Oscar Wilde Archivy | StudijnySvet.sk

Oscar Wilde (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Sun, 23 Mar 2025 00:01:12 +0000

Írsky spisovateľ, básnik, dramatik a esejista, jedna z najvýraznejších osobností anglickej literatúry prelomu 19. a 20. storočia, majster vtipných bonmotov a paradoxov.

📝 Život

Narodil sa v Dubline v Írsku vzdelaným a váženým rodičom. Jeho matka, Jane Francesca Wildeová, bola poetka a nacionalistka, ktorá písala pod pseudonymom Speranza. Jeho otec, sir William Wilde, bol uznávaný očný a ušný chirurg. Po absolvovaní Trinity College v Dubline získal štipendium na Magdalen College v Oxforde, kde študoval klasickú literatúru a filozofiu. Počas štúdií sa stal stúpencom esteticizmu, hnutia, ktoré zdôrazňovalo dôležitosť krásy a umenia v živote. Po ukončení štúdií sa presťahoval do Londýna, kde sa stal známou postavou londýnskej spoločnosti. Jeho vtip, inteligencia a extravagantný štýl obliekania ho rýchlo urobili obľúbeným hosťom na večierkoch a salónoch. V roku sa oženil s Constance Lloyd, s ktorou mal dvoch synov. Jeho manželstvo však bolo poznačené škandálom, keď bol obvinený z homosexuálneho vzťahu s lordom Alfredom Douglasom, synom markíza z Queensberry. Wilde žalobu prehral a bol odsúdený na dva roky ťažkých prác. Po prepustení z väzenia sa presťahoval do Francúzska, kde žil pod menom Sebastian Melmoth. Zomrel v Paríži v chudobe a zabudnutí. Jeho povesť však bola po jeho smrti rehabilitovaná a dnes je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov svojej doby. Jeho pobyt vo väzení hlboko poznačil jeho tvorbu i osobnosť a viedol k napísaniu diela De Profundis, listu adresovaného lordovi Alfredovi Douglasovi, v ktorom reflektuje svoj život a pád. Po prepustení z väzenia sa už nikdy nevrátil k svojej bývalej sláve a žil v ústraní pod falošným menom. Napriek ťažkým životným skúsenostiam a predčasnej smrti zanechal Oscar Wilde po sebe bohaté literárne dedičstvo, ktoré dodnes fascinuje a inšpiruje čitateľov po celom svete. Jeho diela sa vyznačujú brilantným vtipom, paradoxmi, iróniou a hlbokým poznaním ľudskej psychiky. Jeho hry, romány, básne a eseje sú plné duchaplných dialógov, originálnych postáv a prekvapivých dejových zvratov. Okrem literárnej tvorby sa Wilde venoval aj prednáškam a publicistike. Počas svojho pobytu v Amerike prednášal o esteticizme a dekoračnom umení. Jeho prednášky boli veľmi populárne a priťahovali veľké publikum. Wilde bol tiež aktívnym novinárom a publikoval články v rôznych časopisoch a novinách. Jeho články sa často zaoberali spoločenskými a kultúrnymi otázkami a vyznačovali sa kritickým a satirickým pohľadom na vtedajšiu spoločnosť. Wildove názory a postoje boli často kontroverzné a vyvolávali búrlivé reakcie. Napriek kontroverziám, ktoré ho sprevádzali počas života, je dnes Oscar Wilde považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností svetovej literatúry. Jeho diela sú prekladané do mnohých jazykov a stále sa hrajú na divadelných scénach po celom svete. Jeho životný príbeh a tvorba sú dodnes predmetom záujmu literárnych vedcov, historikov a širokej verejnosti.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú vtipným, ironickým a paradoxným jazykom. Používa aforizmy, bonmoty a slovné hračky. Jeho štýl je elegantný, kultivovaný a prepracovaný. Wilde bol majstrom dialógu, ktorý využíval na odhalenie charakterov postáv a na vyjadrenie svojich názorov na spoločnosť a morálku. Často sa zameriaval na kritiku pokrytectva a konvencií viktoriánskej spoločnosti. Jeho diela sa vyznačujú aj prvkami dekadencia a estetizmu. Dôležitú úlohu v jeho tvorbe zohráva aj humor, ktorý často slúži ako prostriedok kritiky a satiry.

👥 Literárni súčasníci

George Bernard Shaw (Pygmalion), Arthur Conan Doyle (Sherlock Holmes), Bram Stoker (Dracula), Robert Louis Stevenson (Ostrov pokladov), Rudyard Kipling (Kniha džunglí), Thomas Hardy (Tess z rodu D´Urbervillovcov), Joseph Conrad (Srdce temnoty).

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Oscar Wilde (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 17:44:20 +0000

Kniha: Obraz Doriana Graya

Autor: Oscar Wilde

Pridal(a): Kat, Boban96

Oscar Wilde (1854-1900)

Anglický spisovateľ, dramatik, esejista a básnik írskeho pôvodu
Pochádzal z rodiny (očného) lekára kráľovnej Viktórie, jeho matka literátka
Študoval klasickú filológiu na univerzite v Dubline a potom v Oxforde
- Tu začal písať svoje prvé verše nádychom dekadencie. Svojou tvorbou ciele šokovať tejdošnú spoločnosť.
Obľúbený a uznávaný spoločník – vďaka svojmu nadaniu, jiskrovému intelektu, irónii a vtipu, výstrednosti v obliekaní a zjavoch
Žil slobodne bez ohľadu na konvencie a pokryteckú morálku vyšších vrstiev viktoriánskej Anglicka, viedol šokovanú puritánsku spoločnosť
Mal výborné spoločenské postavenie, avšak ohromné výdavky → priviedli ho do finančnej krízy, keď začal poznávať nespravodlivosť, biedu a ponižovanie okolného sveta
So svojou manželkou z vyšších vrstiev Constance Lloydovou sa oženil 29. mája 1884 a čoskoro s ňou mal dvoch synov Vyvyana a Cyrila.
Bolo odhalené jeho intímne priateľstvo s lordom Alfredom Douglasom a bol obžalovaný z homosexuality, ktorá bola v tej dobe trestným činom a bol odsúdený na dva roky nútených prác.
Odsúdený z homosexuality a na dva roky káznice s nútenými prácami (kde napísal Baladu o žalári v Readingu).
- Po skončení trestu si zmenil meno a putoval po Európe ako Sebastian Melmoth.
Jeho rodina sa od neho zcela odvrátila. Zomrel predčasne v chudobe a zbedovanosti v jednom parížskom hoteli

Charakteristika literárnej tvorby

Básne, divadelné hry, próza
Typický predstaviteľ dekadentov, oslavujúcich krásu a odmietajúcich spojenie umenia a morálky
Odmietal chápať realitu ako inšpirátorku umenia, umenie považoval za „skutočnejšie“ než realitu samotnú
Umelecké krédá: „Sú dva svety, jeden, ktorý je, aniž by sa o ňom muselo hovoriť, a nazýva sa svet skutočný, druhý je svet umenia, o ktorom je treba hovoriť, pretože by inak neexistoval“
Jediný autorov román (spomína motivy z diela Honoré de Balzaca – Šagrenová koža)

Ďalšie diela:

divadelné komédie – Jak je dôležité mať Filipa (hrajú sa dodnes) , Ideálny manžel – diela založené na vtipnej zápletke a ironizujúce spoločenské nešvary doby
dráma – biblická tragédia Salome
próza – poviedka Strašidlo Cantervillské, Šťastný princ a iné rozprávky, posmrtne vydaná zbierka De Profundis

Literárne-historický kontext

dochádzalo k mocenským konfliktom medzi štátmi, ktoré kolónie mali a ktoré o ne usilovali (→ trojspolok, trojdohoda)
došlo ku zjednoteniu Talianska a Nemecka, k vzniku Rakúsko-Uhorska (1867)
vzrástol národné uvedomenie a sily snahy o kultúrnu a politickú nezávislosť
prehlbovali sa sociálne rozdiely medzi spoločenskými vrstvami aj medzi štátmi (niektoré rozvíjali, niektoré zaostávali)
Anglicko – pokrokové zákony = zákaz otroctva, osmihodinová pracovná doba, zákaz ťažkej práce žien a detí
koncom 19. storočia – nárast spoločenských problémov (aféry – napr. Dreyfusova, sociálna kríza vedúca k radikalizácii roľníctva)
rozvoj techniky, vynálezy (Bell – telefón, Nobel – dynamit, bratia Lumiérovi – kinematograf) – začiatok veku elektriky a nových technológií (→ prudký rozvoj civilizácie a rýchle životné tempo) – priemyselná revolúcia
prestávali platnosť dosiaľ platné hodnoty (napr. kresťanský výklad sveta), šírili sa pesimizmus, obavy z budúcnosti, pocit bezvýchodnosti, žiadna istota
myšlenie silno ovplyvnené myšlienkovými smermi nihilizmu (Nietzsche – nič na svete nemá zmysel) a voluntarizmu (Schopenhauer – ľudská vôľa je základom sveta, vesmíru a myslenia človeka), Sigmund Freud – dôraz na ľudské podvedomie
vznik nových umeleckých smerov – impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, založených na subjektívnom vnímaní skutočnosti (vedľa nich ešte existovali staršie prúdy (kritický realizmus, naturalizmus)
symbolizmus = najniternějšie prežitky možno vyvolať prostredníctvom znakov (predpokladá sa čitateľova aktívna spolupráca)
impresionizmus = bezprostrednosť, spontánnosť, snaha zachytiť prchavý a neopakovateľný okamih, farebnosť
centrom umeleckého života Paríž

Dekadencia

= pocit umelcov, ktorí sú znechutení spoločnosťou, utekajú od nej a vytvárajú si vlastný svet, vymykajú sa jej nie revoltou, ale „čistým umením“
pozornosť sa obracia k jedincovi, k výraznej individualite (výnimočnosť, tvorivá sloboda, bohatstvo – snaha šokovať a provokovať)
najobľúbenejšie motívy: smrť, mŕtvolnosť, rozklad, úpadok, choroba, nuda, erotika, fantastické vízie, odvrátené stránky života alebo temné rysy ľudskej povahy, pesimizmus, morbidita, pocit zmaru, mysticizmus, narcizmus, kult smrti, zla
pôvodný význam slova dekadencia = úpadok – oficiálna kritika považovala tvorbu dekadentov za úpadkovú, títo autori naopak neuznávali hodnoty, ktoré im nabízala upjatá spoločnosť → utekali k umeniu
hľadanie krásy v ošklivosti, pocit prežitosti a únavy
pasivita, melanchólia, neochota i neschopnosť jednať
umelecká rafinovanosť (symbolika, eufónia, cit pre odtieň, precízna básnická forma)
dekadenti vychádzajú většinou zo symbolizmu (dekadent bolo pôvodne hanlivé označenie pre básnikov, ktorí sa odvrátili od tradície), nadväzujú na tvorbu Poea a Baudelaira
život dekadentov – bohatstvo, satanizmus, nezáväzny sex, alkohol, tuláctvo, výstrednosť
Významní dekadenti:
- Francúz Huysmans, Poliak Stanislav Przybyszewski
- Českí autori: okolo časopisu Moderní revue – Arnošt Procházka a Karel Hlaváček
- Ďalší autori: symbolisti – Edgar Allan Poe – Havran, Jáma a kyvadlo, Zlatý skarabeus
- Prokletí básnici – Charles Baudelaire – Kvety zla, Paul Verlaine – Saturnské básne, Romance bez slov, Jean Arthur Rimbaud – Opilý koráb

Rozbor: Obraz Doriana Graya (1891)

Všeobecná charakteristika diela:

Literárny druh: epika (próza)
- Epika = vyprávny, dejový literárny druh, zameriava sa predovšetkým na dej – v próze a poézii, napr. do poézie patria epos alebo balada a do prózy poviedka alebo román
Literárny žáner: román s hororovými prvkami (zachytáva umelecké pohnútky dekadencie aj homosexuality (preto bola kniha po svojom vydaní mnohými odsúdená)
- Román = dlhší než novela, rozvíja a zachytáva rôzne prostredia a osudy viacerých postáv)

Hlavná myšlienka

Kritika uznávania povrchnej krásy. Krása môže zkažiť a zničiť človeka. Láska prebudí v človeku túžbu po dobre.

