Milan Kundera Archivy | StudijnySvet.sk

Milan Kundera (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Tue, 02 Dec 2025 16:14:19 +0000

Český spisovateľ, esejista, dramatik a básnik, preslávený svojimi existencialistickými románmi, ktoré skúmajú témy identity, pamäte, lásky a zrady v kontexte totalitného režimu.

📝 Život

Narodil sa v Brne v rodine muzikológa. Študoval hudobnú kompozíciu a neskôr aj literatúru a estetiku na Karlovej univerzite v Prahe. Počas štúdií sa angažoval v komunistickej strane, no neskôr bol z nej dvakrát vylúčený kvôli svojim reformným názorom. Počas Pražskej jari sa aktívne zapájal do demokratizačného procesu, publikoval v Literárnych novinách a podporoval reformné hnutie. Po sovietskej okupácii v roku 1968 mu boli zakázané publikácie a prišiel o prácu. Jeho knihy sa šírili samizdatom a v exile. V roku 1975 emigroval do Francúzska, kde získal azyl a neskôr aj francúzske občianstvo. Pokračoval v písaní, no jeho diela vychádzali už len v zahraničí. V roku 1981 mu bol odobraný československý titul zaslúžilý umelec. Svoje romány začal písať po francúzsky. V roku 2019 mu bolo po 40 rokoch vrátené české občianstvo. Jeho diela boli preložené do desiatok jazykov a získali si medzinárodné uznanie. Kunderova tvorba sa vyznačuje prelínaním filozofických úvah s ironickým humorom a hlbokým ponorom do ľudskej psychiky. Napriek tomu, že opustil Československo, jeho diela stále reflektujú českú a stredoeurópsku skúsenosť s totalitou. Jeho postavy sa často ocitajú v situáciách, ktoré ich nútia konfrontovať sa s absurditou existencie a hľadať zmysel života v neľudských podmienkach. Kunderov život a dielo sú úzko späté s historickými a politickými udalosťami 20. storočia, ktoré hlboko ovplyvnili jeho pohľad na svet a formovali jeho umelecký výraz. Jeho romány sa stali dôležitým svedectvom o dobe, v ktorej vznikali a zároveň ponúkajú nadčasové zamyslenie nad ľudskou existenciou. Bol synom Ludvíka Kundery, významného českého muzikológa a klaviristu. Práve otcovo hudobné vzdelanie malo výrazný vplyv na Kunderov umelecký vývoj. V jeho dielach sa často objavujú hudobné motívy a rytmus prózy pripomína hudobnú kompozíciu. Počas štúdia hudobnej kompozície sa Kundera zoznámil s významnými osobnosťami českej kultúrnej scény, čo ďalej ovplyvnilo jeho umelecké smerovanie. Jeho rané básnické a dramatické diela niesli znaky socialistického realizmu, no postupne sa od tohto štýlu odklonil a začal hľadať vlastný umelecký jazyk. Práve v kontexte totalitného režimu sa formoval jeho kritický pohľad na spoločnosť a záujem o témy slobody, identity a existencie. Jeho emigrácia do Francúzska znamenala pre neho nielen zmenu prostredia, ale aj jazyka, v ktorom tvoril. Tento prechod z češtiny do francúzštiny mu umožnil nový pohľad na vlastnú tvorbu a zároveň mu otvoril dvere k medzinárodnému publiku. Aj napriek tomu, že žil vo Francúzsku, Kundera nikdy nezabudol na svoje české korene a jeho diela stále reflektujú českú a stredoeurópsku skúsenosť.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú prelínaním filozofických úvah s ironickým humorom a hlbokým ponorom do ľudskej psychiky. Často využíva prvky absurdity a grotesky. Jeho romány majú kompozičnú prepracovanosť a experimentálnu štruktúru. Jeho postavy sa často ocitajú v situáciách, ktoré ich nútia konfrontovať sa s absurditou existencie a hľadať zmysel života v neľudských podmienkach. Využíva vnútorné monológy a dialógy na odhalenie vnútorných konfliktov postáv. Jeho štýl jazyka je precízny, ironický a zároveň poetický. V neskoršej tvorbe, písanej po francúzsky, sa jeho štýl zmenil a stal sa viac esejistickým a analytickým. Napriek tomu si zachoval svoj charakteristický ironický nadhľad a hlboký ponor do ľudskej psychiky.

👥 Literárni súčasníci

Philip Roth (Americká pastorála), Milan Šimečka (Obnova poriadku), Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Milan Kundera (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Smiešne lásky – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 20:50:19 +0000

Kniha: Smiešne lásky

Autor: Milan Kundera

Pridal(a): Študent

Milan Kundera (život a dielo autora)

Narodil sa roku 1929 a je najvýznamnejším predstaviteľom postmodernizmu.
Svoju tvorbu začal ako básnik, následne písal prozaické diela, ale takisto využil možnosti byť dramaturgom. Na začiatku svojej umeleckej dráhy sa chcel stať hudobným skladateľom (po vzore svojho otca) a to malo vplyv na jeho estetické vnímanie a prozaický štýl. Študoval vedu a estetiku na Karlovej univerzite a potom prešiel na FAMU a študoval režiu a scenáristiku. Do literatúry vstúpil v 50. rokoch 20. storočia.
V dobe normalizácie bol vyradený z oficiálnej literatúry. Malo mu byť zakázané publikovať.
Tento český rodák v polovici 70. rokov emigroval do Francúzska, v Paríži žil do 11. 7. 2023, kde tiež na svoju dlhodobú chorobu zomrel.
Od 90. rokov písal už len po francúzsky

Ďalšie významné diela

Žart – román – absurdita stalinistického režimu 50. rokov v Československu
Nesnesiteľná ľahkosť bytia – najúspešnejší román – osudy dvoch partnerských dvojíc
Majitelia kľúčov – dráma
Nesmrteľnosť – román

Okolnosti vzniku diela

Literárny kontext:

obdobie normalizácie, exilová/samizdatová literatúra

Ostatní autori:

Jaroslav Seifert – Morový stĺp, Byť básnikom, Všetky krásy sveta
Josef Škvorecký – Tankový prápor, Zbabelci, Mirákl
Jiří Lustig

Rozbor diela: Smiešne lásky

Literárny druh – epika

Literárny žáner – milostné poviedky

poviedka – krátky rozsah, jednoduchý dej, obvykle jedna dejová línia, hlavné postavy sa nevyvíjajú, väčšina poviedok končí pointou

Hlavná myšlienka diela:

Hlavnou myšlienkou poviedok je láska, chápaná ako ilúzia: Hrdinovia sa zaplietajú do svojich hier a mystifikácií, ktorými často spôsobia opak toho, čo zamýšľali.
Väčšina poviedok má otvorený koniec – môžeme sa len domnievať o skutočných následkoch zápletky.
I keď ide o príbehy s vážnou tematikou, tak na nás budú skôr pôsobiť vtipne a my si uvedomíme, že láska môže byť v niektorých situáciách opravdu smiešna.

Téma

Hlavné témy:
- Hlavnou tematikou poviedok sú milostné vzťahy, teda láska a večné konflikty medzi dvoma pohlaviami. Téměr vo všetkých poviedkach sa objavuje erotika, ktorá tu hrá jednu z hlavných rolí.
- Námětom je láska, ktorá je zasadená do komických súvislostí. Každá poviedka obsahuje jakýsi pokus o milostný vzťah, vrcholí však komédiou až tragikomédiou. Autor sice uprednostňuje mužov, ako centrálny bod poviedok, avšak autor sa tiež zaoberá ženami a je patrné, že sa dokáže skvelo vžiť do ich myslenia.
Vedľajšie témy:
- K vedľajším témam môžeme priradiť spoločenský problém, a to obdobie, v ktorom sa dej poviedok odohráva – obdobie totality.
- Príbehom tiež nechýba filozofická myšlienka.
- Z príbehov lze tiež vycítiť istú kritiku spoločnosti 2. polovice 20. storočia.

Motív:

láska, zalíbenie, príťažlivosť, sex, hlúposť, naivita, náhodné stretnutia,

Kompozícia

Dielo je písané formou chronologickou (občas sa niekde objaví nejaká vzpomienka na minulosť – je však vhodne začlenená).
Každá poviedka má niekoľko krátkych kapitol, ktoré sú číslované, alebo nesú názov súvisiaci s obsahom kapitol. Kapitoly sú ďalej členené do odsekov.

