Viktor Dyk Archivy | StudijnySvet.sk

Viktor Dyk (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Mon, 01 Sep 2025 05:45:19 +0000

Český básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik, predstaviteľ pražskej moderny a vrcholnej fázy českej symbolizmu.

📝 Život

Narodil sa v Pšovke pri Mělníku v rodine advokáta. Študoval na gymnáziu v Prahe a potom právo na Karlovej univerzite. Počas štúdií sa začal venovať žurnalistike a literárnej tvorbe. Jeho raná poézia bola ovplyvnená symbolizmom a dekadenciou. Prispieval do rôznych časopisov a stal sa členom umeleckého spolku Mladá generácia. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol pre svoje protivojnové postoje väznený. Po vojne sa aktívne zapojil do politického života, stal sa poslancom Národného zhromaždenia a neskôr senátorom. Bol spoluzakladateľom a predsedom Národnej demokratickej strany. Jeho politické názory boli liberálne a demokratické, s dôrazom na národné záujmy a sociálnu spravodlivosť. Bol ostrým kritikom fašizmu a komunizmu. V jeho diele sa prelínajú témy lásky, smrti, spoločenskej kritika a vlastenectva. Jeho štýl písania je charakteristický precíznou formou, bohatou metaforikou a melodickosťou verša. Okrem poézie sa venoval aj próze, dráme a esejistike. Zomrel pri kúpaní v mori v Lopude pri Dubrovníku. Jeho smrť bola veľkou stratou pre českú literatúru a kultúru. Zanechal po sebe rozsiahle a hodnotné dielo, ktoré je dodnes živé a inšpiratívne. Jeho život bol naplnený tvorivou prácou, politickým angažovaním a hlbokým záujmom o osud svojho národa. Svoje presvedčenie a ideály hájil s odvahou a neúnavnosťou, aj napriek prenasledovaniu a väzneniu. Jeho dielo predstavuje významný príspevok k českej kultúre a odráža zložitú dobu, v ktorej žil. Viktor Dyk bol nielen vynikajúci spisovateľ, ale aj významná osobnosť verejného života, ktorá sa zaslúžila o rozvoj demokracie a slobody v Československu. Jeho odkaz zostáva aktuálny aj dnes a pripomína nám dôležitosť boja za spravodlivosť a ľudské práva. Jeho tvorba a život sú inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí hľadajú zmysel života a snažia sa o lepší svet. Dykove dielo je dôkazom toho, že literatúra môže byť silným nástrojom na vyjadrenie názorov, kritiku spoločnosti a boj za spravodlivosť. Jeho básne, prózy a eseje sú plné emócií, myšlienok a obrazov, ktoré dokážu osloviť a zaujať čitateľov aj dnes. Jeho literárny štýl je charakteristický precíznou formou, bohatou metaforikou a melodickosťou verša. Dokázal majstrovsky pracovať s jazykom a vytvárať originálne a pôsobivé diela.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Lyrický básnik (symbolizmus, vitalizmus, humanizmus), prozaik (novely, poviedky), dramatik, publicista a esejista. Jazyk jeho diel sa vyznačuje precíznou formou, bohatou metaforikou, melodickosťou verša a expresívnym štýlom, ktorý odráža jeho silné osobné presvedčenie a angažovanosť. Dykova poézia je plná obrazov a symbolov, ktoré často odkazujú na mytológiu, históriu a filozofiu. V jeho próze sa prelínajú realistické prvky s prvkami fantastiky a grotesky. Jeho drámy sa vyznačujú silným dramatickým napätím a filozofickým podtextom.

👥 Literárni súčasníci

Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny), Karel Čapek (R.U.R., Vojna s mlokmi), Fráňa Šrámek (Splav), Josef Hora (Strom v květu)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Viktor Dyk (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Krysař (Viktor Dyk) – rozbor diela a obsah

Studijnysvet.sk — Mon, 17 Mar 2025 17:23:36 +0000

Kniha: Krysar

Autor: Viktor Dyk

Pridal(a): Michal, Mand

Viktor Dyk (1877- 1931)

1877 Pšovka u Mělníka – 1931 Lopud (Juhoslávia), pochádzal z dobre situovanej rodiny.
Významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik.
Tiež písal satiru.
V mladosti jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických búričov, neskôr nacionalisticky orientovaný autor.
Vystupoval proti hradnej politike a TGM.
Za 1. svetovej vojny bol väznený.
Od ostatných autorov svojej generácie sa líšil úsečným a krátkym veršom.
Zomrel pri kúpaní v mori v Juhoslávii, prevezený a pochovaný v Prahe.

Ďalšie diela:

Milá sedmi loupežníků (poézia), Zmoudření Dona Quijota (dráma), Síla života, Prosinec, Píseň o vrbě…

Literárno-historický kontext

Česká literatúra prelomu 19. a 20. storočia
Predtým príbeh vychádzal pod názvom Pravdivý příběh v časopise Lumír (1911–1912)
Pod názvom Krysař bola kniha prvýkrát vydaná v roku 1915
Kniha má pravdivý základ z jednej staronemeckej povesti, kedy v roku 1284 vyhnal krysiar potkany z mesta Hameln, a keď mu nezaplatili, krysiar sa rozhneval a odviedol ich deti.
Novela = prozaický text kratšieho alebo stredne dlhého rozsahu, ktorý má jednoduchý, pútavý a nápaditý dej
Satira = literárny žáner, ktorý je založený na komičnosti, irónii, výsmechu. V literatúre sa satira často využíva na kritiku.

