📝 Život

Narodil sa v Alessandrii v Taliansku. Počas druhej svetovej vojny trávil čas so svojou matkou v malom horskom meste. Jeho otec, ktorý bol povolaný do troch vojen, mal značný vplyv na jeho záujem o vizuálne umenie a literatúru. Už v mladom veku prejavoval záujem o knihy a čítanie, ktoré mu pomohlo vyrovnať sa so strachom a neistotou vojnového obdobia. Po vojne sa presťahoval do Turína, kde študoval filozofiu na univerzite. Počas štúdií sa aktívne zapájal do intelektuálneho a kultúrneho života, stretával sa s významnými osobnosťami a rozvíjal svoje kritické myslenie. V tomto období sa tiež začal zaujímať o semiotiku, ktorá sa stala jednou z jeho hlavných oblastí výskumu. Po ukončení štúdia pracoval pre taliansku televíziu RAI, kde sa venoval kultúrnym programom. Neskôr sa stal profesorom na Boloňskej univerzite, kde prednášal estetiku, semiotiku a dejiny kultúry. Počas svojej akademickej kariéry publikoval množstvo vedeckých prác a esejí, v ktorých sa venoval rôznym témam, od stredovekej estetiky po súčasnú masovú kultúru. Jeho erudícia a schopnosť spájať rôzne oblasti poznania mu priniesli medzinárodné uznanie. Popri akademickej činnosti sa venoval aj písaniu románov. Jeho prvý román Meno ruže, ktorý vyšiel, sa stal medzinárodným bestsellerom a bol preložený do mnohých jazykov. Tento román, ktorý sa odohráva v stredovekom kláštore, je detektívnym príbehom, filozofickým traktátom a historickým románom zároveň. Po úspechu Mena ruže publikoval ďalšie romány, ktoré si získali priazeň kritiky aj čitateľov. Vo svojich románoch sa venoval rôznym témam, od konšpiračných teórií a tajných spoločností po dejiny kresťanstva a stredovekej filozofie. Jeho diela sa vyznačujú komplexnosťou, erudíciou a prepracovanými dejovými líniami. Bol nielen uznávaným spisovateľom a akademikom, ale aj verejným intelektuálom, ktorý sa aktívne zapájal do spoločenských debát a komentoval aktuálne dianie. Jeho názory boli často provokatívne a vyvolávali polemiku, čo svedčí o jeho kritickom myslení a odvahe prezentovať vlastné postoje. Zomrel v Miláne. Jeho dielo však naďalej inšpiruje a ovplyvňuje čitateľov a mysliteľov po celom svete.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Ecovo dielo sa vyznačuje komplexnosťou, intelektuálnou hĺbkou a prelínaním rôznych žánrov. Jeho romány sú často označované ako intelektuálne detektívky, ktoré spájajú napätie a záhadu s filozofickými úvahami a historickými exkurziami. Autor sa vo svojich dielach zaoberá témami ako interpretácia znakov a symbolov, moc poznania, vzťah medzi realitou a fikciou, konšpiračné teórie a dejinné udalosti. Eco využíva prepracované dejové línie s množstvom postáv a odkazov na historické udalosti a literárne diela. Jeho romány sú plné intertextových odkazov a vyžadujú od čitateľa aktívnu účasť na interpretácii. Štýl jazyka je sofistikovaný, erudovaný a bohatý na detaily. Autor majstrovsky pracuje s jazykom a vytvára atmosféru tajomna a intelektuálnej zvedavosti. Ecova tvorba je určená pre náročného čitateľa, ktorý hľadá viac než len povrchnú zábavu. Jeho romány nútia k zamysleniu a ponúkajú intelektuálnu stimuláciu.

👥 Literárni súčasníci

Milan Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia), Gabriel García Márquez (Sto rokov samoty), Italo Calvino (Ak zimnej noci cestujúci), Salman Rushdie (Satanské verše), John Updike (Bežec).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Umberto Eco (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Meno ruže

Autor:  Umberto Eco

Pridal(a):  Verca

Umberto Eco

• *5. 1. 1932
• považovaný za najväčšieho predstaviteľa postmodernizmu
• na želanie otca študoval právo, ale nedokončil
• venoval sa stredovekej filozofii a literatúre (získal doktorát zo stredovekej filozofie)
• stal sa lektorom na univerzitách
• získal mnoho ocenení prestížnych svetových univerzít
• dvakrát navštívil Prahu (r 2000 prevzal cenu Nadácie Havlových VÍZIA 97)

Ďalšie diela autora:

