📝 Život

Ota Pavel, vlastným menom Otto Popper, sa narodil v Prahe v židovskej rodine. Jeho otec Leo Popper bol obchodný cestujúci a matka Hermína domáca. Mal dvoch starších bratov, Huga a Jiřího. Detstvo prežil v Buštěhrade, kde získal lásku k prírode a rybárčeniu, ktoré sa stali hlavnými témami jeho neskoršej tvorby. Počas druhej svetovej vojny bola celá rodina okrem otca deportovaná do koncentračných táborov. Ota Pavel prežil Terezín a Auschwitz. Táto traumatická skúsenosť výrazne ovplyvnila jeho psychiku a neskôr sa prejavila v jeho tvorbe, hoci priamo o vojne nepísal. Po vojne sa vrátil do Prahy a začal pracovať ako športový redaktor v Československom rozhlase a neskôr v časopise Stadion. Jeho reportáže a poviedky zo sveta športu si rýchlo získali obľubu čitateľov vďaka svojmu pútavému štýlu a ľudskému pohľadu na športovcov. V 60. rokoch začal publikovať aj poviedky s autobiografickými prvkami, v ktorých sa vracal k spomienkam na detstvo a rodinu. Jeho prvá kniha, Smrť krásnych srncov, vyšla a okamžite sa stala bestsellerom. Nasledovali ďalšie úspešné knihy ako Syn človeka, Zlatí úhori a Pohár od Pánaboha. V nich s láskou a humorom opisoval zážitky z detstva, rybárčenie s otcom a stretnutia s pozoruhodnými ľuďmi. V 70. rokoch sa uňho prejavila duševná choroba, ktorá ho prinútila stiahnuť sa z verejného života. Napriek ťažkému osudu a boju s chorobou zanechal Ota Pavel po sebe bohaté literárne dielo, ktoré si dodnes uchováva svoju popularitu a čitateľov oslovuje svojou úprimnosťou, ľudskosťou a láskou k životu. Jeho knihy boli preložené do mnohých jazykov a niektoré boli aj sfilmované. Jeho príbehy sú plné optimizmu a viery v dobro, aj napriek ťažkostiam, ktoré sám prežil. Jeho postavy sú často obyčajní ľudia s ich radosťami a starosťami, s ktorými sa čitatelia ľahko stotožnia. V jeho tvorbe sa prelínajú humorné aj dojímavé momenty, čo jej dodáva na autentickosti a hĺbke. Aj keď sa jeho život skončil predčasne, jeho dielo žije ďalej a stále inšpiruje nové generácie čitateľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Ota Pavel je považovaný za majstra poviedky. Jeho štýl je charakteristický jednoduchým, ale zároveň poetickým jazykom. Často používa hovorové výrazy a dialekt, čo dodáva jeho príbehom na autentickosti. Vyniká v opisovaní prírody a atmosféry, jeho texty sú plné živých obrazov a detailov. Jeho humor je jemný, často s melancholickým podtónom. Dôležitým prvkom jeho tvorby je aj autobiografický prvok, ktorý dodáva jeho príbehom na hĺbke a osobnosti. V jeho dielach sa často prelínajú realita a fantázia, čo vytvára jedinečný svet plný snov a spomienok. Jeho štýl je ľahko čitateľný a zrozumiteľný, no zároveň nesie hlboké posolstvo o ľudskosti, láske k životu a dôležitosti rodinných väzieb.

👥 Literárni súčasníci

Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Obsluhoval jsem anglického krále), Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Milan Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia), Josef Škvorecký (Prima sezóna)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Ota Pavel (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Ako som stretol ryby

Autor: Ota Pavel

Přidal(a): lachtan

Ota Pavel (1930 – 1973)

Narodil sa v Prahe ako tretí, najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera. Veľmi sa zaujímal o šport. Počas druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v Buštěhrade na Kladensku. Mladý Ota krátko pracoval aj ako baník. Po skončení vojny sa vrátili živí jeho bratia aj otec. Absolvoval obchodnú a jazykovú školu, ale maturitu zložil až v roku 1960 na Strednej škole pre pracujúcich.

Pri zimnej olympiáde v Innsbrucku (1964) u neho prepukla vážna duševná choroba (zrejme maniodepresivná psychóza), v dôsledku ktorej sa pokúsil podpáliť statek nad Innsbruckom. Kvôli tejto chorobe odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku. Niekoľkokrát pobýval v psychiatrických liečebniach a zomrel predčasne na srdcový infarkt vo veku nedokončených 43 rokov v rodnej Prahe. Je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach vedľa svojho otca.

Dielo

• Ota Pavel preslávil knihami dvoch typov – poviedkami so športovou tematikou a poviedkami z kraja svojho detstva – Křivoklátska. K miestam okolo pravidelného prievozu v Luhu u Branova, hospôdky U Rozvědčíka a okolo kouřimeckého prievozu. K rieke Berounce a rybolovu mal silný citový vzťah, a to sa v jeho poviedkach plne odrazilo. Možno preto sa dnes hovorí o týchto miestach ako o kraji Oty Pavla.
  Nejdriv vychádzajú knihy zo športového prostredia:
  Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampaňského, Cena víťazstva, Pohár od pánaboha, Syn celerového kráľa.
• Piata kniha športových príbehov – Pohádka o Raškovi vychádza až po jeho smrti v roku 1974.
• V roku 1971 vydali v Československom spisovateľovi prvú autobiografickú knižku – Smrť krásnych srnček.
• Druhá vychádza až roku 1974 v Mladé fronte a volá sa Jak jsem potkal ryby .
• Okrem slávnych poviedkových kníh je Ota Pavel autorom rozhlasovej dramatizácie svojej poviedky Omyl televíznych scenárov, Kladno háže, Alfréd Jindra, Pohár za prvú poločas a filmového scenára Posledná etapa . S Arnoštom Lustigom napísal predmluvu k fotografickej publikácii Tretia celoštátna spartakiáda, je autorom úvodu k fotografiám Viléma Heckela Hory a ľudia. Je zastúpený v knihe O rybároch a pre rybárov.
• Po smrti O. Pavla vyšla celá rada výberov z jeho diela. Medzi tie najlepšie patria: 1977 Fialový poustevník, 1985 Zlatí úhoria, 1989 Výstup na Eiger, 1994 Jak šiel tato Afrikou.

Rozbor: Ako som stretol ryby (1974)

Literárna forma, druh a žáner:

• Próza, epika, súbor poviedok.

Myšlienka diela:

• Odpojiť sa od starostí a problémov a myslieť na prírodu, na detstvo a na okamihy, ktoré dávajú životu zmysel a pohladí na dušu.

Námet:

• Kniha je osobitým druhom autobiografie. Vznikla v posledných rokoch jeho života, ktorý predčasne skončil roku 1973, a vyšla posmrtne nasledujúceho roku. Je rozdelená na tri oddiely nazvané Detstvo, Odvážny mladý muž a Návraty, ktoré majú dohromady viac ako dvadsať kapitol.
• Väčšina dejov sa týka rybárčenia; vypovedá o autorovom vzťahu k rybám, riekam a prírode.

Motívy:

• Sumec, hostinec, griotka, kožuch, šaty.

Kompozícia:

• Chronologická kompozícia
• Text rozdelený na odseky.

Vyprávač:

• Vyprávanie v ich-forme
• Vyprávačom je Ota Pavel vzpomínajúci na svoje detstvo = personálny vyprávač
• Prevádza pásmo vyprávača (nad priamou rečou), dialóg tatíka a hostinského

Znaky:

• Súbor autobiografických poviedok z autorovho mládia, ktoré majú spoločnú záľubu v lovení rýb a láske k prírode, ktorá autora sprevádzala odmalička až do smrti
• Jazyk hovorový

Postavy

• Hlavná postava:
• • Ota Pavel – Žid, milovník prírody, rybár
• Vedľajšie postavy:
• • Hugo, Jiří – starší bratia Oty, tiež vášniví rybári
  • Tatínek – Žid, rybár
  • Maminka Herma – nežidovského pôvodu
  • Prošek – strýko Oty
  • Záruba – porybný, hodný človek, ale hrá na zlého, aby mal pokoj od Nemcov
  • Dlhý Honza – kamarát Oty, pekný, má úspech u žien
  • Boleslaw Romanowski – Poliak, bol veliteľom ponorky počas vojny, veľmi statočný

Časopriestor:

• Príbeh sa odohráva vo stredných Čechách, v Buštěhrade; v dobe života Oty Pavla (od druhej svetovej vojny).

Obsah (dej) diela:

Otov tatínek je vášnivý rybár, čomu sa naučí aj jeho synovia. Najmladší Ota je ale bratmi odstrkovaný. Strýko Prošek mu hovorí Prdelka. Ota si myslí, že ho nemá rád. Strýko mu však zhotoví prvú prút a Ota chytí svoju prvú rybu. Starší bratia ho vezmú medzi seba. Všetci chodia rybáriť, Ota najradšej do Starého rybníka v Buštěhrade.
Keď vypukne vojna, otec a dvaja starší synovia sú odvedení do koncentračných táborov. Ota je malý, preto ho neodvedli. Zostáva sám s maminkou a aby sa uživili, chodia pytlačiť k rybníkom. Jedného dňa je pričinený a hrozí mu veľké nebezpečenstvo; uteká. Chytne ho porybný Záruba a Ota si myslí, že ho chce zbiť alebo zabiť. Porybný mu však povie, aby hodne kričal, aby si Nemci mysleli, že je bitý. Vo skutočnosti mu však nič neudelá a vlídne s ním zachádza.