Ďalší autori:

Fráňa Šrámek (Měsíc nad řekou DRAMA), Karel Toman (Sluneční hodiny)

Rozbor: Krysař

Literárny druh: Epika (próza)
Literárny žáner: Novela

Téma:

Hlavnou témou je láska a pomsta. Láska dala Krysiarovi zmysel života a po prvý raz v živote sa cítil spútaný láskou k Agnes, prestal cítiť potrebu túlačstva. Keď prišiel o svoju lásku, stratil zmysel svojho života.

Hlavná myšlienka:

Potkany zosobňujú všetku skazenosť, od ktorej mal krysiar mesto oslobodiť. „Sedmohradská zem“ zasa predstavuje víziu nového života, túžbu po ňom. Viac ako nedodržaná dohoda zo strany konšelov autora zaujíma zrada lásky. Je tu načrtnuté množstvo hlbokých otázok.
Kritika meštianskej spoločnosti, sklamanie v láske a sklamanie zo súčasného sveta, ľuďom daná šanca v podobe rybára Seppa a nemluvňaťa.

Kompozičná výstavba:

Chronologicko – retrospektívna (v príbehu sa rozprávač vracia na začiatok – napríklad, keď je Krysiar v hostinci, rozprávač hovorí, ako sa dohodol na odmene s konšelmi).
26 krátkych kapitol (bohatých na dej).
Text je členený do krátkych, početných odsekov, ktoré sú občas tvorené len jedinou vetou.
Skladá sa prevažne z jednoduchých viet alebo z jednoduchých súvetí.
Na konci knihy je zreteľná gradácia.
Neobjavuje sa tu ani náznak časového vymedzenia dejov. Čas je vnímaný podľa toho, ako sa mení Krysiarov život.

Jazyk a štýl:

Spisovný jazyk v knižnej podobe (archaické výrazy z originálu).
Autor v knihe používa náročnú slovnú zásobu.
Prirovnanie – „Jeho ruky boli drobné a jemné ako ruky panej.“
Personifikácia – „Celý život utiekol…“
Prechodníky – pohrávajúc sa, objavivší, zistivší, nedočkajúc sa.
Eufónia – „Tápali obaja nemo tmou, a hoci ju poznali z minulých nocí, stala sa im náhle cudzinou.“
Kontrast – „padali, aby vstali“
Inverzia – „V tú nedeľu sedeli za stolom dvaja konšelia, ctihodní a rozvážni susedia.“
Ďalej mnoho archaizmov a krátkych opytovacích viet.
Kladie sa tu veľký dôraz na dialóg, ktorý podporuje dramatičnosť textu.
Priestor príbehu je založený na kontraste: realita a povesti/mýty.
K interpretačnej bohatosti prispievajú zdanlivo jednoduché symboly (píšťala, ruža, hora a pod.)

Časopriestor:

Čas nie je presne určený (asi v stredoveku).
V severonemeckom hanzovnom meste Hameln.

Hlavná postava/postavy:

Krysiar – hlavný „hrdina“ príbehu. Krysiar je mladý, tajomný, romantický, chápavý muž a silná osobnosť. Opovrhujú ním, nemá domov ani rodinný život, individualista. Je zamilovaný do Agnes. Jeho úlohou je vyháňať potkany z miest. Jeho mocným nástrojom je píšťala, ktorá vie omámiť všetko živé.
Agnes – krásna dievčina, ktorá žije s matkou a ubytuje u seba Krysiara. Agnes je citlivá, mladá, prostá dievčina, zasnúbená s Kristiánom a čaká jeho dieťa, ale zamiluje sa do Krysiara.
Dlhý Kristián je priateľ Agnes, pochádza z dobrej rodiny, pracuje u strýca v súkenníckom obchode, ktorý chce zdediť. Kristián je namyslený, má rád Agnes, čaká s ňou dieťa (Agnes to dieťa nechce).
Sepp Jörgen – mladý, dobrý, silný a chudobný rybár. Nie je škaredý – je celkom pohľadný, ale všetci sa mu posmievajú kvôli tomu, že je spomalený (všetko mu dochádza až na ďalší deň).
Gottlieb Frosch, Bonifác Strumm – Frosch je stolár, Strumm je krajčír. Sľúbili Krysiarovi odmenu za vyháňanie potkanov z mesta, ale svoj sľub nedodržali. Obaja sú podlí, chamtiví, zlomyseľní, klamárski, sebeckí a nafúkaní.
Röger je hostinský, ktorý vlastní hostinec „U Smädného človeka“. Je veselý a milý.
Magister Faustus z Wittenbergu je tajomný muž, ktorý nabáda Krysiara, aby svoju píšťalu použil aj na iné veci než na vyháňanie potkanov. Je to tak trochu blázon.