Vnútorná výstavba deja:

napr. poviedka Falošný autostop

a) úvod – mladý pár jedie na štrnásťdňovú dovolenku, spoznávanie sa s postavami
b) zápletka – dievča si začne hrať na stopárku, chlapec hru prijíma, ako neznámi ľudia
c) vyvrcholenie konfliktu – sebavedomé výstupy, žiarlia na seba, komunikácia bez zábran
d) zvrat – pohádajú sa, ohrozenie ich vzťahu
e) rozuzlenie – snaha o navrátenie situácie
f) záver – návrat, ukončenie poviedky

Jazyk

Poviedky sú vyprávané jednoduchým štýlom.
Celá kniha je písaná spisovným jazykom, avšak pár nespisovných tvarov či vulgarizmov sa objavia v krátkych dialógoch, ktoré tieto poviedky oživujú a posúvajú tak dej kupredy.
Pre autora sú typické složité rozvinuté vety, ktoré najčastejšie využíva v opisoch udalostí.
tropy:
- hyperbola
- metafora (začal prizývať na súcit)
- epiteton (vzlykavý hlas)

Vyprávač

Poviedky sú vyprávané dvoma spôsobmi: hlavná hrdinka – ich forma na opis udalostí, er forma na sledovanie myšlienok a pociťov postáv
Vyskytujú sa v najväčšej miere vnútorné monológy postáv, ale aj časté dialógy – najčastejšie prejavy medzi hl. hrdinkou a niektorou z ďalších postáv

Prostredie:

Česká republika z rokov 1963 až 1968, teda z doby, keď sa pomery v komunistickom Československu trochu uvoľnili a začali sľubovať socializmus s „ľudskou tvárou“.

Postavy:

Hlavnými postavami sú muži – svodníci → 2 TYPY HRDINOV

Väčšinou mladí muži, ktorí túžia po nejakej žene, či už mladšej alebo staršej. Vo svojich túžbách však musia prekonávať rôzne problémy a vnútorné pocity, čo viedlo k rôznym situáciám.

Páry či muži, ktorí sa ľahkovážne pohybujú v milostných vzťahoch a nedbajú na to, čo ich počínanie môže spôsobiť.

Obsah diela:

1) Nikto sa nebude smiať

Vyprávač: hlavná postava muža – myslím, že nie je uvedené meno

Postavy

Hl. postava – muž: atraktívny, mladý, sobecký, zbabelý, nepoctivý
Klára – priateľka hl. hrdinky, veľmi krásna a naivná, nechá sa sebou dlho manipulovať
pan Záturecký – zúfalý, veľmi vytrvalý, veľmi nešťastný
pani Záturecká – odhodlaná, rozumná, chce len očistiť meno svojho manžela a vyraziť z hlavného hrdinu splnenie sľubu

Na začiatku poviedky si hlavná postava (muž) číta so svojou dievčinou Klárou dopis, v ktorom ho istý pan Záturecký prosí, aby si prečítal jeho stať, ktorú mu odmietli otlačiť vo výtvarnom časopise. Žiada ho, aby si stať prečítal, zhodnotil a odporučil. Náš hrdina si ju prečíta, ale prijde mu mizerná. Nechce však byť tým, kto zničí panu Zátureckému jeho poslednú nádej, takže sa začne vyhýbať a sľúbi, že hodnotenie napíše, čo samozrejme neudelá.

Pan Záturecký ho najprv hľadá na univerzite, kde náš hrdina prednáša, tam však nič neporiadne. Nakoniec odhalí, kde hl. postava býva a idú k nemu do bytu, kde potká Kláru, ktorá tam býva ilegálne, čo jej je neprijemné a má strach, že sa to všetci dozvie.

Potom pan Záturecký vyhmatne aj hl. hrdinu, ktorý na neho uderí, ako je možné, že obtiažoval jeho Kláru, keď ju tam navštívil. Domnieva sa, že sa ho týmto falošným obvinením nadobro zbaví.

Kláru začne stíhať pani Záturecká, aby zistila, ako je možné, že sa odvážila obviniť jej manžela z niečoho takéhoto. Chce ju zažalovať za urážku manžela. Našho hl. hrdinu medzitým kvôli jeho horšejúcej sa povesti vyhodia z univerzity. Dokonca kvôli tomu zvolajú schôdzu, kde sa pýtajú na Kláru, čo prináša ďalšie neprijemnosti hlavne jej.

Hl. hrdina sa stretne s pani Zátureckou a vysvetlí jej, že si to Klára vymyslela. Pani Záturecká ho prosí o posudek a on jej konečne narovine povie, že je ta stať pana Zátureckého neobyčajne nepodarená. Pani Záturecká to prijme a Klára sa s ním rozíde kvôli všetkému, čo jej spôsobili jeho lži. (Zbytočný stres atď.)

2) Zlaté jablko večnej túžby

Vyprávač: bezmenná hl. hrdinka – muž

Postavy:

Hl. hrdinka – tichý, filozofuje nad Martinovým konaním, takisto sa mu líbia spousta mladých žien
Martin – atraktívny, otvorený, neustále sa snaží získať čo najväčší počet rôznych žien, ale nakoniec sa ukáže, že to robí len pre pocit, že ich môže mať, pretože je šťastne ženatý
veľa dievčat – mladé, veselé, pekné, naivné, jednoduché, svolné

Martin a hl. hrdinka sú dobrí priatelia. Martin neustále flirtuje s rôznymi ženami, zve ich na schôdzky a naväzuje známosti. Napriek tomu, že je šťastne ženatý so ženou, ktorá na neho doma trpezlivo čaká. Jedného dňa jednej niektorej do ruky knižku našej hl. hrdinky a domluví sa s ňou, že si pre ňu prijdú. Skutočne za ňou idú do mesta a domlúvajú si s ňou a jej kamarátkou Boženou schôdzku na večer. Potom v kaviarne jednu prosia, aby s nimi išla na kúpalisko. A cestou na kúpalisko sa snaží o inú mladú dievča, ktorá nakoniec na ich rande neprišla. Zkrátka ich odpoludnia je nekonečná honba za ženami. Nakoniec sedia Martin s hl. hrdinkou v aute a na poslednú chvíľu idú domov a rušia svoje rande s Boženou a jej kamarátkou. Pretože toto konanie a neustále svádenie žien je len klam a pokus o udržanie ilúzie mladosti. Ženy sú Martinovo zlaté jablko večnej túžby..

3) Falošný autostop

Vyprávač: žiadna z postáv

Postavy:

Dievča – veľmi hezká, ale nejistá, až vo svojej roli stopárky získava istotu a drzosť, ktorú vždycky postrádala – myslí si, že práve to je to, čo jej chlapec najviac chce a neteší sa, že práve to na nej začne nenávidiť
Mladík – sebavedomý, zamilovaný, laškovný, začína hrať hru kvôli ktorej si uvedomí, že jeho dievča vie byť veľmi ľahko tými, ktoré nemá rád, aj keď sa o svojich pociťoch určite neprepustí

Dievča a mladík jedú autom. Dojde im benzín, ona idú čúrať, ale stydí sa to povedať nahlas. Je nejistá a žiarlí na všetky, s ktorými chodil mladík pred tým, pretože boli suverénne a priprosté. Ale nevie, že on na ňu miluje práve jej nevinnosť a jemnosť.

Potom, ako sa vráti z čúrania, začnú náhodou hrať hru. Mladík ju naberá ako stopárku, on je vodič. Flirtujú spolu. Ona je smutná, keď vidí, že mladík nemá absolútny problém flirtovať s niekým potenciálne cudzím. Mladík toho brzy nechá a jej sa uľaví.

Odbočia z pôvodnej cesty, idú do hotela a nevystupujú zo svojich rolí. Ona sa pomaly mení na vyzývavú, čo jej nechutí.

Mladíka fyzicky veľmi túži, ale psychicky je mu dievča vďaka zmene svojho správania tak vzdialená ako nikdy predtým. Čož ona samozrejme nemôže vedieť.