• • Foucaultovo kyvadlo – román
  • Ostrov včerajšieho dňa – román

Literárne historický kontext

Talianska literatúra – neorealizmus

• vznikol na začiatku 20. storočia
• dôraz kladený na každodennú realitu
• detailne a pravdivo vykreslený život v Taliansku
• je zameraný na bežných ľudí a bežné problémy
• zachytenie vnútorného konfliktu viny a snahy prežiť
• kritický postoj k fašizmu
• neorealizmus ovplyvnil hlavne literatúru a film

Postmodernizmus

• smer konca 20. storočia
• dvojúrovňový – je to čitateľné ako pre bežného, masového čitateľa, tak aj pre náročných čitateľov (epická zložka + úvahová zložka)
• dôraz je kladený na jazyk, ktorým je dielo písané
• nucenie k zamysleniu
• úryvky z iných diel a odkazy na iných autorov
• spájanie rôznych funkčných štýlov a slohových žánrov do jedného celku

Ostatní autori tohto obdobia:

• Alberto Moravia – Horalka
• William Styron – Sofiina voľba
• Samuel Becket – Čakanie na Godota
• Vladimír Nabokov – Lolita

Rozbor diela: Meno ruže

• Literárny druh: epika, próza
• Literárny žáner: detektívny, historický a filozofický román
• Literárny smer: 1. polovica 20. storočia, talianska literatúra – neorealizmus, postmodernizmus
• Doba dej: 14. storočie (1327)
• Prostredie dej: Benediktínske opátstvo v severnom Taliansku

Celková charakteristika:

• Epický román opisujúci udalosti odohrávajúce sa na severe Talianska v oblasti politickej a teologickej. 7 kapitol po dňoch (pripomína Dekameron), ďalej sú dni delené podľa udalostí a mníšskych zvyklostí (napr. večerná omša, nájdenie mŕtvoly atď.)

Téma (hlavná myšlienka diela):

• vyšetrovanie vrážd v kláštore

Kompozícia:

• písané formou kroniky
• členené do 7 kapitol (podľa 7 dní) a tie sú ďalej delené na podkapitoly podľa denného poriadku benediktínov – význam čísla 7 (7 dní, 7 rán, 7 vrážd), premyslená kompozícia, dôležitosť symbolov
• dve roviny románu: hlavný príbeh je prekladaný filozofickými a teologickými pasážami (syžet – schéma diela a filozofujúce stati)
• retrospektíva (vyprávanie formou spomienok)
• dôležitosť dialógov

Výstavba textu:

• včlenené úvahové a teologické pasáže
• vyprávanie až líčenie, forma kroniky
• prejavy k čitateľovi

Spôsob vyprávania:

• ich-forma (mnich Adso)

Slovná zásoba:

• jazyk spisovný, archaizmy, latinské pasáže i iné citácie

Charakteristika hlavných postáv:

• Adso z Melku – mladý, naivný a zvedavý mních, hrdina vyprávajúci príbeh, autor rukopisu, sprevádza svojho učiteľa
• Vilém z Baskervillu – jeho učiteľ, geniálny, racionálne uvažujúci človek, bývalý inkvizítor, má vyšetriť vraždy v kláštore, pozoruje okolie – napriek tomu mu k riešeniu viac dopomôže náhoda

Ďalšie postavy:

• Jorge – starý, slepý kňaz, bývalý knihovník
• Berengar – knihovníkov pomocník
• Salvator – znetvorený mních
• Bengt – mních, ktorý sa chcel stať knihovníkovým pomocníkom a pomáhal Vilémovi s prípadom
• Umbertino – utekajúci františkánsky mních, ktorý bol vyhlásený za kacíra
• Opat Abbone
• Knihovník Machaliáš

Dej:

Príbeh má rámec rukopisu, ktorý je po rokoch nájdený a preložený. Starý Adso v ňom retrospektívne opisuje udalosti, ktoré zažil ako mladík, keď sprevádzal Viléma, svojho učiteľa, na cestách.

Dorazili do benediktínskeho severotalianskeho opátstva, kde sa v najbližšej dobe má ziť pápežská a cisárska strana. Došlo tu k vražde, ktorá musí byť do príchodu delegácií vyriešená.

Vilém sa zoznamuje so životom v kláštore, najdôležitejšia je strážená knižnica – kvôli svojej architektonickej zložitosti je nazývaná labyrintom, vojsť do nej smie len knihovník a jeho pomocník.

Druhého dňa je pri rannom bohoslužbe nájdený ďalší mŕtvy. Podivný spôsob smrti ponúka spojitosť so zjavením svätého Jána, Apokalypsou.