Rozprávač:

autorský – er-forma

Stručný obsah:

V mestečku Hameln sa premnožili potkany, preto radní povolali muža, ktorý bol zaujímavý tým, že nemal meno a vedel vyháňať potkany. Živil sa tým, a preto mu hovorili Krysiar. Mal tajnú píšťalu, pomocou ktorej odvádzal potkany do rieky. Pri príchode do Hameln sa zamiluje do Agnes a ona do neho. Agnes je bohužiaľ zasnúbená s Kristiánom, ktorý ju miluje. Neskôr s Kristiánom otehotnie. V mestečku sa oddávna rozprávala povesť o vytúženej zemi Sedmohradskej. Je to symbol brány do lepšieho sveta, kde nie je bolesť, utrpenie a nešťastie. Krysiar vyženie z mesta všetky potkany, ale radní mu za túto prácu nechcú dať sľúbenú odmenu. Krysiar sa im chce pomstiť, ale kvôli Agnes si to rozmyslí. Agnes povie Krysiarovi o dieťati, ktoré čaká s Kristiánom a pošle Krysiara preč. Sama odíde na horu Koppel, na tejto hore je priepasť, ktorá údajne vedie do zeme Sedmohradskej. Jej matka z toho zošalie. Od nej sa Krysiar dozvie o osude Agnes a rozhodne sa mestu pomstiť za to, že zabili jeho milovanú. Začne poriadne hrať na svoju píšťalku, nie jemne, aby to pôsobilo len na potkany. Píšťala vyčíta ľuďom ich hriechy a potom im sľubuje, že im všetko odpustí, keď pôjdu za ňou. V Hameln zostane len rybár Sepp Jörgen, ostatní ľudia idú za Krysiarom a zabijú sa v priepasti, rovnako ako on. Sepp Jörgen sa za Krysiarom vydáva až na druhý deň, ale v jednom opustenom dome počuje plakať malé dieťa. Vezme ho a ide hľadať ženu, ktorá by mu dala napiť mlieka.

Podrobný dej:

Jedného dňa príde do hanzovného (obchodného) mesta Hameln Krysiar, aby vyhnal potkany. Stretne dievčinu menom Agnes, s ktorou sa začne baviť o potkanoch a svojej píšťale, ktorú má za pásom. Krysiar jej hovorí, že keď na píšťalu hrá, potkany idú za jej zvukom a Krysiar ich tak odvádzal do rieky, kde sa utopili. Píšťala má však aj väčšiu moc. Krysiar Agnes zaujal. Hneď na prvý pohľad sa do seba zamilovali, ale Agnes povedala, že má priateľa. Krysiar o ňom nechce nič počuť.

V meste býval aj chudobný, mladý, podivínsky rybár Sepp Jörgen, ktorému všetko dochádzalo až na ďalší deň, a preto sa mu všetci posmievali.

Jedného dňa po omši sa celé mesto zišlo v hostinci „U Smädného človeka“. Všetci tam chodili veľmi radi, pretože hostinský Röger bol dobrý a milý. V hostinci sedeli dvaja konšelia Frosch a Strumm. Tiež Krysiar sedel v hostinci. Keď Krysiar prišiel do mesta, ukázal konšelom svoju píšťalu a ponúkol, že vyženie potkany z mesta. Konšelia súhlasili a dohodli sa na odmene sto rýnskych. Po vykonaní danej úlohy sa konšelom zdala táto čiastka prehnaná v porovnaní s Krysiarovou námahou, akou úlohu vykonal. Onoho dňa sa Krysiar rozhodol, že im pripomenie sľúbenú odmenu, ktorú ešte nedostal. Konšelia mu odmenu nechcú dať, pretože pri uzatváraní zmluvy nepovedal svoje meno, a hlavne nepovedal príslovie: „K tomu mi dopomáhaj Boh“. A ponúkli mu, že môže dostať čo len chce z ich dielne, keďže Frosch bol stolár a Strumm krajčír. Krysiar sa rozhneval a odišiel.

Tej noci sa konšelom snívali hrozivé sny, keďže mali výčitky svedomia. Froschovi sa snívalo, že robí zákazku pre kráľovský dvor. Má urobiť tisíc postelí a musí ich urobiť včas. Keď ich urobí, objaví sa Krysiar a Frosch sa mu chváli. Krysiar sa zasmeje a povie: „Tisíc rakiev“ a z postelí sa stanú rakvy. Strummovi sa sníval podobný sen. Keď urobil zákazku na tisíc odevov, chválil sa Krysiarovi. Krysiar sa zasmial a povedal: „Tisíc rubášov“ a z oblečenia sa stalo tisíc rubášov. Tej noci Krysiar nemohol spať. Bol na konšelov rozčúlený. Rozčúlene chodil po dome Agnes a mlčal. Hovoril, že keby chcel, tak by zničil mesto, ale kvôli Agnes by to neurobil.

Ráno sa Krysiar stretol s Kristiánom. Ešte nikdy predtým ho nevidel. Ten sa pýtal, čo robil v cudzej záhrade. Krysiar mlčí, nekazí si svoju dobrú náladu a odchádza z mesta, ale večer sa opäť do mesta musel vrátiť. Musel sa vrátiť, niečo ho ťahalo späť.

