Sofokles Archivy | StudijnySvet.sk

Sofoklés (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Fri, 20 Jun 2025 05:59:11 +0000

Bol to významný starogrécky dramatik, jeden z troch veľkých tragikov klasického obdobia aténskej drámy.

📝 Život

Sofokles sa narodil v Kolóne, dedinke neďaleko Atén, v zámožnej rodine. Jeho otec, Sofillos, bol výrobcom zbraní. Vďaka svojmu spoločenskému postaveniu a vzdelaniu sa Sofokles už v mladosti zapájal do verejného života. Jeho talent sa prejavil už v ranom veku. Ako šestnásťročný viedol chlapčenský zbor, ktorý oslavoval víťazstvo v bitke pri Salamíne. Tento úspech bol predzvesťou jeho neskoršej slávy. V roku 468 pred Kr. Sofokles prvýkrát zvíťazil v dramatickej súťaži v Aténach, čím porazil dovtedy najuznávanejšieho dramatika Aischyla. Toto víťazstvo znamenalo začiatok jeho dlhej a úspešnej kariéry. Počas svojho života napísal viac ako 120 hier, z ktorých sa zachovalo iba sedem kompletných tragédií. Sofokles sa aktívne zapájal aj do politického života Atén. Dvakrát zastával úrad stratéga, čo bola významná vojenská a politická funkcia. Počas peloponézskej vojny slúžil ako pokladník a člen komisie pre financie. Jeho politické aktivity svedčia o jeho vplyve a vážnosti v aténskej spoločnosti. Sofokles zaviedol do drámy tretieho herca, čím zdynamizoval dej a umožnil komplexnejšie vykreslenie postáv. Znížil tiež význam zboru, ktorý u Aischyla hral dôležitejšiu úlohu. Zväčšil rozsah dialógov, čím dal priestor pre rozvoj psychologického prehĺbenia postáv a konfliktných situácií. Jeho hry sa vyznačovali prepracovanou zápletkou, hlbokým psychologickým ponorom do charakterov postáv a majstrovským používaním jazyka. Sofokles bol uznávaný nielen pre svoje literárne diela, ale aj pre svoju múdrosť a šarm. Bol priateľom s mnohými významnými osobnosťami svojej doby, vrátane Perikla. Jeho popularita a vplyv pretrvali aj po jeho smrti. Sofokles zomrel v Aténach vo vysokom veku. Jeho smrť bola vnímaná ako veľká strata pre aténsku kultúru. Dodnes je Sofokles považovaný za jedného z najvýznamnejších dramatikov všetkých čias. Jeho hry sú stále uvádzané na divadelných scénach po celom svete a jeho dielo je predmetom štúdia a obdivu. Jeho prínos k rozvoju drámy a literatúry je nesporný a jeho meno zostane navždy zapísané v dejinách svetovej kultúry. Hoci o jeho súkromnom živote nie je veľa informácií, vieme, že bol dvakrát ženatý a mal niekoľko detí. Jeho synovia Iophon a Ariston sa tiež venovali dramatickej tvorbe, avšak nedosiahli úspech svojho otca. Sofokles bol hlboko veriaci a rešpektoval tradičné náboženské hodnoty. V jeho hrách sa často stretávame s témami osudu, božskej spravodlivosti a ľudskej zodpovednosti. Jeho dielo odráža svetonázor svojej doby a zároveň ponúka nadčasové úvahy o ľudskej existencii.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Sofoklesove tragédie sa vyznačujú prepracovanou kompozíciou, silnými a komplexnými postavami a hlbokým psychologickým ponorom do ľudskej duše. Jeho hry sa zaoberajú základnými otázkami ľudskej existencie, ako je osud, vina, spravodlivosť a konflikt medzi ľudskými a božskými zákonmi. Jeho postavy sú často konfrontované s ťažkými morálnymi dilemami a ich rozhodnutia majú ďalekosiahle následky. Sofokles majstrovsky využíva dramatické prostriedky, ako je irónia, napätie a prekvapujúce zvraty, aby udržal divákovu pozornosť. Jeho jazyk je poetický a zároveň presný, plný metafor a symbolizmu. Štýl jeho hier je vznešený a tragický, no zároveň ľudský a zrozumiteľný. Sofoklesove tragédie sa vyznačujú aj hlbokým humanizmom. Hoci jeho postavy sú často obeťami osudu, zároveň prejavujú silu, odvahu a dôstojnosť v konfrontácii s utrpením. Sofokles zdôrazňuje dôležitosť ľudskej slobody a zodpovednosti aj v situáciách, ktoré sa zdajú byť determinované vyššou mocou. Jeho diela ponúkajú nadčasové posolstvo o ľudskej krehkosti a zároveň o sile ľudského ducha.

👥 Literárni súčasníci

Aischylos (Oresteia), Euripides (Médea, Bakchantky), Herodotos (Dejiny), Aristofanes (Lysistrata, Žaby)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Sofoklés (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 02 Feb 2025 21:33:31 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Pridal(a): Krista.s

Sofokles (asi 496 – 406 pred n.l.)

Významný starogrécky dramatik a básnik, je považovaný za jedného z najväčších dramatikov antického Grécka a jeho diela sú dodnes cenené pre svoju literárnu a dramatickú hodnotu.

Na rozdiel od Aischyla bol stúpencom vlády aristokracie (dokonca sa podieľal na pokuse o štátny prevrat).

Aj jeho tvorba odráža presvedčenie o neprekročiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chceli vymknúť osudu, privolali skazu na seba, aj svojich blížnych.

K slávnym Sofoklovým prácam patrí vedľa zmienenej Elektra, Antigona a Kráľ Oidipus.

Jeho tragédie sú často späté s mestom Téby.

Napísal 123 tragédií, zachovalo sa len 7 (Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus, Oidipus na Kolone, Aiás, Filoktetes, Trachňanky).

Autorov štýl:

Venuje pozornosť morálnej voľbe – pomsta, neuposlúchnutie vladárovho rozkazu.

Zaviedol na scénu o 3 hercov viac.

Veľká dramatickosť, zápletka, konflikt.

Moc bohov príliš nerešpektovať – zápas človeka s bohmi nie je márny (aj keď je vopred prehratý).

Zaviedol princíp „deus ex machina“ (=boh zo stroja) – spustenie sochy boha na scénu vo chvíli, keď bolo treba predísť katastrofe -> boh zasahoval do riešenia konfliktov.

Znaky antickej tragédie: hlavný hrdina vyjadrujú protiklady, čerpá z mytológie, konflikt so silnejším končí tragicky (hrdina fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!), zásada 3 jednot (princíp 3 jednot (zaviedol Aristoteles): miesta, deja, času (jedna doba, jedno miesto, jedna dej. linia))

Ďalšie diela:

Antigona

Kráľ Oidipus – podľa mýtických rozprávaní bol Oidipus synom tébskeho kráľa Laia; veštba prorokovala že v dospelosti zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou -> Laios prikáže Oidipa usmrtiť, avšak muž, ktorý mal tento čin vykonať, odovzdá Oidipa na vychovanie do Korintu -> Oidipus pozná veštbu (nie svoj pravý pôvod) – opúšťa preto v dospelosti domnelých rodičov -> náhoda mu však privedie do cesty neznámeho cudzinca – v skutočnosti kráľa Laia, ktorého v spore zabije -> neskôr zachráni Téby pred sfingou a stane sa tamojším kráľom a manželom kráľ. vdovy Iokasty, veštba sa teda naplní; vlastný dej začne vtedy, keď sa O. dozvie, že mor je trestom za to, že v meste prebýva Laiov vrah, postupne zisťuje, že vraha, ktorého hľadá, je on sám, zdrven sa oslepí, jeho matka sa zabije a on opúšťa Téby

Elektra

Oidipus na Kolóne

Aiás

Filokletés

Trachňanky

Literárny kontext

Klasické obdobie.

