Slečna Barbora Terebová – milá, energická moderná žena
• Doktor Vlach – charakteristický rečnickými etudami, ktoré často začínajú a končia niekde úplne inde, človek s poniektavším zmyslom pre humor, ktorý vymýšľa neustále rôzne teórie o chovaní ľudí
• Miloš – neotesaný pubertálny lacný světák, budižkničemu
• Strýko František – Kateřinin manžel a otec Milošov, inak majiteľ továrničky na čistiacie prostriedky. V dobe, kedy sa príbeh odohráva, je už po smrti. Jeho sen bolo vyrobiť úžasné mýdlo, aj keď nemal potrebné chemické ani vedecke vzdelanie. Preto boli v jeho továrni časté exploze a nehody. Po jeho smrti zvládla teta Kateřina v rekordnom čase podnik zruinovať

 

Časoprostor

• Doba deja: není presne určená, obdobie okolo roku 1941
• Miesto deja: reálne, vnútorné, Praha, dědečkov dom pod vrchom Hradová

 

Dej:

Vypravěč, pražský úradník, ktorý žije klidným životom, najme sluhu Saturnina. Netuší však, že ten mu v prieštích dňoch zmení podstatne život. Sluha je pracovitý, má uhladené způsoby a je i vzdelaný. Začne ale nenápadne medzi známymi svojho pána roznášať zvěsti o pánových dobrodružných cestách na safari a jeho byt vybavuje trofejami, vypůjčenými z rekvizit. Vypravěč ale nikomu nič nevyvrací. Pak ovšem jednoho dne príde z práce do prázdneho bytu a dozvie sa, že bol prestěhovaný na hausbót; sluha mu vysvetlí, že byt už bol nedostatočujúci a loď že je prostšie lepší. Vypravěč je stále pasívny a začína si zvykať, že s týmto človekom toho ešte zažije mnoho.

Jednoho dne sa na loď nezvane pristěhuje otravná teta Kateřina s výsvetlením, že její syn potrebuje byť na zdravom vzduchu, a drzo vysúpe vypravěča z jeho kabiny. Saturnin však neváhá a jedná – zakúpi masky čerta a Mikuláša a varuje tetu pred hlodavcami, ktorí v noci prebiehajú ľuďom cez obličia. Teta sa políka a s nevrlým prskaním sa rýchlo odstěhuje.

Väčšina deja románu sa odohráva na trojdňovej dovolenej na dědečkovom vidieckom sídle. V prvom dni sa nedieje zprvu nič zajímavého; vypravěč sa tesí na príjezd krásnej slečny Barbory. Zná sa s ňou z tenisového klubu, kde na ňu však príliš veľký dojem neudelal. Pozvaný bol tiež doktor Vlach, rodinný priateľ. Opäť sa sem však vmieša teta Kateřina so svojím synom Milošom a po celú dobu kazí ostatným jinak pekné dni. Saturnin sa okamžite sblíži s dědečkom a naučí ho Džiu-džitsu, to má však neblahé následky, pretože v bleskovej jednostrannej „súboji“ si vypravěč vyvrtila kotník a musí ísť do nemocnice. Zasťahuje ho znova slečna Barbora. Rieka, ktorá oddeľuje dědečkov dom od zvyšku sveta, sa rozvodní a strhne most, jedinú prístupovú cestu, naviac z neznámeho dôvodu vypadne prúd. Spoločnosť tak prežíva malé dobrodružstvo. Po večeroch si vyprávajú príbehy a dni trávia prechádzkami a odpočinkom. Vypravěč sa sblížuje so slečnou Barborou, je však otrávený chovaním osmnáctročného Miloša, ktorý sa s ním chcel dokonca vsadiť, „kto ju dostane prvý“. Dohodne sa tak so Saturninom, že spoločne povedú proti Milošovi skrytú vojnu, tomu sa pak v ďalších dňoch stávajú „náhodné“ nehody a jeho umelý obraz nonšalantného světáka sa rozplyvá.