Keď prišiel, išiel do krčmy, kde stretol muža v čiernom plášti. Volal sa magister Faustus z Wittenbergu. Ten Krysiarovi hovoril a presviedčal ho, aby svoju píšťalu použil aj na niečo iné než na topenie potkanov.

Potom sa Krysiar vrátil domov k Agnes. Agnes bola veľmi smutná a nehovorila. Keď sa jej Krysiar spýtal, čo sa deje, neodpovedala. Krysiar sa jej spýtal znova a Agnes pomaly začala hovoriť. Hovorila, že čaká dieťa s Kristiánom, ale že ho nechce. Nech ju radšej zabije. Krysiar prestal hovoriť. Agnes ho poprosila, aby odišiel. Na žiadosť Agnes Krysiar odišiel.

Keď Agnes uvidela jej matka, vedela, že jej niečo je. Agnes však hovorila, že jej nič nie je a chcela, aby jej matka rozprávala rozprávku o zemi Sedmohradskej. Zem Sedmohradská je miesto, kde sa všetci majú radi a nikto nemá žiadne starosti. Podľa povesti je na dne priepasti na vrchu Koppel vstup do zeme Sedmohradskej. Keď matka dopovedala rozprávku, Agnes vstala a povedala, že pôjde na prechádzku.

Agnes išla na vrch Koppel a zo žiaľu skočila do priepasti. Keď sa o tom dozvedela jej matka, zošalela z toho. Potom, čo sa o tom dozvedel aj Krysiar, začal ju hľadať. Vypytoval sa jej matky, kam išla. Tá mu povedala, že na vrch Koppel. Krysiar si hneď spomenul na zem Sedmohradskú a utekal na vrch. Tam našiel Agnes na dne priepasti.

Krysiar vytiahol píšťalu a začal pískať silným tónom, akým nikdy predtým nepískal. Všetci ľudia išli za ním, okrem Seppa Jörgena, ktorý nevedel, čo sa deje. Keď Krysiar doviedol všetkých ľudí na Koppel, svojou píšťalou ich zvrhol do priepasti. A potom Krysiar hodil svoju píšťalu do priepasti a skočil tiež.

Na druhý deň si Sepp Jörgen uvedomil, čo sa stalo, a Krysiarova pieseň mu začala znieť v ušiach. Vydal sa teda tiež na vrch Koppel. Cestou počul, že v jednom z domov zostalo plačúce dieťa. Malo hlad. Sepp premýšľal, čo mu dá jesť, ale Krysiarova pieseň prehlušila plač dieťaťa a pokračoval na vrch. Keď tam dorazil, mal chuť skočiť tiež. Nakoniec si tento čin rozmyslel a išiel hľadať ženu, ktorá by sa postarala o dieťa.

Inšpirácia pre vznik:

Pôvodná nemecká povesť/legenda o krysiarovi pochádza zo stredoveku (asi z 13. storočia). Moderné spracovanie vzniklo v polovici 20. storočia. Autor do knihy pridal niekoľko ďalších postáv a milostnú zápletku.

Vplyv diela:

Kniha ovplyvnila tvorbu bratov Čapkovcov, F. Langera, O. Theera.
Ďalej napríklad muzikál a film.
Inšpirovala aj tvorcov animovaných filmov.

Ďalšie poznámky:

Krysař najprv vychádzal pod názvom Pravdivý příběh.

Vlastné hodnotenie knihy:

Kniha sa mi páčila, čítala sa dobre. Už na začiatku na mňa pôsobila tajomne. Páčilo sa mi, ako autor zachytáva a opisuje postavy (lepšie som si ich vedel predstaviť). Je netypická hlavným hrdinom (záhadný muž, ktorý si hovorí Krysiar, a ktorý hrou na svoju píšťalu vie vábiť potkany aj ľudí, cestuje od mesta k mestu, ale nakoniec sa zamiluje a chce sa usadiť). Kniha pôsobí však smutne (pochmúrne). Obohatila ma o to, že aj keď sme bezradní, je stále nejaká nádej, že bude lepšie.
Aké otázky ťa napadali pri čítaní: Prečo je kniha rozdelená do toľkých kapitol? Prečo mesto Hameln Krysiara toľko priťahovalo? Prečo sa Krysiar zamiloval do Agnes a Agnes do Krysiara?
Čo si myslíš o konci: Myslím si, že Sepp Jörgen urobil dobre, keď neskočil s dieťaťom do priepasti za ostatnými a ušetril aspoň život jedného nevinného dieťaťa.

Vypíš jeden citát (pasáž z knihy), ktorý ťa zaujal, prečo:

„Krysař se vracel do Hameln. Neklid ho vypudil ze zdí města, ale mnohem dotíravěji ho tam vracel.“ → Táto pasáž ma zaujala, pretože Krysiar nikdy nebol na nič viazaný a zrazu sa musí do mesta vrátiť.

The post Krysař (Viktor Dyk) – rozbor diela a obsah appeared first on StudijnySvet.sk.