Mladíka ničí bytie v roli, ale nič s tým neurobí. Idú spolu do izby, on s ňou rozpráva ako s dievčaťom a dáva jej peniaze. Odôvodňuje to tým, že sa ako dievča správa. Začne ju ponižovať a jej význam ignoruje. Na závěr sa spolu vyspia, ona ho chce bozkávať a všetko vrátiť, ale on odpovedá, že bozkáva len ženy, ktoré má rád. Ona potom plače a on má problém si uvedomiť, kto je vedľa neho a že ju má milovať.

4) Sympózium

Vyprávač: žiadna z postáv

Postavy:

sestra Alžbeta – v obličaji ošklivá s krásnym telom, zúfalo túži po obdivu prítomných mužov, ktorého sa jej nedostáva, zamilovaná údajne do Flajšmana, ale túži tiež po Havlovi
doktor Havel – sebavedomý, u žien úspešný, je ako smrť – berie všetko (v zmysle každú ženu), primárov dobrý priateľ
medik Flajšman – mladý, egoistický, namyšlený, trochu naivný, prikladá si množstvo väčšej dôležitosti, ako má
doktorka – mladá, hezká, chodí s primárom, ktorého má rada, ale vzťah s ním jej zcela nenapĺňa, napriek tomu nechce urobiť nič, aby mu ublížila
primár – vzdelaný, ale slepý voči pociťom ostatných, radosťou ženatý

Päť doktorov sedí v nemocnici okolo stola a pije vo službe. Sestra Alžbeta, doktor Havel (ktorý ju neustále odmieta, aniž by bol schopný dať svojmu konaniu rozumný dôvod), medik Flajšman (chce ho Alžbeta, ale on ju prehliada), doktorka (tú by rád Flajšman) a starý primár (ten chodí s doktorkou a absolútne ignoruje Flajšmanove signály, ktoré k nej nenápadne vysiela).

Doktorka naviaže s Flajšmanom očný kontakt (on si to tak vykladá) a významne pronesie, že je vonku hezká noc, čo on berie ako úplne jasnú výzvu. Idú sebavedome von a čakajú na ňu, nakoniec však príde primár, ktorý si chce odskočiť. Vracajú sa spolu dovnútra.

Alžbeta medzitým predvádza striptíz, čo všetkých uvádza do rozpakov. Nakoniec jej dajú prášky na spanie.

Flajšman je na nej hrubý a ona s plačom odchádza. Flajšman to zaskúša na doktorke s nádhernou nocou, ale cestou zistí, že sa Alžbeta pokúsila otráviť plynom. Svliekla sa, aby videli jej (skutočne) krásne telo a pustila si plyn. Zachránia ju.

Flajšman i Havel si jej pokus o samovraždu vyčítajú. Havel si hovorí, že nespať s Alžbetou je móda a on to nechce porušiť. Flajšman k nej začína cítiť niečo ako lásku, pretože ho ohromí sila jej činu.

Doktorka ich vyvedie z omylu tým, že Alžbeta len usnula.

Havel spí doma a uprostred noci k nemu príde doktorka, aby ho presvedčila, že on nie je ako smrť, že neberie všetko. (Čo o ňom všetci hovoria.) Povie, že by ho prý nechcela. On povie, že by ju tiež nechcel, pretože chodí s primárom, a to je jeho dobrý priateľ. Doktorka hovorí, že chce byť primárovi neverná, pretože on je jediný, ktorý primárovi neublíži a neublíži. (Vyspia sa spolu.)

Flajšman idú za Alžbetou a hovorí jej, že ju tiež má rád, ale že ich vzťah radšej nechajú taký, aký je. Platonický.

Všetci sa dohodnú, že Alžbeta sa chcela spáchať samovraždu.

Nakoniec sú šťastní, znova večer sedia a Flajšman zachytí doktorčin náznak.

5) Ať ustúpia starí mŕtvi mladým mŕtvym

Vyprávač: žiadna z postáv

Postavy:

Muž – nezkušený, nejistý, mladší ako ona, stále k nej niečo cíti
Žena – o hodne staršia ako on, stále krásna, stále svodná a smyslná, na závěr sa jej podarí prekonať svoj strach a svoje zábrany

Muž náhodou stretne ženu (svoju starú známu) po pätnástich rokoch a pozve si ju k sebe domov.

Jela sa do mesta podívať na hrob manžela, ktorý zapomnela zaplatiť, takže tam nebožtík už nie je. Vyčíta si to a myslí len na to, ako bude reagovať jej syn.

Muž (druhá hlavná postava) to s ženami nikdy nemal a kladie si to za vinu. Do tejto ženy bol kedysi úplne zamilovaný a nechal ju utiecť.

Je o dvadsať rokov staršia ako on a má pocit, že už mu nemôže pôsobiť krásna, že príliš zestárla.

Mrzí ho, že sa nestretli skôr. Hovoria spolu o smrti a o tom, čo za sebou človek zanecháva. Žena si myslí, že nejaký obraz v myšlienkach (v spomienkach) ostatných ľudí, čo jej tam zanechala.

Vzpomínajú, ako sa spoznali. Dávala mu najavo, že sa jej páči a v podstate sa pozvala k nemu domov. Tam sa líbali a ona sa pred ním svliekla, on sa k tomu neodhodlal. Napriek tomu sa spolu vyspali, ale v temnote. Potom sa mu vyhýbala a on nemal dostatočnú odvahu sa o ňu snažiť.

Teraz jej berie za ruky a hladí a ona mu doteky opláca, pretože vie, že stále umí. Keď ju však chce políbiť, procitá a bráni sa. Pretože sa bojí, že by si týmto novým zážitkom zošklivila dávnu spomienku, ktorú si vtedy vytvorili.

Nakoniec svoj strach pouští a hovorí si, že priečom na tom, čo bude. A čo bude mať on v hlave a svlieka sa pred ním za svetla.

6) Doktor Havel po dvadsiatich rokoch

Vyprávač: žiadna z postáv

Postavy:

doktor Havel – starnúci, ale napriek tomu stále relatívne vo forme, miluje svoju ženu, ale zároveň je tiež rád stredobodom pozornosti mladých a krásnych žien, je ako smrť – berie všetko
jeho žena – mladá, krásna, slávna herečka, ale napriek tomu nejistá, žiarlí na svojho muža, aj keď by ju nikdy skutočne neopustil
redaktor – rozpačitý, nesebavedomý, má veľmi rád svoju dievča, a napriek tomu sa ľahko nechá ovplyvniť pokriveným názorom doktora Havla
redaktorova dievča – obyčajná, ale hezká a veselá, upovídaná
ženy – všetky ženy, ktoré doktorom Havlom opovrhovali, dokým nezistili, že je jeho žena slávna

Doktor Havel odchádza do kúpeľov, pretože mu nie je moc dobre. Jeho žena na neho žiarlí, aj keď je mladá a krásna a k tomu slávna herečka. I v kúpeľoch sa Havel cíti unavený. Postupne sa mu stáva lepšie a ohlída sa po ženách. Stále ho však hľadá redaktor časopisu, že chce urobiť rozhovor s jeho ženou, ktorá Havla príde navštíviť. Havla to dotýka. Keď redaktor zistí, že nepoznal vplyvného doktora a svodníka žien, stydí sa a snaží sa to napraviť. Nakoniec sa udoberia a domluvia sa, že si redaktor privedie na schôdzku s Havlom svoje dievča. Chce, aby mu ho Havel ohodnotil. Aj keď ju má veľmi rád a žiadne hodnotenie by nemohlo jeho lásku zmeniť.

Cestou na tú schôdzku Havel pár žien odmieta a tak doráža značne rozladene. Havel redaktorovu dievča okamžite odsúdi, pretože vie, že by ho tiež odmietla.

Havel zavolá svojej žene, že sa mu po nej stýská a či by za ním neprišla. Ona príde a Havel sa s ňou pyšne prechádza po kúpeľnom mestečku, všetci sa za nimi otočia, pretože ju poznávajú.

Keď jeho žena odchádza, Havel má stále obdiv všetkých, aj tých žien, ktoré ho pred tým odmietali. Príbeh končí tým, že si jednu z nich spokojene odvádza.

7) Eduard a Bůh

Vyprávač: žiadna z postáv

Postavy:

Eduard – nepriliš sebavedomý, ale nakoniec zatvrdzujúci, zamilovaný do Alice, emocionálny
Alice – hezká, ale chladná a zásadová, nakoniec kvôli Eduardovi svoje zásady ruší
riaditeľka – ošklivá, urputná, nepriťažlivá, nešťastná

Eduard je učiteľ v škole. Zamiluje sa do Alice, krásnej dievčiny, ktorá je však na rozdiel od Eduarda veriaca. Vezme ho so sebou do kostola a pýta sa ho, či verí v Boha. Lže, že áno, keďže Alice povie, že spolu môžu byť len vtedy, ak veria.

