📝 Život

Narodil sa v Nymburku. Počas druhej svetovej vojny bol nútený pracovať ako robotník. Po vojne študoval právo a filozofiu, štúdium však nedokončil. Pracoval ako kulisár, skladník, poisťovací agent a neskôr ako dramaturg v divadle Na zábradlí. Jeho divadelné hry sa stali populárne v 60. rokoch, no po sovietskej okupácii v roku 1968 boli jeho hry zakázané a Hrabě sa stal disidentom. V 70. a 80. rokoch nemohol publikovať, jeho hry sa hrali len v samizdate a v zahraničí. Prežíval ťažké obdobie, bol prenasledovaný tajnou políciou a jeho diela boli cenzurované. Napriek útlaku však pokračoval v písaní, tvoril v takzvanom „treťom obehu“, teda v tajnosti a mimo oficiálnych vydavateľstiev. Svoje skúsenosti z totality a normalizácie spracoval vo svojich prozaických dielach. V 90. rokoch, po páde komunizmu, sa Hraběho diela dočkali opätovného uznania a boli vydané aj na Slovensku. Jeho hry sa opäť hrali v divadlách, získali si medzinárodné uznanie a boli preložené do mnohých jazykov. Okrem divadelných hier písal aj poviedky, romány, eseje a fejtóny. V jeho diele sa prelína humor s tragikou, groteska s vážnosťou, absurdita s realitou. Jeho postavy sú často konfrontované s absurdnými situáciami, byrokraciou a totalitným režimom. Zároveň sa však v jeho tvorbe objavuje aj téma ľudskej dôstojnosti, slobody a odporu voči útlaku. V osobnom živote bol známy svojou skromnosťou a zmyslom pre humor. Jeho priatelia ho opisovali ako vtipného a inteligentného človeka, ktorý mal zároveň hlboké pochopenie pre ľudské slabosti a absurdity života. Bol tiež vášnivým čitateľom a milovníkom umenia. Jeho diela reflektujú nielen dobovú spoločenskú a politickú situáciu, ale aj nadčasové otázky o zmysle ľudskej existencie. Jeho tvorba je stále aktuálna a prináša podnetné zamyslenie nad ľudskou prirodzenosťou a spoločenskými mechanizmami. Počas normalizácie žil Hrabě v ústraní, ale aj naďalej tvoril, hoci jeho diela nemohli byť oficiálne publikované. Po nežnej revolúcii sa jeho tvorba dostala k širokej verejnosti. Hrabě bol ocenený za svoj literárny prínos a jeho hry sa opäť hrali v divadlách. Jeho neskoršia tvorba sa zameriava na spracovanie skúseností z totality a na reflexiu spoločenských zmien po páde komunizmu. Aj v týchto dielach si zachoval svoj charakteristický štýl, v ktorom sa prelína humor s tragikou a absurdita s realitou. Hraběho život a dielo sú silným svedectvom o dobe, v ktorej žil, a o ľudskej schopnosti prežiť a tvoriť aj v tých najťažších podmienkach.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Hraběho literárny štýl sa vyznačuje groteskným humorom, absurdnými situáciami a tragikomickým pohľadom na svet. Jeho hry sú často charakterizované ako „absurdné drámy“, pretože zobrazujú svet bez logiky a zmyslu, kde sa postavy ocitajú v absurdných situáciách, ktoré nedokážu ovplyvniť. Jeho postavy sú často obyčajní ľudia konfrontovaní s byrokraciou, totalitným režimom a absurditami každodenného života. V Hraběho diele sa prelína smiech s tragikou, humor s vážnosťou. Autor využíva paradox, iróniu a sarkazmus, aby poukázal na absurditu ľudskej existencie a spoločenských mechanizmov. Jeho jazyk je hovorový, využíva slang a dialekt, čím dosahuje autentickosť a priblíženie sa k bežnému životu. Zároveň však jeho jazyk nie je len prostriedkom komunikácie, ale aj nástrojom na vyjadrenie humoru a absurdity. Dôležitým prvkom jeho štýlu je aj minimalizmus. Hraběho hry majú často jednoduchú zápletku a málo postáv, čo im dodáva na intenzite a umožňuje sústrediť sa na podstatné témy.