Keď Hugo odchádzal do koncentrák, poradil Otovi, že vo Koníčkovickom mlyne je jeden starý kapor. Hugo totiž dávno slúžil v tomto mlyne a kapra schoval na miesta, kde nie je vidno. Ota sa teda vydá na cestu a príde do mlyna. Mlynár mu povie, že v jeho rybníku nič neuloví. Ale ak už niečo uloví, je to jeho. Ota nájde starého kapra, spolu s mlynárom ho vyloví, ale mlynár mu ho seberie a Ota musí ísť domov s prázdnou. Po vojne sa Jirka, Hugo aj tatínek vrátia z koncentrákov. Ota je už mladý muž, ale stále miluje prírodu, rybníky, rieku Berounku, ako keď bol malý chlapec. S kamarátom Dlhým Honzom prejíždia Vltavu na kánoi. Dlhý Honza sa od Oty naučí rybáriť. Zažijú spolu mnoho dobrodružstiev, dostanú sa do mnohých neprijemných situácií, ale zo všetkých šťastne vyviaznú, hlavne vďaka Honzovej výrečnosti a fľaši Becherovky, ktorou je možné uplatiť aj hliadku vod.

Ota v dospelosti hodne cestuje a rybári po celom svete. Napríklad sa vydá na ryby v ponorke. Tam spozná pana Romanowského, ktorý ho sprevádza. Pan Romanowski sa mu zdá ako „kancelárska myš, z ktorej urobili postupom času a protekcie admirála“, ale neskôr zistí, že to bol veľmi statočný bojovník počas vojny a ľutuje, že sa tak unáhlil, keď si o ňom myslel zlé veci. Ota sa ožení s Verou a vydajú sa do Bulharska k Čiernemu moru. Tam Ota poprvé loví dravé ryby palamidy.
Keď už sú všetci bratia ženatí a v strednom veku, jazdia spolu na ryby a užívajú si pohody. Bratia si medzi sebou báječne rozumejú, aj keď si niekedy trochu vzájomne závidia, keď niekto uloví väčšiu rybu. Jirkovi sa podarilo chytiť jeho životný úlovok, obrovského kapra, ktorým sa chlúbil všetkým známym. Bol na seba veľmi hrdý.

Ota chce urobiť svojmu tatínkovi radosť k narodeninám. Vie, že tatínkovým snom je uloviť zlaté úhoria. To sú malé úhorie, ktoré sa vyskytujú vo veľkom počte. Otovi sa podarí zlaté úhoria uloviť, nechá ich vyudiť a dá ich tatínkovi ako predkrm svätečného narodeninového jedla. Tatínek sa rozplače radosťou, ale keď do úhoria kúsne, zistí, že je presolené. Ota si však nikdy neuvedomil, ako mu bol tatínek vďačný a ako na neho bol hrdý. Tatínek nalovil postupne jedenásť úhorí a všetky pripravil na másle pre Ota. To bola odmena za jeho darček. Potom zomrel.
Ota Pavel trpel duševnou chorobou. Na zimnej olympiáde v Innsbrucku zapálil sedliacke stavenie. Strávil päť rokov v liečebni pre duševne chorých. Rád vzpomínal na svoje detstvo, na vodu, na ryby, na prírodu…

Citácia

„Vrátil som sa a našiel maminku stále u tých hŕbkov. Ruce mala zaborené v hromade hŕbkov a po tvári jej tekli slzy. „Prečo plačeš, maminko?“ „Keď je veľa húb, bude vojna!“ „To je poviera, maminko.“ „Hovorila to teta Karolína. Pred prvou svetovou vojnou prý takto tiež rástli. Tisíce bielych húb. A potom bola skoro bieda a núdza.“ Ďalší rok nás zobrali Nemci.“

The post Jak jsem potkal ryby – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Smrť krásnych srncov

Autor: Ota Pavel

Pridal(a): Studijni-svet.cz

Smrť krásnych srncov je zbierka krátkych autobiografických poviedok. Autor opisuje vzpomienky dieťaťa predovšetkým na tatíčka Lea a jeho zážitky. Poviedky zo všedného života sú plné radostí, ale aj starostí a strastí židovskej rodiny.

Ota Pavel (1930 – 1973)

Vplyv na dané dielo: 

• Osobné skúsenosti z detstva (židovská rodina, príroda, zážitky z vojny, tragédia Lidíc a podobne…), vplyv režimu -> cenzúra -> kontrola diel -> do druhého vydania sa už nedostala poviedka Prasa nebude!

Vplyv na tvorbu: 

• Povolanie športového redaktora -> diela so športovou tematikou (Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampanského)

Ďalšia tvorba:

• Ako som stretol ryby – autobiografická zbierka poviedok, Syn celerového kráľa (1972) – 16 poviedok o slávnych športovcoch, Rozprávka o Raškovi (1974) – „športové rozprávky“ , a mnoho ďalšieho // Posmrtne vydaná tvorba : Fialový pustovník (1977), Zlatí úhoria (1985) -> rozšírené vydanie 1991 -> navyše Beh Prahou + Prasa nebude!, Omyl a iné poviedky (1995), a ďalšie.

Spoločensko-historické pozadie autora

• česká lit.: 1968 – 1989

Politická situácia:

• Obdobie po potlačení pražskej jari -> duch konsolidácie a normalizácie, prejavy proti odporu proti okupácii tvrdo potlačili -> vlna emigrácie, obeť študentov Palacha a Zajíca, v čele KSČ Gustáv Husák -> na pokyn SSSR politické čistky, personálne zmeny v zamestnaní. V 80. rokoch SSSR vnútorné problémy -> vplyv oslabil -> posilnenie opozičného hnutia -> manifest Niekoľko viet. režim nehodlal ustúpiť -> tvrdý zásah proti študentskej demonštrácii 17.11. 1989 -> celoštátná vlna odporu -> pád komunizmu -> nenásilná cesta – nežná revolúcia

Spoločnosť:

• Pocity sklamania a rezignácie, ,,nespoľahliví“ ľudia museli opustiť stranu, armádu + personálne zmeny vo školstve, vede i kultúre -> občianska iniciatíva Charta 77 (prehlásenie poukazujúce na porušovanie ľudských práv a slobôd), odpor k režimu

Umenie:

• Architektúra – úpadok -> panelákové sídliská, neofunkcionalizmus ( Kongresové centrum Praha -> stranícke zjazdy KSČ ) Maľiarstvo – oficiálny socialistický realizmus Sochárstvo – pomníky funkcionárov Hudba – Karel Svoboda + nová generácia (Kotvald), piesňačkári – Nohavica

Literatúra:

• Normalizácia -> Proreformný Zväz českých spisovateľov rozpustený -> nový plne oddaný KSČ. Dosiaľ literárne časopisy zakázané a nahradené Literárnym mesačníkom (oficiálny časopis ,,obrodeného“ zväzu spisovateľov). Tri vetvy publikovania 1) Domáca oficiálna 2) Domáca samizdatová 3) Zahraničná (exilová). Rozdiel medzi vetvami nebol tak veľký -> napríklad niektorí autori vydávali vo všetkých alebo po cenzúrnej úprave ako oficiálni (Hrabal, Seifert). Veľkými nákladmi prorežimní básnici – Karel Sýs, Josef Peterka. S obmedzením vydávali napríklad B. Hrabal, L. Fuks alebo V. Páral. Tlak režimu silne obmedzoval slobodu písania -> niektorí autori volili únikové témy (príroda, rodina, erotika). Väčšina zakázaných autorov publikovala v samizdate -> strojopisná edícia Petlica, ďalej edícia Kvart alebo Expedícia (zal. Václav Havel + J. Lopatka).Edície so žartovnými názvami: Mozgová mrtvica, Jitrnica, Popelnica. Mnoho autorov v 60. rokoch emigrovalo -A. Lustig, J. Škvorecký, V. Linhartová. V 70. rokoch potom odišli: Milan Kundera, J. Kolář, Pavel Kohout a ďalší. Niektorí autori založili v zahraničí nakladateľstvá a vydávali zakázaných autorov – najslávnejšie nakladateľstvo Sixty-Eight Publishers ( Škvorecký so ženou Z. Salivarovou – Kanada). Zvláštne miesto v literatúre zaujal underground -> autori stáli úmyselne na okraji spoločnosti -> perzekúcia undergroundovej kapely The Plastic People of the Universe -> prehlásenie Charty 77. Vývoj stagnoval, len rozvoj bytového divadla (v bytoch disidentov so zakázanými autormi- napr. Landovský ). Normalizácia v slovenskej literatúre v miernejšej forme, keď perzekúcia nebola tak ostrá. V 60. rokoch bol povolený z básnikov napríklad Jiří Žáček, zakázaní boli J. Seifert, O. Mikulášek, J. Skácel. V próze mohli publikovať V. Páral, B. Hrabal alebo O. Pavel -> venovali sa únikovým témam. Medzi zakázaných autorov tu patril napríklad Pavel Kohout alebo Slovák Dominik Tatarka. V emigrácii boli dôležití J. Škvorecký a Milan Kundera. Významní predstavitelia drámy boli V. Havel a P. Kohout.