V kostole ho potká riaditeľka školy, ktorej sa jej nelíbi, že tam chodí.

Alice sa s Eduardom nechce vyspať, pretože by to porušilo jej zásady spojené s cirkvou a vierou. Eduard začína svoju vieru v Boha prehrávať a preháňať, aby jej zničil. O jeho konanie ho vidí školníčka a nahlási to riaditeľke.

Takže Eduard musí do školy vysvetľovať, či je veriaci a prečo navštevuje kostol. Tam im tvrdí, že opravdu verí v Boha, aj keď to nie je pravda. Vedenie si stěžuje, že tým podrýva autoritu systému. (Komunizmus a viera v Boha sa zkrátka vylučujú.)

Nakoniec sa domluvia, že ho to riaditeľka odnaučí, tak ju navštevuje u nej doma. Lže jej, že sa mu páči a ona to vezme vážne. A na ďalšej návšteve sa s ňou vyspí, aj keď Eduard samozrejme moc nechce. Pred aktom ju donúti sa modliť, čo ju vzruší.

Na závěr sa vyspí s Alicou, ktorá ich sex neprežíva tak, ako by si predstavoval, takže sa s ňou rozchádza, pretože podviedla Boha. Porušila svoje zásady.

Vliv diela

Podľa Smiešnych láskov vznikli tiež 2 filmy:Nikto sa nebude smiať (1965, réžia Hynek Bočan)
Já, truchlivý Bůh (1969, réžia A. Kachlík, scenár M.

The post Smiešne lásky – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Žart – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 19:33:47 +0000

Kniha: Žart

Autor: Milan Kundera

Pridal(a): m.i.h.i, xxx

Milan Kundera (1929 – 2023)

Tvoril prevažne v druhej polovici 20. storočia, i keď niektoré jeho diela sú zo začiatku storočia jednadvadsiateho.
V roku 1948 vstúpil do strany, s ktorou tak ako mnoho mladých radikálne premýšľajúcich ľudí súctil. Neskôr sa ale so stranou názorovo rozchádzal, bol vylúčený, prišiel o prácu a upadol do nemilosti. Ako jeho čas vo strane, tak jeho vylúčenie a nenávisť voči nej je jedným z významných tém jeho diel.
Do roku 1975 žil v Československu, ale potom sa presťahoval do Francúzska, kde žil až do svojej smrti v roku 2023. Roku 1979 mu dokonca bolo odobraté československé štátne občianstvo, ktoré mu bolo obnovené až v novembri roku 2019.
V českej republike bolo jeho dielo zakázané od roku 1970 až do Nežnej revolúcie v roku 1989 (nikdy sa priamo nevyjadroval k politickej situácii, ale náznaky jeho protestného postoju boli z jeho románov a článkov zrejmé).
Po zákaze jeho diel vydával prvé knihy v samizdate. Potom, čo sa presťahoval do Francúzska, začal písať po francúzsky a vydávať svoje diela v tamojších nakladateľstvách. Z počiatku svoje diela sám prekladal do českého jazyka a vydával ich v rôznych exilových nakladateľstvách, ale neskôr odmietal svoje romány prekladať a ani nebol ochotný ich svieriť prekladateľom.

Špecifika jeho tvorby:

Poezia, próza (poviedky, romány) i drama.
Všetky jeho knihy majú podobné témy: vzťahy, láska, osobné tragédie (a ich vplyv na život človeka a jeho okolia), problematika vnútornej a vonkajšej slobody jednotlivca, znázorňovanie protikladov (dobro a zlo, ľahkosť a ťažkosť, umenie a kýč), spor duše a tela, náhoda, rôzne formy viery.
Všetky príbehy sú doplnené úvahami a filozofickými pasážami.
Typicky čistá, jasná a predem premyslená štruktúra.

Príklady diel:

Žart je jeho prvým románom, vyšiel roku 1968.
Smiešne lásky – zbierka poviedok na tému odľudštenosti milostných vzťahov, často sa v nich vyskytujú rôzne žarty, ktoré sa vždy vymknú z rúk. Poviedky vyšli vo troch zbierkach v rokoch 1963 až 1968.
Nesnesiteľná ľahkosť bytia – príbeh pražského neurochirurga Tomáša a jeho ženy Terezy, ktorí po roku 1968 emigrujú do Švajčiarska a následne sa kvôli nespokojnosti presťahujú späť do Čiech, kde vplyvom náhody umierajú v autonehode. Román líči atmosféru normalizačného Československa a pojednáva o tom, ako sa ľudia chovajú vo vzťahoch a o problematike medziľudskej komunikácie a porozumenia. Vyšlo roku 1985 pôvodne vo francúzskej verzii neskôr aj v Československu.
Nesmrteľnosť – pôvodne francúzsky vydaný román z roku 1990, posledný, ktorý bol preložený do češtiny. Hlavnou témou je všeovládajúca ohlupujúca povrchnosť, vďaka ktorej moderný človek často zabúda na podstatné hodnoty bytia.

Literárne historický kontext

Súčasná literatúra:

V období normalizácie sa česká literatúra rozdelila na tri základné prúdy:

Literatúra oficiálna: Literatúra, ktorá mohla vychádzať v husákovskom normalizačnom období. Je to veľmi široká kategória, lebo vedľa čítankových príkladov politicky zprofanovaných spisovateľov sú tu aj vynikajúci autori, ktorí zákazy zázračným spôsobom minuli, alebo vydávali diela pri ústupkoch režimu.
Literatúra samizdatová: Texty, ktoré boli v oficiálnych nakladateľstvách odmietnuté, boli prepisované na strojoch a vydávané s malými nákladmi v malom množstve. Bola to snaha zachovať v dlhom období normalizácie českú literatúru. Tieto diela boli neskôr často vydávané v exile alebo po úpravách aj oficiálne.
Literatúra exilová: Literatúra spisovateľov žijúcich v exile a tiež knihy „domácich“ spisovateľov, ktorí svoje diela inak publikovať nemohli.

Autorovi súčasníci:

Oficiálna literatúra: Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Bohumil Hrabal (Obsluhoval som anglického kráľa), Vladimír Páral (Milenci a vrazi)
Samizdatová literatúra: Ludvík Vaculík (Morčatá), Ivan Klíma (Sudca z milosti), Václav Havel, Eva Kantůrková (Pozostalosť pána Ábela)
Exilová literatúra: Josef Škvorecký (Tankový prápor), Arnošt Lustig (Modlitba pre Kateřinu Horowitzovú), Pavel Kohout (Kde je zakopaný pes)

Z hľadiska témy a štýlu radíme Kunderu k postmoderne

Literárny smer druhej polovice 20. storočia
Znaky: skepsa voči hodnotovým systémom, hierarchii, úlohe literatúry a jej schopnosti odrážať realitu; otvorenosť k jazykovej a vyprávačskej experimentu; hravé, ale informované a ironizujúce využívanie starších tém, štýlov a vyprávačských postupov; fragmentárnosť, rozbitie časovej súvislosti, nespolehlivý vyprávač, fantastické prvky na hranici s realitou…
Témy: úzkosť, zmätok a pocity zdrcenosti jednotlivca v zložitom svete

Zástupcovia postmodernizmu:

Český: Michal Ajvaz (Druhé mesto, Tyrolský orel), Jiří Kratochvíl (Uprostred noci spev, Avion), alebo Daniela Hodrová (Trýznivé mesto, Peru)
Svetový: Taliansky Umberto Eco (Meno ruže), Francúz Georges Perec (La Disparation, Veci), Nemec Günter Grass (Plechový bubon), Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa (Zelený dom), Američania Kurt Vonnegut (Jatka č.5, Kolíska, Snídaně šampiónov) alebo Thomas Pynchon (V., Dražba č.48, Dúha gravitácie)

Rozbor diela: Žart

Literárny druh: epika

vychádza z dejov, vypráva príbeh s postavami a prostredím, písané v próze (= forma jazyka, ktorá vykazuje prirodzený tok reči a gramatickú štruktúru, na rozdiel od verša)

Literárny žáner: spoločenský, politický a psychologický román

román = rozsiahly prozaický útvar, dej sa rozvetvuje a zachytáva rôzne prostredia a osudy viacerých postáv
spoločenský = pokúša sa o reflexiu ľudskej spoločnosti a jej vývoja, interakcia väčšieho množstva postáv v ich prirodzenom prostredí – v strane, v PTP, v moravskom mestečku
politický = zobrazuje politiku a jej vplyv na spoločnosť
psychologický = skúmanie rôznych zložitých stavov a premien ľudského nitra

Česká literatúra dielo Žart radí k tzv. deziluzovaným románom. Týmto termínom sú označované diela, ktoré zachytávajú premenu spoločnosti v druhej polovici 20. storočia. Výraznou premenou potom prechádzajú predovšetkým hrdinovia týchto románov. Bezchybné, odvážne postavy nahradzujú ľudia chybujúci a váhajúci, ktorí už majú pocit životného ztroskotania a straty hodnôt. Do popredia sa dostáva súkromná sféra ich života. Osobné problémy a krízy sú pre nich dôležitejšie ako budovanie národa. Svojím rozpätím medzi tragédiou a fraškou naznačuje mnohovýznamovosť motívov, tém a postáv.