Krysař – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Wed, 26 Feb 2025 20:05:15 +0000

Kniha: Krysař

Autor: Viktor Dyk

Přidal(a):

Autor Viktor Dyk

Básnik , prozaik, dramatik a publicista. V počátcích tvorby patřil k dekadentnímu křídlu devadesátých let. Zároveň na něho měla vliv i Marachova útočná kritika české společnosti a jeho poetika.
Narodil sa v Pšovci u Mělníka a zomrel tragicky v Jaderskom mori.
Vystudoval gymnázium a později právnickou fakultu. Po ukončení štúdia sa plne venoval literatúre a novinárskej dráhe. Bol tiež aktívnym politikom. Prispieval do Světozoru, Lumíru a Pokrokové revui, Lidových novin. Od počiatku vojny bol zapojený do domáceho odboja, bol zatknutý a väznený. Po roku 1918 sa stal poslancom a senátorom. Odmietal Masarykovu politickú orientáciu.
Pro jeho dílo sú typické momenty dezilúzie, rozpor mezi snom a realitou, gesta individuálnej vzpoury, ironický a satirický pohľad na skutočnosť.

Ďalšie Dykovy diela:

Poezie:
- Od brán pekelných
- Milá sedmi loupežníků
Próza:
- Krysař
Dráma:
- Zmoudření Dona Quijota

Rozbor diela: Krysař

Kontrast:

túžba po zasľúbenej zemi x pokornému prijatiu bežného životného úkolu
vzpoura snílka x zmier s daným osudom, ktorý sa nedá zmeniť
pomsta výnimočného jedinca za všetku malosť prostredia, ktoré mu zabránilo realizovať jeho ideály x bežnému, ale reálnemu činu, ktorý mení skutočnosť

Princip paralelnosti:

píšťala = synonymum jeho bytia
nemluvňa = nádej, budúcnosť, znovuzrodenie ľudského sveta

Symbolický význam:

oslava toho, čo popíra rozum (dieťa ho ešte nemá, blázon ho už stratil), hrdina je osamelý, hrdý individualista
v diele sa objavujú symboly, ktoré bývajú skryté do niterného prežitku básnika
hned s prvým manifestáciou symbolu sa stretávame na začiatku knihy, keď dochádza k celkom strohej a len v náznakoch pojatej charakterizácii Krysaře („ Nejmenuji se, jsem nikdo. Jsem hůř než nikdo, jsem krysař.“) takáto charakteristika vrhá na postavu krysaře tieň tajuplnosti a naznačuje možnú symbolistickú tendenciu budúceho príbehu
v závere sa zase objavuje motív, keď s padajúcou píšťalou do priepasti, padá aj zmysel života Krysařa, padá aj jeho ja, jeho existencia – píšťala ako symbol Krysařovho bytia

The post Krysař – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Krysar – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 05 Dec 2024 11:08:18 +0000

Kniha: Krysar

Autor: Viktor Dyk

Pridal(a): Umpa

Viktor Dyk

Spisovateľ, publicista, politik, novinár a antisemitista, vyštudovaný právnik, potom sa stal novinárom (Národní listy)
Narodil sa v Pšovke pri Mělníku. Navštevoval gymnázium v Prahe, jedným z jeho učiteľov bol Alois Jirásek. Dokončil Právnickú fakultu Karlovej Univerzity. Pôsobil ako novinár a spisovateľ. K rozhodnutiu nevěnovat sa právu došiel v roku svojej justičnej skúšky (1905).
V mládí jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických buřičov, neskôr nacionalisticky orientovaný autor
Od roku 1907 až do svojej smrti sa podieľal na redigovaní časopisu Lumír. V rokoch 1910–1914 redigoval aj časopis Samostatnost. Počas prvej svetovej vojny sa podieľal na protirakúskom odboji a bol väznený kvôli svojej literárnej činnosti (1916–1917) vo Viedni. Od roku 1918 bol redaktorom Národních listov.
V roku 1911 sa stal členom Státoprávne pokrokové. Roku 1918 sa podieľal na založení Československej národnej demokracie. V parlamentných voľbách v roku 1920 získal za národnú demokraciu poslanecké kreslo v Národnom zhromaždení. V parlamentných voľbách v roku 1925 sa potom za túto stranu dostal do senátu. V senáte zotrval do svojej smrti roku 1931.
Pravicovo orientovaný politický nacionalista, názorovo mu nesedeli Židia
Časopis Vlajka – písal a posielal tam články (vydávalo nacionalistické a čiastočne fašistické hnutie Vlajka)
Zomrel predčasne – postihol ho infarkt a utopil sa v mori blízko Dubrovníku

Charakteristika tvorby:

bol všestranný – písal poéziu, prózu aj drámu, ideál národa často premietaný v jeho dielach, symbolizmus, dekadencia prvky novoromantizmu – hrdina individualista, výnimočný, rozpor sen x skutočnosť
často využíval aforistickú úsečnosť, satiru a pravidelný rytmický verš
diela spravidla obsahujú jasnú pointu, využíval paradoxy

Ďalšia autorova tvorba

Poézia:

„A porta infern“ – ranná subjektívna lyrika
„Milá siedmich lupičov“ – lyrickoepická balada
„Buřičí“ -vrcholí protispoločenský postoj (veršované poviedky)
„Satiry a sarkazmy“ – poukazuje na nedostatky českej povahy
„Buřičí a zmierenie“
„Vojnová tetralógia“– hlavnou myšlienkou je národná samostatnosť
„Ľahké a ťažké kroky“, „Alebo“, „Okno“, „Posledný rok“