Rozbor diela: Smrť krásnych srncov

• 1971- 1.vydanie, 1973 – 2.vydanie

Všeobecná charakteristika literárneho diela

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: súbor poviedok
• Literárny smer: 2. polovica 20. storočia (po roku 1945)

Organizácia jazykových prostriedkov (próza) 

Slovná zásoba:

• Spisovná čeština – vyprávanie Oty, všeobecná čeština/hovorová (…jděte do prdele s takovým zázrakem) – reč otca a ďalších, hantýrka židovských obchodníkov, cudzie slová (Made in Sweden)

Štylistická charakteristika textu:

• Príbehy sú vyprávané jednoducho a chronologicky (občas aj retrospektívne)
• Významové skratky ( Lidická tragédia: ,,My sme videli Lidice horeť, my sme slyšeli Lidice cez kopec kričať, ja chodil s Příhodou do školy a najednou bolo jeho miesto v lavici zúfale prázdne.“ )
• Bohaté metafor
• Citová zabarvenosť -> humor a satira, ale aj smútok a nešťastie (hlavne počas 2. sv. vojny)
• Častá priama reč (vynechané vetné uvozovky)
• Vzpomienková próza -> vzpomína melancholicky Oto na odchod svojho idealizovaného detstva
• Vyprávanie, ale aj četné popisné pasáže (prírody) -> líčenie (lyrizovaná próza)

Tematická výstavba

Vyprávač:

• Ich forma (Ota), Er forma (o tatíčkovi)

Doba dej:

• 1. polovica 20. storočia (obdobie okolo a počas 2. svetovej vojny)

Miesto dej:

• Čechy – predovšetkým Praha, Buštěhrad, Křivoklátsko a oblasť Berounky

Postavy:

• Vyprávač – Vypráva malý Ota Popper/Pavel
• Tatíček Leo Popper/Pavel – Hlavnou postavou poviedok, narodil sa v Buštěhrade, veľmi schopný a charizmatický obchodný cestujúci, so zmyslom pre humor, snílek, vášnivý rybár, Žid.
• Mamička Herma (Hermína) Popperová/Pavlová  – Narodila sa v Kročehlavoch, hodná a tolerantná manželka Lea. Neúspešne sa snažila tatíčka skrotiť. Túžila isť k moru do Talianska, Češka.
• Strýko Prošek –  spolu s jeho vlčiakom Holanom boli veľmi úspešní pytliaci, Popperovci k nemu často jazdili.
• Hugo a Jiří – Otove staršie súrodenci, boli poslaní do koncentračného tábora.
  Bambas – tulák, vedel chytať ryby všetkými dovolenými aj nedovolenými spôsobmi, Otovi sa páčil jeho spôsob života

Dej zbierky:

Najdrahšia vo strednej Európe

Mamička každý rok túžila isť do Talianska k moru, ale tatíček Leo jej vždy povedal, že nemajú peniaze. V popredí jeho záujmu totiž stálo obchodovanie pre značku Elektrolux a rybárenie, ktoré jedného dňa vyústilo k rozhodnutiu kúpiť rybník. Tatíček šľachtil rybník opravdu dlho a márne. Až v Kročehlavoch za ním prišiel jeho známy doktor Václavík, ktorý mu ponúkol rybník plný rýb. Šli sa teda pozrieť a doktor hodil žemľu do vody. Za chvíľku sa vynoril kapr, ktorý mal 6 kilo. Tým bolo hotovo a tatíček zajel za všetkými úsporami. Mamička prosila, aby rybník nekupoval, ale tatíček mal jasno a rybník kúpil. Tatíček od tej doby žiaril a mal radosť ako mu kapre rastú. Nastal jeseň a prišiel výlov rybníka, rodičia si vzali voľno, tatíček si zjednal pomoc rybárov a prišlo sa tak isť plno známych. Keď bol rybník vypustený, zistilo sa, že bol prázdny. Bol tu len jeden známy kapr, ktorý vážil 6 kilo. Tatíček si všetko chcel vyriešiť boxerským spôsobom, ale našťastie ho to prešlo. Ten deň mala rodina najdrahšiu večeru vo strednej Európe. Uplynula rada rokov a pan doktor Václavík chcel od tatíčka kúpiť ledničku. Ten sa hneď rozhodol mu podvod oplatiť. Domluvil sa so skladníkom, aby natrel starú ledničku, vyndal z nej vnútro a vložil do nej mramorovú dosku, čo sa panu Václavíkovi tak páčila. Ten sa potom veľmi divil, ale tatíček mu vysvetlil, že kúpil ledničku bez vnútria ako tenkrát on rybník bez vnútria. Tak mal doktor najdrahšiu kráľikárňu v celej strednej Európe.

Vo službách Švédska

Tatíček Leo pracoval u švédskej firmy Elektrolux, kde predával ledničky a vysávače. Práca mu šla veľmi z ruky, pretože sa mu tuze páčila Irma, manželka pana riaditeľa Korálka. Ten bol veľmi bohatý, mal americké auto, vilu a dokonca aj vlastnú stajňu Frako. Tatíček sa preto rozhodol, že si ju získa tým, že sa stane najlepším predavačom na svete. Mamička o tejto tajnej láske vedela, ale príliš sa neznepokojovala, pretože vedela, že má rovnaké šance ako zdolať Mount Everest. Leo sa brzo vďaka svojim obchodným dovednostiam skutočne stal majstrom republiky u firmy Elektrolux. Vďaka úspechom celá rodina žila ohromne blaho. Tatíček sa začal draho obliekať, kúpil si americké auto a chodil aj k jednému z najlepších holičov v Prahe. Brzy sa stal dokonca majstrom sveta. Až vtedy si uvedomil, že aj keby predal vysávač Pánu Bohu, u Irmy nemá ako obchodný cestujúci šancu. Náhodou sa spriatelil s věhlasným maliarom Nechlebou. Najprv nevedel, že ide o umelca, ale neskôr sa rozhodli využiť ich známosti a vystúpiť vo spoločnosti o stupienok vyš a tiež ho chcel presvedčiť, aby namaloval Irmu a tým si ju získal. Korálek zasa túžil chlúbiť sa, že jeho ženu maloval Nechleba. Bol to ťažký úkol, pretože maliar nemaloval ženy, len raz do roka Lukréciu. Keď už sa to tatíčkovi po dlhej dobe skoro podarilo a Irma stála pred maliarom, Nechleba povedal, že ju maliovať nebude. Pan i pani Korálkovi tým boli znemožnení a rozhorčení, pretože už všade maliarstvo rozhlásili. Tatíčka pred vyhazovom zachránila len jeho obchodné umenie.

Smrť krásnych srnčov

Poviedka začína v predvojnovom období, keď je celá rodina šťastná a netrpela nedostatkom peňazí ani jedla a tiež opisuje pytliacke príhody pana Proška so svojím psom Holanom. Všetko ale skončí po zriadení protektorátu v krajine. Rodina je židovská a život je pre ne stále ťažší. Za pár rokov príde predvolanie najstarších synov do koncentračného tábora. Tatíček im chce dať pred odchodom ešte poriadne najesť mäsa, ale doma skoro nič nemajú. Rozhodne sa teda riskovať chytenie a povie, že ide na ryby na chatu Karla Proška. Ryby chytať nesmel a bez povolenia opustiť bydlisko tiež nie. Nechá si napísať omluvenku od priateľa doktora, sundá hviezdu s nápisom JUDE, nasadne na kolo a ide na víkend za hradom Křivoklát. Keď dorazil k staveniu, prišlo mu po rokoch množstvo krásnejšie, ako si pamätal. Leo sa vydal rybáriť, ale neúspešne a v zúfalstve požiadal Karla, aby mu ulovil srnca. Ten mal deti a bál sa trestu smrti, takže ho Leo požiadal, aby mu aspoň požičal Holana. Ten najprv nechcel ísť, ale nakoniec sa zúfalým tatíčkom šiel. Posledný deň, keď Leo mohol zostať, konečne uvidel jelena, zašiel si pre Holana a poštval ho na neho. Holan už dlho nelovil a tak mal problémy, ale nakoniec srnca zabil. Vtom sa objavili rybári a psa odhnali. So zúfalým tatíčkom sa smutne vrátili a Karla napadlo, že sa s tatíčkom vráti späť a rybárov vystraší ako páni nadlesní. Podarilo sa a Leo odišiel so zverinou domov na Buštěhrad, kde bol srnec spravodlivo rozdelený. Mamička synom pořádne vyvářala na posilnenú. Hugo sa potom vrátil celkom dobrý, ale Jirka půl roka umieral, než sa vzpamätal. Srnec mu nejspíš zachránil život.

Kapre pre wehrmacht

Hneď na začiatku okupácie vzali tatíčkovi jeho milovaný buštěhradský rybník, kde choval kapre. Napriek tomu, že mu rybník už nepatril, chodil k nemu krmiť kapre chlebom, ktorého mali sami málo. Dúfal, že po vojne mu rybník zasa vrátia. To sa ale zmenilo po vyvraždení Lidíc. Tatíčka to zasiahlo, pretože tu mal množstvo známych a po tejto udalosti už v kapre ani nedúfal. Ďalšou ranou bolo povolanie starších bratov do koncentračného tábora, kam im posielali balíky, ale hlavne neskôr povolali aj Lea. V noci pred odchodom vzbudil malého Ottu a zaviedol ho k rybníku, kde kapre nemohli dýchať kvôli ľadu. Tatíček ako dobrý rybár vysekal diery a následne do pytlov pochytal všetkých kaprov, ktorí priplávali a lapali po dychu. Doma ich mamička rozdelila do nádob. Keď potom tatíček odišiel, začali ich vymieňať za jedlo. V príštom roku príšli slávnostne Nemci vyloviť rybník a nestačili sa diviť, že je prázdny.