Téma

Duševný súboj sám se sebou – metaforicky realita versus umenie, narcizmus.
Často narážky na slávne diela (hodne Shakespearove hry).

Kompozícia

Členený na 20 nepomenovaných kapitol

Jazyk a štýl:

spisovný, občasné archaizmy, slang ulice
obohatený o latinčinu, francúzštinu – módny jazyk doby → autor uvádza verše vo francúzštine
prehľadný rejstřík a vysvětlivky v zadnej časti
čitateľné dielo, s fantastickým námetom, členené na 20 kapitol
barevné vyjadrenia, veľa myšlienok a rozumových pochodov, filozofických úvah o zmysle života (nutí čitateľa zamyslieť sa)
popisy prírody, interiérov charakteristiky členov vyššej anglickej spoločnosti (často majú ráz zesmiešňujúcej karikatúry)
rozsiahle konverzačné pasáže, v ktorej dialógoch je používaných paradoxov (=zdánlivé nesmyselné tvrdenia, spojenia pojmov, ktoré si odporujú – „zemri a budeš žiť“) a aforizmov (=krátke, výstižné vety vyjadrujúce nejaký postreh)
zachytenie dobových názorov
používa priamu reč – dialógy a monológy oživujúce dej
časté použitie symbolov (obraz – zrkadlo do ľudskej duše)
mnoho myšlienok, citov

Vyprávač:

Er-forma
Vyprávač sám autor

Časopriestor

Miesto: román sa odohráva v Londýne, vo vyššej spoločnosti
Čas: konec 19. storočia

Postavy všeobecne

celý dej je postavený na kontraste troch hlavných postáv – každá z nich je iná a každá má odlišný pohľad na to, čo je ešte morálne a čo už nie
Basil i Henry majú dané charakterové vlastnosti, zato Dorian sa vyvíja (z nevinného chlapca vo štvrť)
dokonalý mravný prechod hlavného hrdinu – z čistého chlapca sa najprv stáva zvědavý mladík, ktorý chce žiť a užívať, potom zvrhlík a nakoniec ľutuje svojich činov a snaží sa vrátiť to, čo už nikdy nemôže byť odčinené (vzťah k sobe samému sa z počiatočného okúzlenia sebou samým postupne mení na sebaopovržení – má z seba hnus, je sám sebou znechutený)

Charakteristika hlavných postáv

Dorian Gray
- Pôvodne prostý, prirodzený, upriamý, vnútorné rozervaný, pozoruhodný, príjemný a krásny mladík.
- Postupne sa pre neho veľkou autoritou stáva Henry Wotton – jediného je schopný uznávať, fascinuje ho jeho nekonvenčný prístup k otázkam morálky. Pod vplyvom okolností a vplyvu Henryho sa z neho stáva cynická bytosť a bezcitný sobec, ktorý je zaujatý len sebou samým. Stáva sa takisto nepriamym vrahom dívky, ktorú miloval a priamym vrahom malíra Basila – autora jeho portrétu, k čomu naviac donútil bývalého priateľa, prírodovedca Alana Campbella, aby sa zločinu zúčastnil.
- Dobre zajištený, má dobrý vkus, záujem o kultúru, o umenie (hral na klavír), študoval parfémy a ich účinky na zmysly, klenoty, výšivky, gobelíny. Má aj záľuby, o ktorých nikto nevie – po nociach sa túla v prezlečení, chodí medzi najnižšie vrstvy – tuláky, žobráky a zloduchy. Rád cestoval, ale po niekoľkých rokoch už nesnesie odlúčenie od obrazu, stále sa bojí, že ho niekto nájde
- Do záhuby privádza aj ďalších ľudí okolo seba – bez srdca a bez súcitu.
Basil Hallward
- Kultivovaný malíar a autor portrétu Doriana, tichý, ne príliš výrazný, konzervatívny, čestný muž, dobrý človek. Nezkažený spoločnosťou, má svoj svet – jeho ateliér.
- V dokonalej a nepošpinenej kráse Doriana vidí svoj umelecký ideál, a preto sa k mladíkovi upína a chráni ho pred zničujúcim vplyvom, ktorý na neho má lord Henry. Doriana obľúbil, dokonca prekročil meze priateľstva a zamiloval sa do neho. Bez Dorianovej prítomnosti nie je schopný tvorit, ani sa radovať zo života.
- Je nešťastný z toho, ako sa Dorian mení a stáva sa z neho bezcitný a zkažený človek. Basil je tak jeho úplným opakom – citlivý a stále rozumný.
Lord Henry Wotton
- Priateľ Basila Hallwarda i Doriana. Muž znalý života, bohatý, slobodný, lehkomyslný, sobecký, cynický, rád filozofuje, poučuje, manipuluje, nie je schopný upriamej lásky, ako každý člen spoločnosti opovrhuje chudobou a tými, kto sa mu nerovná, dokáže lichotit.
- Jeho reč sestáva z paradoxov, sarkazmov, filozofických myšlienok a aforizmov (aforizmus = krátka, stručná a výstižná veta vyjadrujúca nejaký postreh, často využíva protikladu alebo kontrastu) – Wilde do jeho úst vložil väčšinu kľúčových myšlienok, ktoré ovplyvnili Dorianovo správanie.
- Je to svetoznalý, ale cynický a zlý našeptávač. Vedie Doriana na nesprávnu cestu („Je iba jedna cesta odstrániť pokušenie, a to je oddať sa mu úplne.“)
Sibyla Vaneová
- Jemná a mladá chudobná dievča okúzlená herectvom. Naivná a plná romantických ideálov. Je schopná hlbokého citu lásky.
- Keď sa skutočne do Doriana zamiluje, nedokáže predstierať, čo znamená na javisku hrať city, ktoré vo skutočnosti neprežíva, a práve to a že ju Dorian opustil viedlo k jej samovražde – bol to prvý moment, keď sa obraz zmenil.
James Vane
- Sibylin brat, prisahal vraždu tomu, kto Sibylu ublíži, keď natrefil na Doriana, najprv ho nepoznal, neskôr bol omylem zabitý pri love
Alan Campbell
- Vedecký, bývalý Dorianov priateľ, Dorian ho pod výhrůžkami donútil zlikvidovať Basilovo telo
pan Issacs
- Riaditeľ druhoradého divadla, kde hrá Sibyla, kedysi pomohol finančne rodine Vaneových a žiada si za to Sibylu ako herečku

Stručný dej

Příběh vypráví o mladom Dorianovi Grayovi. Ten svojou krásou učaruje malíra Basila Hallwarda. Stáva sa jeho modelom a múzou. Jedného dňa, keď Dorian stojí opäť Basilovi modelom, dá sa do reči s malírovým priateľom, lordom Henrym a nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom je prý krása a mladosť. Dorian si uvedomí, že portrét, ktorý mu maluje Basil, bude za niekoľko rokov nemilosrdne pripomínať, ako bol krásny, zatiaľ čo on sám bude už zchátralý. Preto vysloví prianie, aby známky úpadku nenesl on, ale ten portrét. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Dorianova tvár zostáva bezo zmien, stále mladá a krásna…

Podrobný dej (obsah) diela

Příběh člověka, ktorý sa vo mene věčnej mladosťi rozhodol zbaviť svojho svědomia (človek svojmu svědomiu neunikne, nič nemôže dělat bez trestu). Pojednáva o vzťahu umenia, morálky a skutočnosti. Román Obraz Doriana Graya je podobenstvím o duši človeka.