V noci vniknú do knižnice. Keď objavia zaujímavé knihy, niekto im prekazí čítanie, ukradne Vilémovi okuliare a utieči.

Jeden z mníchov chýba a je nájdený zavraždený – spôsob zodpovedá predpoveďanému a v jeho kutne sú nájdené okuliare. Všetci mŕtvi mali tiež čierne brieška prstov a jazyk. Existuje taký jed, ale pred rokmi bol zcudznený.

Noc tretieho dňa sa do knižnice vydáva Adso sám, bezvýsledne. Cestou späť zachráni mladú dievčinu pred znásilnením v kuchyni, tá ho zviedie a on zhreší – aj po rokoch na to spomína s silnými zážitkami.

Deň štvrtý. Prichádzajú obe delegácie. Po zistení viacerých informácií sa opäť vydávajú do knižnice, ale opäť nič nenájdu. Onda chudobná dievčina je opäť v opátstve, je dopadnutá s diablovými symbolmi a musí byť upálená.

Piaty deň sa objaví hľadaná kniha, ale skôr než sa k nej Vilém dostane, jej vlastník je zabitý a kniha je zcudzená. V miestnosti je nájdený vrah, všetky dôkazy k nemu ukazujú, je odsúdený k upáleniu.

Obidve delegácie odchádzajú – nedosiahli výsledku. Na rannú omšu umiera ďalšia obeť. Šifra k otvoreniu tajnej miestnosti v knižnici je náhodou odhalená, a tak sa Vilém a Adso naposledy vydávajú dovnútra. Nájdu tam Jorgeho, bývalého knihovníka a teraz slepca. Ten im vypráva o svojich zámeroch, je presvedčený, že Boh je na jeho strane, potom sa pokúsi Viléma knihou tiež otráviť, ale keď je prelstený, pokúša sa po tme utiecť. Vilém ho však srazí k zemi a zabije. Tiež u toho shodí svietilňu a rozpúta tak požiar. Opatstvo horí nasledujúce 3 dni. Mnísi sa presúvajú inde. Vilém a Adso sa rozchádzajú.

Filmová adaptácia:

• Meno ruže (Jean-Jacques Annaud)

The post Meno ruže – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/meno-ruze-citatelsky-dennik-rozbor/ Tue, 24 Oct 2017 10:28:47 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=843    Kniha: Meno ruže  Autor: Umberto Eco  Zaslal(a): Tarata   Literatúra 2. pol. 20. Storočia – v tejto dobe je významná literatúra reagujúci na 2. Svetovou vojnu, ktorá sa delí na: a) západní- znázorňuje vojakov, ako obyčajné ľudia a vojna je zlo b) východní- vojaci sú hrdinovia, vojna je popísaná veľkolepo, je oslavovaná -Tiež prenikajú rôzne smery ako Postmodernizmus, Magický realizmus, ... Read more

The post Meno ruže – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Meno ruže

 Autor: Umberto Eco

 Zaslal(a): Tarata

 

Literatúra 2. pol. 20. Storočia

– v tejto dobe je významná literatúra reagujúci na 2. Svetovou vojnu, ktorá sa delí na:

a) západní- znázorňuje vojakov, ako obyčajné ľudia a vojna je zlo

b) východní- vojaci sú hrdinovia, vojna je popísaná veľkolepo, je oslavovaná

-Tiež prenikajú rôzne smery ako Postmodernizmus, Magický realizmus, existencializmus

• Epika, próza
• Postmodernej, historický a filozofický román

 

Postmodernizmus = smer konca 20. storočia.

 

Hl. znaky:

• Dvojúrovňovo = je to pre obyčajného, masového čitateľa, tak pre náročného čitateľa (epická zložka + úvahový zložka)
• Spájanie rôznych funkčných štýlov a slohových žánrov do jedného celku
• Sklon k mystifikáciu
• Môže byť viac interpretácií
• Dôraz ej kladený na jazyk, ktorým je dielo napísané
• Úryvky z iných diel a odkazy na iné autorov
• Nútenie na zamyslenie

 

-Umberto Eco je považovaný za najväčšieho predstaviteľa postmodernizmu, český významný postmodernista je Milan Kundera