Ako sme sa stretli s Vlkmi

Po vojne celá rodina odišla do Luhu. Vtedy pan Prošek poviedal, ako tam bolo veľa šťuk. Tak sa tatíček s Otou vydali rybáriť. Darilo sa im nádherne, tatíček ich chytil 100 a Ota 64. Keď už bola rieka vylúpená, začala nevypsaná súťaž medzi Popperovými a Vlkmi. Za Vlkov chytal hlavne Franta a Adolf. Adolf mal krásnu ženu, ktorá sa šestnásťročnému Ottovi veľmi páčila. Do súťaže vyšiel hlavne tatíček Leo s veľkým odhodlaním a všade hlásal, ako dá Vlkom na prdel, ale nakoniec chytil s Ottom len 3 šťuky. Pak poručil vziať vozík na šťuky, že sú prý ťažké, ale Ottovi sa vôbec nechcelo a nakoniec vzal pruty a vozík táhol tatíček. Keď obaja príšli k Vlkovým, na zápraží stála krásna Marie a na klepačke viselo 5 veľkých šťuk. Tatíček len stál a zhlboka oddychoval. Ottovi bolo tatíčka ľúto, dal pruty do vozíka a začal ho tlačiť do Luhu. Ten deň jazdili so zvesenými hlavami, pretože dostali, ako sa hovorí, na prdel.

Otázka hmyzu vyriešená

Tatíčkovi sa po vojne už špatne predávalo. Bol starší a unavenejší. Predával spony na kšandy, mast proti svrabu a reklamné skrinky. Už nevydelával toľko ako dřív a bol z toho nešťastný. Dal sa teda k firmě DERSOL, kde začal predávať mucholapky BOMBA-CHEMIK, ktoré vynájom inžinier Jehlička. Pred tatíčkom vystriedal mnoho zástupcov, ale žiadny ich nedokázal predať. Problém bol v tom, že mucholapky nelepili, ale len otrávili a mucha potom stihla odletieť zomrieť do ústrania. Zákazníci potom mali pocit, že mucholapka nefunguje. Mamička tatíčka od práce s mucholapkami odrazovala, ale Leo sa nedal a brzy skutočne nosil množstvo peňazí ako dřív, pretože ich predal ohromné množstvo a s panom Jedličkou už si plánovali, ako s nimi dobyjú celý svet. Keď ale prišlo obdobie much, tak ich ľudia začali vracaať, pretože prý nefungujú. Sklady sa najednou začali plniť vrátenými mucholapkami a všetko bolo nakoniec už dočista stratené. Tatíček dal výpoveď a inžinier Jedlička mucholapky spálil. Keď ho potom Otta po pár rokoch stretol, vyhrkol, že mucholapky nakoniec šlágr boli! Vyrábali ich Holanďania pod názvom Sly Killer.

Kráľiky s múdryma očami

Popperovci (v tej dobe už Pavlovci) predali chatu a kúpili si domček u Radotína. Mali málo peňazí a tak sa tatíček rozhodol, že bude chovať králiky a potom ich predávať. Postavil pre ne nádherné kotce a zaviedol chov zvláštneho druhu šampanov – mali farbu zhruba ako americké raketoplány. Tatíček sa o ne veľmi dobre starať a tak to išlo ďalej celých 10 rokov. Potom mu niekto z králikárskeho spolku poradil, že keby dal svoje šampaňské králiky tetovať, mohol by dostať množstvo cien a peňazí. Leo sa toho samozrejme okamžite chytil a pozval si odborníka na tetovanie. Bola to strašná práca u stovky králikov. Tým sa stali králiky čistokrvní a ušľachtilí. Tatíček sa na ne chodil často pozrieť a tešil sa, ako väčšinu predá na najbližšiu výstavu. Za posledné peniaze si objednal nákladný automobil, poručil mamičke, ať vyklidí špajz, dal jej slávnostnú pusu a odišiel na výstavu. Keď prišli králiky na rad, porota usúdila, že nemôže udeliť žiadne ceny, pretože nemali rozšírenú manikúru a pedikúru, čo bolo vážny nedostatok. Leo hneď začal vyvádzať, pretože vedel, že tým pádom nepredá žiadneho králika. Tatíček bol zúfalý, nemal už ani peniaze na cestu domov, tak dal králikom slobodu a šiel domov peši. Srdce ho bolelo a nohy ako by sa mali zastaviť. Keď prišiel domov, bál sa, že mamička vyklidila špajz. Tá ho posadila na židli a zavolala sanitku. Na vrátka dal ešte krásnu cedulku, kde stálo: PŘÍDU HNED a už nikdy neprišiel.

Prasa nebude! (vyradená poviedka) 

V tejto poviedke ponúkne predseda JZD tatíčkovi, či nechce krmiť prasatá. Tatíček opäť pod vidinou veľkého zisku súhlasil a celá rodina sa presťahovala k prasečincu. Tatíček sa o prasatá veľmi dobre starať a chcel mať ta najkrajšie v celej ČSR. Bolo mu sľúbené, že si jedno bude môcť odniesť. Bohužiaľ prasatá umierali, pretože v prasečinci pri rieke pre ne nebolo vhodné prostredie. Neskôr sa tak dozvedel, že prasa nebude! Okamžite s prasatami skončil a odišiel. Veta ,,Prasa nebude!“ potom u Popperovcov znamenala, že prehrali a zároveň vyhrali a tá výhra, že je väčšia ako prehra.

Význam správy (hlavná myšlienka):

• Autor zachytáva útrapy a radosti života. Približuje nesnáze, ktoré pociťovali židovské rodiny počas 2. svetovej vojny za nemeckú okupáciu. Kniha tiež ukazuje vzťah človeka a prírody, rybárenie a športu. Samozrejme veľkú úlohu tu majú vzťahy medzi ľuďmi, najmä v rodine, kde je vylíčená obrovská obetavosť rodičov.

Poznámky, vlastné postrehy a zaujímavosti:

• Autobiografické poviedky približujú zážitky autora z detstva
• Zbierka pôvodne obsahovala 8 poviedok (1971), ale kvôli kritickému pohľadu na socialistické poľnohospodárstvo bola vyradená poviedka Prasa nebude!. Neskôr bola pridaná poviedka Beh Prahou, ktorá predtým kolovala len v opisoch.

Inšpirácia dielom  

• Smrť krásnych srnčov zfilmoval v roku 1986 Karel Kachyňa. Tiež natočil napríklad film Zlatí úhoria, ktorý bol dokonca v roku 2008 prevedený na divadelné prkna Mestských divadel pražských.

Reakcia na dielo      

• Poviedky boli veľmi úspešné a mali tisíce oddaných čitateľov. Cenzúra však nepropustila poviedky Beh Prahou a Prasa nebude.

Ukážka:

Najdrahšia vo strednej Európe: Pan doktor Václavík si to tenkrát nejel vyriešiť do Prahy s tatíčkom boxerským spôsobom, ani tatíčka nežaloval. Ale museli mať u Václavíkov asi smutný večer, rovnako ako my po výlove toho rybníka. Vždyť pan doktor Václavík kúpil najdrahšiu bednu na králiky ne len v Čechách, ale v celej strednej Európe.

Smrť krásnych srnčov: „Karle, kde je Holan? Je tam kapitálny kus, srnec ako tele.“
„Já bych to, pane, nedelal. Odpoludnia tady šli Nemci niekam do hájovne. Celá skupina. Mali na krku malé kulomety.“
„Hovoril si, že mi požičíš toho svojho psa.“
„Keď s vámi pôjde. Holane!“
Holan vylezol spod dreviny. Stúpol si a díval sa na Proška.

The post Smrť krásnych srncov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Smrť krásnych srncov

Autor: Ota Pavel

Pridal(a): Michal, Artur U., BAR17Z

Ota Pavel

• prozaik, novinár, poviedkár, športový komentátor
• vášnivý rybár
• tématika rybárčenia, Berounka a jej okolie (detstvo), židovstvo, vlastná rodina a detstvo, šport
• spousta autobiografií (inšpirácia vo vlastnom živote)
• originálny pohľad na židovskú tématiku
  • tenkrát typický pohľad – utrpenie Židov v koncentračnom tábore, bolesť, bezmoc a strádanie, …
  • hrdinstvo Žida, vnútorná sila
    • blízky priateľ – Arnošt Lustig (oba písali o hrdinských Židoch)
• knihy pre ostatných (nie pre seba, ale pre potreby)
• pocta Berounke (životné poslanie)
  • miloval kraj, celý život sa mu snívalo vrátiť sa hold, poctiť ho, odvďačiť sa za všetky krásne spomienky z detstva
• pocta Židom a ich sile, odvaze
• maniodepresívna psychóza (asi 12x v Bohniciach)
  • halucinácie, deprecie, …
  • myšlienky na sebevraždu (ale nechcel umrieť, kým nenapíše o Berounke)
  • kontrast k optimisticky ladeným dielam (veľmi pôsobivé, svetlé, plné nádeje)

Dielo

• poviedky a reportáže zo športového prostredia
• poviedky o prírode (Smrť krásnych srncov, Ako som stretol ryby, Ako šiel táta Afrikou, Zlatí orly)

Autorove znaky:

• židovský pôvod, autor drobných próz, vyprávačské majstrovstvo, lyričnosť, inšpirácia – otec, obchodný cestujúci, renesančný typ človeka, príroda okolo Berounky, křivoklátské lesy, športové prostredie

Autorský štýl

• voľnosť, spousta odbočiek (podobné vzpomienkám starého dedka u krbu, vyprávanie) = „písanie poviedok je ako prechádzka lesom križom krážom“
• zdanlivo nesúvisiace informácie
• určitý zlom v príbehu –> v momente, keď prichádza Hitler k moci
  • najednou 0 voľnosti a slobody, koniec pohody –> vážnosť

Literárny smer (všeobecne doba vzniku diela):