Keď však dochádzajú zásoby, rozhodnú sa spoločnosť, že sa piesky vydá pres srub doktora Vlacha, kde si odpočinú, obejdú prameň rieky a dostanú sa do mestečka. Cesta je príjemná a stane sa opäť niekoľko zábavných príhod. Po ceste sa však dědeček zraní a nezbýva než jedna noc prenocovať pod širým nebom. Potom už dojdú až k miestu strženého mostu; aký je ich prekvapenie, keď zistia, že tu vidia stáť nový, ktorý podľa starej dohody so dědečkom nechal postaviť staviteľ z blízkeho mestečka. Ich strastiplné dobrodružstvo tak bolo zbytočné.

Po návrate sa vnutí teta Kateřina ošetrovať dědečka, aj keď mal len bolavé záda, a nepustí k nemu ani doktora Vlacha. Dědeček však bol z jej strašného podlizania, nútenia, prosieb, hraných hysterických záchvatov a vyhrážok natolik otrávený, že začal predstieravat šialenstvo. Tým dostal tetu zo svojej blízkosti. Ona však i napriek upriamnej dědečkovej snahy stále trvala na tom, že je zcela duševne zdravý. Dědeček pak fingovaně napíše závěť, v ktorej všechen svoj majetok odkáže na dobročinné účely. Keď sa to teta Kateřina dozvie, prohlásí o ňom, že je zbláznil a že to požene k súdu, na čom odíde. Neskôr sa ukáže, že i táto finťa bola Saturninov rafinovaný nápad.

Príbeh končí tým, že všetci odídu domov a vracajú sa do života, na ktorý boli zvyklí. Vypravěč pozve slečnu Barboru na schúzku a z dopisu od Saturnina sa dozvie, že Saturnin zostáva vo službách dědečka, že houseboat vo skutočnosti patrí Saturninovi a že bude rád, ak na ňom jeho bývalý pán zostane. Dědeček si so Saturninom otevria kanceláriu na napravovanie nepravostí v románoch a začnú vo mene pravdy prepracovávavat prehnané scény z literárnych diel do reálnejšej podoby. Teta Kateřina sa bohato vydá.

 Satirický príbeh vyprávia o dobrodružstve a o problémoch jedného mladého muža a jeho sluhy Saturnina. Mladý muž žije v celku klidným životom, býva v jednom starom dome v Prahe, chodí do práce a líbi sa mu slečna Barbora, ktorá hrá mistrne tenis. Mladý muž sa rozhodne, že prijme sluhu. Na inzerát sa mu prihlási originálny pán Saturnin. Vyhovuje všetkým jeho požiadavkám, dokonca má i vrelé doporučenie, a tak sa muž rozhodne, že Saturnina prijme. Saturnin je človek originálny a poniektav zvláštny. Jedného dňa sluha pánovi zavolá, že prestěhoval ich domácnosť na obytnú loď-hausbót. Zde učí Saturnin pána hrať tenis, aby porazil slečnu Barboru. Pohodový život na lodi naruší príjezd tety Kateřiny s jej synom Milošom. Tá má v úmysle tu stráviť niekoľko dní dovolenky. Vystrániť tetu sa podarí vďaka geniálnemu nápadu Saturnina; tetu s Milošom vystraší pomocou másk Mikuláša a čerta. Mladý muž dostáva pozvanie od svojho bohatého dědečka a rozhodne sa stráviť dovolenú na jeho vidieckej sídle spolu so Saturninom. Tam sa potkáva so dědečkovým priateľom doktorom Vlachom, s tetou Kateřinou a Milošom, ale aj s krásnou slečnou Barborou. Na videj sa odohrá spoušť veselých príhod. Pekná idyla končí, keď sa vonku spustí silné dažď, ktorý zvedne hladinu rieky. Tá strhne jediný most, ktorý je jedinou spojnicou mestečka s dědečkovou vilou. Kuchárka so služobnou zostala na druhej strane mostu, na videj nejde elektrina. Za týchto okolností sa mladý muž začína sblížovav s slečnou Barborou. Po Barboře túži aj bratánek Miloš a snaží sa mladému mužovi a Barboře do ich vzťahu zasahovav. V tom mu však bráni sluha Saturnin. Keď začnú dochádzať zásoby, rozhodnú sa spoločnosť, že sa piesky vydá pres srub doktora Vlacha, kde si odpočinú, obejdú prameň rieky a dostanú sa do mestečka. Cesta je príjemná a stane sa opäť niekoľko zábavných príhod. Po ceste sa však dědeček zraní a nezbýva než jedna noc prenocovať pod širým nebom. Potom už dojdú až k miestu strženého mostu; aký je ich prekvapenie, keď zistia, že tu vidia stáť nový, ktorý podľa starej dohody so dědečkom nechal postaviť staviteľ z blízkeho mestečka. Ich strastiplné dobrodružstvo tak bolo zbytočné.