• Témy knihy: náboženská a stredoveká politika (františkáni verzus benediktínov), teológia, filozofia, život a myslenie duchovných, aj milostná zápletka
• Prelínajúce sa žánre: detektívka, historické, filozofické, čiastočne aj hororové a milostné, teologické dielo
• Čas: 14. Storočia (1327)
• Miesto: Benediktínske opátstvo v severnom Taliansku
• Kompozícia: 7 kapitol po dňoch (pozri Dekameron) → 7 vrážd, 7 rán apokalypsy. Ďalej sú kapitoly delené podľa udalostí a mníšskych zvyklostí (napr. Večerné omše, nájdenie mŕtvoly atď.)
• Rozprávanie v ich -forme, retrospektíva (Starý Adso z Mellku rozpráva príbeh, ktorý zažil v mladosti)
• V úvode mystifikácia- autor opisuje, ako sa mu do rúk dostal rukopis Adson
• Jazyk: spisovný, archaizmy, latinské pasáže, aj iné jazyky, citácie z kníh a Biblie
• Po vydaní bol tento román veľmi dobre prijatý, je považovaný za najlepší autorov román
• Bol podľa neho natočený film, réžia Jean-Jacques Annaud, hl. role Sean Connery, r. 1986 -najdrahší film tej doby

 

Dej a postavy:

Adso z Mellku -mladý mních, hrdina rozprávajúcej príbeh

Viliam z Baskerville – jeho učiteľ, geniálny, racionálne uvažujúci človek (stredoveký Sherlock Holmes), bývalý inkvizítor

Opat Abbone

Malachiáš – knihovník

Jorge -starý, slepý kňaz, bývalý knihovník

Bernardo Gui – inkvizítor

Umbertino – utekajúci františkánsky mních, ktorý bol vyhlásený za kacíra

Severninus – herbalistom

Berengar – knihovníkov pomocník

Adelma -mladý mních, 1.mrtvý

Salvator – znetvorený (taký Quasimodo) mních

Bengt – mních, čo sa chcel stať knihovníkovým pomocníkom a pomáhal Viliamovi s prípadom

A ďalší, ktorí nie sú nijako viac významní v príbehu

 

1.deň

– Adso a Vilém prichádzajú do opátstva, pretože tam m byť dišputy so zástupcami pápeža ohľadom otázky Kristovej chudoby (františkáni vs. benediktíni) → stretnú po ceste mníchmi, ktorí hľadajú kone. Vilém dokáže svoju inteligenciu tým, že im povie, kam kôň bežal, ako vyzeral a dokonca, ako sa volá, bez toho aby ho kedy predtým videl

– V noci príde do ich cely opát → zverí sa Viliamovi s vraždou Ilumináta Adelma (Vilém hneď po prvom ohliadke tuší, že išlo o samovraždu) a požiada ho o pomoc vo vyriešenie toho, než príde pápežská delegácia

-Pátrají po stopách → idú do knižnice *, kam majú všetci zakázaný vstup (knihy si môžu iba vybrať v zozname a knihovník je prinesie), skúmajú Adelmův pracovný stôl a baví sa s ostatnými mníchmi → smejú sa → vyrušia je Jorge (nemá rád smiech )

– večer pri omši vidí, ako Malachiáš vychádza odniekiaľ z kaplnky → objaví tam tajný vchod do budovy, ktorá býva cez noc zamknutá

* knižnica je labyrint, kde sa nikto okrem knihovníka nevyzná. Na noc sa zamyká a je ovenčená poverami, že tam v noci straší duchovia atď. Vilém neskôr objavia, že tam používajú výparov z omamných bylín, aby všetkým zvedavcom, čo sa tam v noci dostanú, spôsobovali halucinácie. Labyrint znázorňuje svet.

 

2.deň

-Objevena ďalšie mŕtvola v kadi s prasacou krvou → Vilém pokračuje v pátraní (tentoraz už pátra po príčinách dvoch vrážd) → rôzne sa pýta mníchov (od Severina sa dozvie, že zmizol nejaký jed)

-Večer sa vydajú tajnú chodbou do knižnice → zablúdi v labyrinte → niekoho tam stretnú, ale ten im utečie a ukradne Viliamovi okuliare → zlodej tam zanechá nejakú šifru (neskôr z nej Vilém vydedukuje systém labyrintu)

-Nakonec vybloudí a vracajú sa do cely. Viliama hľadá opát, pretože zmizol Beregar

 

3. deň

-V cele u Beregara nájdu zakrvavený handru → riadi sa podľa Zjavenia Jánovho (myšlienku apokalypsy im vnukol Jorge) → dovedie ich do kúpeľov, kde nájdu mŕtveho Beregara

– Vyrábajú kompas a mapu labyrintu, pretože sa chcú v noci opäť vydať do labyrintu

– Adso ide do knižnice skôr, než boli dohodnutí s Viliamom → nedá si pozor a ich omámený bylinami → vydesený uteká preč a niekoho zahliadne → prenasleduje ho → dostane sa do kuchyne → stretne tam chudobnú dievčinu → pomilujú sa a dievča potom utečie