• 1971 česká próza a drama 2. pol. 20. storočia, 3. vlna válečných próz
• v českej literatúre ovplyvnená čiastočne druhou svetovou vojnou, čiastočne komunistickým režimom (prejavuje sa vo 3. vlnách)
  • 3. vlna – prelom 60. – 70. rokov 20. storočia – vzpomienková próza, návraty, dielčie tématiky
  • Znaky: návrat k epike, vojna sa stáva byť dominantná, stáva sa klišou, v príbehoch sa objavujú prvky nadsádky, grotesky a humoru
• kritika (režimu, cenzúry, …)
• vojnová literatúra, historická próza, diela socialistického realizmu
• žurnalistická beletria, poetická próza (Smrť krásnych srncov)

Ďalší autori

• Arnošt LUSTIG (Modlitba za Katarínu Horovitzovú – novela)
• Ivan KLÍMA (Žid; Súdca z milosti – generačný román)
• Josef ŠKVORECKÝ (Príbeh inžiniera lidských duší, Zbabělci – romány, autobiografické prvky)

Rozbor diela: Smrť krásnych srncov

Literárny druh: epika (stredná epika)

Literárny žáner: autobiografický poviedkový súbor

• Autobiografická próza, Poviedka – Krátky príbeh s pútavou zápletkou, jednoduchý dej (umenie zhrnúť zaujímavosti, charakteristiky postáv)

Znaky diela:

• úplne bežný život a bežní ľudia = „stopercentný príbeh“ (venoval mu všetko)
• najlepšia pocta, akú mohol vzdávať svojej milovanej krajine bol psaním tohto diela – písal aj spoustu ďalších diel, ale „Smrť krásnych srncov“ je srdcovka
• vzdor proti režimu – nádherná solidarita ľudí, ľudskosť, pochopenie a snaha pomôcť – aj najobyčajnejší človek je schopný hrdinstva (ľudia riskovali aj keď nemuseli)

Okolnosti vzniku:

• Autorovo detstvo, 2. svetová vojna
• Začínal ako redaktor čo mu umožnilo aj hodne cestovať díky čomu napísal napríklad prózu so športovou témou Dukla medzi mrakodrapy, potom keď sa prejavila jeho choroba začal vzpomínať na detstvo a díky tomu vznikli autobiografické poviedky ako: Smrť krásnych srncov a Ako som poznal ryby

Jazykové a štylistické prostriedky:

• Priama reč, jednoduchý prirodzený jazyk, autor používa bežnú češtinu, rybársky slang, hovorový jazyk. V celej knihe sa objavujú záporné i kladne zafarbené výrazy (tatínek, škárpa)
• používa ľudové slovesnosti; vyjadrenie v knihe čitateľa zaujme, je živé a napĺňa ho, niektoré slová a výrazy znejú veľmi poeticky, básnicky
• cudzie výrazy
• štýl diela je veľmi popisný, sústredenie sa na detaily, atmosféru
• v každej poviedke prvek záhady, mystéria
  • stretnutie pohľadov psa a človeka (nádherné pochopenie, prechod psa vo vlka, …) kontrast, napätie
• prívlastky (štíhle ako krokodílové)

Tématická výstavba:

Vyprávač – ich-forma

• Sám v príbehu nevystupuje, až úplne na samom konci – hovorí za otca a ostatné postavy – hovorí o svojom detstve z pohľadu dieťaťa i zo súčasnosti – „Tenkrát som nevedel, že …“

Dej a kompozícia – Poviedky:

• Kniha sedmimi poviedkami,

TÉMA A HLAVNÁ MYŠLIENKA:

• Vzpomienky na detstvo a dospelosť Oty Pavla, na problémy s židovstvom. Opisuje, čo potkalo jeho rodinu v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období.
  Hlavnou myšlienkou je ukázať vzťah človeka s prírodou a ako je dôležité mať aj dobrý vzťah v rodine. Poukazuje rovnako na obetavosť rodičov, na ich toleranciu, na ich sny a túžby.
• Tatínek musel nasytiť svoje syny pred tým, než ich poslali do Terezína.

Kompozícia

• chronologická – jednotlivé príbehy sú za sebou poskladané tak, ako sa postupne stali
• jediný príbeh

TÉMA A HLAVNÁ MYŠLIENKA:

• Tatínek musel nasytiť svoje syny pred tým, než ich poslali do Terezína.
• Vzpomienky na detstvo a dospelosť Oty Pavla, na problémy s židovstvom. Opisuje, čo potkalo jeho rodinu v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období.
  Hlavnou myšlienkou je ukázať vzťah človeka s prírodou a ako je dôležité mať aj dobrý vzťah v rodine. Poukazuje rovnako na obetavosť rodičov, na ich toleranciu, na ich sny a túžby.

Postavy

• Otec Leo Popper – dobrý, starostlivý tatínek. Výnimočný rybár, energický človek a dobrý kamarát Karla Proška, jeho obľúbená veta bola: „Vydáme na tom majlant!“ Obdobia blahobytu sa vždy striedajú s obdobiami hladu a biedy. Pracoval vo firme Elektrolux ako obchodný zástupca, predával vysávače (tatínek sa zamiloval do Irmy, manželky generálneho riaditeľa tejto švédskej firmy, plný vitality, má zmysel pre humor, je posadnutý svojimi túžbami a snami, žiadna z neúspechov ho nikdy neodradí a bezhlavo sa vrhá do každej príležitosti; Žid, dobrý obchodník, má rád ženy, miluje rybárčenie a rybníky; veľmi šarmantný; vo vojne sa prejavil ako skvelý otec.
  Maminka – starostlivá, milujúca, dobrá, veľmi tolerantná a láskavá, svojmu mužovi odpustila všetky neviernosti; o nej sa v diele veľa nedozvieme, vyprávač (Ota) jej venuje málo pozornosti; svojim deťom vštiepila lásku k vlasti; kresťanka, jejím snom bolo dovolenie do Talianska.
• Strýko Prošek z Luhu pod Bánovom – všeznalec, kráľ pytliakov, s prírodou pri Křivokláte a Berounke, rodina u neho trávi víkendy i sviatky; má psa Holana, ktorý mu bol vždy verný a sprevádzal ho pri pytliakovaní, priateľský, rozumel si s tatíkom, vášnivý rybár
• Ota Pavel – jeho otec je pre neho vzorom, má dobrý vzťah k prírode; celý príbeh vypráva on; sústredí sa hlavne na osudy tatíka

Čas

• prvá polovica 20. storočia, Česko, väčšina dejov sa odohráva v 30. a 40. rokoch (vojna) 20. storočia. Záverečné 3 poviedky sa odohrávajú po vojne.

Priestor a prostredie:

• okolie Berounky – Křivoklátsko

Stručný obsah poviedok

Najkrajší v okolí Berounky

• V prvej poviedke tatínek kúpil rybník s jednou rybou. Panu Václavíkovi sa pomstil tým, že mu predal ledničku bez akéhokoľvek vybavenia. Keď po ňom chcel pan Václavík vysvetlenie, tatínek mu povedal, že to bolo ako s tým rybníkom, vonkajšok krásny ale vnútri nič nebolo.

V službách Švédska

• Druhá poviedka ukazuje, ako bol tatínek schopný obchodník vo firme Elektrolux. V predaji vysávačov a ledničiek sa stal najprv kráľom republiky, a neskôr aj kráľom sveta. V tejto poviedke sa spriatelil s tichým maliarom Nezvalom. Chcel od neho namaliovať pani Irmu, do ktorej bol tajne zamilovaný, ale pan Nezval odmietol.

Smrť krásnych srncov

• Tretia poviedka je o tom, ako tatínek jazdil svojim synom, ktorí mali nastúpiť do koncentračných táborov, na poslednú večeru pred odchodom a prišiel im jazdiť vďaka pomoci pana Proška a Holana.

Kapre pre Wehrmacht

• Štvrtá poviedka vypráva o odobratí tatíkova milovaného rybníka Němcami. Keď sa dozvedel, že ho zavolali do koncentračného tábora, v noci pred odchodom rybník vylovil. Po jeho odchode maminka s mladým Otom vymieňali kapre za jedlo. Keď nastal výlov rybníka, Němcom nezostala ani jedna kapra.

Ako sme sa stretli s Vlkmi

• Piata poviedka je o stretnutí v love ryb medzi rodinou Popperových a rodinou Vlkových. Vtedy Vlkovi porazili Otu a tatíka.

Otázka hmyzu vyriešená

• Šiesta poviedka opisuje tatíkove povoľné obchodné podniky, keď sa mu už veľmi nedarilo. Začal s predajom mucholapiek s panom Jehličkou, ale po neúspechu tatínek podal výpoveď a pan Jehlička všetky mucholapky spálil. Na konci sa tatínek dozvedel, že mucholapky boli hit, pretože ich predávali Holanďania pod značkou FlyKiller.

Králiaci so zlými očami

• V poslednej poviedke Otuv tatínek začal predávať králiky. Takto to robil asi 10 rokov, potom tatínek nechal králiky očkovať a vystaviť. Z tej sa vrátil bez králikov, ktoré mali nedostatky, a preto ich vypustil na slobodu. Keď prišiel pies s výstavy, maminka mu rýchlo zavolala sanitku. Pred odchodom dal ešte cedule na vrátka: PRÍDU HNED, ale už sa nikdy nevrátil.