Vznik gréckej tragédie, za doby Sofokla tragédie veľmi uznávaná (komédie boli len pre pobavenie, tragédie veľmi významná).

Súťažilo sa o najlepšie tragédie na Veľkých Dionýziách (Sofokles bol úspešný).

Smrť a násilie mimo scénu, 3 herci (vyčlenil ich práve Sofokles), 15 členov zboru, zbor vyjadruje verejnú mienku (Sofokles ustanovil počet 15 a obmedzil rolu zboru).

Grécke tragédie mali päť častí :expozícia – úvod a prvé napätie, kolízia – stupňovanie napätia, kríza – vrchol konfliktu, peripetia – obrat vo zdanlivo šťastný koniec, katastrofa – drvivé rozuzlenie.

Masky, koturny, dôraz na rétoriku, spojenie hovoreného slova, spevu, tanca.

Kompozícia antickej tragédie

Expozícia (úvod, zoznámenie s postavami)

Kolízia (zápletka)

Kríza (vyvrcholenie konfliktu, dej už nemôže pokračovať tak, ako predtým)

Peripetia (náhly obrat, prekvapenie)

Katastrofa (tragické vyriešenie konfliktu)

Rozbor diela: Antigona (442 pred n.l.)

Základná charakteristika:

Literárny druh a forma – dráma (próza)

Literárny žáner – staroveká grécka (antická) tragédia.

Charakteristika diela

Dej nemotivovaný zásahmi bohov, odohráva sa v rovine medziľudských vzťahov; živé, napriek tomu heroické (hrdinské) postavy.

Hrdinka fyzicky podlieha, ale mravne víťazí!

Téma, filozofické východisko diela

Vladár trvá na svojich nezmyselných zákonoch, aj keď sú v rozpore s morálkou a bohom – chce tak ukázať svoju moc -> doplatí na to.

Námet (inšpirácia )

Odohráva sa v starovekom Grécku, literatúra klasického obdobia.

Má mytologický námet (z okruhu povestí o tébskom kráľovskom rode).

Postoj k skutočnosti – vymyslený príbeh ukazujúci na zlé rozhodnutia vladárov, ktoré môžu mať následky životov.

Okolnosti vzniku diela

Vychádza z Homérových príbehov, keď Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska, obetuje svoju dcéru Ifigéniu kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to

The post Antigona – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 18:30:49 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Pridal(a): Susan6.6

Autor knihy: Sofokles

pochádzal z bohatých pomerov
na javisku sa poprvé objavil roku 470 pred Kr.
pôvodne vystupoval sám ako herec – mal slabý hlas, preto musel javisko opustiť
v roku 468 pred Kr. porazil Aischyla v súťaži dramatikov
bol veľmi špešný dramatik
jeho dramatické dielo obsahovalo asi 120 hier, zachovalo sa však len 7 kompletných tragédií (Aiás, Antigona, Oidipus kráľ, Elektra, Trajčanky, Filoktétes a Oidipus na Kolóne)
nepísal tradičné dejovo spojené trilógie, ale jednotlivé drámy -> zdramatizované dejiny
morálna voľba postavy
zavádza tretieho herca na scénu aj malované dekorácie
presvedčenie o neprikročiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chcú vyhnúť osudu sú potrestaní a s nimi celé ich rodiny

Rozbor diela: Antigona

A) Literárna teória

Literárny druh: dráma
Literárny žáner: tragédia
Literárny smer, sloh: obdobie klasickej literatúry ( 5. – 4. storočie pred Kr.)

Obdobie klasickej literatúry ( 5. – 4. storočie pred Kr.)

základy aténskej demokracie (súd), vrchol gréckeho drámy, vznik mestských štátov
prvý dramatik – Thespis- 6. storočie pred Kr.
vytvára zárodky prvého drámy
divadelné hry – veršované
tragédia sa vyvinula z ľudových spevov na Dionýza
žánre drámy: komédia, tragédia, činohra, veselohra, fraška, muzikál, satirické dráma (paródia na tragédiu)
na začiatku drámy: prológ, na konci: epilóg
časť drámy- scéna, jednanie, výstup
dôležitá rola:osud- je nám daný, nemenný, pripomína sa pomocou veštiev, snov
zásada troch jednot – dodržiavanie času, miesta a dejiny (v jednom prostredí, počas 24 hodín, dej plynulý)

Postavy:

Antigona:

milujúca, odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím a nenechá sa prehovoriť
nevzdáva sa a nebojí sa prekážok, je si vedomá zodpovednosti za svoje činy

Isméne:

sestra Antigony
snaží sa sestru od činu odvrátiť, veľmi sestru miluje, bez sestry nechce žiť, stála pri nej

kráľ Kreón:

veľmi krutý, nemilosrdný, nechápal city svojho syna, nebral na nikoho ohľady
neuviedomoval si následky svojich činov
vývoj postavy: na začiatku sa považuje za vrchovaného vládcu, proti jeho príkazom nemôžu nič ani bohovia. Po smrti jeho najdrahšieho mu však dochádza, že on je len púha figúrka a každé povyšovanie sa nad bohmi ho príde veľmi draho

Haimón:

snúbenec Antigony
syn Kreóna
nebral vážne otcove rozkazy
miloval Antigonu tak, že bez nej nedokázal žiť

Erydíké: žena Kreóna

Teiresiás: veštec

Polyneikus, Eteokles– mŕtvi bratia Antigony

Prvý posol, druhý posol, hliadači, strážcovia

Dej

Oidipovi synovia Eteoklés a Polyneikés sa po otcovej smrti dali do sporu o trón. Eteoklés sa spojil s Kreónom a Polyneika vyhnal. Polyneikés si našiel spojencov v cudzine a vypravil sa s cudzím vojskom proti rodnému mestu.Oba bratia navzájom v boji zahynuli, kráľom sa stáva Kreón.

Mŕtvolu Polyneika nechali Thébania z Kreónovho príkazu nepohrebú, pretože sa dopustili vlastizrady.Oidipova dcéra Antigona sa však rozhodne mŕtveho brata pohrabiť.Keď je Antigona privedená pred kráľa,verejne obhajuje svoj čin a nenechá sa zastrašiť ani smrťou.Kreón naŕizuje, aby bola Antigona zaživa zazdiená do kráľovskej hrobky.Vzápätí prichádza ke kráľovi veštec a oznamuje, že sa bohovia na Kreóna rozhnevali a žiadajú ho, aby odvolal svoj krutý trest. Rozhodne sa teda vrátiť Antigone slobodu,ale keď príde k hrobke, nájde Antigonu obesenú. Nasleduje zúfalá smrť Antigoninho snúbenca Haimona a vzápätí aj jeho matky. K smrti zarmútený Kreón žiada bohov o zbavenie života.

