📝 Život

Mičiko Hačija, vlastným menom Akiko Iwaoka, sa narodil v meste Fukujama v prefektúre Hirošima. Detstvo prežil v idylickom prostredí vidieka, obklopený prírodou, ktorá sa neskôr stala dôležitou inšpiráciou pre jeho tvorbu. Po absolvovaní štúdia na Tokijskej univerzite, kde sa venoval francúzskej literatúre, sa Hačija začal venovať písaniu. Jeho rané diela boli ovplyvnené francúzskymi autormi ako Antoine de Saint-Exupéry, ktorého dielo Malý princ preložil do japončiny. Hačijove prvé literárne pokusy boli prevažne poviedky a eseje, no čoskoro sa začal venovať aj tvorbe pre deti a mládež. Jeho debutová kniha pre deti, „Moje mestočku pod horami“, získala okamžitý úspech a stala sa základom pre jeho neskoršiu tvorbu. Hačija v nej s citlivosťou a pochopením pre detskú dušu vykreslil život na vidieku, radosti i starosti detí a ich vzťah k okolitej prírode. V priebehu svojej kariéry Hačija napísal desiatky kníh pre deti a mládež, z ktorých mnohé sa stali klasikou japonskej detskej literatúry. Jeho príbehy sú charakteristické poetickým jazykom, hlbokým humanizmom a dôrazom na morálne hodnoty. Okrem písania sa Hačija venoval aj prekladateľskej činnosti a aktívne sa angažoval v podpore čitateľskej gramotnosti u detí. Bol presvedčený, že knihy majú moc formovať osobnosť mladých ľudí a viesť ich k láske k literatúre. Počas svojho života získal Hačija množstvo literárnych ocenení, ktoré potvrdzovali jeho významné miesto v japonskej literárnej scéne. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a tešia sa obľube u detí po celom svete. Mičiko Hačija zomrel, no jeho knihy naďalej žijú a inšpirujú nové generácie čitateľov. Jeho odkaz ako spisovateľa, ktorý s láskou a porozumením písal pre deti, zostáva živý dodnes. Napísal a preložil viac ako 250 kníh. Bol veľmi aktívny vo svojom literárnom živote a písal príbehy až do svojej smrti.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Hačijova tvorba sa vyznačuje lyrickým, poetickým jazykom, ktorý je zároveň zrozumiteľný aj pre mladých čitateľov. Jeho príbehy sú preniknuté hlbokým humanizmom, láskou k prírode a dôrazom na morálne hodnoty ako priateľstvo, rodina a úcta k starším. Hačija často využíva symboliku a alegóriu, aby vyjadril zložité témy a emócie. Jeho postavy, často deti z vidieka, sú vykreslené s veľkou citlivosťou a pochopením pre ich svet. V jeho dielach sa prelínajú prvky realizmu a fantázie, čím vytvára jedinečnú atmosféru, ktorá oslovuje čitateľov všetkých vekových kategórií. Jeho štýl písania je charakteristický aj jemným humorom a optimistickým pohľadom na svet, aj keď sa nevyhýba ani ťažším témam ako strata blízkej osoby či problémy v rodine. Hačija vo svojich kníhach ukazuje, že aj v ťažkých chvíľach je dôležité zachovať si nádej a vieru v dobro.

👥 Literárni súčasníci

Kendžiró Hajaši (Cesta do neba), Šigeru Mizuki (GeGeGe no Kitaró), Leiji Macumoto (Vesmírny pirát Harlock), Osamu Tezuka (Astro Boy)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Mičihiko Hačija (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Hirošimský denník

 Autor: Mičihiko Hačija

 Zaslal(a): ivo

Čas a miesto konania

Hirošima august – september 1945 po zvrhnutí atómovej bomby

Námet dejová osnova:

Autobiografie – zápisky Japonského lekára v období zvrhnutie atómovej Hirošimu na bomby od 6. augusta do 30. septembra 1945

Postavy:

Dr. Hačija

Obyvatelia Hirošimy, ktorí prežili bombardovanie

Hlavná myšlienka práce

Kniha japonského doktora Mičihiko Haci Hirošimský denník je svedectvom o utrpení a statočnosti státisícov nevinných japonských občanov, ktorí sa stali obeťami zvrhnutie atómovej bomby.

Dr. Hačija bol pri zvrhnutie atómovej bomby na Hirošimu ranený, sila výbuchu vyzliekla všetko ošatenie z jeho tela, on i jeho manželka utrpeli vážne popáleniny a boli nútení vyhľadať lekársku pomoc. Keď Mičihiko dorazil do nemocnice, bol ošetrený svojimi kolegami, ktorí neboli tak vážne zranení ako on. Počas dvoch mesiacov si dôkladne zaznamenal svoje pozorovania. Okamžite ukázali hrozné dôsledky explózie, a to ako pacientov, ako aj riaditeľov nemocníc. Zobrazuje šialený strach a hromadné ničenie tisícov bezbranných obyvateľov, falšovanie lekárov bez skúseností s priebehom následnej choroby, očakávanie smrti osôb s petechíami. Takže denník, ktorý nebol pôvodne určený na tlač, sa stáva drastickým protestom proti tým, ktorí opakovane používali atómovú energiu na vojnu.