Malíar Basil Hallward maluje podobiznu krásneho a nezkaženého mladíka Doriana Graya. Keď sa Dorian seznamuje s lordom Henrym Wottonom, nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom, je prý krása a mladosť. Henry lichotí Dorianovi, vyzdvihuje jeho krásu, ale zároveň mu vystavuje její pomíjivost. Tvrdí, že práve pre pomíjivost mladosťi by si človek, dokiaľ je mladý, nemal cokoli odpírať. Po dokončení obrazu Dorian z rozčílenia, že dokonalý obraz bude stále krásny, zatiaľ čo on sám bude stárnúť, vykřikne prianie, aby stárnul obraz za neho a on zostal takový, aký je teraz. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Pod Henryho vplyvom sa naivný Dorian postupne mení na zloducha, avšak Dorianova tvár zostáva bezo zmien, stále mladá a krásna (Henryho názory sa úplne rozchádzajú s tejdošou dobou, nabáda Doriana k úplne inému zpôsobu života, ako mu ho snaží vnútiť spoločnosť).
Jedného dňa sa pri náhodnej návšteve chudinského divadla zamiluje do herečky Sibyly Vaneovej. Doriana však spíš uchvátila pre role, ktoré predstavovala v divadelných hrách, než pre to, čo bola doopravdy. Sibyla ani nikto z jej rodiny pred svadbou neznal ženíchovo meno (Sibyla mu hovorila prostě len „Princ z rozprávky“). Sibyla a Dorian sa chcú vziať, ale Sibylin brat, James Vane, tušil, že ju neznámy cudzinec jistô ublíži a prisahal, že ak sa tak stane, zabije ho. Dorian pozve na divadelné predstavenie oboch svojich priateľov. Sibyla však ten večer hrá prišerné. Doteraz neznala nič iné než divadlo, ale teraz, keď je zamilovaná doopravdy, milostné scény v Romeovi a Julii hrá neprekonané. Väčšina divákov v priebehu hry odíde. Po predstavení príde za Sibylou Dorian. Pohŕdavo a kruto ju odmietne slovami, že jej prišerným výkonom zabil svoju lásku. Keď kvôli nemu spácha samovraždu, vryje sa tento čin do tváre na obraze. Po prvom šoku, že jeho prianie sa stalo skutočnosťou, sa brzy vzpamätuje (dlho netrúchlí – „minulosť je minulosť“ – a smrť Sibyly je vlastne krásna – zomrela pre lásku k nemu! – Keď za ním druhý deň príde Basil, aby ho utiešil, nedokáže Dorianov cynizmus utajiť).
Dorian sa začne vrhať do stále rafinovanejších rozkoší vrátane požívania drog a užívanie si so ženami. I ďalšie zločiny sa zapisujú len na plátno. Začína si uvedomovať, že jeho hriechy nesie nie on, ale jeho portrét. Zničiť ho – to musí urobiť. Nikto nesmie tento obraz nikdy spatriť, aby nebola odhalená pravá podstata Dorianovej duše. Ani Basil – sám autor, ktorý sa mu nedávno priznal k citom, ktoré do obrazu zachytil, ho nesmie vidieť! Po niekoľkých rokoch žije Dorian na výslní spoločnosti. Jeho krása a šarm sú mu bránou do nejužšej smetánky. Je obľúbený a obdivovaný ľuďmi, ktorí ho málo znajú a všetkými, ktorí ho poznajú, skončili zničení. Nič mu nebolo odepreté. Dorian sa oddáva umeniu, stáva sa z neho ctiteľ sběratel.
Postupne je spoločnosťou nepochopený stejne ako Henry Wotton. Není schopný nájsť si priateľov a tí ľudia, ktorí boli kedysi jeho priateľmi, ho teraz opovrhujú. Dorianov obličej je stále stejne krásny, ale jeho špatnú dušu odráža kúzelný portrét. Mladík ho zamkne, aby sa k nemu nikto nedostal. Basil Hallward sa ho na pravdivost kolujúcich pomluv prišiel zeptať osobne. Dorian mu podal vysvětlenie v podobe Basilovho vlastného diela, teraz už s ohyzdnou a sklíčenou postavou Doriana Graya. Basil sa pokúšal Doriana domlúvať, aby zmenil svoje správanie, bol znova čestný a miloval sa k svojim zbylým priateľom, ale Dorian ho v záchvate svojej zuřivosti (to Basil za to všetko môže) ubodal nožom – pri tom ho svojím zjavom miloval. Telo dal potom za úkol zlikvidovať svojmu bývalému priateľovi, chemikovi Allanovi Campbellovi, ktorý niekoľko rokov nato spáchal samovraždu.
Pri jednom nočnom výlete je v hospode Doriana málem zabit brat Sibyly, James, ale zachráni ho jeho mladistvá tvár. Vypadal tak nanejvýš na dvadsať, a od smrti Sibyly už ubehol osemnásť rokov. Dorian je z tohto stretnutia nadlho v šoku.
James Vane je však za niekoľko dní pri love zastrelený a Doriana zaplaví nová vlna radosti. Strach zo smrti rukou brata jeho dávnej lásky pominul. Cítil sa zachránený.
Dorian sa snaží polepšiť. Nie je možné, aby mu už nebolo pomoci. Opustí venkovskú dievčinu, aniž by ju zneuctil. Urobil niečo, o čom si myslel, že bol po rokoch prvý čestný skutok. Vedie rozhovor s Henrym a zeptá sa ho, čo by povedal na to, že Basila zabil práve on. Henry sa vysmie. Zločin podľa neho nie je pre ľudí z vyšších vrstiev. Patrí spodinám.
Dorian sa podíval do zrkadla, ktoré mu kedysi dal Henry. Rozbil ho a rozšlapal. Nechcel myslieť na minulosť. James Vane je pochovaný, Alan Campbel sa jednej noci zastrelil v laboratóriu, smrť Basila ho netrápila – vždyť to on namaloval ten proklatý portrét. Začne nový život! Prejavoval sa zdržanlive k tej vesnickej dievčine. Bude už dobrý! Ale počkaj – zmenil sa portrét vykonaním tohto dobrého skutku? Už nemôže byť hrozný ako dřív! Keď bude teraz žiť mravne, vyženie z tváre všetky zbytky zlých vášní… Vybehol sa nahor do pracovne. Vešel, zamkol za sebou, ako mal zvyk. Odkryl závěs. Z hrdla mu vyrazil výkrik děsu. Portrét sa k lepšiemu nezmenil. Naopak. Oči sa dívali zchytrale a okolo úst mal vrásky pokrytectví. Uvedomil si pravdu. Dievčinu ušetril len z ješitosti, len preto, aby poznal nové vzrušenie. Portrét bol stále potriasteň krvi – naviac zreteľnejšie než kedy predtým. Má sa snad ke všetkému, čo spáchal, priznať? Nikto by mu neuvěřil. Basilovo telo je zničené, stejně ako jeho veci… Jediné, čo proti nemu svědčí, je jeho portrét. Ano – proč se i jeho nezbavit? Portrét je zrkadlo jeho svědomí – zničí ho tedy! Vzal nůž, ktorým probodl Basila. Bol čistý, niekoľkokrát ho očistil. Probodl jím obraz… ozve sa hrozný výkrik. Personál domu sa šiel podívat, čo sa stalo, a keď vstoupili do miestnosti, uviděli skvostný portrét svého pána se vší krásou a mládím. Na podlaze ležel ohyzdný starý muž s nožem v srdci. Bol povadlý, vraščitý a mal odporný obličej. Teprve až podle prstenu na ruce poznali, že to je Dorian Gray.

Wilde na téma konce: „Keď sa Dorian snažil zabiť svoje svědomie, zabil i sám seba.“

Inšpirácia literárnym dielom

Kniha bola 2x sfilmovaná, naposledy v r. 2009
Na motívy knihy vznikol takisto český muzikál Obraz Doriana Graya
André Gide – autor Vzpomínky na Wilde – inšpirovaný jak jeho dielom, tak jeho okúzľujúcou osobnosťou
Autori kolem Moderní revue (A. Procházka, J. Karásek ze Lvovic, K. Hlaváček)
Jeho priateľstvo kritikou ako umenie prevzal F. X. Šalda
Podobnosť s dielom Podivný případ dr. Jekylla a pana Hyda od R. L. B. Stevensona – změna hlavní postavy – úpadek

Proměny díla

Poprvé publikovaný ako úvodný příběh v časopise, niekoľkokrát pozměnený a pridané niekoľko kapitol

Kritika

Zachytáva umelecké pohnútky dekadencie aj homosexuality, preto bola kniha po svojom vydaní mnohými odsúdená.
Dnes je považovaná za jeden z pilierov modernej literatúry, je ňou ovplyvnených mnoho ďalších diel (napr. film Liga výjimečných).

The post Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 05 Jan 2025 21:01:27 +0000

Kniha: Obraz Doriana Graya

Autor: Oscar Wilde

Pridal(a): Kat, Boban96

Oscar Wilde (1854-1900)

Anglickým spisovateľom, dramatikom, esejistom a básnikom írského pôvodu
Pochádzal z rodiny (očného) lekára kráľovnej Viktórie, jeho matka bola literátka
Študoval klasickú filológiu na univerzite v Dubline a potom v Oxforde
- Tu začal mj. písať svoje prvé verše v duchu dekadencie. Svojou tvorbou cielené šokoval tejdojšiu spoločnosť.
Obľúbený a uznávaný spoločník – vďaka svojmu nadaniu, jiskrovému intelektu, irónii a vtipu, výstrednosti v obliekaní a zvykoch
Žil slobodne bez ohľadu na konvencie a pokryteckú morálku vyšších vrstiev viktoriánskej Anglicka, vedomé šokoval prudérnu spoločnosť
Mal výborné spoločenské postavenie, avšak ohromné výdavky → priviedli ho do finančnej krízy, keď začal poznávať nespravodlivosť, biedu a ponižovanie okolného sveta
So svojou manželkou z vyšších vrstiev Constance Lloydovou sa oženil 29. mája 1884 a záhy s ňou mal dvoch synov Vyvyana a Cyrila.
Bolo odhalené jeho intímne priateľstvo s lordom Alfredom Douglasom a bol obžalovaný z homosexuality, ktorá bola v tej dobe trestným činom a bol odsúdený na dva roky nútených prác.
Obžalovaný z homosexuality a odsúdený k dvoch rokom väzenia s nútenými prácami (kde napísal Baladu o žalári v Readingu).
- Po skončení trestu si zmenil meno a putoval po Európe ako Sebastian Melmoth.
Jeho rodina sa od neho zcela odvrátila. Zomrel predčasne v chudobe a zbedovanosti v jednom parížskom hoteli

Charakteristika literárnej tvorby

Básne, divadelné hry, próza
Typický predstaviteľ dekadentov, oslavujúcich krásu a odmietajúcich spojenie umenia a morálky
Odmietal chápať realitu ako inšpirátorku umenia, umenie považoval za „skutočnejšie“ než realitu samotnú
Umelecké krédá: „Sú dva svety, jeden, ktorý je, aniž by sa o ňom muselo hovoriť, a nazýva sa svet skutočný, druhý je svet umenia, o ktorom je treba hovoriť, pretože by ináč neexistoval“
Jediný autorov román (pripomína motivy z diela Honoré de Balzaca – Šágrenová koža)

Ďalšie diela:

divadelné komédie – Jak je dôležité maťi Filipa (hrajú sa dodnes) , Ideální manžel – diela vystavané na vtipnej zápletke a ironizujúce spoločenské nešvary doby
dráma – biblická tragédia Salome
próza – poviedka Strašidlo Cantervillské, Šťastný princ a jiné pohádky, posmrtne vydaná spoveď De Profundis

Literárne-historický kontext

dochádzalo k mocenským konfliktom medzi štátmi, ktoré kolónie mali a ktoré o ne usilovali (→ trojspolok, trojdohoda)
došlo k sjednoteniu Talianska a Nemecka, k vzniku Rakúska-Uhorska (1867)
vzrástlo národné uvedomenie a sily kultúrnej a politickej nezávislosti
prehlbovali sa sociálne rozdiely medzi spoločenskými vrstvami aj medzi štátmi (niektoré rozvíjali, niektoré zaostávali)
Anglicko – pokrokové zákony = zákaz otroctva, osmihodinová pracovná doba, zákaz ťažkej práce žien a detí
koncom 19. storočia – nárast spoločenských problémov (aféry – pr. Dreyfusova, sociálna kríza vedúca k radikalizácii robotníctva)
rozvoj techniky, vynálezy (Bell – telefón, Nobel – dynamit, bratia Lumiérovci – kinematograf) – počiatok veku elektriky a nových technológií (→ prekotný rozvoj civilizácie a rýchle životné tempo) – priemyselná revolúcia
prestávali platiť dosiaľ platné hodnoty (napr. kresťanský výklad sveta), šírili sa pesimizmus, obavy z budúcnosti, pocit bezvýchodnosti, žiadna istota
myšlenie silne ovplyvnené myšlienkovými smermi nihilizmu (Nietzsche – nič na svete nemá zmysel) a voluntarizmu (Schopenhauer – ľudská vôľa je základom sveta, vedomie a myslenie človeka), Sigmund Freud – dôraz na ľudské podvedomie
vznik nových umeleckých smerov – impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, založených na subjektívnom vnímaní skutočnosti (vedľa nich ešte existujú staršie prúdy (kritický realizmus, naturalizmus)
symbolizmus = najniterniešie prežitky sa dajú vyvolať prostredníctvom znakov (predpokladá sa čitateľova aktívna spolupráca)
impresionizmus = bezprostrednosť, spontánnosť, snaha zachytiť prchavý a neopakovateľný okamih, farebnosť
centrom umeleckého života Paríž