Literárno-historický kontext

Realizmus s prvkami romantizmu, symbolizmu a dekadencie (Fráňa Šrámek, Petr Bezruč – protispoločenskí buřičí). Dyk používa symboly – prirovnania, prvky neoromantizmu

prelom 19. a 20. storočia
bol to anarchistický buřič

Buřičská literatúra

český literárny smer prelomu 19. a 20. storočia
vystupuje proti hospodárskemu rastu a spoločenskému pohybu
protispoločenskí buřičí vyjadrovali v dielach myšlienky satanizmu, dekadencie a anarchizmu
viedli bohémsky a tulácky spôsob života
dočasne ich spájal časopis Nový kult (1897-1905)
poézia má charakter osobného zážitku, pohľadu na skutočnosť, bez ilúzií
do veršov vstupuje hovorový jazyk a motív modernej civilizácie
antimilitárny so záujmom o sociálne otázky

Ďalšie diela:

V. Dyk
F. Šrámek
J. Hašek
P. Bezruč
S. K. Neumann
K. Toman

Rozbor diela: Krysař

Literárny druh:

epika

Literárny žáner:

novela (odohráva sa v krátkom časovom úseku)

Prostredie a doba:

nemecké mesto Hammeln, doba neurčená

Typy tém

Celková téma: láska a pomsta
Hlavná téma: krysařov život
Vedľajšia téma: rybár Jorgen Sepp

Epizóda

objavenie retrospektívy, napr.: Krysař premýšľa a spomína na pekné chvíle s Agnes

Vložka

pieseň o zemi sedmohradskej

Motív

voľné spracovanie stredovekej saskej povesti o krysařovi z mesta Hammeln, ktorú autor obohatil o milostný motív

Kompozícia

dielo je členené na kapitoly

Kompozičné postupy:

Chronologický postup v celom rozprávaní. Gradácia zreteľná len ku koncu príbehu.

Vzťah dejových línií:

Reťazový, nadväznosť udalostí, spojené s ústredným príbehom.

Vnútorná výstavba deja:

Expozícia – Príchod krysařa do hanza mesta, Hamelnu, jeho oboznámenie s mestom a dievčinou Agnes.
Kolízia – Vyhnanie krys, nezaplatenie krysařovi, chce si s mestom vyrovnať účty, ale rozhodol sa ho ušetriť kvôli láske k Agnes.
Kríza – Agnes rieši svoje problémy (vzťahy so svojimi milencami) samovraždou.
Záver – Krysař sa rozhodne Agnes nasledovať, pri tom hrá na svoju píšťalu a zhlukuje do svojho sprievodu všetkých obyvateľov mesta (okrem Jörgena a jedného dojčaťa). Krysař a jeho nasledovatelia končia v priepasti. Po tejto udalosti nachádza Jörgen jedno opustené dieťa a začína mu hľadať matku, ktorá by mu mohla dať piť.

Jazyk a štýl

Príbeh je rozprávaný v er-forme. Krátke holé vety. Opakovanie viet alebo slovných spojení vo vypätých okamihoch a celková úsečnosť. Použitie archaických slov a prechodníkov.

Symbolizmus:

Symbol sedmohradského kráľovstva ako raja; dieťaťa ako nového lepšieho života.

Jazykové útvary:

V rozprávaní i v dialógoch použité len spisovná slovenčina. Nespisovné formy jazyka sa v diele nevyskytujú. Nie sú tu použité ani slová z cudzích jazykov (výnimkou sú iba nemecké mená, pretože sa príbeh odohráva v hanza meste).

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby, pomenovania:

Slová ako štýlovo neutrálne, tak štýlovo zafarbené. Využitie nepriamych pomenovaní – personifikácia („A vody prechádzajú a prechádzajú a šeptajú dôverné utišujúce slová bolesti truchliace tam na brehu.“) – a rečníckych figúr (rečnícke otázky).

Textové prostriedky:

Štýl rozprávania strieda štýl opisný, charakterizačný i úvahový (prostredníctvom hlavnej postavy, krysařa). Dialógy, monológy. Reč postáv je priamá.

Postavy:

Krysař– Tajomný cudzinec, samotár, podivín, pochmúrny, pesimistický, vzbudzuje v ľuďoch strach, miluje Agnes, vyháňa krysy z miest. Človek, ktorý prišiel do nemeckého mesta Hameln, aby z dediny vyviedol krysy. Robí tak, že pomocou svojej píšťaly píska a krysy ho nasledujú, ktoré potom bez akéhokoľvek odporu spadajú do rieky a sú vyplavené do mora.
Agnes– mladá a krásna, milenka Krysařa a zároveň Dlhého Kristiána; miluje Krysařa
Dlhý Kristián – mladík túžiaci po spokojnom priemernom živote
Sepp Jörgen – chudobný rybár, ktorý všetko chápe až druhý deň. Konšelé Strumm a Frosch – chamtiví, podlí, neschopní dodržať sľub.