Téma:

Celková téma: Román ukazuje absurditu doby od konca 40. do 60. rokov 20. storočia v komunistickom Československu (všeobecne v totalitnom systéme) a jej ničivý vplyv na ľudské osudy.
Hlavná téma: Postihuje údel intelektuála v totalitnej spoločnosti. Príbeh Ludvíka Jahna reflektuje obraz dejín českého národa v 50. rokoch 20. storočia
Vedľajšia téma: Osudy zbylých vyprávačov

Motív:

Hlavným motívom románu je žart, ktorý sa premieňa. Medzi ďalšie motívy patrí symbol pomsty, rituálu – Jazda kráľov alebo vítanie občanov.

Kompozícia:

Kniha má sedem kapitol, ďalej delených do podkapitol. 4 vyprávači (Ludvík, Helena, Jaroslav, Kostka), každú kapitolu vypráva iný vyprávač, každá postava vyjadruje svoj názor na daný problém. Väčšina textu retrospektívne vyprávanie, v iných chronologicky. Rafinovaná kompozícia, ktorá spočíva v dopĺňaní a zpochybňovaní Ludvíkových názorov ostatnými vyprávačmi príbehu. Naopak takisto Ludvík prispieva, ako do mozaiky, do životných príbehov Heleny, Jaroslava a Kostky.

Vyprávač/lyrický subjekt

Podľa gramatickej roviny – ich-forma
Podľa naratívnej roviny – vo vyprávaní sa striedajú 4 postavy príbehu, ktoré prinášajú na danú situáciu svoj pohľad a názor a vzájomne sa dopĺňajú (personálny vyprávač – vyjadruje to, čo môže vedieť postava (tu viac postáv, ktoré sa vo výpovedi striedajú) o sebe zvnútra aj zvonku, ostatné postavy sú nahlížané len z vonkajšej perspektívy)

Postavy:

Ludvík: je zásadový, spočiatku dosť naivný a verný
svojim hodnotám a ideálom. Postupne sa z neho stáva chladný, uražený človek,
ktorý túži akorát po pomste a nie je schopný odpustiť.
Zemánek: je necitlivý a nevraživý človek, ktorý sa sústredí akorát na svoje úspechy a kariéru.
Helena: je romantická žena, verná svojim zásadám, ktorá
túži po opravdovej láske.
Markéta: je uzavretá sama do seba, nie je ešte dospelá, snaží sa budiť dojem svojej milosrdnosti.
Kostka: je veľmi vyrovnaný človek, je schopný odpúšťať
i kritizovať, snaží sa vychádzať k svojmu okoliu vstrieč. Lucie je uzavretá, nemá potrebu sa zveriť svojimi problémami. Jaroslav: sa príliš nezaujíma o politiku, jeho jediným
záujmom je hudba a láska k českým tradíciám.
Niektoré majú autobiografické rysy

Časopriestor:

V Prahe a na Morave v rokoch 1948-1965, prevažne však v 50. rokoch.

Dej:

Ako som už povedal, kniha má názov Žart, vo skutočnosti však ide o celú sériu žartov. Začína to nevinným žartíkom vysokoškoláka Ludvíka Jahna, ktorý chce popíchnuť svoju dievčinu Markétu. – (ukážka str. 38 „Chápala znamenite botaniku…“)
Touto pohľadnicou sa Ludvíkovi úplne zmení život. Je ihneď vylúčený zo Strany aj z fakulty. Má sice za kamaráta Pavla Zemánka, predsedu sväzackého fakultného výboru, ten však tiež zdvihne ruku proti nemu, rovnako ako Markéta, a zradí ho. Ludvík je poslaný na vojnu, sám netúži, že bude pridelený k PTP (Pomocný technický prápor) ako tzv. nepriateľ republiky.
– (ukážka str. 52-53 „Niektorí tvrdili…“->“A tak to šlo deň čo deň.“)
Spočiatku sa Ludvík snaží bojovať za to, že je komunistom, ale nakoniec to vzdá. Musí ťažko pracovať v doľoch, po nociach navštevuje celý sedrelý Luciu, ktorú však nakoniec stráca rovnako ako Markétu. Po rokoch sa vrací Ludvík domov, spoznáva sa s Helenou, Zemánkovou manželkou, a rozhodne sa pre najväčší žart svojho života – zviesť ju. To sa mu podarí a Helena sa do neho zamiluje. Na tradičnej folklórnej udalosti „Jazda kráľov“ Ludvík stretáva Pavla Zemánka. – (ukážka str. 277 „Zemánek pojednou ukázal…“->“mám si na neho dávať pozor.“)
Pomsta sa teda nepodarí, Zemánek so svojou ženou už dávno nežije. Na všetko doplatí Helena – keď sa dozvie, že bola len nástrojom pomsty a že ju Ludvík doopravdy nemiluje, tak chce spáchať samovraždu, otráviť sa. Na scénu prichádza ďalší žart a to keď si Helena splete prášky s projímadlom. Helenin kolega, ktorý ju miluje, napadne Ludvíka, aby sa mu pomstil
za predstieranú lásku k Helene. Karta sa však obracia a on sám od Ludvíka dostáva. Kniha má otvorený koniec, keď Ludvíkov kamarát dostáva infarkt a je odvezený do nemocnice.“

The post Žart – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Neznesiteľná ľahkosť bytia – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sat, 26 Jan 2019 12:13:12 +0000

Kniha: Neznesiteľná ľahkosť bytia

Autor: Milan Kundera

Zaslal(a): Clementine

Milan Kundera

– 1. apríla 1929, Brno

– básnik, dramatik, prozaik, esejista a prekladateľ

– člen komunistickej strany

– emigroval do Francúzska, zbavený československého občianstva

– do zamatovej revolúcie zakázaný

Neznesiteľná ľahkosť bytia

Charakteristika diela:

– román

– 60. roky 20.stor

– motív človeka potácajúci sa medzi ideológiami

– svet naplnený sexuálnym a umeleckým pôžitkárstvom (= neznesiteľná ľahkosť bytia)

– hlavnou témou je hľadanie zmyslu života, problematika slobody človeka a protiklady dobra a zla (ľahkosti a tiaže)

Charakteristika postavy:

Tomáš:

– nerozhodný

– úprimný

– neschopný vernosti, podvádzanie berie čisto ako fyzický akt bez citov

– nesebecký

Tereza:

– milujúci Tomáša

– precitlivená

– impulzívny

– oddaná

Sabina

– umelkyňa

– hľadá zmysel života

– večne nenaplnená

– milenka Tomáša

– neschopná trvalého vzťahu

– bez morálnych zásad, odporkyňa gýča

– vnútorne nepokojná

Charakteristika deje:

– príbehom dvoch párov: pražského neurochirurga Tomáša, jeho ženy servírky Terezy, maliarky Sabiny a učiteľa France

Obsah:

– Tomáš je mladý a uznávaný lekár, žijúci staromládeneckým životom. Mal mnoho žien, ale bál sa straty slobody. S žiadnu nedokázal zdieľať jednu posteľ, všetky odvážal domov ešte v ten večer. S každou ženou sa mohol vidieť (milovať) maximálne trikrát a potom sa s ňou už nikdy nestretol – takto spoznal cez dvesto dievčat.