Dekadencia

= pocit umelcov, ktorí sú znechutení spoločnosťou, utekajú od nej a vytvárajú si vlastný svet, vymania sa z nej nikoli revoltou, ale „čistým umením“
pozornosť sa obracia k jedinci, k výraznej individualite (výnimočnosť, tvorivá sloboda, bohémstvo – snaha šokovať a provokovať)
nejobľúbenejšie motívy: smrť, mrtvolnosť, rozklad, úpadok, choroba, nuda, erotika, fantastické vízie, odvrátené stránky života alebo temné rysy ľudskej povahy, pesimizmus, morbidita, pocity zmárania, mysticizmus, narcizmus, kult smrti, zla
pôvodný význam slova dekadencia = úpadok – oficiálna kritika považovala tvorbu dekadentov za úpadkovú, tito autori naopak neuznávali hodnoty, ktoré im nabízala upiatá spoločnosť → utekali k umeniu
hľadanie krásy v ošklivosti, pocit prenasýtenosti a únavy
pasivita, melanchólia, neochota aj neschopnosť jednať
umelecká rafinovanosť (symbolika, eufónia, cit pre odtieň, precízna básnická forma)
dekadentní autori väčšinou vychádzajú zo symbolizmu (dekadent bolo pôvodne hanlivé označenie pre básnikov, ktorí sa odvrátili od tradícií), naväzujú na tvorbu Poea a Baudelaira
život dekadentov – bohémstvo, satanizmus, nezáväzny sex, alkohol, tuláctvo, výstrednosť
Významní dekadenti:
- Francúz Huysmans, Poliak Stanislav Przybyszewski
- Českí autori: okolo časopisu Moderní revue – Arnošt Procházka a Karel Hlaváček
- Ďalší autori: symbolisti – Edgar Allan Poe – Havran, Jáma a kyvadlo, Zlatý skarabeus
- Prekliati básnici – Charles Baudelaire – Kvety zla, Paul Verlaine – Saturnské básne, Romance bez slov, Jean Artur Rimbaud – Opilý koráb

Rozbor: Obraz Doriana Graya (1891)

Obecná charakteristika diela:

Literárny druh: epika (próza)
- Epika = vyprávny, dejový literárny druh, zameriava sa predovšetkým na dej – v próze a poézii, napr. do poézie patria epos alebo balada a do prózy poviedka alebo román
Literárny žáner: román s hororovými prvkami (zachytáva umelecké pohnútky dekadencie aj homosexuality (preto bola kniha po svojom vydaní mnohými odsudzovaná)
- Román = dlhší ako novela, rozvetvuje a zachytáva rôzne prostredia a osudy viacerých postáv)

Hlavná myšlienka

Kritika uznávania povrchného krásy. Krása môže zkaziť a zničiť človeka. Láska prebúdza v človeku túžbu po dobre.

Téma

Duševný súboj sám se sebou – metaforicky realita versus umenie, narcizmus.
Často narážky na slávne diela (veľa Shakespearových hier).

Kompozícia

Členený na 20 nepomenovaných kapitol

Jazyk a štýl:

spisovný, občasné archaizmy, slang ulice
obohatenie o latinčinu, francúzštinu – módny jazyk doby → autor uvádza verše vo francúzštine
prehľadný rejstrik a vysvetlivky v zadnej časti
čitateľné dielo, s fantastickým námetom, členené na 20 kapitol
barevité vyjadrenia, veľa myšlienok a rozumových pochodov, filozofických úvah o zmysle života (nutí čitateľov zamyslieť sa)
popisy prírody, interiérov charakteristiky členov vyššej anglickej spoločnosti (často majú ráz zesmiešňujúcej karikatúry)
rozsiahle konverzačné pasáže, v jejichž dialógoch je používané paradoxov (=zdánlivo nesmyslné tvrdenie, spojenie pojmov, ktoré si odporujú – „zemri a živ budeš“) a aforizmov (= krátka, výstižná veta vyjadrujúca niektorý postreh)
zachytenie dobových názorov
používa priamu reč – dialógy a monológy oživujúce dej
časté použitie symbolov (obraz – zrkadlo do ľudskej duše)
množstvo myšlienok, citátov

Vyprávač:

Er-forma
Vyprávač sám autor

Časopriestor

Miesto: román sa odohráva v Londýne, vo vyššej spoločnosti
Čas: koniec 19. storočia

Postavy všeobecne

celý dej je postavený na kontraste troch hlavných postáv – každá z nich je iná a každá má odlišný pohľad na to, čo je ešte morálne a čo už nie
Basil aj Henry majú dané charakterové vlastnosti, zato Dorian sa vyvíja (z nevinného chlapca vo štvoru)
dokonalý mravný prechod hlavného hrdinu – z čistého chlapca sa najprv stáva zvedavý mladík, ktorý túži žiť a užívať, potom zvrhlík a nakoniec ľutuje svojich činov a snaží sa vrátiť to, čo už nikdy nemôže byť odčinené (vzťah k sobě samému sa z počiatočného okúzlenia sebou samým postupne mení na sebaopovržení – má zo seba hrôzu, je sám sebou znechuten)

Charakteristika hlavných postáv

Dorian Gray
- Pôvodne prostý, prirodzený, upriamý, vnútorné rozervaný, pozoruhodný, príjemný a krásny mladík.
- Postupne sa pre neho veľkou autoritou stáva Henry Wotton – jediného je schopný uznávať, fascinuje ho jeho nekonvenčný prístup k otázkam morálky. Pod vplyvom okolností a vplyvu Henryho sa z neho stáva cynická bytosť a bezcitný sobec, ktorý je zaujatý len sebou samým. Stáva sa tiež nepriamym vrahom dievčaťa, ktoré miloval a priamym vrahom malára Basila – autora jeho portrétu, k čomu donútil bývalého priateľa, prírodovedca Alana Campbella, aby sa zločinu tiež zúčastnil.
- Dobré zajištěný, má dobrý vkus, záujem o kultúru, o umenie (hral na klavír), štúdium parfémov a ich účinky na zmysly, klenoty, výšivky, gobelíny. Má aj záliby, o ktorých nikto nevie – po nociach sa túla v prezlečení, chodí medzi najnižšie vrstvy – tuláky, žobráky a zloduchy. Rád cestoval, ale po niekoľkých rokoch už nesnesol odlúčenie od obrazu, stále sa obával, že ho niekto nájde
- Do záhuby privádza aj ďalších ľudí okolo seba – bez srdca a bez súcitu.
Basil Hallward
- Kultivovaný maliar a autor portrétu Doriana, tichý, ne príliš výrazný, konzervatívny, čestný muž, dobrý človek. Nezkažený spoločnosťou, má svoj svet – jeho ateliér.
- V dokonalej a nepošpinenej kráse Doriana vidí svoj umelecký ideál, a preto sa k mladíkovi upína a chráni ho pred zničujúcim vplyvom, ktorý na neho má lord Henry. Doriana obľúbil, dokonca prekročil meze priateľstva a zamiloval sa do neho. Bez Dorianovej prítomnosti nie je schopný tvorit, ani sa radovať zo života.
- Je nešťastný z toho, ako sa Dorian mení a stáva sa tak z neho bezcitný a zkažený človek. Basil je pak jeho úplným opakom – citlivý a stále rozumný.
Lord Henry Wotton
- Priateľ Basila Hallwarda aj Doriana. Muž znalý života, bohém, slobodný, lehkomyselný, sobecký, cynický, rád filozofuje, poučuje, manipuluje, nie je schopný upriamej lásky, ako každý člen spoločnosti opovrhuje chudobou a tými, kto sa mu nestačí rovnať, dokáže lichotiť.
- Jeho reč sestáva z paradoxov, sarkazmov, filozofických myšlienok a aforizmov (aforizmus = krátka, stručná a výstižná veta vyjadrujúca niektorý postreh, často využíva protikladu alebo kontrastu) – Wilde do jeho úst vložil väčšinu kľúčových myšlienok, ktoré ovplyvnili Dorianovo správanie.
- Je to svetoznalý, ale cynický a zlý našeptávač. Vedie Doriana na nesprávnu cestu („Je iba jedna cesta odstrániť pokušenie, a to je oddať sa mu úplne.“)
Sibyla Vaneová
- Jemná a mladá chudobná dievčina okúzlená herectvom. Naivná a plná romantických ideálov. Je schopná hlbokého citu lásky.
- Keď sa skutočne do Doriana zamiluje, nie je schopná predstierať, čož znamená na javisku hrať city, ktoré vo skutočnosti neprežíva, a práve to a že ju Dorian opustil viedlo k jej neskoršej sebevražde – bol to prvý moment, keď sa obraz zmenil.
James Vane
- Sibylin brat, sľúbil vraždu tomu, kto Sibyle ublíži, keď natrafil na Doriana, najprv ho nepoznal, neskôr bol omylem zabitý pri love
Alan Campbell
- Vedecký, bývalý Dorianov priateľ, Dorian ho pod výhrážkami donútil zlikvidovať Basilovo telo
pan Issacs
- Riaditeľ druhoradého divadla, kde hrá Sibyla, kedysi pomohol finančne rodine Vaneových a žiada si za to Sibylu ako herečku

Stručný dej

Příbeh vypráva o mladom Dorianovi Grayovi. Ten svojou krásou učaruje maliara Basila Hallwarda. Stáva sa jeho modelom a múzou. Jedného dňa, keď Dorian stojí opäť Basilovi modelom, dá sa do reči s maliarovým priateľom, lordom Henrym a nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom je prý krása a mladosť. Dorian si uvedomí, že portrét, ktorý mu maluje Basil, bude za niekoľko rokov nemilosrdne pripomínať, ako bol krásny, zatiaľčo on sám bude už zchátralý. Preto vysloví prianie, aby známky úpadku neniesol on, ale ten portrét. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Dorianova tvár zostáva beze zmien, stále mladá a krásna…

Podrobný dej (obsah) diela

Příbeh človeka, ktorý sa vo mene večnej mladosť rozhodol zbaviť svojho svedomia (človek svojmu svedomiu neunikne, nič nemôže robiť beztrestne). Pojednáva o vzťahu umenia, morálky a skutočnosti. Román Obraz Doriana Graya je podobenstvom o duši človeka.