Rôzne (i neliterárne) adaptácie:

• Smrť krásnych srncov (s Karelom Heřmánkom )
• Zlatí orli (s Vladimírom Menšíkom)

Diela, ktoré naviazali:

• Ako som poznal ryby

Reakcie okolia, popr. kritiky:

• „Ota Pavel dokázal v jedinej jedinej knižke zachytiť komické príbehy a zároveň strastiplné a bolestné. Je jedným z mála autorov, ktorý sa dokázal venovať tak útrapám vojny, ako aj dobrej a šťastnej veselosti. To len svedčí o jeho umeleckých kvalitách.“

The post Smrť krásnych srncov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/smrt-krasnych-srncov-rozbor-obsah/ Tue, 10 Dec 2024 12:19:53 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1951   Kniha: Smrť krásnych srncov Autor: Ota Pavel Pridal(a): Vodickovama     1.      Zasadiť dielo do kontextu svetovej literatúry Kniha sa skladá zo siedmich (deviatich) poviedok, ide o autobiografickú spomienku na autorovo detstvo a dospievanie. Vznikla v roku 1971, Ota Pavel ju napísal v Psychiatrickej liečebni. Radíme ju teda do druhej polovice 20. rokov.   Ota Pavel ... Read more

The post Smrť krásnych srncov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Smrť krásnych srncov

Autor: Ota Pavel

Pridal(a): Vodickovama

 

 

1.      Zasadiť dielo do kontextu svetovej literatúry

Kniha sa skladá zo siedmich (deviatich) poviedok, ide o autobiografickú spomienku na autorovo detstvo a dospievanie. Vznikla v roku 1971, Ota Pavel ju napísal v Psychiatrickej liečebni. Radíme ju teda do druhej polovice 20. rokov.

 

Ota Pavel vl. m. Otto Popper (*2. júla 1930 †31. marca 1973)

– Publicista, spisovateľ, písal reportážne poviedky zo športového prostredia

– narodil sa v Prahe ako najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera.

– Za druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v Buštěhrade na Kladensku.

– Po skončení vojny sa vrátili živí jeho bratia aj otec.

– Veľmi sa zaujímal o šport, pracoval v Československom rozhlase vo športovej redakcii a ako športový redaktor v rôznych časopisoch a často cestoval do zahraničia

– Pri zimnej olympiáde v Innsbrucku (1964) u neho prepukla vážna duševná choroba (zrejme maniodepresívna psychóza), v náhlom záchvate zapálil sedliacky stav na dedine. Kvôli tejto chorobe odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku.

– Niekoľkokrát pobýval v psychiatrických liečebňach a zomrel predčasne na srdcový infarkt 31. marca 1973 vo veku nedokončených 43 rokov v rodnej Prahe.

– Je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach vedľa svojho otca.

– Ota Pavel sa zaoberal hlavne športovou tematikou (Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampanského alebo Pohádka o Raškovi).

– Diela: Ako som stretol ryby, Smrť krásnych srncov, Dukla medzi mrakodrapmi, Plná bedna šampanského, Pohár od Pána Boha

– Posmrtne vydané diela: Fialový pustovník, Sedem deka zlata, Zlatí úhoria, Mám rád tu rieku

 

Ota Pavel a jeho svetoví súčasníci:

→ Vladimír Neff (Trampoty pana Humla)

→ Vladimír Körner (Údolie včiel)

→ Egon Bondy (Afganistan, Nepoviedka)

→ Ivan Klíma (Hodina ticha)

 

2.      Charakterizovať postavy vystupujúce v texte

Leo Popper/Pavel – vyprávačov otec, narodil sa v Buštěhrade; plný vitality, má zmysel pre humor, je posadnutý svojimi túžbami a snami; žiadny z neúspechov ho nikdy neodradí a bezhlavo sa vrhá do každej príležitosti; Žid, dobrý obchodník, má rád ženy, miluje rybárenie a rybníky; veľmi šarmantný; v čase vojny sa ukáže ako skvelý otec

Maminka Herma (Hermína) Popperová/Pavlová – veľmi tolerantná a láskavá, svojmu mužovi odpúšťa všetky previnenia; veľa sa o nej v diele nedozvieme, vyprávač (Ota) jej venuje málo pozornosti; narodila sa v Kročehlavoch; svoje deti vedie k láske k vlasti; kresťanka, jejím snom je dovolená v Taliansku

strejda Prošek – kráľ pytliakov; má veľmi dobrý vzťah k prírode; rodina u neho trávi víkendy aj prázdniny; má psa Holana, ktorý mu bol vždy verný a sprevádzal ho pri pytlačení

pes Holan – vlčiak, ktorý Leovi pomôže zohnať jedlo pre svoje chlapce; dáva najavo svoje city, keď nakoniec poslúchne Lea, aby mu šiel pomôcť

Ota Pavel – jeho otec je pre neho vzorom, má dobrý vzťah k prírode; celý príbeh vypráva on; zameriava sa hlavne na osudy tatínka

Hugo a Jiří – Otovi starší súrodenci, boli poslaní do koncentračného tábora.

Bambas – tulák, vedel chytať ryby všetkými dovolenými aj nedovolenými spôsobmi, Otovi sa páčil jeho spôsob života

 

3.      Stručne naznačiť dej diela

Miesto dej: Čechy – predovšetkým Praha, Buštěhrad, Kročehlavy, Křivoklátsko a okolie rieky Berounky

Doba dej: v prvej polovici 20. storočia pred 2. svetovou vojnou a v jej prubehu

 

NEJDRAŽŠÍ VE STŘEDNÍ EVROPĚ

Maminka každý rok túžila ísť do Talianska k moru, ale tatínek Leo jej vždy povedal, že nemajú peniaze. V popredí jeho záujmu totiž stálo obchodovanie pre značku Elektrolux a rybárenie, ktoré jedného dňa vyústilo k rozhodnutiu kúpiť rybník. Tatínek šľachtil rybník opravdu dlho a márne. Až v Kročehlavoch za ním prišiel jeho známy doktor Václavík, ktorý mu ponúkol rybník plný rýb. Šli sa teda pozrieť a doktor hodil žemľu do vody. Za chvíľku sa vynoril kapor, ktorý mal 6 kilo. Tým bolo hotovo a tatínek zajel pre všetky úspory. Maminka prosila, aby rybník nekupoval, ale tatínek mal jasno a rybník kúpil. Tatínek od tej doby žiaril a mal radosť, ako mu kapre rastú. Nastal jeseň a prišiel výlov rybníka, rodičia si vzali voľno, tatínek si zjednal pomoc rybárov a prišlo sa také pozrieť plno známych. Keď bol rybník vypustený, zistilo sa, že bol prázdny. Bol tu len jeden známy kapor, ktorý vážil 6 kilo. Tatínek si všetko chcel vyriešiť boxerským spôsobom, ale našťastie ho to prešlo. Ten deň mala rodina najdrahšiu večeru vo strednej Európe. Uplynula rada rokov a pan doktor Václavík chcel od tatínka kúpiť ledničku. Ten sa hneď rozhodol mu podvod oplatiť. Domluvil sa so skladníkom, aby natrel starú ledničku, vyndal z nej vnútro a vložil do nej mramorovú dosku, čo sa panu Václavíkovi tak páčila. Ten sa pak veľmi divil, ale tatínek mu vysvetlil, že kúpil ledničku bez vnútornosti ako tenkrát on rybník bez vnútornosti. Tak mal doktor najdrahšiu kráľikárňu v celej strednej Európe.

 

VE SLUŽBÁCH ŠVÉDSKA

Tatínek Leo pracoval u švédskej firmy Elektrolux, kde predával ledničky a vysávače. Práca mu šla veľmi od ruky, pretože sa mu tuho páčila Irma, manželka pana riaditeľa Korálka. Ten bol veľmi bohatý, mal americké auto, vilu a dokonca aj vlastnú staj Frako. Tatínek sa preto rozhodol, že si ju získa tým, že sa stane najlepším predavačom na svete. Maminka o tejto tajnej láske vedela, ale príliš sa neznepokojovala, pretože vedela, že má rovnaké šance ako zdolať Mount Everest. Leo sa brzo vďaka svojim obchodným dovednostiam skutočne stal majstrom republiky u firmy Elektrolux. Vďaka úspechom celá rodina žila ohromne blaho. Tatínek sa začal draho obliekať, kúpil si americké auto a chodil aj k jednému z najlepších holičov v Prahe. Brzy sa stal dokonca majstrom sveta. Až vtedy si uvedomil, že aj keby predal vysávač Pánu Bohu, u Irmy nemá ako obchodný cestujúci šancu. Náhodou sa spriatelil s věhlasným maliarom Nechlebou. Najskôr nevedel, že ide o umelca, ale neskôr sa rozhodli využiť ich známosti a vystúpiť vo spoločnosti o stupienok vyš a tiež ho chcel presvedčiť, aby namaloval Irmu a tým si ju získal. Korálek zasa túžil chlúbiť sa, že jeho ženu maloval Nechleba. Bol to ťažký úkol, pretože maliar nekreslil ženy, len raz do roka Lukréciu. Keď už sa to tatínkovi po dlhej dobe skoro podarilo a Irma stála pred maliarom, Nechleba povedal, že jej maľovať nebude. Pan i pani Korálkovi tým boli znemožnení a rozhorčení, pretože už všade maľovanie rozhlásili. Tatínka pred vyhazovom zachránila len jeho obchodné umenie.