– Bežne sa mu stávalo, že ho povolali (ako jedného z najschopnejších chirurgov v republike) na druhý koniec republiky. Počas takej jednej cesty do západných Čiech zažil niekoľko neskutočných náhod:

V nemocnici Terezina mesta sa objavil náročný prípad mozgovej mŕtvice, kvôli ktorému pozvali Tomášova primára k rýchlej konzultáciu. Ale ten mal ischias, nemohol sa hýbať, a poslal do vidieckej nemocnice Tomáša. V meste bolo päť hotelov, ale Tomáš padol práve na ten, kde bola zamestnaná Tereza. Náhodou mu zostalo pred odchodom vlaku trochu voľného času, aby si šiel sadnúť do reštaurácie. Tereza mala zrovna službu a obsluhovala Tomášov stôl.

– Tereza zrovna končila, a tak ju Tomáš pozval na prechádzku do parku. Po rozhovore ju dal svoju vizitku, odišiel do Prahy a nepočítal s tým, že by sa mu niekedy ozvala. Hneď ďalší týždeň však zavolala. Chcela by vraj prišla na víkend. Tomáš zrušil všetky vopred dohodnuté schôdzky a Terezu vyzdvihol na stanici. Trval na tom, aby bola ubytovaná v hoteli. Po milovaní ju skutočne odviezol do hotela. Počas ďalšej noci u neho náhle začala mať horúčku a zaspala v jeho posteli. Tomáš bol bezmocný, musel s ňou spať v jednej posteli. Ľahol si vedľa nej a cítil divný pocit. V nedeľu odišla Tereza domov. Ďalší víkend sa situácia opakovala. Cestou na stanici si Tomáš v hlave pripravoval, ako jej povie pravdu o svojom milostnom živote. Nechcel, aby si myslela, že ju patrí a že to s ňou myslí vážne.

– V piatok stála na stanici s obrovským kufrom v ruke. Tomáš vôbec nevedel, čo v ňom má a čo s ním zamýšľa. Oznámila mu, že v tom kufri je celý jej život a prišla k nemu žiť. Nedokázal ju povedať nie. Vzal ju k sebe domov. Najskôr sa ju postaral o prácu. Zašiel za svojou najlepšou priateľkou Sabinou, ktorá bola maliarkou a mala styky s lepšou spoločnosťou. Bola výnimka medzi milenkami Tomáša. S ňou sa miloval neustále, ale považoval ju iba za kamarátku. Zohnala pre Terezu miesto v jednom pražskom denníku – vyvolávala filmy z fotoaparátov. Onedlho Tereza však chcela viac a požiadala o miesto fotografky. Bolo jej vyhovené. Bla na seba pyšná, že sa z obyčajnej servírky stala fotografkou. Potom však prišiel august 1968 a ruská okupácia. Tomášovi, Tereze a Sabine sa podarilo emigrovať. Tomáš mal už kedysi niekoľko ponúk od priateľa z Zürichu, aby pracoval v jeho nemocnici. Po niekoľkých odmietnutie sa tentokrát ozval sám. Priateľ ho s veľkou radosťou prijal. Tereza vyvolala fotografie z obsadenej Prahy a priniesla ich na ukážku do jedného denníka. Redaktor ju prijal.

– Niečo podobné sa prihodilo Sabine. Usporiadala svoju výstavu a všetky obrazy predala. Zo dňa na deň sa z nej stal boháč.

– Tomáš neprestal mať milenky a Tereza mu to stále trpela. Verila jeho citátu, že láska a sex nemajú nič spoločné. Nesmierne ju miloval. A ona bola asi jediná žena na svete, ktorá dokázala jeho lásku pochopiť.

– V Zürichu si tiež zaobstarali psa, ktorému dali meno Karenin. Tereza však postupne začala zisťovať, že ju strašne chýba rodná vlasť a cez okupácii sa rozhodla vrátiť do Prahy spoločne s Karenina.

– Z počiatku bol Tomáš rád, že sa jej zbavil. Potom mu ale došlo, ako mu chýba a rozhodol sa vrátiť tiež. Po príchode do Prahy ju okamžite vyhľadal. Začali spolu opäť žiť v jednom byte. Tomáš začal znovu operovať, ale Tereza sa vrátila k svojej pôvodnej profesii čašníčky.

– Jedného dňa sa Tomáš rozhodol napísať článok do novín o Oidipovi a prirovnal jeho činy k činom komunistov. Oidipus, keď zistil, čo vykonal, sa necítil byť vinný, ale nedokázal sa pozerať na nešťastie okolo a radšej si prepichol oči a utiekol. To isté poradil komunistom.

– Jeho článok naozaj v jednom denníku vyšiel, ale značne skrátený. Ten vyvolal rozruch na ruskej ambasáde.

– Do nemocnice za ním prišla polícia. Navrhli mu, nech napíše nejaké vyhlásenie, že to nemyslel vážne. Tomáš si vzal týždeň na rozmyslenie. Potom riaditeľovi nemocnice oznámil, že žiadny list písať nebude. Ten mu pevne as obdivom stisol ruku. Tomáša preradili na 80 kilometrov vzdialené stredisko. Jazdil domov neskoro večer a strhaný ako zviera. Neskôr si zohnal miesto bližšie Prahe, ale už nikdy neoperovali. Pracoval ako obvodný lekár, iba predpisoval aspirín alebo Brómhexín.

– Raz sa Tereza stretla v práci s milým mužom, ktorý ju zbavil opitého zákazníka v bare, kde pracovala. Dal ju svoju adresu. Potom ho už viackrát nevidela. Priznala sa Tomášovi, že už nedokáže žiť vedľa neho, bez toho aby žiarlila.

– Druhý deň sa spolu išli prejsť do parku, kam často chodievali, keď sa spoznali. Tomáš povedal Tereze:

„Ja Ti rozumiem. Viem, čo chceš. Všetko som zariadil. Pôjdeš až hore a všetko pochopíš. „

-Tým „hore“ myslel Petřín. Absolútne sa jej nechcelo, ale nedokázala ho neposlúchnuť. Keď tam vyšla, stretla sa s tromi mužmi, ktorý držali nejaké polená v podpazuší, as dvoma skleslými muži. Muži sa jej spýtali, či to je naozaj jej želanie. Povedala áno. Tí dvaja muži sa postavili k stromu, oči im zaviazali muži s puškami a potom ich zastrelili. Tereza si dlho vyberala svoj strom, odmietla pásku a čakala na smrť. Keď na ňu jeden muž zamieril, vykríkla, že to vôbec nie je jej želanie. Muž okamžite sklopil zbraň.

– Bála sa vrátiť domov k Tomášovi. Nevedela, ako mu vysvetliť, že neposlúchla jeho príkaz. Rozhodla sa navštíviť muža, ktorý jej dal adresu v bare. Ten ju doma znásilnil a ohrdnutá Tereza sa vydala k Tomášovi.

– Za Tomášom prišiel do práce pohlavár z ministerstva vnútra. Ponúkol mu niečo podobné, ako polícia pred dvoma rokmi. Aby odvolal svoj článok o Oidipovi. Muž mu neustále kládol na srdce, že je skvelý chirurg a bez jeho šikovných rúk zomrie mnoho ľudí. Tomáš mal obrovskú chuť sa vrátil do nemocnice a na operačnú sálu, ale keď si prečítal, čo by musel podpísať, tak si to hneď rozmyslel.

– To, čo mal teraz podpísať, bolo oveľa horšie, než čo po ňom žiadal pred dvoma rokmi jeho primár. To nebolo len naprostej odvolanie článku o Oidipovi. Tu boli vety o láske k Sovietskemu zväzu, o vernosti komunistickej strane, tu bolo odsúdenie intelektuálov, ktorí vraj chceli krajinu priviesť k občianskej vojne, ale hlavne tu bolo donášanie redaktorov z týždenníka spisovateľov aj s menom redaktora, ktorí vedome zneužili jeho článku, aby mu dali iný zmysel a premenili v kontrarevolučnej výzvu.

– Tomáš sa rozhodol nič nepodpísať. Komunisti ho odvolali z miesta doktora a stal sa z neho umývač okien. Každý si ho domov žiadal a miesto aby mu umyl okná, pili víno a diskutovali o režime a jeho hrôzach. Po dvoch hodinách mu naspal zákazník do výpisu trinásť umytých okien a za „prácu“ zaplatil.