Maliar Basil Hallward maluje podobizňu krásneho a nezkaženého mladíka Doriana Graya. Keď sa Dorian zoznámi s lordom Henrym Wottonom, nechá sa oslniť jeho názormi o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom, je prý krása a mladosť. Henry lichotí Dorianovi, vyzdvihuje jeho krásu, ale zároveň mu vystavuje jej pomíjivosť. Tvrdí, že práve pre pomíjivosť mladosť a krásy by si človek, dokiaľ je mladý, nemal cokoli odpierať. Po dokončení obrazu Dorian z rozčúlenia, že dokonalý obraz bude stále krásny, zatiaľčo on sám bude starnúť, vykriekne prianie, aby starnul obraz za neho a on zostal taký, aký je teraz. Jeho prianie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovej duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Pod Henryho vplyvom sa naivný Dorian postupne mení na zloducha, avšak Dorianova tvár zostáva beze zmien, stále mladá a krásna (Henryho názory sa úplne rozchádzajú s tejdojšou dobou, nabáda Doriana k úplne inému spôsobu života, ako mu snaží vnútiť spoločnosť).
Jedného dňa sa pri náhodnej návšteve chudobného divadla zamiluje do herečky Sibyly Vaneovej. Doriana však viac uchvátila pre role, ktoré predstavovala v divadelných hrách, ako pre to, kým bola doopravdy. Sibyla ani nikto z jej rodiny pred svadbou nepoznal ženíchovo meno (Sibyla mu hovorí prosté jen „Princ z pohádky“). Sibylin brat, James Vane, však tušil, že ju neznámy cudzinec isté ublíži a prisahá, že ak sa tak stane, zabije ho. Dorian pozve na divadelné predstavenie oboch svojich priateľov. Sibyla však ten večer hrá prišerné. Dokiaľ nepoznala nič než divadlo, ale teraz, keď je zamilovaná doopravdy, milostné scény v Romeovi a Julii hrá neprocitene. Väčšina divákov v priebehu hry odchádza. Po predstavení prichádza za Sibylou Dorian. Pohrdavo a kruto ju odmietne so slovami, že jej prišerným výkonom zabil svoju lásku. Keď kvôli nemu spácha samovraždu, vryje sa tento čin do tváre na obraze. Po prvom šoku, že jeho prianie sa stalo skutočnosťou, sa brzo vzpamätá (dlho netruchlí – „minulosť je minulosť“ – a smrť Sibyly je vlastne krásna – zomrela pre lásku k nemu! – Keď za ním druhý deň príde Basil, aby ho potešil, nedokáže Dorianov cynizmus uveriť).
Dorian sa začne vrhať do stále rafinovanejších rozkoší vrátane požívania drog a užívanie si so ženami. I ďalšie zločiny sa zapisujú len na plátno. Začína si uvedomovať, že jeho hriechy nesie on, ale jeho portrét. Ukrýť ho – to musí urobiť. Nikto nesmie tento obraz nikdy vidieť, aby nebola odhalená pravá podstata Dorianovej duše. Ani Basil – sám autor, ktorý sa nedávno vyznal k citom, ktoré do obrazu zachytil, ho nesmie vidieť! Po niekoľko rokoch žije Dorian na výslní spoločnosti. Jeho krása a šarm sú mu bránou do nejužšej smetánky. Je obľúbený a obdivovaný ľuďmi, ktorí ho málo poznajú a všetci, čo ho poznajú, skončia zničení. Nič mu nie je odepreté. Dorian sa oddáva umeniu, stáva sa z neho ctený zberateľ.
Postupne je spoločnosťou nepochopený rovnako ako Henry Wotton. Není schopný nájsť si priateľov a tí ľudia, ktorí boli dávno jeho priateľmi, teraz ho opovrhujú. Dorianov obličaj je stále rovnako krásny, ale jeho zlú dušu odráža kúzelný portrét. Mladík ho zamkne, aby sa k nemu nikto nedostal. Basil Hallward sa ho na pravdivosť kolujúcich pomlúv prišiel osobne zeptať. Dorian mu podal vysvetlenie v podobe Basilovho vlastného diela, teraz už so zohavenou a sklíčenou postavou Doriana Graya. Basil sa pokúšal Dorianovi domlúvať, aby zmenil svoje správanie, bol znova čestný a choval sa milo k svojim zostávajúcim priateľom, ale Dorian ho v záchvate svojej zuřivosti (to Basil za to všetko môže) ubodal nožom – pri tom ho svojím spôsobom miloval. Telo dal potom za úkol zlikvidovať svojmu bývalému priateľovi, chemikovi Allanovi Campbellovi, ktorý niekoľko rokov nato spáchal samovraždu.
Pri jednom nočnom výlete je v hospode Dorian málem zabitý bratom Sibyly, Jamesom (zaslechol, ako ho niekto oslovuje „Princ z pohádky“ – tak mu hovorila Sibyla), ale zachránil ho jeho mladistvá tvár. Vypadal tak nanejvýš na dvadsať, a od smrti Sibyly už uplynulo 18 rokov. Dorian je z tohto stretnutia nadlho v šoku.
James Vane je však za niekoľko dní pri love zastrelený a Doriana zaplaví nová vlna radosti. Strach zo smrti rukou brata jeho dávnej lásky pominul. Vedel, že je zachránený.
Dorian sa snaží polepšiť. Nie je možné, aby mu už nebolo pomoci. Opustí vidiecku dievčinu, aniž by ju zneuctil. Urobil niečo, o čom si myslí, že bol po rokoch prvý čestný skutok. Vedie rozhovor s Henrym a spýta sa ho, čo by povedal na to, že Basila zabil práve on. Henry sa vysmie. Zločin podľa neho nie je pre ľudí z vyššej vrstvy. Patrí spodine.
Dorian sa podíval do zrkadla, ktoré mu kedysi dal Henry. Rozbil ho a rozšliapal. Nechcel myslieť na minulosť. James Vane je pochovaný, Alan Campbel sa jednej noci zastrelil v laboratóriu, smrť Basila ho nemôže ťažiť – vždyť to on namaloval ten prekliaty portrét. Začne nový život! Preč sa správal šetrne k tej vidieckej dievčine. Bude už dobrý! Ale počkať – zmenil sa portrét vykonaním tohto dobrého skutku? Už preč nemôže byť hrozný ako dávno! Keby žil odteď mravne, třeba by vypudil z tváre všetky zbytky zlých vášní… Plížil sa nahor do študovne. Vešel, zamkol za sebou, ako mal vo zvyku. Odkryl závěs. Z hrdla mu vyšiel výkrik děsu. Portrét sa k lepšiemu nezmenil. Naopak. Oči sa dívali zchytrale a okolo úst mal vrásky pokrytectva. Uvedomil si pravdu. Dievčinu ušetril len z ješitnosti, len preto, aby poznal nové vzrušenie. Portrét bol stále potrísnený krvou – naviac zreteľnejšie ako kedy predtým. Má sa snad ke všetkému čo spáchal priznať? Nikto by mu neuveril. Basilovo telo je zničené, rovnako ako jeho veci… Jediné, čo proti nemu svedčí, je jeho portrét. Áno – preč sa ho zbaviť? Portrét je obraz jeho svedomia – zničí ho teda! Vzal nôž, ktorým prebodol Basila. Bol čistý, niekoľkokrát ho očistil. Prebodol jím obraz…ozve sa hrozný výkrik. Personál domu sa šiel podívať, čo sa stalo, a keď vstúpili do miestnosti, uvideli skvostný portrét svojho pána so všetkou krásou a mladosťou. Na podlahe ležal ohyzdný starček s nožom v srdci. Bol povadlý, vráskavý a mal odporný obličaj. Teprve až podľa prsteňa na ruke poznali, že to je Dorian Gray.

Wilde na téma konca: „Keď sa Dorian snažil zabiť svoje svedomie, zabil i sám seba.“

Inšpirácia literárnym dielom

Kniha bola 2x sfilmovaná, naposledy v r. 2009
Na motívy knihy vznikol tiež český muzikál Obraz Doriana Graya
André Gide – autor Vzpomínek na Wilda – inšpirovaný jak jeho dielom, tak jeho okúzľujúcou osobnosťou
Autori okolo Moderní revue (A. Procházka, J. Karásek ze Lvovic, K. Hlaváček)
Jeho poňatie kritiky ako umenia prevzal F. X. Šalda
Podoba s dielom Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda od R. L. B. Stevensona – zmena hlavnej postavy – úpadok

Promeny diela

Poprvé publikovaný ako úvodný príbeh v časopise, niekoľkokrát pozmene

The post Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 09 Dec 2024 21:01:44 +0000

Kniha: Obraz Doriana Graya

Autor: Oscar Wilde

Pridal(a): Buše, Vendula Pokorná

Oscar Wilde (1854-1900)

Írsky dramatik, prozaik, básnik a esejista pôsobiaci predovšetkým v Anglicku.
Narodil sa 16. októbra 1854 v Dubline do rodiny chirurga Williama a spisovateľky Jane.
Študoval filológiu v Dubline a na Oxforde, kde začínal so písaním a stretol sa s dekadentnými názormi, ktoré ho veľmi ovplyvnili. Nevšímal názory a morálku vyšších vrstiev, žil slobodne a šokoval prudérnu spoločnosť (svojimi dielami). Žil bohémskym životom, ktorý môžeme prirovnať k životu hl. hrdiny Doriana Graya.
Tvrdil, že každý človek by mal svojím životom vytvoriť jedinečné umelecké dielo.
Jeho manželka bola Constance Lloydová, ktorú si vzal len kvôli finančnému zabezpečeniu, ktoré mu umožnilo žiť v luxuse.
Mal dvoch synov – Cyrila a Vyvyana, o ktorých sa však staral s láskou. Udržiaval blízky vzťah s lordom Alfredom Douglasom, čo sa však nelíbilo Alfredovmu otcovi, markýzovi Queensberrymu.
Po návrate z väzenia sa premenoval na Sebastiana Melmotha a cestoval po Európe, najviac sa zdržiaval vo Francúzsku. Zomrel na meningitídu v hoteli vo Francúzsku.