Kompozícia:

dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Thébach za vlády Kreóna
expozícia:- v Athénach sa navzájom zavraždia dva bratia
kolízia – Kreon tvrdí, že prvý z Antigoniných bratov bol hrdina a zaslúži pohreb so všetkými poctami, zatiaľ čo druhý nikoli -> to sa nelíbi Antigone, ktorá chce, aby obaja bratia boli pohrabení
kríza – Antigona neuposlechne kráľov rozkaz a brata pohríbia – Kreón ju nechá uväzniť v jeskyni, kde spácha samovraždu
peripetia – Problém je, že Antigona bola snúbenkou Haimona. Haimon sa jej pokúša zachrániť. Ale keď príde do jeskyně a vidí mŕtve telo, tak sa probodne. Tento čin vidí aj samý kráľ Kreón. Smutný sa vracia do svojho paláca, kde všetko oznámi svojej žene. Ta sa odíde pomodliť a tiež sa probodne.
katastrofa – Kráľ si nenechal poradiť ani od veštca ani od časti zboru a dopláca na to smrťou všetkých svojich blízkych, ktorí umierajú za jeho zločiny.
zbor je takovým vyprávačom, posúva dej a je aj rádcom kráľa

Téma a motívy:

Antigona chce pohrabiť svojho brata, aj keď vie, že jej hrozí trest smrti
predurčenie osudom

Význam sdelenia, hlavná myšlienka:

čo je vyššieho pre človeka, zákon daný bohmi (morálka), alebo zákon daný panovníkom?
nadčasovosť: „A nepripúšťam, že by zákon ten či ten, vydaný tebou, človekom, smel platiť viac, než napsaný a nevývratný večný řád. Jen to sú totiž pre mňa platné zákony, a ty sa nezrodili včera alebo dnes, sú z hlbín času , do ktorých nikto nedozrie.“

B) Literárna história (orientačné zasadenie do literárneho kontextu):

V klasických otrokárskych štátoch je patriarchálne otrokárstvo nahradené otrokárstvom klasickým. Klasické otrokárstvo sa od toho patriarchálneho líši tým, že otroci už nepracujú len u svojho patriarchu, ale pracujú vo všetkých výrobných odvetviach ľudskej činnosti (remeslách) aj v administratíve
Delené do dôb: 1) doba Archaická, 2) doba klasická, 3) doba helenistická, 4) doba rímskej nadvlády
vznik mestských štátov napr.: Sparta
Grécko-perské vojny (492-449 pred Kr.)
Bitvy napr.: bitka u Maratónu (490 pred Kr.), bitka u Salamíny (480 pred Kr.),
architektúra : 3 typy stĺpov: 1) dórsky=mužský–najstarší–hl.stavby archaickej doby; hlavica, dřík s kanelovaním, ale nemal patku 2) iónsky = ženský – mal 3 časti – dřík s jemnejším kanelovaním, patku a hlavicu (zde volutový motiv) 3) korintský–mal tiež všetky 3 časti, len hlavica bola zdobená tzv. akantovým vzorom (tvar listu)
sochárstvo: kamenné sochy, najčastejšie typy archaického sochárstva sú kúros (znázorňujúci nahého mladého muža), a koré (socha odetej dívky do voľných splývajúcich šiat s ostrými záhybmi a s jednou rukou pozvednutou), grécke bysty bohov…

Ukážka:

(Ukážka pochádza z časti, v ktorej si Kreon povolá Antigonu k výsluchu potom, čo je pri pohrebe Polyneika pričinená.)

KREON (k Antigone): A ty mi povez – zkrátka, bez okolkov – zda znala vyhlášku a zákaz môj?
ANTIGONA: Ó znala, jak by ne: bol známy priec všem.
KREON: A osmelila si ho prestúpiť?
ANTIGONA: Ten zákaz priec mi neohlásil Zeus, ani Dike, družka bohov podsvetných, zde takové nám řády nedala. A nemyslila som, že takovú má moc tvôj zákon – dalť jej smrteľník! – by mohol platiť viac než nepsané a neochviečne bohov zákony. Ty nežijú jen včera alebo dnes, však večne, aniž vieme, kto ich dal. A pre ne nechcela som od bohov byť trestaná, i nelekla som sa zde ničie vôle. Vedela som priec, že zomru: ako by ne? I keby si to ty nevyhlásil. Zomru-li však pred svojím časom, to mám za zisk len. Kto žije v hojných strastiach ako ja, zdaž není pre neho ziskom zomrťi? Však zdá-li sa ti čin môj zpozdilý, aj, kárá zpozdilec moju zpozdilosť.
NÁČELNÍK: Ta dievča jeví drsnosť po drsnom svojom otcovi: neumí zlu ustúpiť.
KREON: Však ver, že myseľ príliš zarytá sa nejspíš zrúti. Oceľ najtvrdšia kedyž zkřehne, v žáru ohňa svařená, sa najčastejšie zláme, popraská; a nepatrnou uzdou skrotí sa i bujné kone. Kto je otrokom svojich bližných, nesmie smýšlať vysoke.
(ukazuje na Antigonu)
Ta znala jednať zpupne tehdy již, keď prekročila dané príkazy, a druhá zpupnosť, keď to spáchala, je chlubiť sa a činu tomu smiať. Toť nejsem už ja mužom, ona je ním sama, prejde-li jej beztrestne ta troufalosť! Však ať mi bližšia je než vlastná sestra, by než celý rod, predsa jej sestra nemine los najhroznější – preto vínim teba i sestru z piklú pri tom pohrební.
Nuž zavolajte mi ju! Zrel som ju teď rečti v dome jako šílenú: a tak sa prezrádza zlé svedomie už predem u mnohých, kto vo tmách osnujú vec ničomnú. A ovšem nenávidím toho tiež, kto pričinený byv pri zlom konaní, svoj čin sa pri tom snaží okrášliť.
ANTIGONA: Chceš niečo viac než vziať a zabiť ma?
KREON: Já? Nechcem: to mi zcela postačí.
ANTIGONA: Nač váhaš teda? Nelíbi sa mi z tvých rečí nič a tiež si neprajem by sa mi niečo líbilo; a tebe protivno, čo činím ja. Však čím by som došla slávy slávnejšej než týmto, že som brata pohríbila?

(ukazuje na zbor)

Ti všichni by to isté schválili, len kedyby strach im jazyk nepútal. Byť tyranom však je vec prijemná, z mnohých príčin, tak i preto, že smie jednať i mlúviť, ako chce sám.
KREON: To vidíš len ty sama z Théb!
ANTIGONA: I ti to zrú, však mlčia pred tebou.
KREON: A nestydíš sa od nich lišiť?
ANTIGONA: Ctiť brata netreba sa styďiť.
KREON: A ten, ktorý zabil, nie je brat tvoj?
ANTIGONA: Je brat môj, z týchž rodičov ako ja!
KREON: Prečo teda prvého ctíš bezbožne?
ANTIGONA: V tom za pravdu ti nedá nebožtík!
KREON: Kedyž ctíš ako bezbožníka rovnako aj jeho!
ANTIGONA: Ne otrok, nýbrž brat zahynul!
KREON: Však hubil vlasť, a ten sa za ňu bil!
ANTIGONA: Přesto rovných práv si žiada Smrť.
KREON: Ne, dobrý nemá zlému rovný byť!
ANTIGONA: Ktož vie, zda dole platiť názor tvoj!?
KREON: I mŕtvi nepriateľ je nemilý.
ANTIGONA (prudko): Jen lásku umím zdieľať, a ne zášť.
KREON: Kedyž lásku, teda miluj – v podsvetí! Mnou žena nepovládne, koľ som živ!

The post Antigona – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kráľ Oidipus – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 14:15:32 +0000

Kniha: Kráľ Oidipus

Autor: Sofoklés

Pridal(a): Katherine, Zajíc

Sofoklés

Bol grécky aténsky dramatik, kňaz a politik. Pôsobil ako aténsky pokladník a bojoval aj vo vojne proti Samu. Jeho dramatická tvorba bola obľúbená, 18x vyhral pri slávnostiach dionýsií. Napísal pravdepodobne 123 tragédií, ale dochovalo sa ich len 7 (Král Oidipus, Elektra, Antigona). Sofoklés je tiež autorom hymnov, elégií a jedného prozaického diela.
Ide o jedno z najvýznamnejších drám klasickej gréckej tragédie. Odohráva sa na pozadí mýtu o kráľovi Oidipovi. Dráma nerieši individuálne otázky, ale naopak celospoločenské. Vyjadruje neschopnosť človeka čeliť svojmu predurčeniu. Naopak, akékokoľvek snahy vziať svoj osud do vlastných rúk smerujú k naplneniu toho predem určeného. Oidipus je potrestaný za porušenie poriadku, a to aj napriek tomu, že to bolo zcela nevedomé, a dokonca v rozpore so hrdinským racionálnym práním.