Personál aj pacienti nazývali atómovú bombu, ktorá dopadla na Hirošimu, Pikadon. Pike znamenal záblesk svetla a Don zvuk výbuchu.

Z medicínskeho hľadiska má Hirošima zatiaľ ďalšiu kombináciu a formu choroby. Kvôli rôznym uvoľneným energiám – tepelnému, tlakovému a penetračnému žiareniu, ktoré vzniklo pri štiepení atómov, sa rôzne príznaky vyvinuli postupne a vyvrcholili predtým neznámym akútnym ožiarením. Popáleniny a mechanické zranenia japonskej zdravotnej služby boli prekvapujúce. Ťažká a obzvlášť plazivá forma ochorenia u nepríjemných osôb, prejavujúca sa vracaním, hnačkou, neskôr krvácaním do kože a vnútorných orgánov, vypadávaním vlasov a novou vlnou hnačky, zápalom slizníc, zápalom pľúc a mnohými následkami smrti niekoľko dní a mesiacov Výbuch, to boli príznaky choroby, ktorá ešte nebola diagnostikovaná.

Masaker choroby mobilizoval nielen japonskú verejnosť, ale čoskoro svetovú verejnú mienku. Bola použitá zbraň hromadného ničenia, čo môže znamenať zmiznutie civilizácie. Príčinou ožiarenia je neutróny a žiarenie gama, ktoré prenikajú do tela, spôsobujú zmeny v chemických procesoch, vedú k rozpadu metabolizmu, tlmia bunkové delenie, spôsobujú poškodenie cievnej steny a uľahčujú infekciu. Je smrteľné, že mnohí, ktorí prežili jadrový výbuch, mali neplodnosť, leukémia a iné druhy rakoviny.

V prvých dvoch až štyroch mesiacoch po páde bomby v Hirošime zahynulo 90 000 až 166 000 ľudí a v Nagasaki 60 000 až 80 000 ľudí, z ktorých takmer polovica zomrela v prvý deň každého mesta. Zdravotnícke oddelenie Hirošimy odhaduje, že ľudia ktorí zomreli v prvý deň, v 60% zomreli na ožiarenie alebo zhoreli v plameňoch, v 30% zahynuli pod padajúcimi troskami a v 10% z ostatných príčin. Počas nasledujúcich niekoľkých mesiacov sa zvýšil počet úmrtí spôsobených popáleninami a ožiarením spôsobeným ožiarením. Z neskorších Pravdepodobnejšie výskumov vyplynulo, že 15 – 20% zomrelo na ožiarenia, 20 – 30% na popáleniny a 50-60% z ostatných príčin. Väčšina ľudí, ktorí zahynuli v oboch mestách, boli civilisti.

Michiko Hačija (1903 – 1980) bol Japonský lekár, ktorý prežil bombardovanie na Hirošimu v auguste roku 1945. Bol riaditeľom Hirošimskej nemocnice a žil v blízkosti nemocnice, asi míľu od centra výbuchu. Napísal svoje skúsenosti v diári zverejnenom v roku 1955.

Opísal následky atómovej bomby od prvého záblesku v skorých ranných hodinách 6. augusta až do 30. septembra 1945 .. Po uzdravení sa vrátil k svojej lekárskej profesii. Hoci Mičihiko Haci utrpel pri výbuchu atómovej bomby vážne zranenia a bol vystavený rádioaktívnemu žiareniu dožil sa 77 rokov.

Povojnové obete

Podľa najväčších odhadov vplyvom explózie v Hirošime okamžite zabili asi 70 000 ľudí. Odhady celkových úmrtí do konca roka 1945 spôsobené popáleninami, ožiarením a inými príbuznými chorobami a nedostatkom zdravotníckych potrieb sú v rozmedzí od 90 000 do 140 000. Niektoré odhady naznačujú, že do roku 1950 zomrelo až 200 000 ľudí kvôli rakovine a ďalším dlhodobým účinkom. Iné štúdie uvádza, že od roku 1950 do 1990 umrelo približne 9% ľudí na rakovinu a leukémiu v dôsledku ožiarenia z bômb, štatistický nadbytok je odhadnutý na 89 úmrtí na leukémiu a 339 na rakovinu.

Obete, ktoré prežili bombardovanie sú nazývané Hibakuša japonsky doslova preložené „explóziou zasiahnutí ľudia“. Bombardovanie viedlo Japonsko k presvedčeniu, že jadrové zbrane by sa mali rozobrať po celom svete a je jednou z najsilnejších politík na odmietnutie tohto typu zbraní. Od 31. marca 2009 spočítala japonská vláda celkový počet Hibakuša – 235 569 ľudí, väčšina žijúcich v Japonsku Vláda priznáva, že asi 1% ochorení je spôsobené ožiarením. Pamätníky v Hirošime a Nagasaki obsahujú zoznam mien Hibakuša, ktorí zomreli od doby útoku. Aktualizované sú každým rokom na výročiach bombardovanie, do augusta 2009 pamätníky obsahujú zoznam mien o počte viac ako 410 000 Hibakuša – 263 945 v Hirošime a 149 226 v Nagasaki.                                  

Napísané Ich – formou

The post Hirošimský denník – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.