– V Prahe to Tereza ani Tomáš už nemohli vydržať. Predali všetko, čo sa dalo a odišli na vidiek, kde si kúpili domček s výbehom pre Kamenina. Šťastie im ale pes začal kaziť. Jedného dňa si Tereza všimla, že Karenin kríva na jednu nohu. Tomáš mu ju ohmatal a našiel hrčku. Karenin mal bezpochyby rakovinu. Ešte v ten deň ho spoločne s miestnym veterinárom operovali.

– Boli tri hodiny ráno, keď sa zrazu prebudil. Vrtel chvostom a šliapal po Tereze aj po Tomášovi. Maznal sa s nimi divoko a nenásytne. To sa ešte nikdy nestalo, aby ich zobudil. Vždy čakal, až sa prebudí niekto z nich a potom sa ešte len odvážil za nimi vyskočiť. Ale tentokrát sa nevedel ovládnuť, keď uprostred noci prišiel náhle k plnému vedomiu. Keď teraz videl, že je doma a spoznal svojich najbližších, musel im oznámiť svoju strašnú radosť, radosť z návratu.

– Lenže Kareninův stav sa zlepšil len dočasne. Za nejaký čas u neho prepukla rakovina na plno. Oba dva to veľa prežívali, vedeli, že bol medzi oboma akýmsi putom. Karenin často celú noc nariekal. Spoločne sa rozhodli, že nebude ďalej trpieť a že ho minú.

– Bolo ráno, za chvíľu mali obaja odísť z domu. Tereza vošla do izby ku Karenina. Ležal až doteraz ľahostajne, ale teraz keď počul otvorenie dverí, vztýčil hlavu a pozrel sa na ňu. Nemohla uniesť ten pohľad, zľakla sa ho skoro. Takto sa nikdy na Tomáša nepozeral, takto sa díval len na ňu. Ale nikdy nie s takou intenzitou ako tentoraz. To nebol zúfalý alebo smutný pohľad, to nie. To bol pohľad strašné, neznesiteľné dôverčivosť. Ten pohľad bol dychtivá otázka. Celý život čakal Karenin na Terezin odpoveď a teraz jej oznamoval, že je stále pripravený sa od nej dozvedieť pravdu. Ten pohľad strašné dôverčivosť bol len krátky. Za chvíľu položil zase hlavu na svoje packy. Tereza vedela, že takto sa už na ňu nikto nepozrie ..

The post Neznesiteľná ľahkosť bytia – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Nesmrtelnost (Nesmrteľnosť) – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sat, 26 Jan 2019 12:04:34 +0000

Kniha: Nesmrtelnost

Autor:Milan Kundera

Zaslal(a): annaxnas

Žáner:

román, (filozofický, historický)

Téma:

všeovládající ohlupujúci povrchnosť, vďaka ktorej moderný človek často zabúda na podstatné hodnoty bytia, ľudská existencia

Čas a priestor:

Dej sa odohrávavo Francúzsku v 20. stor. Román sa skladá zo siedmich dielov členených do krátkych kapitol. Rámec príbehov a úvah tvorí scéna u bazéna v parížskom telocvičnom klubu, kam si rozprávač chodieva porozprávať s profesorom Avenariem. Práve tu si všimol staršie dámy, ktoré sa s mladým plavčíkom rozlúčila pôvabným gestom. Týmto gestom bol rozprávač inšpirovaný k vytvorenie postavy Agnes, ktorej smutný príbeh dominuje v nepárnych dieloch románu

Postmodernismus

Pol.20. Stol. (50. roky), odmieta tradičný román (vychádza z neho, nadväzuje na modernu), pozerá sa na román zložitejšie, mnoho-pohledovost, mnoho-žánrovosť, Aluze-odkazy na históriu, nereálnosť postáv, neexistencia jednotnej pravdy postavy tvorené Asocio, eseje, úvahy, Eco, Nabukov

Dej:

V knihe je rozprávanie niekoľko príbehových rovín. Všetko začína tým, že autor – spisovateľ zahliadne na plavárni jednu ženu, ktorá urobí očarujúce gesto. Pomenuje ju Agnes a začne premietať, aký má asi život, ako sa správa, čo robí a aká je. Agnes veľa premýšľa o Bohu, o svojom miestu vo svete, o vzťahu k muži Paulovi a dcére Brigite, dochádza pritom k názoru, že by pokojne rada žila aj bez nich. A tiež bez mladšej sestry Laury, ktorá ju po celý život napodobňovala a sťažovala sa na životné nespravodlivosť. Laura sa doslova vyžíva v utrpenia a smútku, zrútilo sa jej manželstvo aj plánovaná kariéra. Nakoniec sa však dá dohromady s mladým Paulovým priateľom Bernardom a všetko vyzerá nádejne, ona však vzťah svojím správaním a sérií nešťastných okolností onoho dňa stratí. Žena vyhráža sestre a švagrovi samovraždou a neustále sa stavia medzi nich, ničia im tak aj zvyšky manželského šťastia. Po Agnesina tragickej smrti, pri ktorej sa vyhýbala sebevražedkyni vo vozovke a sama zišla z cesty, sa Laura nasťahuje k Paulovi. Brigita ju nemôže vystáť, ale nakoniec je to ona, kto sa odsťahuje.

Ďalšia rovinou je rozprávanie o slávnom hudobníkov Goethem a jeho bezhraničnej obdivovateľke, ale zároveň veľmi ľstivé dievčaťu Bettini. Stretávame sa so starším a konzervatívnejším spoločenským zameraním v podobe skladateľa as moderné a ničím nezviazaný predstaviteľkou mladej generácie. Goethe aj Bettina túži po nesmrteľnosti, dievča si ju už ako zrelá žena snaží po hudobníkovej smrti vydobyť tým, že falšuje listy, ktoré si s ním posielala, a vydala je dokonca ako knihu. Vo štvrtom diele románe autor rozoberá spor zrelosti klasiky a nezrelosti a sentimentu romantizmu.

Spisovateľ píšuci príbeh má občasné schôdzky s profesorom Avenariem, ten mu pri jednej z nich rozpráva o svojej nočnej záľube, pobehuje s nožom po meste a prepichuje autám pneumatiky. Pri jednej takejto výprave prepichne pneumatiky Paulova vozidla a on sa nedostane včas do nemocnice k umierajúci Agnes. K tej Agnes, ktorá sa práve rozhodla opustiť život v Paríži a žiť sama v Berne za peniaze, ktoré jej otec kedysi odkázal. V poslednej kapitole sa fiktívne a reálne postavy prelínajú a stretávajú v kaviarni na plavárni, kde Kundera s Avenariem oslavujú dopísanie nového románu. Príde tam aj Laura, ale tá sa rýchlo odpojí a radšej si ide zaplávať. Muži sa dozvedajú, že si ju Paul vzal a má s nej malú dcérku, Brigita sa vrátila domov rovnako s dieťaťom, takže sa Paul stal tiež dedkom.

Imagologie

nahrádza ideológie, reklama, všetkoto čo nás podprahovom ovplyvňuje

Charakteristika postáv:

Agnes – žena stredného veku, silná introvertka milujúci svojho otca, samotárka, necíti sa dobre vo svojom tele a ani o ňom nemáme dostatok informácií
laura – Agnesina sestra, snaží sa Agnes napodobniť pritom je úplný opak Agnes, excentrická, snaží sa byť stredobodom pozornosti, chce aby po nej zostala stopa rovnako ako Betinna
Brigita – Agnesina dcéra, dievča „novej generácie“
Paul – Agnesin manžel
Avenario – profesor bojujúci s diabli zdanlivo nezmyselnými činy
Rubens – maliar zříkající sa maliarstvo kvôli ženám, veľký proutník
Bettina – Goetheho priateľka, ktorá sa chcela dotknúť jeho nesmrteľnosti

Kompozície, naratívny spôsob:

7 dielov členených do krátkych kapitol– Tvár, Nesmrteľnosť, Boj, Homo sentimentalism, Oslava, Ciferník

Jazyk a štýl:

Autor tu používa ako spisovný jazyk, tak jazyk hovorový.Často strieda tempo behu deje. Štýl je podľa mňa nezačaditeľné, pretože sa tu strieda všetko so všetkým.