Dej:

Do mesta Hameln prichádza mladý krysař, aby mesto zbavil premnožených krys. Konšelé mu však odmietnu zaplatiť za vyhnanie krys. Krysař sa zoznámi s mladou dievčinou Agnes, do ktorej sa hneď zamiluje. Agnes jeho lásku opätuje.

Krysař sa dozvie, že sa Agnes zmocnil jej bývalý milenec Kristián. Agnes zo zúfalstva skočila do priepasti. Krysař v návale smútku, vezme svoju píšťalu a začne hrať tak silno, že to priláka všetkých obyvateľov mesta, ktorí ho nasledujú až na horu Koppel, kde všetci skončia v priepasti.

Jediný, kto prežije, je Sepp Jörgen, na ktorého kúzlo krysařovej píšťaly nepôsobí, pretože ho vytrhne nárek dojčaťa. Sepp sa vydá hľadať ženu, ktorá by mohla dať dieťaťu piť a stala sa jeho matkou.

The post Krysar – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Krysař – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Mon, 20 Nov 2017 22:35:41 +0000

Kniha: Krysař

Autor: Viktor Dyk

Zaslal(a): Adam

Obdobie: česká literatúra od začiatku 20. storočia do roku 1918

Anarchisti – buriči – podľa sociálneho a myšlienkového hnutia. Prvýkrát sa tento pojem objavil u Viktora Dyka. Ďalej tiež: Karel Toman, František Gellner, ai.

Dôraz na slobodu jedinca, odmietanie spoločenskej nespravodlivosti a konvencií spojených s usadlým meštianskym spôsobom života, antimilitarizmus (zbrojenia proti vojne), bohémstva, tuláctva vytláčali z ich básní zložitú obraznosť či voľný verš.

Svoj program, v ktorom dôležité miesto mala propagácia „voľnej lásky“ (protiklad tradičné predstavy o manželstve a roly ženy), predstavovali v Neumannom riadenom časopise Nový kult.

K zoskupenia okolo SK Neumanna nepatril Viktor Dyk, ktorého životný štýl a predstavy o umeleckej tvorbe boli vzdialené bezstarostnosti a bohémstva väčšiny ostatných anarchistov.

Próza v tomto období prebudila čitateľský záujem aj u diel Viktora Dyka a jeho novela Krysař.

O autorovi:

Viktor Dyk (1877 – 1931)

Narodený pri Mělníku, v rodine s „panským“ pôvodom (čo malo vplyv na vzťahy so spolužiakmi – celoživotné pocit osamotenia). Po ukončení štúdií (gymnázium, právnická fakulta) sa stal novinárom a spisovateľom. Ďalej tiež básnik, dramatik a prozaik.

Z počiatku svojej tvorby bol ovplyvnený dekadenciou, ďalej na neho mala tiež vplyv Macharova útočná kritika českej spoločnosti.

Bol tiež aktívnym politikom. Prispieval do Světozoru (1895).

Zapájal sa do domáceho odboja, bol zatknutý a väznený. Zastával veľmi konzervatívne názory, zblížil sa s nacionalistickou pravicou, odmietal Masarykovu politickú orientáciu.

Pre jeho dielo sú typické momenty dezilúzie, rozpor medzi snom a realitou, gestá individuálne vzbury a satirický pohľad na skutočnosť.

– rozpor medzi veľkým snom a malou skutočnosťou

– nevzdáva sa sna, aj keď vie, že bojuje za stratenú vec

– zapája do básní svoj intelekt – nepracuje so symbolom, len s nápoveďou

Z diela:

Básnické zbierky – A porta InFero, Sila života, Márnosť (vyšli pod jedným NaZemi = Márnosť)

Prozaický diela:

Poviedky – Stud, Zlý vietor

Novela – Krysař

Dramatická tvorba – Ondrej a drak, Epizóda, Posol

Krysař

Novela Krysař vychádza z námetov staré nemecké povesti (pravdepodobne zo 13. storočia) a rozprávky.

Miesto a čas:

Z minulosti, príbeh sa odohráva v čase hanzovných miest (v bližšie neurčenej), v meste Hameln, do ktorého prichádza potkaniar, hlavný hrdina.

Krysař odhaľuje správanie „počestných“ občanovi, odkrýva ich skutočné povahy. Jeho ragický príbeh lásky (zamilovanie sa do Agnes zahubí myšlienky byť jednoduchým vydedenca, putujúcim od mesta k mestu bez stáleho domova) a pomsty ale nevyznieva len ako dezilúzie. V postave prostáčika Seppa Jorgen dáva ľuďom nádej v možnosť nápravy a zmierenia. Účinnosť Dykova novoklasicistického štýlu je v jeho jednoduchosti a strohosti, predznamenáva tak baladicky prózu 30. rokov 20. storočia.