Ďalšie diela:

- Druhý diel „Thébskej trilógie“
- spolu s tragédiami Antigona a Oidipus na Kolóne

Literárne-historický kontext

Okolnosti vzniku diela

V podstate nie je zcela jasné, čo Sofokla k napísaniu tejto osudovej tragédie viedlo. Jeho život bol pravdepodobne veľmi spokojený, dosiahol mnoho úspechov aj v politickom živote.

Antika, delí sa na 3 časti:

archaické obdobie – obľúbené eposy
attické obdobie – centrom Atény
helénistické obdobie – prelínanie sa východnými (orientálnymi) kultúrami

Ďalšie autoři tohto obdobia:

- Aischylos (Oresteia)
- Sofoklés (Antigona, Elektra)
- Euripides (Médeia)

Rozbor diela:Kráľ Oidipus

Staroveká antická tragédia z 5. storočia pred Kr.

Jazyk a štýl

Časté sú rozválené a filozofujúce monológy, na druhej strane rýchla výmena replík navozuje dojem horúceho dejov, v ktorom sa hlavný aktér snaží dopátrať sa pravdy.
Jazyk tiahne k patosu a vznešenosti, dielo je písané spisovným jazykom bez použitia nespisovných výrazov a slov. Slovná zásoba je veľmi rozsiahla a využíva zastaraných slov.
Časté je používanie archaizmov, poetizmov, metafór, prirovnaní, symboliky, inverzného poradia slov atď.

Figúry:

Kéž nikdy, nikdy bozi prejasní – epizeuxis
Já sám, len sám som volal na seba – anafora
Je churavý k smrti všetok ľud – archaizmy
Vešti nám teraz, z letu ptačieho – metafory
Dnes všetkým som milý, všetci zdravia mňa – inverzné poradie slov
Otčina, zvedieť, zrak, churavý – poetizmy

Trópy:

rýchly súd má vratký krok – personifikácia
plodný otec – epiteton
Ejhle, v akú priepasť hrôzy srazila jeho sudba zlá. – perifráza

Kompozícia

Kompozičný postup je chronologický aj retrospektívny. Až neskôr je čitateľovi odhalené, čo sa stalo.

Autorský postoj

Autor sa zameriava predovšetkým na Oidipa a jeho psychickú stránku.

Vyprávačský postup

Promluvy jednotlivých ľudí; dramatický dej.

Vplyv diela

Ide o jedno zo základných diel, ktoré bolo živé aj v dobe stredoveku. Vrchol však dosiahlo až v dobe renesancie a humanizmu. Inšpiráciou sa ním nechali Seneca, P. Corneille, Voltaire…

Námiet

osud človeka, životný údel; hľadanie pravdy a zmyslu života; stinné stránky života

Téma

bezmocnosť ovplyvňovať osud a nutnosť ho prijať

Hlavná myšlienka

Toto dielo poukazuje na to, že sme bezmocní voči osudu. Napĺňa sa tým, že sa mu snažíme vyhnúť. Poukaz je tiež na vieru v človeka aj jeho zodpovednosť voči rodine a spoločnosti.

Postavy

Hlavnými postavami drámy sú Oidipus a jeho žena/matka Iokasta. Tu je protiklad ne len mužského a ženského princípu, ale aj postojov k životu. Zatiaľ čo Oidipus túži po aktívnom vplyve na neho (čo je akousi súčasťou „plánu osudu“), Iokasta prijíma život pasívne, tak ako beží, prijíma udalosti také, akými sú. Je to zcela v rozpore s Oidipovou racionalitou. S ňou krok za krokom odhaľuje hrozivé tajomstvá. Sám o sebe je tragickou postavou, ale v lítosti nad svojím osudom mu bráni práve prílišná racionalita, s ktorou pohŕdavo a takmer arogantne odvrhol hroznú veštbu. Na druhej strane nesie svoj osud statečne. Na záver totiž nespácha sebevraždu ako jeho slabá matka, ktorá sa zo zúfalstva obesí. Oidipus v istom zmysle prestáva byť voči bohom lútkou a stáva sa partnerom.

Dej a kompozícia

Veštba kráľovi Laiovi určí, že ho usmrtí jeho vlastný syn a ten sa potom ožení s jeho manželkou, svojou matkou. Preto, keď sa mu syn narodí, prikáže, aby mu prebodli nohy a pohodili ho v lese. Ale otrok, ktorý má tento čin vykonať, k nemu nenájde silu a odnese dieťa pastierovi korintského kráľa. Kráľ Polybos nemá vlastné deti, a tak prijme dieťa za svoje. Dá mu meno Oidipus (doslova „opuchlé päty“) a vychováva ho, aniž by mu cokolvek o jeho pôvode povedal. Oidipus sa však jedného dňa niečo o svojom pôvode dozvie a rozhodne sa ísť do delfskej veštirne, aby zistil pravdu o svojich rodičoch. Dozvie sa, čo mu je veštené, a aby sa veštbe vyhol, opustí svoje domnelé rodičov a vydá sa do Théb. Cestou pri potýčke nešťastnou náhodou zabije svojho otca Laia, aniž by to o ňom samozrejme vedel. Potom sa mu podarí nedaleko Théb rozluštiť záhadu Sfingy a oslobodí tak mesto od tejto nestvory, ktorá ho sužovala. Ako odmenu za tento čin dostane kráľovský trón a ruku nedávno ovdovelého kráľovnej Iokasty – svojej matky; Oidipus však nevie, že to je jeho pravá matka. Po niekoľkých rokoch postihne Théby obrovský mor. Oidipus zistí, že mor bude trvať, kým bude žiť vrah kráľa Laia, preto začne po vrahovi pátrať. Vštec mu naznačí pravdu, ale Oidipus ho v hádke vyhostí z paláca. Myslí si, že všetko pripravil jeho švagor Kreón, pretože sa chce zmocniť trónu, preto sa pohádza aj s Kreónom. Po ďalšom pátraní zisťuje, že vrahom je zrejme on sám. Keď vyslýcha muža, ktorý videl Laiovu vraždu, príde do paláca pastier. Ten prináša správu o Polybovej smrti a možnosti nástupu Oidipa na trón. Oidipus mu však vysvetlí, že má kvôli dávnej veštbe z návratu strach. Pastier mu preto prezradí tajomstvo jeho pôvodu – povie mu, že ho ako zranené, na smrť odsúdené dieťa dostal od Laiovho otroka a dal na výchovu kráľovi Polybovi. Tak sa Oidipus dozvie celú pravdu o veštbe a o tom, že sa už naplnila. Jeho matka a manželka Iokasta sa vo svojom pokoji obesí a Oidipus sa oslepí, aby nevidel následky svojej kliatby. Oidipus sa zmierí s Kreónom a za nejaký čas odíde z Théb.

Obsah

Král Oidipus je tragédia o tom, ako sa človek snaží vyhnúť svojmu osudu, ale nakoniec ho naplní práve tým, že sa mu snaží vyhnúť. Hlavný hrdina Oidipus je kráľ, ktorý sa snaží zistiť pravdu o vražde svojho predchodcu a nakoniec zistí, že vrahom je on sám. Tým sa naplní veštba, ktorá mu bola predpovedaná ešte pred jeho narodením. Oidipus sa nakoniec oslepí, aby nevidel následky svojej kliatby, a odíde z Théb.

Inšpirácia daným literárnym dielom

Filmové spracovanie – Pier Paolo Pasolini
Opera – Igor Stravinskij

Súdne spory

Sofoklés nevedl žiadne súdne spory týkajúce sa tohto diela.