Diela autora:

Básne (1881) – zbierka dekadentných básní
Strašidlo cantervillskej (1887) – próza
Šťastný princ a iné pohádky (1888) – próza
Ako je dôležité mať Filipa (1895) – divadelná hra, na premiére hry vyvolal markýz škandál, po ktorom Alfred presvedčil Wildea, aby markýza žaloval. Súdny proces sa však obrátil proti Wildeovi, bol zatknutý za prečin proti mravopočestnosti a odsúdený na dva roky väzenia a nútených prác. Uväznený bol vo Wandsworthu a potom v Readinge, ktorý ho inšpiroval v diele Balada o väzni v Readinge.
Balada o väzni v Readinge (1898) – básne

Literárne-historický kontext

Doba – Moderné umelecké smery v svetovej literatúre
70. až 80. roky 19. storočia
Medzi smermi nachádzame:
- Symbolizmus (J. A. Rimband, S. Mallarmé, M. Maeterlincko, A. A. Block)
- Impresionizmus
- Dekadencia
- Novoklasicizmus(P. Valéry)
- Unanizmus
- Vitalizmus a civilizmus (E. Verhaeren)
- Skupina Prokliatí básnici (predchodca Ch. Baudelaire, P. Verlaine, S. Mallarmé)
Oscar Wilde bol jediným spisovateľom tejto doby, ktorý bol tak výrazný dekadent.
Mierne do dekadencie zasiahla R. M. Rilke (Nemecko), ktorý písal o motívoch utrpenia, smrti,… (meditatívna poézia).
Na konci 19. storočia – v rokoch 1890-1891 sa v celej Európe presadzovali moderné prúdy umenia. Prohlbovali sa spory medzi zástancami zakoreneného poňatia spoločenskej odpovednosti literatúry a stúpencami moderných smerov, ktorí žiadali tvorčiu slobodu a niektorí presadzovali koncepcie „umenia pre umenie“. Takmer vo všetkých európskych krajinách súbežne publikovalo niekoľko generácií a často dochádzalo k ostrým generačným sporom. Mladá generácia žiadala právo mať svoje presvedčenie a slobodu slova.
Oscar Wilde dozrieva v dobe, keď „viktorianská Anglia“, navozujúca predstavu úctyhodnosti, zbožnosti, prudérie, pevne zomknutého rodinného kruhu opierajúceho sa o patriarchálne základy a bezúhonného podnikavého človeka, sa hrúti. Britská kráľovná Viktória vládla v rokoch 1837-1901 a počas jej dlhej vlády nastal v Anglicku rozkvet kapitalizmu, zvaný podľa nej viktoriánskym obdobím. Lenže vo druhej polovici jej vlády začali prejavy vrcholného viktorianizmu podliehať čím ďalej tým väčšej kritike. Sila a ideály viktorianizmu sa pomaly vytrácali. I pravdivosť biblie bola zpochybnená po vydaní Darwinovho Pôvodu druhov. Oslabením úlohy náboženstva sa začali objavovať všemožné druhy slobôd – morálka bola označená za pretvárku a umelecký vkus za pokleslý. Zmeny boli patrné aj v sexuálnej oblasti. Náhle sa o sexuálnej odlišnosti začína hovoriť, čo predtým budilo pohoršenie, je teraz pikantnosťou a čo bolo považované za neslušné, je teraz súčasťou životného štýlu intelektuálov. Nové sexuálne chovanie tak tvorí jednu z foriem protestu proti tyranskému poňatiu viktoriánskej rodiny. Do tejto atmosféry vstupuje v 90. rokoch 19. storočia Oscar Wilde, pozoruhodný duch skrývajúci sa za provokatívnym chovaním, obliekaním a názormi a odpykávajúci si aj krutý trest – dva roky väzenia a ťažkých prác za homosexualitu.

Ďalší autori tohto obdobia:

George Bernard Shaw (1856-1950) – anglický spisovateľ írskeho pôvodu, autor divadelných hier s vybroušeným vtipom
Robert Louis Stevenson (1850-1894) – anglický vypravěč obľúbený svojím Ostrovom pokladov
Rudyard Kipling (1856-1936) – autor Knihy džunglí
Henry James (1843-1916) – pôvodom, ktorý sa usadil v Európe. Vo svojich psychologických románoch sa kriticky díval na tejdojšiu spoločnosť
Thomas Hardy (1840-1928)
Henrik Ibsen (1828-1906) – nórsky dramatik so svetovým významom, zaoberal sa tiež spoločenskými a morálnymi problémami svojej doby, staval sa proti predsudkom
V Čechách napr. Josef Svatopluk Machar (1864-1942) – predstaviteľ Českej moderny

Rozbor: Obraz Doriana Graya (1891)

Rok a miesto vydania: r. 1958, Štátne nakladateľstvo krásnej literatúry a umenia, Praha
Vydanie: druhé, preložené z anglického originálu The picture of Dorian Gray vydaného nakladateľstvom Collins, London and Galsgow v roku 1952
Ilustrátor: Jaroslav Hořánek
Počet strán: 272
Román s hororovými prvkami
Kniha je rozdelená do 22 kapitol
Drobné dejové odbočky (vyprávanie o rodine Sibyli a Dorianových opatrovcov)
Jazyk je spisovný a miestami až archaický
Básnické popisy prírody
Pútavé dialógy, mnoho podnetných otázok a častá priama reč

Rok prvého vydania knihy

Časopisecké vydanie bolo r. 1890. Knižné pak bolo rozšírené o šesť kapitol a vydané v roku 1891.

Literárny smer, kam kniha patrí

Kniha spadá do romantizmu a obsahuje aj hororové prvky. Romantické je to, čo je nevšedné až fantastické a silne pôsobí na city človeka. Autor sa inšpiruje pohádkami. Dej nie je reálny, v epizóde nájdeme pre romantizmus typickú nešťastnú lásku končiacu smrťou. Romantický je aj osud Dorianovej matky, ktorá predčasne zomrela.
Na romantické ideály však bolo často nahlížané skepticky – očami dekadentného zmara a únavy v dôsledku úpadku viktoriánskej Anglie a poklesu morálky.
V knihe zaznievajú slová „Fin de siécle“ = Konec storočia a „Fin du globe“ = Kones sveta (str. 235)
Wilde v úvode píše: „Všetko umenie je neužitočné…“ Objavuje sa dokonca tvrdenie, že tento román patrí k najpôsobivejším výtvorom dekadentnej literatúry. Wilde tiež vo svojom úvode povedal: „Všetko umenie je zároveň symbolom.“ – Dorianov portrét môže byť symbolom ľudského vedomia.
Kniha teda celkovo spadá do romantizmu s prvkami dekadencie a symbolizmu.

Literárny druh

Dielo Obraz Doriana Graya je epika. Epické dielo sa vyznačuje tým, že autor svoj vzťah ku skutočnosti nevyjadruje priamo a bezprostredne, ako je tomu u diel lyrických. Svoj vzťah preto vyjadruje prostredníctvom príbehu, ktorým „sdiela“ čitateľovi. Základom epiky je dej a skutočnosť je literárne ztvárnená vyprávaním príbehu.

Literárny žáner

Literárnym žánerom tohto diela je román-horor s pohádkovým až fantastickým námetom. Vo štručných dejinách anglickej literatúry je dielo charakterizované ako novela, pretože pôvodný novinový rozsah aj rozuzlenie deja tomu nasvedčovali. V konečnom znení ide však výhradne o román – nejen kvôli rozsahu (s pridanými kapitolami), ale predovšetkým preto, že postava sa postupne vyvíja a je formovaná udalosťami a cudzími názormi.

Znaky diela

Fantastický príbeh
Tematizujúce otázky morálky, osobnej zodpovednosti a zkaženosti
Dej je zasadený do Anglicka na prelome 19. storočia
Príbeh pripomína diela H. de Balzaca (Šagrénová ruža) alebo R. L. Stevensona (Podivný prípad Dr. Jekylla a pana Hydea)
„dvojnický“ vzťah medzi človekom (fiktívny románový hrdina) a jeho portrétom (umelecké dielo)
Wilde bral umenie za skutočnejšie ako skutočnosť samu
Nie je dôležitý dej ako taký, ale vývoj hlavného hrdinu

Téma

Témou knihy je pohádkovo fantastický príbeh premeny prostého, prirodzeného a nevinného človeka na zločinca a jeho obraz (podobizeň) ako zrkadlo jeho skutkov.
Podtémou sú obrazy prázdnoty aristokratickej spoločnosti
Epizóda: Dorian Gray miloval herečku Sybilu, ale keď ju videl hrať špatne, uvedomil si, že ju nemôže milovať. Ale Sybilino herectvo paradoxne súviselo s Dorianom, pretože dokým ho nepoznala, s vášňou a dobre hrala ako Julie láskyplný vzťah k Romeovi. Divadlo pre ňu bolo všetkým. Keď sa však zamilovala do Doriana, nebola už schopná hrať a predstierať rovnaký cit k osobe, ktorú skutočne nemilovala. „Slová, ktoré musela odriekať, boli lživé.“ „Skutočnosť je niečo vyššieho, čo je len odleskom umenia.“ Chladné odmietnutie a nepochopenie Doriana ju potom dohnalo k sebevražde.

Kompozičné postupy v diele

Kompozícia diela je chronologická
Dejové pasáže – vyprávanie sú prekladané náladovými popismi interiérov i exteriérov, charakteristikami – prevažne príslušníkov vyššej anglickej spoločnosti a konverzačnými pasážami, z ktorých niektoré možno čítať ako aforizmy.

Hlavná myšlienka diela

Hlavnou myšlienkou knihy je poukázať na to, že pokrytectvo sa nevypláca a zlé skutky musia byť potrestané. Zdánlivo fantastický príbeh sa mení v morálku o nepodplatitelnosti ľudského vedomia. „Platí sa aj iným spôsobom ako peniazmi – výčitkami vedomia.“

Štruktúra diela, horizontálne a vertikálne členenie

Román nemá podtitul ani žiadne motto. Predhovor je obsiahly, je napísaný autorom a vznikol z tohto dôvodu: Príbeh bol v časopise LIPPINCOT’S MONTLY MAGAZINE v júli 1890 a vyvolil silnú nevoľu anglickej kritiky, takže Wildovu Predhovor k Dorianovi Grayovi otlačenú vo FORTNIGHTLY REVIEW ako obranu proti obvineniam z nestoudnosti, nemravnosti, morbidnosti atď., je od 1. knižného vydania súčasťou diela.
Zároveň Wilde dielo na základe požiadaviek nakladateľa rozšíril o 6 kapitol, a to: 3., 5., 15., 16., 17. a 18. Podľa Slovníka svetových literárnych diel 2 (Odeon 1988) ale napr. piata kapitola svojou sentimentalitou nezodpovedá základnej štýlovej rovine celku. I ostatné pridané kapitoly mnohdy rozširujú príbeh o nadbytočné postavy.
Vlastný text diela je členený celkom do 20 kapitol.
Dielo neobsahuje doslov.