-Príde tam Vilém a Adso sa mu hneď vyspovedá

 

4. Deň

– Beregarovo telo → má čierne vankúšiky prstov a jazyk, mal pri sebe aj Viliamovi okuliare

– Adso je stále omámený zážitkom z noci

-Prejazdí pápežská delegácia → inkvizítor Bernard chytí Salvátora s Adsonovou, ako sa chystá čarovať (mali čiernu mačku, tak z toho Bernard usúdil, že sa chytajú k nejakej čiernej mágii) → dievčinu upáli po ceste z opátstva

-ďalšie návšteva labyrintu → pomaly ich objavy a dôkazy smerujú k nejakej knihe, ktorú musí objaviť

 

5. deň

-Bratrská diskusie o chudobe Ježišovom

-Severin povie Viliamovi o podivné knihe, ktorú pri sebe našiel → Adso pošle Severina do svojej cely a nech tam nikoho nepúšťa, kým neprídu → ide tam s Viliamom → nájdu mŕtveho Severina, kniha nikde

 

6. Deň

– Malachiáš umiera → nový knihovník Bengt → Vilém preskúmava histórii knihovníkov → nájdené ďalšie zmienky o záhadnej knihe a zistia, že knihovníkom bol aj Jorge, než oslepol

– Bengt sa bojí o život, pretože knihovníkom môže byť podľa tradície len domáci mních (on je Nemec)

-opäť nechce, aby Vilém pokračoval v pátraní

-Vilém zistí, ako sa dostať do tajného oddelenia v knižnici (Finis Africae) odkiaľ kniha mala údajne byť

 

Noc 6.-7.deň

-idu do knižnice → opát zavretý vo finiši Africae a nemôže von

– objaví tam Jorgeho → prestrčí im onú záhadnú knihu (druhý diel Aristotelovi poetiky, ktorá pojednáva o smiechu) → Jorge je nabáda aby čítali → Vilém sa nenechá napáliť a vezme si na čítanie rukavice (stránky knihy sú napustené jedom a sú od neho dolepený. mnísi si museli obliznúť prsty, aby im šli stránky otáčať a tak sa otrávili) → Jorge im rozpráva, ako to všetko robil a keď ho Vilém oklame, vytrhne im knihu a začne ju jesť a utekať → prevrhne lampu a knižnica začne horieť → Vilém a Adso sa včas zachráni

Rozlúštenie: Jorge otrávil stránky, knihy, ktorú nenávidel a nechcel, aby ju čítali mnísi. Adelma túžil po poznaní a chcel si túto knihu prečítať, ale Malachiáš mu ju odmietol podať. Berengar ju Adelma podal, ale chcel za to ukojiť svoje sodomistické chúťky. Adelmus súhlasil, ale potom neuniesol ten hriech a tak vyskočil z okna. Potom tá kniha cestovala medzi mníchmi a každý, komu sa dostala do rúk a kto ju chcel prečítať, sa otrávil. Potom Jorge počul rozhovor Adson a Severina, že ju má Severin pri sebe. Poslal pre tú knihu Malachiáša, ktorý bol jeho verným učeníkom a počúval ho na slovo. Malachiáš Severina zabil a odniesol tú knihu späť do knižnice. Len neposlúchol Jorgeho a knihu si prečítal a otrávil sa tiež.

 

-Myšlenka Jorgeho činu, prečo vlastne tú knihu otrávil:

• Kniha pojednávala o smiechu
• Jorge nemal smiech rád, pretože podľa neho smiech zbavoval strachu z diabla, a keď sa ľudia neboja diabla, nie je potreba Boha → nie je potreba cirkvi

 

Záver knihy: V závere Adso spomína, ako odchádzali z opátstva a ako sa s Viliamom rozišli každý svojou cestou. Adso do Mellku a Vilém do Anglicka, kde údajne zomrel na mor

Názov knihy podľa citátu: Stat rosa pristina nomine, nomina nuda tenemus (Niekdajší ruža je tu už len čo meno, len samotná mená držíme vo svojej moci)

 

Umberto Eco

– Na želanie otca študoval právo, ale nedoštudoval je

– Venuje sa stredoveké filozofiu a literatúre (1954 doktorát zo stredovekej filozofie, 1964 sa stal lektorom na univerzitách)

– 2x navštívil prahu (roku 2000 prevzal cenu Nadácie Havlovci VÍZIA 97)

– Získal mnoho ocenení prestížnych svetových univerzít

 

Ďalšie dielo: Pražský Cintorín

The post Meno ruže – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>