Po návrate sa vnutí teta Kateřina ošetrovať dědečka, aj keď mal len bolavé záda, a nepustí k nemu ani doktora Vlacha. Dědeček však bol z jej strašného podlizania, nútenia, prosieb, hraných hysterických záchvatov a vyhrážok natolik otrávený, že začal predstieravat šialenstvo. Tým dostal tetu zo svojej blízkosti. Ona však i napriek upriamnej dědečkovej snahy stále trvala na tom, že je zcela duševne zdravý. Dědeček pak fingovaně napíše závěť, v ktorej všechen svoj majetok odkáže na dobročinné účely. Keď sa to teta Kateřina dozvie, prohlásí o ňom, že je zbláznil a že to požene k súdu, na čom odíde. Neskôr sa ukáže, že i táto finťa bola Saturninov rafinovaný nápad.

Príbeh končí tým, že všetci odídu domov a vracajú sa do života, na ktorý boli zvyklí. Vypravěč pozve slečnu Barboru na schúzku a z dopisu od Saturnina sa dozvie, že Saturnin zostáva vo službách dědečka, že houseboat vo skutočnosti patrí Saturninovi a že bude rád, ak na ňom jeho bývalý pán zostane. Dědeček si so Saturninom otevria kanceláriu na napravovanie nepravostí v románoch a začnú vo mene pravdy prepracovávavat prehnané scény z literárnych diel do reálnejšej podoby. Teta Kateřina sa bohato vydá.

 

Filmové/divadelné spracovanie:

• Film: Saturnin (1993), réžia: Jiří Věrčák, hrajú: v hlavnej roli Oldřich Vízner (Saturnin), ďalej Ondřej Havelka (Jiří), Lucie Bártová – Zedníčková (Barbora), Jana Synková (Kateřina), Petr Vacek (Miloš), Lubomír Lipský st. (Dědeček), Milan Lasica (Dr. Vlach)
• Divadelné spracovanie:
  • Divadelné Studio „V“ Brno, dramatizácia a réžia Jana Glozarová (obnovená premiéra 2009)
  • ABC Praha
• Kniha mého srdca 2009, anketa ČT

 

Vlastný názor:

• Veľmi jednoduché a čitateľné dielo ma zaujalo predovšetkým svojím špecifickým štýlom humoru a komiky všeobecne. Autor si robí legrácie zo všetkého a všetkých, má dar výstižných a neobyčajne vtipných charakteristík ako ľudí, tak situácií. Rozhodne by som jej odporučila všetkým – ať už ako knihu, film alebo divadelné predstavenie – každý sa u Saturnina zaručené pobaví. Každý si v ňom nájde svoje a odľahčí mu teda od starostí všedného dňa.

The post Saturnin – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/saturnin-rozbor-obsah/feed/ 0