Jazyk a jazykové prostriedky

Autor v tomto diele pracuje so spisovným jazykom a to podľa svojho umeleckého a často kritického zámeru („Jej šaty vypadali, akoby boli vymýšlené v záchvate zúrivosti a obliekané za búrky.“).
Nechýbajú archaizmy, ironia, dlhé popisy (interiéru) a prejavy, názory na svet a spoločnosť
Jazyk diela je tiež miestami básnicky obrazný:„Mesiac tkvil na oblohe, podobný žltej lebke. Občas veľký pitvorný mrak vztiahol cez neho dlhé paže a zastrel ho. Plynové svietidlá žiari…“

Hlavné postavy

Dorian Gray
- Nezvykle krásny mladík
- Pred stretnutím s lordom Henrym zcela nezkažený a dá sa povedať naivný
- Neskôr veľmi rozdvojená osobnosť
- Narcistický muž, ktorý chce všetko vnímať zmyslami
Lord Henry Wotton
- Muž znajúci život
- Aristokrat (hľadí na spoločnosť zvrchu)
- Bohém
- Rád manipuluje spoločnosťou
- Filozofuje
- V diele manipuluje s Dorianom
- Opovrhuje chudobou, ale aj bohatou vrstvou
- Svoju ženu príliš neuznáva
- Zcela proti malomešťačstvu
Basil Hallward
- Cenený maliar
- Autor obrazu Doriana Graya
- Nezkažený spoločnosťou
- Snaží sa do spoločnosti zapadnúť a chovať sa podľa pravidiel
- Má svoj vlastný svet, ktorým je pre neho paleta a jeho ateliér
- Je naprosto okúzlený krásou Doriana
Sibyla Vanová
- Chudá mladá herečka
- Zamilovala sa do ešte nezkaženého Doriana
- Ten sa do nej tiež zamiloval
- Spáchala samovraždu po hádke s Dorianom (prvá změna obrazu)

Časopriestor

Miesto: Dej tohto románu sa odohráva v Anglicku – prevažne v Londýne.
Doba: Na konci 19. storočia (teda v súčasnosti života autora).

Dej

Príbeh o vzťahu umenia, morálky a skutočnosti. Maliar Basil Halward maluje obraz svojho krásneho a bohatého priateľa Doriana Graya. Gray v ňom brzo nájde priateľa, ktorý mu pomáha vyznať sa v anglickej spoločnosti tej doby. Maliar sa snaží zabrániť stretnutiu Doriana so svojím priateľom Henrym Wottonom, pretože je ten známy svojou špatnou povesťou a odvážnymi názormi. Po náhodnom stretnutí Doriena a Henryho je však už všetko zbytočné. Dorian je Henrym a jeho revolučnými názormi úplne okúzlený a necháva sa veľmi ovplyvniť. Henryho názory sa úplne rozchádzajú s tejdojšou dobou. Nabádajú Doriana k úplne inému spôsobu života, ako mu ho spoločnosť snaží vnútiť. Dorian sa strháva k životu plnému erotiky, alkoholu, drog. Lord Henry Wotton venuje Dorianovi poklonu za jeho krásu, mladosť a čistotu, ale zároveň mu pripomenie, že na rozdiel od neho, obraz nikdy nestarnú. To Doriana znejistí. Dorian vyrieči prianie, aby obraz starnúl za neho a všetky fyzické aj duševné zmeny boli zachytené na obraze. Nikto ani samotný Dorian netuší, že prianie sa naplní. Zanedlho potom sa Dorian seznámi a zamiluje do Sibyly Vanovej, ktorá kvôli nemu neskôr spácha samovraždu. Je to prvá chvíľa, kedy sa obraz zmení a Dorianovi dochádza, že sa jeho prianie plní. Dorianových hriechov príbyva, keď zabije stvoriteľa obrazu a zároveň svojho priateľa. Čím viac hriechov Dorian spácha, tým viac sa obraz mení. Doriana začínajú trápiť halucinácie jím zavraždených ľudí, ich hlasy volajúce ho k nim a výčitky vedomia. Vo vzteku, zúfalstve a aj vďaka priateľovi Henrymu, ktorý už veľmi zestarnúl, Dorian probodne obraz nožom, je to však on, kto padá k zemi mŕtvy. Prianie je týmto činom zlomené a na obraze sa opäť ukazuje krásny, mladý a čistý Dorian Gray, zatiaľ čo k zemi mŕtvy padá starý, šeredný, zakrvavený starček.

Zvláštnosti autorovho štýlu v tomto diele

Zvláštnosť autorovho štýlu spočíva v štýle jazyka, ktorý používa, pretože jazyk tu nie je len nástrojom vecného sdielania, ale Wilde si s ním hrá a dotýka sa hlbokých pravd, ovšem bez akýchokoľvek moralizovania. Štýl jazyka sa zdá úsporný a autor bol schopný ľahko a s vtipom vyjadriť podstatnú vec aj novú myšlienku-jako príznačný je pre príslovia aforizmus a sentencie, čo platí predovšetkým pre dialógy v tomto diele.

Obdobné fantastické motívy nájdeme v dielach:

Šagrénová rukavica – Honoré de Balzac (1831) – objavuje sa motív kúzelnej rukavice zmenšujúcej sa s každým mladíkovým splneným prianím a odmeriujúcej čas jeho života.
Podivný prípad Dr. Jekylla a pana Hyda – Robert Louis Stevenson (1886) – premena Jekylla do podoby zločinného, zrúdneho Edwarda Hyda.

Spracovanie:

Filmové, knižné

The post Obraz Doriana Graya – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Cantervillské strašidlo – čitateľský denník

Studijnysvet.sk — Thu, 19 Aug 2021 22:46:40 +0000

Kniha: Cantervillské strašidlo

Autor: Oscar Wilde

Zaslal(a): tessina

Originálny názov: The Canterville Ghost

Dátum vydania: 1887 (na pokračovanie v časopise The Court and Society Review)

Hlavné postavy:

Washington Otis – americký veľvyslanec, najstarší syn
Lucretia R. Otisová – manželka pána Otisa
Virginia E. Otisová – Otisova pätnásťročná dcéra, milé a odvážne dievča, ktoré neváha pomôcť duchovi
Duch – Sir Simon de Canterville, duch, si robí žarty z ľudí v dome
Hiram B. Otis – americký vyslanec
Pani Umneyová – staršia gazdiná,
Cecil – snúbenec Virginie.

Obsah knihy:

Lord Canterville predá svoj zámok pánovi Otisovi. Vopred ho varuje, že na hrade straší. Pán Otis sa však nenechá odradiť. Kúpi hrad a presťahuje sa doň so svojou rodinou. Ako prvé si všimnú krvavú škvrnu na podlahe knižnice. Pán Otis ju hneď vyčistí, ale škvrna sa každý deň objaví znova. Duch sa snaží rodinu vystrašiť svojimi strašidelnými kúskami, ale rodina sa jeho žartom len smeje. Dvojčatá začnú strašiaka provokovať svojimi žartíkmi. Potom sa strašiak vzdá. Jedného dňa sedí smutný v salóne a nájde ho dcéra pána Otisa Virginia. Zistí, že duch chce konečne zomrieť. Na hrade straší už celé generácie. Virginia mu sľúbi pomoc a zmizne s ním v tajnej chodbe. Rodina ju hľadá celý deň, ale nikde nie je k nájdeniu. Na druhý deň sa vráti a ukáže rodine pozostatky mŕtveho Cantervillského ducha. Duch jej za odmenu dá truhlicu plnú drahých šperkov. Od tej chvíle je ticho a už sa neobjavujú žiadne prízraky.

Hodnotenie:

Duchove žartíky boli v knihe dobre opísané, takže ma bavili. Príbeh by som si určite prečítala znova.

The post Cantervillské strašidlo – čitateľský denník appeared first on StudijnySvet.sk.

Portrét Doriana Graya – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sun, 27 Jan 2019 15:01:28 +0000

Kniha: Portrét Doriana Graya

Autor: Oscar Wilde

Zaslal(a): Paja

Literárny druh

epické dielo

Literárna forma

Výrazovú formou je próza

Literárny žáner

Román (autor ho označoval ako esej)

Literárne kontext

Literárna moderna:
- kultúrne obdobie záveru 19.storočia
- nové smery: impresionizmus, dekadencie, symbolizmus
- Dekadencia: zaľúbenie v náladáchsmútkov, skepsa,depresia, narcizmus, mysticizmus, čisté umenie = lartpourtlartismus (Wilde, Baudelaire, Rimbaud, Whitman)

Autor

Oscar Wilde:
- pochádzal z Írska
- pohotový, výrečný, všetko ironizoval
- veľký burič proti anglickým konvenciám (homosexuál)
- jediný román: Obraz DorianaGraya
- rozprávky:Cantervillskéstrašidlo, Šťastný princ
- komédia: Ako je dôležité mať Filipa, Vejár ladyWindermenové, Ideálny manžel

Téma

Otázka morálky a svedomia, skazenosť charakteru, ľudské sebavedomie

Hlavná myšlienka

Krása nie je vždy to najdôležitejšie

Jazyk a štýl

Filozoficky zamerané dielo – dlhé príhovory o pohľade na svet a spoločnosť, kritika spoločnosti, zosmiešnenie vyšších členov spoločnosti
Dlhé popisy interiéru, hororové prvky, irónie, aforizmy
Spisovný jazyk, občas použité archaizmy a zastarané výrazy – napr. obdobie,rumenec,

Miesto a čas diela

Londýn 19.storočia

Kompozícia

chronologická kompozície
Rozdelenie na kapitoly
Premaľúva- autortu objasňuje svoj zámer, predhovor vyvolala búrlivé reakcie

Postavy

Wilde postavil dielo na kontraste troch hlavných postáv, každá z nich ponúka iný pohľad na to, čo je morálne, a čo už nie

DorianGray
- na začiatku neskúsený mladík
- neobyčajne krásny (modré oči, zlaté vlasy)
- postupom času je pre neho veľkou autoritou Henry, jeho jediného uznáva
- zamiluje sa do svojej krásy, vysloví želanie zostať navždy mladý
- v diele dokonalý mravný prechod hrdinu- z mravne čistého chlapca sa stáva zvrhlík

Lord HenryWotton
- dekadentnej aristokrat
- jeho reč pozostáva zo sarkazmu, paradoxov, aforizmov
- podľa neho nie je nič dôležitejšie ako krása a mladosť

BasilHalward
- maliar, romantik
- naprosto Učarovaní krásou DorianaGraya(pravdepodobne je do neho zaľúbený)

Sibyla Vane
- mladá, nadaná herečka
- veľmi naivné, romantická, veľmi zamilovaná do Doriana
- spácha kvôli Dorian samovraždu

James Vane
- brat Sibyly, ľahko neotesaný dobrodruh, námorník

Dej

Príbeh rozpráva o mladom Dorian Gray.Ten svojou krásou učaruje maliara Basila Stáva sa jeho modelom a múzou. Raz, keď Dorian stojí opäť Basil modelom, dá sa do reči s maliarovými priateľom, lordom Henrym a nechá sa oslniť jeho názory o fungovaní sveta – to, čo hýbe svetom je vraj krása a mladosti. Dorian si uvedomí, že portrét, ktorý mu maľuje Basil, bude za niekoľko rokov nemilosrdne pripomínať, ako bol krásny, zatiaľ čo on sám už bude schátraný. Preto vysloví prianie, aby známky úpadku neniesol on, ale ten portrét. Jeho želanie je naplnené. Z portrétu sa stáva zrkadlo Dorianovy duše, obraz sa mení a odráža hriechy, ktoré Dorian Gray pácha. Dorianova tvár zostáva bez zmeny, stále mladá a krásna …

Inšpirácia, zdroje autora, okolnosti vzniku diela

Vlastný život a názory,hedonismus (slasť je najvyššie dobro)
Prvýkrát uvedené v časopise v roku 1890, ihneď vyvolal odmietavé reakcie

Inšpirácia dielom

Rad diel o Oscarovi Wildovi
Rad divadelných spracovaní
2006 – český muzikál
2009 a 2004 – filmová spracovanie

The post Portrét Doriana Graya – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Aké dôležité je mať Filipa – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sat, 14 Oct 2017 22:11:28 +0000

Kniha: Ako je dôležité mať Filipa

Autor: Oscar Wilde

Zaslal(a): voldy

Dejinné súvislosti:

Svetová literatúra na prelome 19. a 20. storočia. Koniec 19. storočia je v znamení veľkých zmien vedúcich ku katastrofickým predstavám a chaosu. Rýchle životné tempo, konkurenčný boj a rast sociálnych problémov vytvárajú spoločenskú klímu plné pesimizmu a beznádeje. Dochádza tak k neistote, nepokoja a často sa hovorí o kríze myslenia a kultúry vôbec. Ďalšie spisovatelia tejto doby: Walt Whitman, Paul Verlaine (prekliati básnici, umreli ale o pár rokov skôr).