Jazyk:

spisovný jazyk, archaizmy, krátke vety, opytovacie vety (komunikácia s čitateľom), občas prehádzaný slovosled. Využitie nepriamych pomenovanie – personifikácia ( „A vody míňajú a míňajú a šepkajú dôverná upokojujúca slová bolesti smútiaci tam na brehu.“) – a rečníckych figúr (rečnícke otázky). Dyk často užíva opakovaní, ktorým sa zvyšuje naliehavosť a nezvratná osudovosť deje. Ďalej tiež pracuje so zvukovými prostriedkami (pieseň píšťaly). Tajuplná atmosféra novely ( „Oh krajina sedmohradská!“ – ľudia túžia dôjsť krajiny sedmohradskej, ale netuší, čo ich tam čaká). Symbolika – sen x skutočnosť, umenia x život; píšťala = remeslo, život, vytváranie sna. Prvky romantizmu – citovosť víťazí nad rozumom, mystika, morbídnosťou, tajomnosť, individualita a imaginácie. Paradoxy – víťazstvo bláznovstvo nad rozumom, pretože paradoxne prežil človek mentálne zaostalý a človek (bábätko), ktorý ešte rozumu nenadobudol.

Textové prostriedky: Štýl rozprávací strieda štýl popisný, charakterizačnej aj úvahový (prostredníctvom hlavnej postavy, Krysaře). Dialógy, monológy. Reč postáv je priama.

Postavy:

Krysař – vyrovnaná, silná osoba; individualista, múdry, skúsený, chápavý, plný citov, vykreslený ako romantická postava x bez identity, nízke povolania

Kristián – milenec Agnes. Dúfa, že až nadobudne dedičstvo, plne získa srdce Agnes (Agnes však túži po láske, nie peniazoch). Kristián nemá vôbec potuchy, čo sa odohráva medza Agnes a muzikálom Krysař.

Sepp Jörgen – protiklad Krysaře (sú si blízki povolaním – rybár x potkaniar), vyděděnec, prostoduchý mládenec, neschopný zaradiť sa do spoločnosti. Spoločnosť sa mu posmieva pre jeho jednoduchosť. Všetko si uvedomoval až ďalší deň.

Agnes – milenka Kristiánov. S príchodom Krysaře spoznáva ľudské hodnoty (zamiluje sa). otehotnie s Kristiánom (dieťa s ním nechce).

Dej:

Hlavnou postavou celého príbehu je potkaniar, je zvláštny už tým, že nemá meno. Krysař putuje po svete a   pomocou   svojej čarovnej píšťaly vyháňa krysy. Dostáva sa do hanzového mesta Hameln, ktoré je krysami zamorené a dohovorí sa s mocipáni, že je za odplatu vyženie.
Ďalšou dôležitou postavou je tu rybár Sepp Jörgen, trochu spomalený, ťažkopádny hoch, ktorému sa všetci obyvatelia   mesta   posmievajú.
Viktor Dyk celý príbeh vystaval na úplné rozdielnosti týchto hrdinov: potkaniar je typická romantická postava pod vplyvom kúzelné píšťaly, kdežto Sepp je prostý, obyčajný človek, ktorý, aj keď počuje píšťalu, tak ju nepodľahne a obetuje sa pre dieťa.
Krysař zbavil mesto krýs, ale mocipáni odmietajú zaplatiť sľúbenú sumu. Tvrdí, že   zmluva   je neplatná, lebo potkaniar nemôže preukázať svoju totožnosť a pri dohode nikto nevyslovil „k tomu mi dopomáhaj Boh“. Krysař má moc sa pomstiť, ale rozhodol sa mesto ušetriť kvôli krásne Agnes, do ktorej sa zamiloval. Ich „šťastie“ však naruší Dlhý Kristián, čo je Agnesin „pôvodné milenec“ (znásilní ju). Agnes to povie Krysařovi a poprosí ho, aby odišiel z mesta. Agnes je veľmi nešťastná a rozhodne sa, že „pôjde do Sedmohradska“ (podľa povesti človek, ktorý na vrchu Koppel skočí do priepasti, sa podzemné   cestou   dostane do Sedmohradska, tj. krajina kde neexistuje hriech ani vina, bolesť ani žiaľ). Keď sa to dozvie jej matka, zošalie.
Keď sa o Agnesina smrti dozvedel potkaniar, rozhodol sa, že mesto neušetrí a začal nahlas hrať na svoju čarovnú píšťalu. Zvuk píšťaly má zvláštnu moc – ľudia ho chcú počuť a idú za ním, pritom si predstavujú, že idú do Sedmohradska … v priepasti skončí potkaniar a všetci obyvatelia mestaHameln, až na Seppa Jorgen – keďže ten je pomalší a dochádza mu všetko o deň neskôr, tak ide na Koppel až druhý deň. Cestou počujú plakať hladné dieťa a vezme ich so sebou. Aj on „chce ísť do zasľúbenej   krajiny   Sedmohradskej „, ale nakoniec sa rozhodne zostať s dieťaťom, ktoré ho potrebuje. A vydá sa hľadať ženu, ktorá by dieťa nakŕmila.

Krysař = kúzelník – dokáže manipulovať s ľuďmi, likvidáciou mesta pripravuje nový život; predstaviteľ starého mesta

Sepp Jergen = človek rýdzeho charakteru, čistá duša; odolá sna, ide za realitou (skutočná hodnota života); predstaviteľ nového sveta (reálneho)

Vyznenie diela:

Kritika sa zosmiešnenie ľudských vlastností (pokrytectvo, klamstvo, úbohosť)

Láska = hnací motor konanie človeka

Silné osobnosti stojí nad davom

Človek má žiť skutočný život a nie sa hnať za snom

The post Krysař – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.