The post Kráľ Oidipus – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Vládca Oidipus – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Mon, 13 Nov 2017 18:55:00 +0000

Kniha: Vládca Oidipus

Autor: Sofokles

Zaslal(a): Katherine

Sofokles

Bol to grécky aténsky dramatik, kňaz a politik. Pôsobil ako aténsky pokladník a bojoval vo vojne proti Samosu. Jeho dramatické diela boli populárne a 18-krát zvíťazil na dionýzskych festivaloch. Pravdepodobne napísal 123 tragédií, ale zachovalo sa len sedem (Oidipus kráľ, Elektra, Antigona). Sofokles je tiež autorom hymnov, elégií a jedného prozaického diela.
Je to jedna z najdôležitejších drám klasickej gréckej tragédie. Odohráva sa na pozadí mýtu o kráľovi Oidipovi. Dráma sa nezaoberá individuálnymi problémami, ale skôr spoločenskými. Vyjadruje neschopnosť človeka čeliť svojmu osudu. Naopak, akékoľvek úsilie vziať osud do vlastných rúk smeruje k naplneniu predurčeného. Oidipus je potrestaný za porušenie príkazu napriek tomu, že bol nielen úplne nevedomý, ale dokonca v rozpore s hrdinovým racionálnym želaním.

Kontext autorovej práce

Druhá časť „Tébskej trilógie“ spolu s tragédiami Antigona a Oidipus v Kolóne

Kontext

Okolnosti vzniku diela

V skutočnosti nie je úplne jasné, čo viedlo Sofokla k napísaniu tejto osudovej tragédie. Jeho život bol pravdepodobne veľmi šťastný a v politickom živote dosiahol veľa úspechov.

Antika, rozdelená na 3 časti:

archaické obdobie – populárne eposy
Attické obdobie – centrum Atén
Helénske obdobie – prelínanie s východnými (orientálnymi) kultúrami

Čitateľský denník: Kráľ Oidipus

Antická tragédia z 5. storočia pred Kristom.

Téma

osud človeka, životný osud; hľadanie pravdy a zmyslu života; tienistá stránka života

Motív

bezmocnosť ovplyvniť osud a nutnosť prijať ho

Hlavná myšlienka

Toto dielo ukazuje, že sme bezmocní voči osudu. Napĺňa sa tým, že sa jej snažíme vyhnúť. Poukazuje tiež na vieru v človeka a jeho zodpovednosť voči rodine a spoločnosti.

Postavy

Hlavnými postavami drámy sú Oidipus a jeho manželka/matka Iokasté. Kontrastujú nielen mužské a ženské princípy, ale aj postoje k životu. Zatiaľ čo Oidipus ho chce aktívne ovplyvňovať (čo je akousi súčasťou „plánu osudu“), Iokasté prijíma život pasívne, prijíma udalosti také, aké sú. To je v úplnom rozpore s Oidipovou racionalitou. Krok za krokom odhaľuje strašné tajomstvo. Sám o sebe je tragickou postavou, ale je to jeho prílišná racionalita, ktorá mu bráni ľutovať svoj osud a s ktorou posmešne a takmer arogantne odmieta strašnú vešticu. Na druhej strane nesie svoj osud statočne. Nakoniec nespácha samovraždu ako jeho slabá matka, ktorá sa zo zúfalstva obesila. Oidipus v istom zmysle prestáva byť bábkou vo vzťahu k bohom a stáva sa partnerom.

Zápletka a zloženie

Veštkyňa kráľovi Laiovi oznámi, že ho zabije jeho vlastný syn, ktorý sa potom ožení s jeho ženou, jeho matkou. Preto keď sa mu narodí syn, prikáže mu prepichnúť nohy a hodiť ho do lesa. Otrok, ktorý mal tento čin vykonať, však nenašiel silu a vzal dieťa k pastierovi korintského kráľa. Kráľ Polybos nemá vlastné deti, a tak prijme dieťa za svoje. Dá mu meno Oidipus (doslova opuchnutá päta) a vychová ho bez toho, aby mu povedal čokoľvek o jeho pôvode. Jedného dňa sa však Oidipus dozvie niečo o svojom pôvode a rozhodne sa ísť do delfskej veštiarne, aby zistil pravdu o svojich rodičoch. Dozvie sa, čo mu veští, a aby sa vyhol veštiarni, opustí svojich domnelých rodičov a odíde do Téb. Cestou počas potýčky nešťastnou náhodou zabije svojho otca Laia, samozrejme, bez toho, aby o tom vedel. Potom sa mu podarí odhaliť záhadu Sfingy neďaleko Téb a oslobodiť mesto od netvora, ktorý ho sužoval. Ako odmenu za tento čin dostane kráľovský trón a ruku nedávno ovdovenej kráľovnej Iokasty – svojej matky; Oidipus však nevie, že je to jeho skutočná matka. Po niekoľkých rokoch zasiahne Téby veľká morová epidémia. Oidipus zistí, že mor bude trvať dovtedy, kým bude žiť vrah kráľa Laia, a tak začne pátrať po vrahovi. Veštec naznačí pravdu, ale Oidipus ho v hádke vyženie z paláca. Myslí si, že jeho švagor Kreón všetko zorganizoval, pretože sa chce zmocniť trónu, a preto sa s Kreónom aj poháda. Po ďalšom vyšetrovaní zistí, že vrahom je pravdepodobne on sám. Keď vypočúva muža, ktorý videl Laiovu vraždu, do paláca prichádza pastier. Prináša správu o Polybiovej smrti a možnosti Oidipovho nástupu na trón. Oidipus však vysvetľuje, že sa bojí svojho návratu kvôli dávnemu proroctvu. Pastier mu preto prezradí tajomstvo svojho pôvodu – povie mu, že ho ako zranené, na smrť odsúdené dieťa dal kráľovi Polybovi Laiov otrok a dal mu ho na výchovu. Oidipus sa tak dozvedá celú pravdu o proroctve a o tom, že sa už naplnilo. Jeho matka a manželka Iokasté sa obesí vo svojej izbe a Oidipus oslepne, takže nevidí následky svojej kliatby. Oidipus sa zmieruje s Kreónom a po čase opúšťa Téby.

Jazyk a štýl

Časté sú zdĺhavé a filozofické monológy, na druhej strane rýchla výmena replik vytvára dojem horúčkovitej akcie, v ktorej sa hlavný aktér snaží nájsť pravdu.
Jazyk smeruje k pátosu a vznešenosti, dielo je napísané spisovným jazykom bez použitia negramatických výrazov a slov. Slovná zásoba je veľmi rozsiahla a používa zastarané slová.
Časté je používanie archaizmov, poetizmov, metafor, prirovnaní, symboliky, inverzného poradia slov atď.
Ja sám, len sám som si volal – anafora
Všetci ľudia sú usmrtení – archaizmy
Povedzte nám teraz, z vtáčej perspektívy – metafory
Dnes som ku každému milý, každý ma pozdraví – inverzný slovosled
Otčina, poznať, pohľad, churav – poetizmy

rýchly súd má kolísavý krok – personifikácia
prokreatívny otec – epiteton
Hľa, do akej priepasti hrôzy ho uvrhol zlý súd. – Perifráza

Zloženie

Kompozičný postup je chronologický aj retrospektívny. Až neskôr sa čitateľ dozvie, čo sa stalo.

Postoj autora

Autor sa zameriava najmä na Oidipa a jeho psychologickú stránku.

Postup opisu

Prejavy jednotlivých osôb; dramatický dej.

Vplyv práce

Je to jedno zo základných diel, ktoré bolo živé už v stredoveku. Svoj vrchol však dosiahla až v období renesancie a humanizmu. Inšpirovali sa ním Seneca, P. Coneille, Voltaire…

The post Vládca Oidipus – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – čitateľský denník (rozbor) (8)

Studijnysvet.sk — Fri, 21 Apr 2017 10:30:46 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Zaslal(a): BigD

LITERÁRNÝ DRUH: Dráma

Literárny žáner: tragédia

LITERÁRNE SMER / slohu: Obdobie klasickej literatúry (5.-4. Storočie pred Kristom)

ORGANIZÁCIE JAZYKOVÝCH PROSTRIEDKOV: Jazyk spisovný, plný archaizmy a knižných výrazov.