Autor:

Oscar Wilde (1854-1900) – anglický prozaik, dramatik, básnik a esejista írskeho pôvodu.

Život autora:

Jeho otec bol popredný írsky očný a ušné chirurg. Jeho matka bola úspešná spisovateľka a írska nacionalistka (POLITICKÉ smer vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti a spravidla aj nadradenosti vlastného národa). Študoval filológiu v Dubline a na Oxforde, kde začal písať svoje verše a zoznámil sa s dekadentnými názory. Žil slobodne, bez konvencií a bez ohľadu na viktoriánskou spoločnosť, čím často poburoval (nosil zamatové nohavice po kolená, hodvábne pančuchy so slnečnicou v klope). Oženil s celkom bohatou ženou, ktorá mu týmto umožnila žiť relatívne v luxuse. Mal dvoch synov, ktoré mal veľmi rád. Zoznámil sa s lordom Alfredom Douglasom a 4 roky potom bol obžalovaný z homosexuality, ktorá bol v Anglicku ilegálne. Žena sa od neho odvrátila a zmenila sebe i synom priezvisko. Po návrate z väzenia sa nechal premenovať na Sebastiana Melotha a potuloval sa po Európe, prevažne vo Francúzsku. Zomrel v biede s podlomeným zdravím na meningitídu.

Dielo autora:

Medzi jeho významné diela patrí jediný Wildův román Obraz Doryana Graya, odlišný životný postoj v protiklade k dobovej morálke, zdôrazňuje osobitý systém hodnôt: cesta zo životnej nudy a konvenčné spoločnosti vedie cez zmyslové zážitky a

cynické sústredenie na vlastný život. Tiež napísal zbierku rozprávok – Šťastný princ a iné rozprávky. Medzi známa drámy patria: Ideálne manžel, Vejár lady Windermerové

Rozbor literárneho diela

Literárny druh a žánrové zaradenie: dráma – komédia (satira – veľa satirických prvkov)

Námet: Ako inšpirácia stačila autorovi vtedajšiu spoločnosť.

Myšlienka: nemáme si všetko v živote toľko brať, ako rôzne bezvýznamnosti, tak i horšie ťažkosti. „Všetky bezvýznamnosti v živote máme brať vážne a všetko vážne máme brať s úprimnou a premyslenú ľahkovážnosťou.“ (Oscar Wilde)

Téma: vymysleniu fiktívne osoby, aj klamár môže hovoriť niekedy pravdu

Dej:

Dvaja mladíci, John Worthing (v čr Jack) a Algernon Moncrieff spôsobí nedorozumenie tým, že si vymyslí fiktívne osoby – Jack priateľa Bunburyho a Algernon zhýralého brata Ernesta (v čr Filipa). Jack sa v Londýne vydáva za Filipa (fiktívneho Algernonova brata) a uchádza sa o ruku Algernonovy sesternica Gwendoline Fairfaxové. Jej matka, lady Bracknellová, však ženícha dôkladne spovedá. Keď pátra po jeho pôvodu musí Jack nakoniec priznať, že je sirota (ktosi ho uložil do veľkej tašky v úschovni londýnskeho stanica), čím jej spôsobí šok. Algernon odíde na vidiek, kde sa zamiluje do Jackovi Schovanky Cecilie Cardewové, vydávajúc sa tiež za zhýralého brata Filipa. Jeho tajomné existencia Ceciliu priťahuje. Keď na vidiecke sídlo príde Gwendoline, a stretne sa s Ceciliou dôjde k ďalšiemu nedorozumenie. Obe dievčatá milujú Filipa a musí si uvedomiť, ktorého vlastne. Potom na vidiek prichádza aj lady Bracknellová. V Ceciliinu vychovávateľke slečne Prismové spozná pestúnku, ktorá sa kedysi starala o dieťa jej sestry a zmizla s ním. Vysvetlí si dávny omyl – opatrovateľka zamenila rukopis románu za dieťa, ktoré sa tak namiesto neho ocitlo v staničnej úschovni. Tak vyjde najavo, že Jack je Algernonův starší brat, naozaj pokrstený ako Filip. Hra končí zásnubami. Táto šibalská komédia nie je však len hrou, kde nemožno nič brať vážne. Vo svojej podstate sa vysmieva konvencii, obmedzenosti, puritánskemu svätuškárstvo a sentimentalizmu anglickej ,, vyššej “ spoločnosti.

Postavy:

Jack Worthing – právnik, zodpovedný, trošku zmätkuje, miluje Gwendoline a je ochotný pre ňu urobiť všetko, ako malého ho nechala na stanici, celý život si myslí, že je sirotou, ale na konci zistia, že je starším bratom Algernon

Algernon Moncrieff – vtipný, dômyselný muž, ktorý miluje jedlo a Cecíliu, ktorú ťažko hľadal, pretože jej poručník Jack ju mal v utajení na vidieku

Gwendoline Fairfax – dcéra lady Bracknellové, stále je trochu detská, pomerne namyslená, múdra, na svoju dobu asi aj drzá k svojej matke, miluje Filipa

Cecília Cardew – prostoreká, nezaujíma sa o učenie, nepozorná, lákajú jej skazení ľudia, miluje Algernon

lady Bracknellová – vypočítavá, povrchné, veľa jej záleží na spoločenskom postavení ľudí, veľmi starostlivo vyberá, koho si jej jediná dcéra Gvendolína vezme

slečna Prismová – vychovávateľka Cecília, múdra, vzdelaná, docela tvrdo odsudzuje pôžitkársky život; páči sa jej doktor Chasuble

Kompozícia diela:

Dej sa odohráva v autorovom súčasnom Londýne (byt Algernon) a na vidieckom sídle vo Woolton. Dej je chronologický a je rozdelený do 3 dejstva.

Jazyk a štýl umeleckého diela:

Celé dielo je písané spisovnú češtinou, bez vulgarizmov, ironické dialógy, Britka humor, irónia, epigramy (kritická, vtipná satirická báseň s pointou ostro sa vyjadrujúce k určitej udalosti, osobe alebo javu), sarkazmus, paradoxy, aforizmy (krátky literárny útvar, ktorý obsahuje krátke porekadlo, vtip, …)

Forma:

próza – dráma

Hodnotenie diela:

Dielo mi prišlo veľmi múdra a celkom zábavné, aj keď sem si myslela čítať nejaké pasáže dvakrát, pretože zápletka, s ktorou autor prišiel je naozaj, tak jednoduchá až sa nad ňou musíme koľkokrát dlho zamýšľať.

The post Aké dôležité je mať Filipa – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Cantervillské strašidlo – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 03 May 2017 11:22:37 +0000

Kniha: Cantervillské strašidlo

Autor: Oscar Wilde

Zaslal(a): Steve

Literárny druh

– epika

Literárny žáner

– poviedka

Kompozícia

– chronologická

Obsah diela:

Americký veľvyslanec, pán Otis sa rozhodol, že si kúpu zámok v Anglicku. Pred kúpou ho všetci varovali, pretože sa o zámku niesla povesť, že v ňom straší. Pán Otis ale týmto rozprávkam neveril, a do zámku sa s celou svojou rodinou nasťahoval. Keď sa v zámku zabývali, začali sa diať naozaj zvláštne veci. Na hrade totiž naozaj býval duch sira Simona de Canterville, ktorý sa rozhodol, že rodinu z domu vyhostí. To však netušil, že u rodiny nebude mať žiadny rešpekt. Keď je raz v noci strašil rachtěním starých reťazí, pán Otis mu odporučil je namazať, dvojčatá po ňom hádzala vecami, naťahovala mu špagáty medzi dverami, a takto ho mučila v jeho vlastnom sídle. Strašidlo sa bálo, čo by sa mu mohlo stať, tak už pre istotu zostávalo vo svojej malej komôrke, a nikam nechodilo. Jediný člen rodiny, ktorý s ním mal pochopenie, bola Virgínia, dcéra pána Otis. Tej duch jedného dňa povedal, že tu musí strašiť, pretože zavraždil svoju manželku, a je tu za trest. A jedine Virginie ho môže z jeho kliatby vyslobodiť. Virginie teda urobila všetko, čo musela urobiť, pre to, aby mohol duch sira Canterville odpočívať v pokoji. Keď sa Virginie vrátila domov, všetko rodičom vysvetlila, a v Canterville už bol naveky pokoj.

Charakteristika postáv:

Duch sira Canterville – duch, vrach, ľstivý, zlý, zároveň veľmi opatrný a smutný

Virginie – Milá a hodná pätnásťročná dievčatko, s veľkým srdcom, presný opak jej rodiny, nebojácna, ochotná

Rodina – Otisovej rodina v tejto knihe poukazuje na to, že si myslia, že za peniaze si zaobstará všetko, všetko si prispôsobí, ale sami sa neprispôsobí ničomu.

Forma rozprávania

– er forma

Jazykové prostriedky

– spisovný jazyk, archaizmy

Prostredie

– Zámok Canterville

Zaradenie do kontextu

– úryvok pochádza zo začiatku knihy. Otisovej rodina sa nasťahuje do zámku, a tam sa začnú diať zvláštne veci.

Hlavná myšlienka

– V tejto knihe vidím ako hlavnú myšlienku pobaviť. Celá kniha je napísaná veľmi vtipne s ľahko ironickým nádychom.

Vlastný názor

– Kniha ma veľmi zaujala. Skvele sa čítala, dá sa prečítať naozaj na jeden dych, je vtipná, nápaditá, a pre

The post Cantervillské strašidlo – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.