 

SMRŤ KRÁSNÝCH SRNCOV

Poviedka začína v predvojnovom období, keď je celá rodina šťastná a netrpia nedostatkom peňazí ani jedla a tiež opisuje pytliacke príhody pana Proška s jeho psom Holanom. Všetko ale skončí po zriadení protektorátu v krajine. Rodina je židovská a život je pre ne stále ťažší. Za pár rokov príde predvolanie najstarších synov do koncentračného tábora. Tatínek im chce dať pred odchodom ešte poriadne najesť mäsa, ale doma skoro nič nemajú. Rozhodne sa teda riskovať chytenie a povie, že ide na ryby na chatu Karla Proška. Ryby chytať nesmel a bez povolenia opustiť bydlisko tiež nie. Nechá si napísať omluvenku od priateľa doktora, sundá hviezdu s nápisom JUDE, nasadne na kolo a ide na víkend za hradom Křivoklát. Keď dorazil ku staveniu, prišlo mu po rokoch množstvo krásnejšie, ako si pamätal. Leo sa vydal rybáriť, ale neúspešne a v zúfalstve požiadal Karla, aby mu ulovil srnce. Ten mal deti a bál sa trestu smrti, takže ho Leo požiadal, aby mu aspoň požičal Holana. Ten najskôr nechcel ísť, ale nakoniec sa so zúfalým tatínkom šiel. Posledný deň, keď Leo mohol zostať, konečne uvidel jelena, zašiel si pre Holana a poštval ho na neho. Holan už dlho nelovil a tak mal problémy, ale nakoniec srnce zabil. V tom sa objavili rybári a psa odhnali. S tatínkom sa smutne vrátili a Karla napadlo, že sa s tatínkom vráti späť a rybárov vystraší ako páni nadlesní. Povedlo sa a Leo odišiel so zverinou domov na Buštěhrad, kde bol srnec spravodlivo rozdelený. Maminka synom poriadne vyvárala na posilnenú. Hugo sa pak vrátil celkom dobrý, ale Jirka pól roka umieral, kým sa vzpamätal. Srnec mu nejspíš zachránil život.

 

KAPRE PRE WEHRMACHT

Hneď na začiatku okupácie vzali tatínkovi jeho milovaný buštěhradský rybník, kde choval kapre. Napriek tomu, že mu rybník už nepatril, chodil k nemu krmiť kapre chlebom, ktorého mali sami málo. Dúfal, že po vojne mu rybník zase vrátia. To sa ale zmenilo po vyvraždení Lidic. Tatínka to zasiahlo, pretože tu mal spoustu známych a po tejto udalosti už v kapre ani nedúfal. Ďalšou ranou bolo povolanie starších bratov do koncentračného tábora, kam im posielali balíky, ale hlavne neskôr povolali aj Lea. V noci pred odchodom vzbudil malého Ottu a zaviedol ho k rybníku, kde kapre nemohli dýchať kvôli ľadu. Tatínek ako dobrý rybár vysekal diery a následne do pytlov pochytal všetky kapre, ktorí priplávali a lapali po dychu. Doma ich maminka rozdelila do nádob. Keď pak tatínek odišiel, začali ich vymieňať za jedlo. V príštom roku príšli slávnostne Nemci vyloviť rybník a nestačili sa diviť, že je prázdny.

 

AKO SME SA STRELI S VLKMI

Po vojne celá rodina odišla do Luhu. Tenkrát pan Prošek povedal, ako tam bolo veľa šťuk a tak sa tatínek s Otou vydali rybáriť. Darilo sa im náramne, tatínek ich chytil 100 a Ota 64. Keď už bola rieka vylúpená, začala nevypsaná súťaž medzi Popperovými a Vlkovými. Za Vlkov chytal hlavne Franta a Adolf. Adolf mal krásnu ženu, ktorá sa šestnásťročnému Ottovi tuho páčila. Do súťaže vyšiel hlavne tatínek Leo s veľkým odhodlaním a všade hlásal, ako dá Vlkom na prdel, ale nakoniec chytil s Ottom len 3 šťuky. Pak poručil vziať vozík na šťuky, že sú prý ťažké, ale Ottovi sa vôbec nechcelo a nakoniec vzal pruty a vozík táhol tatínek. Keď obaja príšli k Vlkovým, na zápraží stála krásna Marie a na klepačke viselo 5 veľkých šťuk. Tatínek len stál a zhlboka oddychoval. Ottovi bol tatínka ľúto, dal pruty do vozíka a začal ho tlačiť do Luhu. Ten deň jeli so svešenými hlavami, pretože dostali, ako sa hovorí, na prdel.

 

OTÁZKA HMYZU VYRIEŠENÁ

Tatínkovi sa po vojne už špatne predávalo. Bol starší a unavenejší. Predával spony na kšandy, mast proti svrabu a reklamné skrinky. Už nevydelával toľko ako dřív a bol z toho nešťastný. Dal sa teda k firmě DERSOL, kde začal predávať mucholapky BOMBA-CHEMIK, ktoré vynaliezol inžinier Jehlička. Pred tatínkom vystriedal mnoho zástupcov, ale žiadny ich nedokázal predať. Problém bol v tom, že mucholapky nelepili, ale len otrávili a mucha potom stihla odletieť zomrieť do ústrania. Zákazníci potom mali pocit, že mucholapka nefunguje. Maminka tatínka od práce s mucholapkami odrazovala, ale Leo sa nedal a brzy skutočne nosil spoustu peňazí ako dřív, pretože ich predal ohromné množstvo a s panom Jedličkou už si plánovali, ako s nimi dobyjú celý svet. Keď ale prišlo obdobie much, tak ich ľudia začali vracaať, pretože prý nefungujú. Sklady sa najednou začali plniť vrátenými mucholapkami a všetko bolo nakoniec už dočista stratené. Tatínek dal výpoveď a inžinier Jedlička mucholapky spálil. Keď ho pak Otta po pár rokoch stretol, vyhrkol, že mucholapky nakoniec šlágr boli! Vyrábali ich Holanďania pod názvom Sly Killer.

 

KRÁLIKY S MUDRÝMI OČAMI

Popperovia (tou dobou už Pavlovia) predali chatu a kúpili si domeček u Radotína. Mali málo peňazí a tak sa tatínek rozhodol, že bude chovať králiky a potom ich predávať. Postavil pre ne nádherné kotce a zaviedol chov zvláštneho druhu šampanov – mali farbu zhruba ako americké raketoplány. Tatínek sa o ne moc dobre starať a tak to šlo ďalej celých 10 rokov. Pak mu poradil niekto z králikárskeho spolku, že keby dal svoje šampaňské králiky tetovať, mohol by dostať spustu cien a peňazí. Leo sa toho samozrejme okamžite chytil a pozval si odborníka na tetovanie. Bola to strašná práca u stovky králikov. Tým sa stali králiky čistokrvní a ušľachtení. Tatínek sa na ne chodil často kúkať a tešil sa, ako väčšinu predá na najbližšiu výstavu. Za posledné peniaze si objednal nákladný automobil, poručil mamince, ať vyklidí špajz, dal jej slávnostnú pusu a odišiel na výstavu. Keď prišli králiky na rad, porota usúdila, že nemôžu udeliť žiadne ceny, pretože nemali rozšírenú manikúru a pedikúru, čo bol vážny nedostatok. Leo hneď začal vyvádzať, pretože vedel, že tým pádom nepredá žiadneho králika. Tatínek bol zúfalý, nemal už ani peniaze na cestu domov, tak dal králikom slobodu a šiel domov pešky. Srdce ho bolelo a nohy jakoby sa mali zastaviť. Keď prišiel domov, bál sa, že maminka vyklidila špajz. Ta ho posadila na židli a zavolala sanitku. Na vrátka dal ešte krásnu cedulku, kde stálo: PŘÍDU HNED a už nikdy neprišiel.

 

4.      Hlavná myšlienka diela

Kniha je zbierkou autobiografických próz, ktorých kľúčovou postavou je tatínek Oty Pavla Leo Popper. V knihe zachytáva útrapy vojny, ale rovnako dobre píše o veselí a radosti v živote. Líči tu aj svoj obdiv k tatínkovi, veľkému snílkovi a dobrodruhovi, ktorý si v každej situácii vedel rady a nikdy neztratil nádej. So sňahou vzpomína na maminku, statočnú ženu, ktorá dokázala s nadhľadom prijímať rôzne tatínkove výstrely. Z celej knihy je patrný silný autorov vzťah k prírode, k rybáreniu, športu a rodnej zemi.

 

5.      Určiť žáner

Epika – zbierka 7 poviedok

 

6.      Jazykové prostriedky v texte

– autor používa veľa spisovný jazyk, hovorový jazyk (muchy nechčípajú, strejda Prošek, embéčka, vandráci, po čuchu); využíva ľudovú slovesnosť; vyjadrovanie v knihe čitateľa zaujme, je živé a napĺňa ho

– niektoré slová a vety znejú veľmi poeticky

– v podstate ide o jednoduché príbehy, obsahuje aj citové zafarbenie, subjektivitu, autobiografičnosť, priamu reč, cudzie slová (Made in Sweden), vtip, humor, ale aj smutný podtext a vulgarizmy (jdete do prdele s takýmto zázrakom)

– V diele sa tiež objavujú významové skratky, napríklad Lidická tragédia je vystihnutá takto: „My sme videli Lidice horieť, my sme slyšeli Lidice cez kopec kričať, ja chodil s Příhodou do školy a najednou bolo jeho miesto v lavici zúfale prázdne.“

– Príbehy sú vyprávané jednoducho a chronologicky (občas aj retrospektívne)

– Bohaté metafor

– Citová zafarbenosť – humor a satira, ale aj smutok a nešťastie (hlavne počas 2. sv. vojny)

– Častá priama reč (vynechané vetné uvozovky)

– Vzpomienková próza – vzpomína melancholicky Ota na odchod svojho idealizovaného detstva

– Vyprávanie, ale aj četné popisné pasáže (prírody) ® líčenie ® lyrizovaná próza

 

1. 7.      Pásmo vyprávača

Jednotlivé príbehy vyprávané v ich-forme z pohľadu autora – malého chlapca.

 

8.      Vplyv diela

Smrť krásnych srncov zfilmoval v roku 1986 Karel Kachyňa. Tiež natočil napríklad film Zlatí úhoria, ktorý bol dokonca v roku 2008 prevedený na divadelné dosky Mestských divadiel pražských.