HLAVNÁ MYŠLIENKA:

Túžba po moci a s ňou súvisiace intrigy vedú ku zmaru niekoľkých životov. Antigona chce pochovať svojho brata, aj cez to, že vie, že jej hrozí trest smrti. Všetko je predurčené osudom. Otázka vyššieho zákonu pre človeka: ten od boha (morálka) alebo od panovníka?

Tematická VÝSTAVBA:

Postavy:

Antigoné: hlavná hrdinka, dcéra tébskeho kráľa Oidipa

Ismene: mladšia sestra Antigony

Kreón: brat Oidipa … nový tébsky kráľ

Haimón: syn Kreon a snúbenec Antigony

Dej:

Po vyhnaní kráľa Oidipa sa zviedol boj o moc medzi jeho dvoma synmi Eteokles a Polyneika. Tí sa navzájom zabili a moc v Tébach prebral ich strýko Kreón. Eteokles slávnostne pochoval a Polyneika nechal ležať v púšti a zakázal jeho pochovanie (za zradu Téb keď proti bratovi pritiahol s cudzím vojskom). Sestra Polyneika Antigoné to tak nemohla nechať a išla ho pochovať. Vojská jej pritom chytila a Kreón jej odsúdil na smrť, chcel s ňou však popraviť aj jej sestru Ismene. Antigoné sa jej však zriekla, podľa nej nebola hodná smrti za jej čin. Po tej Kreón Antigoné zaživa zamuroval do kráľovskej hrobky. Veštec Teiresias Kreon povedal, že jeho činy spôsobí skazu, kráľ sa vyľakal a išiel Antigoné zachrániť. Prišiel neskoro našiel ju obesenú a pod ňou svojho mŕtveho syna Haimón, ktorý Antigonu miloval. Kráľovná, matka Haimón si z žiaľu vzala život vlastnou rukou.

Kompozícia: Písané formou scenára k divadelnej hre, nijako nečlenené.

Priestor a čas: Grécko – Téby, v časoch Antického Grécka

Inscenácia: nie sú zmienky

Sociálno-HISTORICKÉ POZADIE:

klasické otrokárskej štáty, demokracia, vznik mestských štátov (Sparta), bitka pri Maratóne (490 pred Kristom), Grécko-Perzskej vojny (492-449 pr.nl.)
doba rozdelená do obdobia: 1) archaického 2) Klasického 3) helenistického 4) Doba Rímskej nadvlády
architektúra: 3 typy stĺpov-dórsky (= mužský), iónsky (ženský) a korintský (zdobený akvantovým vzorom-tvary listov)
sochárstvo: kamenné sochy- kuros (nahý mladý muž), Kórea (odetá dievča s zodvihnutým rúk), busty bohov
literatúra: vrchol gréckeho dráme (veršované dráma), na začiatku drámy prológ a na konci epilóg, časti dráme (scéna, rokovania, výstup), zásada 3 jednôt (dej plynulý v jednom mieste a počas 24 hodín), dôležitú úlohu má osud (je daný a nemenný, pripomína sa v snoch a veštbách)

AUTOR:

Sofokles, (497/496 pred Kr. – 406/405 pred Kr.) Bol starogrécky aténsky dramatik, kňaz a politik. Bol pokladníkom aténskeho námorného spolku. V roku 441/440 pred Kr. Sa stal stratégom (spolu s Perikla) vo vojne proti Samu.

Patrí spolu so starším Aischylem (Priviazané Prometheus) a mladším Euripida (Médeia) medzi najvýznamnejšie staroveké dramatiky. Napísal 123 tragédiou, ale z nich sa kompletne zachovalo len sedem, ďalej len mená a nepatrné zlomky niektorých ďalších.

Svojím prístupom zvýšil dramatickosť deja, uvoľnil z trilogické väzby a zaviedol tretieho herca (tzv. Tritagonistu). To viedlo k obmedzeniu úlohy zboru, zhustenie a skrátenie deje, čím sa zvýšila jeho dramatickosť. Vo svojich tragédiách vychádzal aj zo súdobej politickej a spoločenskej situácie, napr. V Kráľovi Oidipovi zmieňuje vtedajší mor.

Ďalšími diely sú Kráľ Oidipus, elektro a Aías

INŠPIRÁCIA TÝMTO DIELOM: Sofokles sa inšpiroval grécku mytológiu. Dodnes hraná ako opera od Jozefa poľovníckom, od Carla Orff a tiež od Iša Krejčího.

Literárna kritika: V jeho generácii môžeme len špekulovať. V dnešnej dobe je hodnotené kladne (nadčasové, aktuálny – nepísaný zákon bude v podvedomí vždy)

POROVNANIE: Téma veľké antické hrdinky spracovala bezpočetne umelcov, ale Sofokles bol prvý.

The post Antigona – čitateľský denník (rozbor) (8) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – čitateľský denník (rozbor) (7)

Studijnysvet.sk — Fri, 21 Apr 2017 09:56:26 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Zaslal(a): Krista.s

Svetová literatúra

Druh – dráma

Žáner – tragédia

Forma – napísané formou scenára (repliky, scénické poznámky, dialógy)

Kde – dielo sa odohráva okolo kráľovského paláca v starovekom Grécku

Kedy – mýtický námet z okruhov povestí o tébsky kráľovstva

Dielo je svetová literatúra, ktorá vznikla v rámci antického Grécka v atickej období (5-4 obdobie pr.n.l.)

Hlavná myšlienka – človek, ktorý zápasí s nepriazňou osudu

-generační konflikt dvoch názorov

-zákony samovládcu proti zákonom božím

Téma -pochovanie brata – napriek trest smrti, Antigonino rozhodnutie

-otázka previnenie, na koho strane je právo

Sofokles -básnik, dramatik a politik

-napísal 123 hier, ale uchovalo sa iba 7

-zaveď na scénu 3 herca

-jeho hry sa venujú morálne voľbe postáv

Jazykové prostriedky -spisovný jazyk

-monológy, dialógy, verše, archaizmy

Kniha vyšla 429-423 pred Kr.

Postavy:

Antigona – dcéra Oidipa

A nakoniec prednosť zákonu božiemu pred nariadením kráľa

-je odhodlaná a stojí si za pochovaním svojho brata

(padol v bitke, kde bojoval za stranu nepriateľskú)

-je ochotná prijať za svoj čin trest, aj keď to ako zlú vec nevidí

-kráľ ju uväzní v hrobke, keď má byť trestu zbavená vďaka Haimonovy, nájdu ju obesenú

Kreon – kráľ tébsky

-nebojí sa využiť akýkoľvek prostriedkov pre upevnenie svojej moci

-predstavy o spravodlivosti stavia nad hranice ľudskosti

-svoj čin, odsúdenie Antigony, považuje za úplne správny

-ako trest sa mu dostaví smrť jeho syna a manželky

Eurydice – Kreonova žena

-obviní Kreon za smrť ich syna

-sama si vezme život

Haimón – syn Kreona

-milenec Antigony, aj keď ich vzťah nie je úplne viditeľný, občas sa o ňom hovorí

-po zistenie, že Antigona zomrela, sa rozhodol spáchať samovraždu

Dielo je nadčasové, pretože nepísané zákony budú vždy v podvedomí ľudí.

The post Antigona – čitateľský denník (rozbor) (7) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – čitateľský denník (rozbor) (6)

Studijnysvet.sk — Thu, 20 Apr 2017 19:09:01 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Zaslal(a): Nicola

Literárny druh: dráma

Literárny žáner: Tragédia

Literárne smer, sloh: obdobie klasickej literatúry (5. – 4. stor. Pnl)

Tragédia sa odohráva v piatich dejstvách, je napísaná spisovným jazykom, chronologické usporiadanie vo veršoch a obsahuje veľké množstvo dialógov.