👥 Literárni súčasníci

Milan Kundera (Žart, Neznesiteľná ľahkosť bytia), Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Obsluhoval som anglického kráľa), Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Josef Škvorecký (Zbabělci, Prima sezóna)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Václav Hrabě (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Horečka

 Autor: Václav Hrabě

 Zaslal(a): Vendula

Václav Hrabě (1940-1965)

– básnik, čiastočne spisovateľ

hrá klarinet a saxofón, zaujímal sa o jazz

– vystúpil s kapelou, získal miesto ako učiteľ na základnej škole, napísal správy a básne

– stretol sa s Allenom Ginsbergom

– bol nešťastný náhodou pri otravách plynom (oxid uhoľnatý)

autorovo udelenie umeleckého vedenia

– predstaviteľ beat generation v Československu, ktorá sa rozmohla hlavne v USA (Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti – nonkonformný bohémsky život, jazz, žatvu -buddhismus, odmietanie disciplíny, drogy, …)

– nebol členom skupiny 42, ale napísal vo svojej mysli (zachytávajúci každodenný život)

• určenie storočia, v ktorom sa autor vytvoril

2. pol. 20. storočia

• identifikovať ďalších autorov toho istého um. smeru

Allen Ginsberg: Kvílení a iné básne – Gróf sa s ním osobne stretol

Jack Kerouac: rozprášenej básne

• názvy (alebo obsah) iných autorských prác

– svoje texty publikoval len v časopisoch – súhrnné vydanie vyšlo až r.91 pod názvom Blues pre bláznivú babu

Charakteristika umeleckého textu ako celku:

• literárnych druhov

epika

• literárny žáner

poviedka

• literárna forma

próza

• dominantný štýl:

rozprávací

• druh rozprávača:

ich -formy, príbehom sprevádza hlavný hrdina Honza

• vysvetlenie názvu:

Názov diela sa opakuje v diele. Najprv na maturitnom večierku, kde znie pesnička Fever (angl. Horúčka), ďalej prirovnáva Aliciina pery k popraskaným ako od horúčky a tretíkrát v závere diela v spojení horúčka lásky.

• určiť miesto a čas textu:

Jún, sobota večer – nedeľu večer, rok nie je uvedený

je rozdelená na kapitoly NOC, AFTER, SECOND a EVENING

štýl písania je voľná, miestami chýba interpunkcie a akési myšlienky, filozofovania a ,, poznámky pod čiarou „sú písané v zátvorkách kurzívou

• Vlastnosti odchádzajúcich znakov (priame, nepriame):

Ján (18) – vzdelaný, vzdelaný má záujem o literatúru a navyše hrá pantomímu v jednej amatérskej spoločnosti. Na druhej strane žije s hudbou ako jazz a blues, filozofuje o otázkach života, je bezúhonný, neúctivý pre starších ľudí, prichádza ďalší. Nevie však, zda- ak to nie je obyčajné snobstva. Či už nerobí nič iné a v skutočnosti je rovnaká ako všetci ostatní … Miluje Alicu a všade, kam ju vidí, nemôže ju zabudnúť.

Alice – speváčka v divadle, kde John hrá pantomímu, prišiel s ňou o panicite, má dobrý hlas, režisér ju chce dostať do filmu (cez posteľ, ale), fajčí, skúsený, mierne bohémský život

Márie – nová dáma vo svojej prvej párty, sa zamiluje do Jána

Karel – spolubývajúci, hotový, vysokoškolský študent, v Prahe 3 roky starší ako Jan

• stručný prehľad:

NOC
Jana je pozvaná Márie, aby sa stretla s kamarátkou v kinematografickej škole. Pohoršuje sa nad ľuďmi, ktorí tu fajčí prvú cigaretu a pritom sa tvária, ako by boli životom už ostrieľaní a tých cigariet vyfajčili tisíce. Je len o rok starší ako oni, vlani maturoval, osemnásť a pol mu ich … Ján sa tu má intímnosti s Máriou kým je nevyruší zvuk nábytku vedľa súložiace dvojice. A neskôr číta, pretože sa jej nepáči, a namiesto toho sa zamýšľa nad Alicou, speváčkou z ich amatérskeho klubu, ktorý bola nedávno jeho prvou dievčaťou. Miluje ho, túži, vidí to všade. Ale Márie sa s ňou zamiluje … On ju doprovodí a rozhodne sa ísť na raňajky.

PREDPOLUDNÍM
Dopoludnia má Honza opicu. Deň začína so snídaním v korune, pridáva sa do nej polievacia polievka, dva kotúče a čierne pivo. Je unavený. Premýšľa. V poslednej noci, cez Alice, nad všetkými možnými … Vracia sa domov, na podnájom, kde žije s dvojročným starším Charlesom. Diskutujú a pichlia. Oni odišli na obed spolu.