Reakcia na dielo

Zbierka pôvodne obsahovala 8 poviedok (1971), ale kvôli kritickému pohľadu na socialistické poľnohospodárstvo bola cenzúrou vyradená poviedka Prase nebude!. Neskôr bola pridaná poviedka Beh Prahou, ktorá predtým kolovala len v opisoch.

The post Smrť krásnych srncov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/jak-jsem-potkal-ryby-citatelsky-dennik-rozbor/ Sun, 15 Oct 2017 20:41:08 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=821    Kniha: Jak jsem potkal ryby  Autor: Ota Pavel  Zaslal(a): lachtan   Ota Pavel sa narodil v Prahe ako tretí, najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera. Veľmi sa zaujímal o šport. Za druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v ... Read more

The post Jak jsem potkal ryby – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Jak jsem potkal ryby

 Autor: Ota Pavel

 Zaslal(a): lachtan

 

Ota Pavel sa narodil v Prahe ako tretí, najmladší syn židovského obchodného cestujúceho Lea Poppera. Veľmi sa zaujímal o šport. Za druhej svetovej vojny, po transporte jeho otca a oboch starších bratov Jiřího a Huga do koncentračného tábora, žil sám s matkou, ktorá nebola židovského pôvodu, v Buštěhrad na Kladensku. Mladý Ota krátko pracoval aj ako baník. Po skončení vojny sa vrátili živí jeho bratia i otec. Absolvoval obchodné a jazykovú školu, ale maturitu zložil až v roku 1960 na Strednej škole pre pracujúcich.

Pri zimnej olympiáde v Innsbrucku (1964) u neho prepukla vážna duševná choroba (zrejme maniodepresívna psychóza), v dôsledku ktorej sa pokúsil podpáliť statok nad Innsbruckom. Kvôli tejto chorobe odišiel roku 1966 do invalidného dôchodku. Niekoľkokrát zdržiaval v psychiatrických liečebniach a zomrel predčasne na srdcový infarkt vo veku nedožitých 43 rokov v rodnej Prahe. Je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach vedľa svojho otca.

 

Dielo

Ota Pavel preslávil knihami dvojakého typu – poviedkami so športovou tematikou a poviedkami z kraja jeho detstva – Křivoklátska. K miestam okolo prievozu v Luhu u Branov, krčmičky U Rozvědčíka a okolo kouřimeckého prievozu. K rieke Berounke a rybolovu mal silný citový vzťah, a to sa v jeho poviedkach plne odrazilo. Možno preto sa dnes hovorí o týchto miestach ako o kraji Ota Pavla.
Najskôr vychádzajú knihy zo športového prostredia:
Dukla medzi mrakodrapy, Plná bedna šampanského, Cena víťazstvo, Pohár od pána boha, Syn zelerového kráľa.

Piata kniha športových príbehov – Rozprávka o Rask vychádza až po jeho smrti v roku 1974.

V roku 1971 vydali v Československom spisovateľmi prvej autobiografickú knižku – Smrť krásnych srncov.

Druhá vychádza až roku 1974 v Mladej fronte a volá sa Ako som stretol ryby.

Okrem slávnych poviedkových kníh je Ota Pavel autorom rozhlasové dramatizácie svoje poviedky Omyl televíznych scenárov, Kladno hádže, Alfréd Jindra, Pohár za prvý polčas a filmového scenára Posledná etapa. S Arnošt Lustig napísal predslov k fotografickej publikácii Tretia celoštátnej spartakiáda, je autorom úvode k fotografiám Viliama Heckel Hory a ľudia. Je zastúpený v knihe O rybároch a pre rybárov.

Po smrti O. Pavla vyšla celá rada výborov z jeho diela. Medzi tie najlepšie patrí: 1977 Fialový pustovník, 1985 Zlatí úhory, 1989 Výstup na Eiger, 1994 Ako išiel otec Afrikou.

 

Ako som stretol ryby je kniha spisovateľa a novinára Oty Pavla z roku 1974. Väčšina deja sa týka rybárčenie; vypovedá o autorovom vzťahu k rybám, riekam a prírode.

Kniha je osobitým druhom autobiografie. Vznikla v posledných rokoch jeho života, ktorý predčasne skončil roku 1973, a vyšla posmrtne nasledujúceho roka. Je rozdelená na tri oddiely nazvané Detstvo, Odvážny mladý muž a Návraty ktoré majú spolu cez dve desiatky kapitol.

 

Znaky:

• súbor autobiografických poviedok z autorovho mladosti, ktoré majú spoločnú záľubu v lovenie rýb a lásku k prírode, ktorá autora sprevádzala odmalička až do smrti
• jazyk hovorový

 

Príbeh sa odohráva: v stredných Čechách, v Buštěhrad; v dobe života Otu Pavla (od druhej svetovej vojny)

 

Hlavná postava:
Ota Pavel – Žid, milovník prírody, rybár

 

Vedľajšie postavy:
Hugo, Jiří – starší bratia Ota, tiež vášniví rybári
Otecko – Žid, rybár
Mamička Herma – nežidovského pôvodu
Prošek – strýko Ota
Záruba – porybný, hodný človek, ale hrá na zlého, aby mal pokoj od Nemcov
Dlhý Honza – kamarát Ota, pekný, má úspech u žien
Boleslaw Romanowski – Polák, býval veliteľ ponorky za vojny, veľmi statočný

 

Otov otecko je vášnivý rybár, čomu sa naučia aj jeho synovia. Najmladšia Ota je ale bratmi odstrkovaný. Strýko Prošek mu hovorí Zadoček. Ota si myslí, že ho nemá rád. Strýko mu ale zhotoví prvá prút a Ota chytí svoju prvú rybu. Starší bratia ho vezmú medzi seba. Všetci chodia rybárčiť, Ota najradšej do Starého rybníka v Buštěhrad.
Keď vypukne vojna, otec a dvaja starší synovia sú odvedení do koncentračných táborov. Ota je malý, preto ho neodviedli. Zostáva sám s mamičkou a aby sa uživili, chodí pytliačiť k rybníkom. Raz je pristihnutý a hrozí mu veľké nebezpečenstvo; uteká. Chytí ho porybný Záruba a Ota si myslí, že ho chce zbiť alebo zabiť. Porybný mu ale povie, aby veľa kričal, aby si Nemci mysleli, že je bit. V skutočnosti mu ale nič neurobí a vľúdne s ním zaobchádza.

Keď Hugo odchádzal do koncentráku, poradil Otovi, že v Koníčkovic mlyne je jeden starý kapor. Hugo totiž skôr slúžil v tomto mlyne a kapra schoval do miest, kde nie je vidieť. Ota sa teda vydáva na cestu a príde do mlyna. Mlynár mu povie, že v jeho rybníku úlovok je nulový. Ale ak uloví, je to jeho. Ota nájde starého kapra, spolu s mlynárom ho vyloví, ale mlynár mu ho zoberie a Ota musí ísť domov s prázdnou. Po vojne sa Jirka, Hugo aj otecko vracia z koncentrákov. Ota je už mladý muž, ale stále miluje prírodu, rybníky, rieku Berounku, ako keď bol malý chlapec. S kamarátom Dlhým Honzom prechádza Vltavu na kanoe. Dlhý Honza sa od Ota naučí rybárčiť. Zažijú spolu mnoho dobrodružstiev, dostanú sa do mnohých nepríjemných situácií, ale zo všetkých šťastne vyviaznu, hlavne vďaka Honzovom výrečnosti a fľaši Becherovky, ktorú možno podplatiť aj strážcu vôd.

Ota v dospelosti veľa cestuje a rybárči po celom svete. Napríklad sa vydá na ryby v ponorke. Tam spozná pána Romanowského, ktorý ho sprevádza. Pán Romanowski sa mu zdá ako „kancelárska myš, z ktorej spravili postupom času a protekcie admirála“, ale neskôr zistí, že to bol veľmi statočný bojovník za vojny a ľutuje, že sa tak unáhlil, keď si o ňom myslel zlé veci. Ota sa ožení s Věrou a vydávajú sa do Bulharska k Čiernemu moru. Tam Ota prvýkrát lovia dravé ryby Palamidi.
Keď už sú všetci bratia ženatí a v strednom veku, jazdí spolu na ryby a užívajú pohody. Bratia si medzi sebou výborne rozumejú, aj keď si niekedy málinko vzájomne závidia, keď niekto uloví väčšiu rybu. Jirkovi sa podarilo chytiť jeho životný úlovok, obrovského kapra, s ktorým sa chválil všetkým známym. Bol na seba veľmi pyšný.

Ota chce urobiť svojmu oteckovi radosť k narodeninám. Vie, že tatíkovým snom je uloviť zlaté úhora. To sú malí úhory, ktorí sa vyskytujú vo veľkom počte. Otovi sa podarí zlaté úhora uloviť, nechá ich vyúdiť a dá ich oteckovi ako predjedlo sviatočného narodeninového jedla. Otecko sa rozplače radosťou, ale keď do úhora uhryzne, zistí, že je presolené. Ota si ale nikdy neuvedomil, ako mu bol otecko vďačný a ako na neho bol pyšný. Otecko teraz chytili postupne jedenásť úhorov a všetky pripravil na masle pre Otu. Bola to odmena za jeho darček. Potom zomrel.
Ota Pavel trpel duševnou chorobou. Na zimnej olympiáde v Innsbrucku zapálil sedliackej stavení. Strávil päť rokov v liečebni pre duševne chorých. Rád spomínal na svoje detstvo, na vodu, na ryby, na  prírodu …

 

Myšlienka diela:
Odpútať sa od starostí a problémov a myslieť na prírodu, na detstvo a na okamihy, ktoré dávajú životu zmysel a pohladí na duši.

The post Jak jsem potkal ryby – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>