Postavy:

Etheoklés, Polyneikes – bratia Antigony a Ismene, synovia Oidipa; navzájom sa zabijú

Antigoné – dcéra Oidipa, snúbenica Haimón, odvážna, chce pochovať svojho brata aj za cenu smrti

Ismene – mladšia sestra Antigony, bojazlivá, bola rozhodnutá zdieľať sestrin trest spolu s ňou

Kreón – kráľ tébsky po Oidipovi; sebecký, nemilosrdný, krutý; nebral ohľady na ostatných; konal, bez myslel na následky svojich činov; myslí si, že je niečo viac než Boh

Eurydice – Kreónova manželka

Haimón – syn Kreon a Eurydice; veľmi miloval Antigonu; rešpektoval svojho otca, ale jeho rozkazy nebral vážne

Teiresias – veštec

Strážca, Zbor tébskych starcov, 1. a 2. Posol

Hlavná myšlienka: Mravný a ľudské zákony sú viac než zákony krutého panovníka, ktorý si myslí, že má vždy pravdu a nemôže sa nikdy zmýliť.

Hlavná téma: pochovaný brata aj napriek trest smrti; medziľudské vzťahy

Miesto deja: staroveké Grécko – Téby

Dej:

Po smrti kráľa Oidipa sa ujali vlády jeho synovia – Eteokles a Polyneikes. Eteokles však čoskoro svojho brata vyhnal a ten s pomocou kráľa Adrásta a ďalšími bojoval proti Tébam. Počas boja sa obaja bratia navzájom zabili. Na trón zasadol Kreón a prikázal Eteokla pochovať, kým vlastizradcu Polyneikes si hrob nezaslúžil. Mal by potravou pre divokú zver a každého, kto by ho chcel pochovať, čakal trest smrti. Antigona sa tým však nenechala zastrašiť a brata pochovala. Kreón ju nechal zaživa zavrieť do rodinnej hrobky, kde sa obesila. Keď to videl jej snúbenec Haimón, Kreonův syn, prebodol sa mečom. Až vtedy kráľ spoznal, že sa mýlil. Po Haimónově smrti sa zabila aj jeho matka Eurydice a tým končí tragický príbeh.

Literárnej histórie (orientačný zasadenie do literárneho kontextu):

staroveké Grécko
1) doba archaická, 2) doba klasická, 3) helenistická, 4) doba rímska

– Doba klasická: 500- 338 pr. N .l. ; vrcholný rozkvet Grécka; Grécko-perzské vojny; vrchol gréckeho dráme; vznik mestských štátov; divadelné hry – veršované; tragédia sa vyvinula z ľudových spevov na Dionýza

– Autori klasického obdobia: Thespis, Aischylos, Sofokles, Euripides, Aristofanes, Herodotos, Thukydides, Platón, Aristoteles, Demosthenes

klasické otrokárstva
Architektúra: 3 typy stĺpov:
- dórsky = mužský-najstaršie – hlavnej stavby archaické doby; hlavice, driek s kanelováním, ale nemal pätku
- iónsky = ženský – mal 3 časti – stĺp s jemnejším kanelováním, pätku a hlavicu (Volutová motív)
- korintský – mal tiež 3 časti, iba hlavica bola zdobená tzv. akantovými vzorom (tvar listu)
Sochárstvo: kamenné sochy; kuros, Kórea; gréckej busty bohov

Sofokles (asi 496 – 406 pnl):

básnik, dramatik
klasické obdobie
stúpenec vlády aristokracie
jeho tragédia často späté s mestom Téby
napísal asi 123 tragédiou
zachované iba 7: Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus Oidipus na kolóne, Aiás, Filoktétes, Trachňanky
zaviedol na scénu o 3 herca viac
veľká dramatickosť, zápletka, konflikt
venuje pozornosť morálne tvorbe
princíp „deus ex machina“
zásada 3 jednôt (miesta, deje, času)

The post Antigona – čitateľský denník (rozbor) (6) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – čitateľský denník (rozbor) (5)

Studijnysvet.sk — Thu, 20 Apr 2017 10:43:51 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Zaslal(a): Nis

Sofokles

Doba klasická (Atickom) 5. – 4. stor.p.n.l.
Zlatá doba Atén
496-405 p.n.l.
Napísal celkom asi 120 drám, podo bolo vybraných len 7 tragédií
Viac ako 20 krát získal svojimi tragédie pri dramatickom závode aténskom prvú cenu
Ďalšie tragédie: Kráľ Oidipus, Aios, Trachýňanky, Sliediče …
Ďalšie autori: Aischylos, Euripides, Aristofanes

Hlavná tematika

Pochovania brata aj napriek trest smrti
Medziľudské vzťahy

Text

Dej sa odohráva v antickom Grécku
V Tébach pred kráľovským palácom

Postavy

Antigona – dcéra Oidipa, odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím, zodpovedná za svoje činy
Ismene -mladší sestra Antigony, snaha odpútať sestru od činu, má ju veľmi rada
Polyneikos -mŕtvy brat Antigony
Eteokles -mŕtvy brat Antigony, riadne pochovaný
Kreon -tébsky kráľ, Antigonin strýko, nemilosrdný
Euridika -žena Kreonta
Haimón -ich syn, miloval Antigonu, zabil sa kvôli svojej láske

Dej

Boj o trón medzi Oidipovými synmi Polyneika a Eteokla skončí smrťou oboch. Ich nástupcu, strýko, nový tébsky kráľ Kreon dal Eteokla pochovať so všetkými poctami ako obhajca vlasti, kdežto Polyneika pochovať zakázal. Sestra oboch, Antigona nedbala Kreonova zákazu, ktorý odporoval zákonom božím, a ani dohováranie svojej sestry Ismény. Pochovaci obrad chápe ako mravnú povinnosť, posvätnú službu mŕtvemu bratovi. Byla pristihnutá pri čine, za trest smrti jej zaživa zamurovali v skalnej hrobke. Na naliehanie Kreonova syna, Haimón, ktorý Antigonu miloval, a pod vplyvom výstrahy slepého veštca Teiseria bol zákaz odvolaný a Antigona mala byť osvobozena. Bolo však neskoro, v hrobke sa obesila. Zoufalý Haimón aj jeho matka Euridika spáchali samovraždu.

Jazykové prostriedky

Napísané spisovným jazykom vo veršoch
Zastaraný jazyk typický
archaizmy
Veľké množstvo dialógov
Sú tu básnické prostriedky (gradácie, kontrasty, personifikácia, inverzie, metafory, prirovnanie)

Literárny druh: dráma

Literárny žáner: tragédie

Časová kompozície diela: dej je napísaný chronologicky, ide plynule za sebou.

Dôvod

Morálne voľba (neuposlúchnutie Vladárova rozkazu, pomsta)
Presvedčenie o neporušiteľnostiodvekých zákonnú – kto neuposlúchnu, zomrú)
Vychádza z Homérových príbehov, kedy kráľ Agamemnon, veliteľ gréckeho vojska obetuje svoju dcéru Ifignii kvôli dobrému vetru, jeho žena mu to neodpustí, po desiatich rokoch, sa kráľ vráti a ona ho zavraždí

Funkcia

Spoločenská (rieši význam panovníckej moci proti nepísaným morálnym zásadám, kedy tu vyhrávajú morálne zásady, a že rokovania z vlastného rozumu nemusí byť vždy správne)
Výchovná (autor poukazuje na tie správne hodnoty, ktoré by mal človek dodržiavať)
Zábavná a náučná funkcie (pobaviť a ukázať, ako vyzeral život v antike a význam božstiev na civilizáciu)

The post Antigona – čitateľský denník (rozbor) (5) appeared first on StudijnySvet.sk.