POPOLUDNIE
Popoludní ide Honza na skúšku do divadla. Alice spieva biele cynické dievčatá a Jan počúva rozhovor s režisérom a priateľom. Rádom režiséra je starý gentleman s hrubou kožou, ktorý balenie mladých dievčat – „zajačikov“ -, ktorý priťahuje víziu filmu. Hneď ako počúva Honza, obaja sa teší, že režisér plátne zuby Alice … Po teste sa Alice vráti domov. Hovoria o nich, o pocitoch, o ktorých sa navzájom cítia. Chce s ňou po premiére ísť von.

VEČER
Divadelné predstavenia. Alice spieva jej blues, Honza rozpráva a pripravuje sa na jej Pierrot výkon. Zuzana, ktorá spieva šansóny vo svojom divadle, príde povedať, že Alice po vystúpení odišla, že nie je dobre. Honza je prekvapený. Mali predsa dohovorené, že niekam zájdu … Do jeho vystúpenie ostáva polhodina – rozbehne sa k jej bytu. On buchol na dvere, napadol ho s rôznymi scenárami (spomenul, že sa bál, ak bol tehotný po ich pohlavnom styku). Rozpráva sa o sexe medzi Aliciou a režisérom Richardom. Honza zistí, že za jeho dverami je Alice s tým starým režisérom – počul jeho smiech a uvidel, že polovica Alice vyšla z dverí. Vráti sa do divadla tak, že nekoná ako porazený, bude hrať svoje číslo. Má potlesk, ako nikdy predtým. Ale on sa rozhodne zastaviť s pantomímou a začne sa naučiť hrať na trúbke. Po vystúpení ide do klubu. Nakupuje cigarety a koňak. Pri vedľajšom stole vidí Alicu s režisérom – pripijeme im na zdraví. Režisér chlapcov prístup chvália, Alice súhlasí a hovorí, že na neho zrovna myslia a prečo je tam vlastne s ním a nie s Jánom. Ján opúšťa byt na chvíľu, odmieta Alice a Charles ho ponúka.

• určenie významu diela:

V úvode knihy Gróf zámer vysvetľuje, chcel napísať knihu na vysvetlenie ,, tej dnešnej mládeže „.

• pravdepodobný adresát:

Zrejme podobne zmýšľajúci mladí ľudia, ale v úvode Gróf uvádza ako hlavnú adresátmi ,, sudca dnešnej mládeže „.

• zahrnutie knihy do kontextu celého diela autora:

Príbeh publikoval v roku 1967 Wild Wine, autorská próza.

The post Horečka – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Blues pro bláznivou holku

 Autor: Václav Hrabě

 Zaslal(a): Lucie

Charakteristika:

Kniha začína prológom, v ktorom autor hovorí k tým, pre ktoré je určená: teda ku skutočným ľuďom, ktoré spoznal. Jeho verše boli šírené v opisoch a časopisoch. V zbierke sa objavujú básne o vojne, vojne, láske, živote či básne, v ktorých Gróf odsudzuje súdobú morálku.

Básnik je novátorský, používa prirovnanie a je plný nápadov. Prejavuje sa jeho obrovská fantázie. Slová a prirovnanie, ktoré sú použité môžu čitatelia pripadať občas nezmyselná. Často používa kontrasty a jeho verše sú melodické. Jeho oznámenie sú väčšinou skrytá v metaforách.

Autor v prevažnej väčšine textov nepoužíva interpunkciu. V zbierke Blues pro bláznivou holku nájdeme báseň Variácie na renesančný tému, ktorú neskôr zhudobnil a naspieval Vladimír Mišík.

Básne tvorí obraz životného štýlu mládeže v 60. rokoch. Zbierka bola vydaná až po autorovej smrti v roku 1990.

Básne z Blues pro bláznivou holku (Blues pre bláznivú babu):

Jeseň, Variácie na renesančný tému, Infekcia, Ty, Zavri oči

Literatúra 2. polovice 20. storočia – česká poézia

-1945 – 1968

– rozdelenie literatúry u nás do 3 prúdov:

– oficiálne vydávaná

– samizdatovej – texty šírené medzi čitateľmi prepisovaním na stroji

– exilová – vydávaná v zahraničnej

– oslava konca vojna

– obava o budúcnosť

Literárna skupiny:

– Skupina 42

– Skupina okolo časopisu „Máj“

– Skupina okolo časopisu „Hosť do domu“

– Ohníč

Autori:

Miroslav Holub

Josef Kainar

Jan Skácel

Karel Kryl

Václav Hrabě:

– básnik a dramatik

– veľký vplyv jazzu

– najvýznamnejšie zástupca beatnickej generácie u nás

– zomrel na otravu oxidom uhličitým

Dielo:

Stop- time

Horúčka

The post Blues pro bláznivou holku – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.