Okolnosti vzniku diela:

Kundera chcel týmto dielom podnietiť svojich čitateľov, aby nezapredali len do bahna prítomnosti a aby začali premýšľať aj o iných ako všedných veciach, preto tu môžeme nájsť veľa zdanlivo nesúvisiacich esejí a iných filozofických myšlienok, ktoré centrálne „banálne“ príbeh posúvajú kamsi ďalej a snáď aj dávajú isté posolstvo, aby sa ľudia nenechali „normalizovať“.

O autorovi:

Milan Kundera je prozaik, básnik, esejista, prekladateľ a dramatik. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu. Milan Kundera sa narodil 1. apríla 1929 v Brne. Tu študoval na gymnáziu a roku 1948 maturoval. V tom istom roku začal študovať literárnu vedu a estetiku na Karlovej univerzite, štúdia však nedokončil a prešiel na FAMU, kde nakoniec vyštudoval scenáristku. Pracuje pre Literárne listy. V roku 1948 vstupuje do komunistickej strany. Roku 1950 je z komunistickej strany vyhodený pre svoje príliš individuálne tendencie, tento „ťah“ mu však umožnil pohľad na život novými očami. Rozpad ideálov otriasol jeho vierou a dospel k názoru, že nič nie je hodné viery. Odmietol citový svet ako nespoľahlivý, dôveruje len nadhľadu, iróniu, odstupu a skepsu. Vyhlásil tak vojnu národným mýtom a českej tradíciu, ktorá žiadala, aby spisovateľ slúžil národnej veci. Po skončení štúdií vyučoval svetovú literatúru a dotiahol to až na docenta, na ktorého bol povýšený roku 1964. Spisovateľ sa postupne stával významným aktérom v úsilí o liberalizácii kultúrnych pomerov vtedajšej Československej socialistickej republiky. V roku 1967 verejne vystúpil na IV. Zjazde československých spisovateľov a postavil sa proti pokusu o zákaz filmov Věry Chytilovej. V 60. rokoch si tiež buduje svoju libertinskou image – zvodca žien, ktorý sa so žiadnou nevyspí viackrát ako raz. Toto sa objavilo predovšetkým v jeho diele Smiešne lásky, kde sa ženy objavujú ako slabé a blahosklonne nazeranie bytosti.
Kundera bol ale stále plný idealistických predstáv, čo vyplýva z polemiky vedenej v literárnych časopisoch medzi ním a Václavom Havlom o tom, ako vývoj v krajine nakoniec dopadne. V roku 1975 Milan Kundera emigroval do Francúzska, od konca osemdesiatych rokov píše francúzsky.Prednášal na univerzitách v bretónskom Rennes a v Paríži. V roku 1979 bol zbavený českého občianstva a jeho dielo bolo v Československu až do Nežnej revolúcie zakázané. O dva roky neskôr mu bolo pridelené občianstvo francúzskej. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.

Dielo Milana Kunderu:

V Kunderových dieloch sa postupne mení štylizácie rozprávača, téma, žartovné epizódy založené na Anekdotické ľahkom nedorozumenia, prerastajú v ucelený koncept sveta fungujúceho na princípoch hry a masky.

The post Nesmrtelnost (Nesmrteľnosť) – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi – rozbor

Studijnysvet.sk — Mon, 16 Oct 2017 20:41:09 +0000

Kniha: Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi

Autor: Milan Kundera

Zaslal(a): Baunka

HLAVNÉ POSTAVY:

Jakub – smiešny, niekedy trochu hlúpy a nesmelý; má rád svojho pána; ako jediný má meno (pán ho nemá); nie je tak bez viny, ako sa na prvý pohľad zdá (napr. klamal svojmu priateľovi), predstavený ako cudzoložník, ľahkomyseľný
Pán – má podobný príbeh ako Jakub; naivné a mimovoľne verí; má rád Jakuba, je s ním skôr kamarát ako jeho nadriadený, v knihe nebolo spomenuté jeho meno

Hostinská – prostoreká, nehanbí sa, ku koncu celkom citlivá, súcití s Jakubom aj pánom

3 dejové línie:

1) Jakub – Páči sa mu dievča ktorú miluje aj jeho kamarát, zvedie ju a drží to v tajnosti. Medzitým odíde na vojnu, tam sa prvýkrát zamiluje do ženy svojho lekára. Po čase sa zase vráti, zíde sa s priateľom, ktorý mu pyšne ukazuje svojho syna, ktorý je Jakubovi až moc podobný.

2) Pán – Miloval Agátu, ktorá mu však ustupovala a mala pomer s jeho priateľom. Obaja to však skrývali a keď sa to pán dozvedel, bol sklamaný. Nakoniec mu priateľ dohovorí noc s Agátou, ale privedie políciu aj príbuzných v tom najlepšom. Keď sa potom narodí dieťa, musí platiť alimenty, aj keď je na prvý pohľad jasné, že dieťa nie je pánovi.

3) Hostinská – Vstupuje do deja a rozpráva príbeh o zaľúbených, ktorú už ale jej náprotivok nemiluje. Sama mu povie, že už ho nemiluje, ale nemyslí to úplne vážne. Muž je však šťastný, a tak sa mu chce žena pomstiť. Ožení muža s ľahkou Devo a po svadbe mu žena povie celú pravdu a má radosť z pomsty. Do deja však vstúpi Jakub, ktorý stvárni muža a ľahké deve odpustí. Týmto umlčí pomstychtivú ženu, ktorú stvárňuje hostinská.

ČAS A PRIESTOR DEJE:

– dej sa odohráva v 18. storočí, miesto nie je presne určené. Pán a Jakub idú svetom a zastavujú sa len v hostinci. Pán najprv tvrdí, že idú len za nosom, avšak vie, že ide splatiť posledný alimenty k Agáte

CHARAKTERISTIKA DIELA:

– jedná sa o drámu, prelínajú sa tu 3 dejovej línie (každý tomu druhému skáče do reči), herci vie, že sú len stvorení a nie sú ozajstní (hovorí o svojom stvoriteľovi), prihovárajú často s publikom (uvedomujú si jeho prítomnosť), nachádza sa v prítomnosti, ale skáču do spomienok (spomienky sú zvýraznené vystupujúcou časťou pódia, kde sa daný dej odohráva (herec si na niečo spomenie, tak to začne hrať na vyvýšenom javisku a tým úplne zmení tému doterajšie konverzácie, ale po chvíli sa k pôvodnému téme zase vráti, lenže za chvíľku si zas niekto iný spomenie na nejakú príhodu a zase ide na vyvýšenej javisko atp.)

– dielo sa hrá bez prestávky, popis scény je veľmi jednoduchý, nie sú tu žiadne výrazné kulisy

– Kundera má knihu pod palcom (na začiatku i na konci má podrobne rozpísané pokyny k hre)

AUTOR:

– Milan Kundera bol český, v súčasnosti je francúzsky spisovateľ (prozaik, básnik, esejista), prekladateľ a dramatik, ktorý je radený k postmodernistom, v období normalizácie vydával v samizdate či exilovej.

– dielo Jakub a jeho pán je variácia na Diderotův román Jakub fatalista (zachovanie námetu a myšlienkové súvislosti, formálne i obsahovo voľnejšie), je inšpirované Denisom Diderotom a bolo vydané v roku 1972, potom čo vydal známejší romány ako napr. Žert, Nesmrteľnosť alebo Neznesiteľná ľahkosť bytia

– pôvodne český spisovateľ, ktorý sa v roku 1975 stal hosťujúcim profesorom vo Francúzsku a roku 1979 bol zbavený českého

– odmieta odovzdať svoje dielo na preklad, pretože nemôže zniesť preklad cudzie a keby to mal prekladať on, kniha by mala úplne iný dej, než na začiatku

JAZYKOVÁ STRÁNKA DIELA:

– jazyk je zrozumiteľný, živý, aktuálny (nie je to reč 18. storočia), spisovný, vtipný, miestami je objavuje hovorový jazyk, dokonca aj vulgarizmy

VÝZNAM A AKTUÁLNOSŤ DIELA:

– hravá i krutá štúdie premien ľudského osudu v neprohlednutelném svete (,, Na každú sviňu sa varí voda, Každý svojho šťastia strojcom „)

The post Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi – rozbor appeared first on StudijnySvet.sk.