Antigona – čitateľský denník (rozbor) (3)

Studijnysvet.sk — Wed, 19 Apr 2017 23:30:30 +0000

Kniha: Antigona

Autor: Sofokles

Zaslal(a): Susan6.6

A) Literárna teória

Literárny druh: dráma

Literárny žáner: tragédia

Literárne smer, sloh: obdobie klasickej literatúry (5. – 4. storočí pnl)

Obdobie klasickej literatúry (5. – 4. storočí pnl)

základy aténskej demokracie (súd), vrchol gréckeho dráme, vznik mestských štátu
prvý dramatik – Thespis- 6. storočia p.n.l.
vytvára zárodky prvého drámy
divadelné hry – veršované
tragédia sa vyvinula z ľudových spevu na Dionýza
žánre drámy: komédia, tragédia, činohra, veselohra, fraška, muzikál, satirické dráma (paródia na tragédiu)
na začiatku dráma: prológ, na konci: epilóg
časť dramatu- scéna, rokovania, výstup
dôležitá úloha: osud – je nám daný, nemenný, pripomína sa pomocou veštieb, snov
zásada troch jednôt – dodržiavanie času, miesta a deje (v jednom prostredí, počas 24 hodín, dej plynulý)

Obsah literárneho diela:

postavy:

Antigona:

milujúci, odvážna, stojí si za svojím rozhodnutím a nenecháva sa prehovoriť
nevzdáva sa a nebojí sa prekážok, je si vedomá zodpovednosti za svoje činy

Ismene:

sestra Antigony
snaží sa sestru od činu odpútať, veľmi sestru miluje, bez sestry nechce žiť, stála pri nej

kráľ Kreón:

veľmi krutý, nemilosrdný, nechápal city svojho syna, nebral na nikoho ohľady
neuvedomoval si následky svojich činov
vývoj postavy: na začiatku sa považuje za zvrchovaného vládcu, proti ktorého príkazom nezmôžu nič ani bohovia. Po smrti jeho najdrahšie mu ale dochádza, že on je samotná figúrka a každé povyšovanie sa nad bohmi ho príde veľmi draho

Haimón:

snúbenec Antigony
syn Kreon
nebral vážne otcovej rozkazy
miloval Antigonu tak, že bez nej nedokázal žiť

Erydíké: žena Kreon

Teiresias: veštec

Polyneikus, Eteokles – mŕtvi bratia Antigony

Prvý posol, druhý posol, strážcovia, strážcovia

Dej, kompozície:

Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes sa po otcovej smrti dali do sporu o trón. Eteokles sa spojil s Kreon a Polyneika vyhnal. Polyneikes si našiel spojencov v cudzine a vypravil sa s cudzím vojskom proti rodnému mestu. Oba bratia navzájom v boji zahynú, kráľom sa stáva Kreón.

Mŕtvolu Polyneika nechali Theban z Kreónova príkazu nepochované, pretože sa dopustili vlastizrady. Oidipova dcéra Antigona sa však rozhodne mŕtveho brata pochovať. Kedyže je Antigona privedená pred kráľa, verejne obhajuje svoj čin a nenecháva sa zastrašiť ani smrtí. Kreón nariaďuje, aby bola Antigona zaživa zamurovaná do kráľovskej hrobky. Vzápätí prichádza ku kráľovi veštec a oznamuje, že sa bohovia na Kreon nahnevali a žiadajú ho, aby odvolal svoj krutý trest. Rozhodne sa teda vrátiť Antigone slobodu, ale keď príde ku hrobke nájde Antigonu obesenú. Nasleduje zúfalá smrť Antigonina snúbenca Haimón a vzápätí aj jeho matky. K smrti zarmútený Kreón žiada bohmi a zbavenie života.

dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Thébach za vlády Kreon
expozície: – v Aténach sa navzájom zavraždia dvaja bratia
kolízie – Kreon tvrdí, že prvý z Antigoniných bratov bol hrdina a zaslúži pohreb so všetkými poctami, zatiaľ čo druhý nie à to sa nepáči Antigone, ktorá chce aby obaja bratia boli pochovaní
kríza – Antigona neposlúchne kráľov rozkaz a brata pochová – Kreón ju nechá uväzniť v jaskyni, kde spácha samovraždu
peripetie – Problém je, že Antigona bola snúbenicou Haimón. Haimón sa ju pokúša zachrániť. Ale keď príde do jaskyne a vidí mŕtve telo tak sa prebodne. Tento čin vidí aj sám kráľ Kreón. Smutný sa vracia do svojho paláca, kde všetko oznámi svojej žene. Tá sa odíde pomodliť a tiež sa prebodne.
katastrofa – Kráľ si nenechal poradiť ani od veštca ani od časti zboru a dopláca na to smrťou všetkých svojich blízkych, ktorí umierajú za jeho zločiny.
zbor je takým rozprávačom, posúva dej a je aj radcom kráľa

Téma a motívy:

Antigona chce pochovať svojho brata, aj cez to, že vie, že jej hrozí trest smrti
predurčenie osudom

Význam oznámení, hlavná myšlienka:

čo je vyššieho pre človeka, zákon daný bohmi (morálka), alebo zákon daný panovníkom?
nadčasovosť: „A nepripúšťam, že by zákon ten či ten, vydaný tebou, človekom, smel platiť viac, než napísaný a nevyvrátený večný poriadok. Len to sú totiž pre mňa platné zákony, a tie sa nezrodil včera alebo dnes, sú z hlbín času, do ktorých nikto nedozri. „

B) Literárna história (orientačné zasadenie do literárneho kontextu):

V klasických otrokárskych štátoch je patriarchálne otrokárstva nahradené otrokárstvom klasickým. Klasické otrokárstva sa od toho patriarchálneho líši tým, že otroci už nepracujú len u svojho patriarchu, ale pracujú vo všetkých výrobných odvetviach ľudskej činnosti (remeslách) a tiež v administratíve
Delené do dôb: 1) doba Archaická, 2) doba klasická, 3) doba helenistická, 4) doba rímskej nadvlády
vznik mestských štátu napr.: Sparta
Grécko-Perzské vojny (492-449 pnl)
Bitky napr.: Bitka pri Maratóne (490 pnl), bitka pri Salamíne (480 pnl),
architektúra: 3 typy stĺpov: 1) dórsky = mužský-najstarší- hl. stavby archaické doby; hlavice, driek s kanelováním, ale nemal pätku 2) iónsky = ženský – mal 3 časti – driek s jemnejším kanelováním, pätku a hlavicu (tu Volutová motív) 3) korintský- mal tiež všetky 3 časti, iba hlavica bola zdobená tzv. akantovym vzorom (tvar listu)
sochárstvo: kamenné sochy, najčastejšie typy archaického sochárstva sú kuros (znázorňujúci nahého mladého muža), a Kóreou (socha odeté dievčatá do voľných splývajúcich šiat s ostrými záhybmi as jednou rukou zodvihnutým), gréckej busty bohov …

Autor:

pochádzal z bohatých pomerov
na javisku sa prvýkrát objavil v roku 470 pnl
pôvodne vystupoval sám ako herec – mal slabý hlas, preto musel javisko opustiť
v roku 468 p.n.l .porazil Aischyla v súťaži dramatikov
bol veľmi náhly dramatik
jeho dramatické dielo obsahovalo asi 120 hier, zachovalo sa však iba 7 kompletných tragédiou (Aiás, Antigona, Oidipús kráľ, Elektra, Tráchíňansky, Filoktétes a Oidipús na kolónu)
nepísal tradičné dejové zviazané trilógie, ale jednotlivé drámy à zdramatizovala deje
morálne voľba postavy
zavádza tretí herca na scénu a tiež maľované dekorácie
presvedčenie o neporušiteľnosti odvekých zákonov: tí, ktorí sa chcú vyhnúť osudu sú potrestaní a s nimi celé ich rodiny

The post Antigona – čitateľský denník (rozbor) (3) appeared first on StudijnySvet.sk.