📝 Život

Michal Viewegh sa narodil v Bratislave. Po maturite na gymnáziu študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, no štúdium nedokončil. Neskôr absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, odbor slovenčina – pedagogika. Počas vysokoškolského štúdia publikoval poviedky v literárnych časopisoch. Po skončení štúdia krátko pracoval ako učiteľ na základnej škole v Pezinku. Následne nastúpil na základnú vojenskú službu, ktorú absolvoval v Prahe. Po návrate z vojenčiny sa venoval písaniu. Jeho prvotinou bola novela Snídaně s Novým Světem, ktorá vyšla. Následne sa stal profesionálnym spisovateľom a vydal množstvo úspešných románov, noviel a poviedkových zbierok, ktoré sa dočkali mnohých prekladov a filmových adaptácií. Jeho tvorba sa vyznačuje ľahkým, ironickým a zábavným štýlom, pričom sa často zaoberá témami partnerských vzťahov, manželstva, rodiny a bežného života. Okrem literárnej tvorby sa venoval aj písaniu scenárov k filmom a televíznym seriálom. V roku utrpel vážnu mozgovú príhodu, ktorá ho na dlhší čas vyradila z aktívneho života. Počas rekonvalescencie sa opäť vrátil k písaniu a publikoval aj o svojich skúsenostiach s chorobou. V súvislosti s ochorením opakovane prekonával zdravotné problémy. Jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval a napokon mu podľahol. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Okrem písania sa angažoval aj v spoločenských a politických otázkach. Bol členom Občianskej konzervatívnej strany a neskôr Demokratické strany. Zároveň sa aktívne podieľal na kampani za vstup Slovenska do Európskej únie. Jeho diela si získali širokú čitateľskú obec nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Michal Viewegh písal ľahkým, ironickým a vtipným štýlom, ktorý bol pre čitateľov príťažlivý a zrozumiteľný. Jeho jazyk bol hovorový, s prvkami slangového vyjadrovania. Zmes reálnych problémov a situačného humoru sa stala charakteristickým znakom jeho tvorby. Často používal aj prvky absurdity, sarkazmu a čierneho humoru. Diela majú zvyčajne jednoduchú kompozíciu s lineárnym dejom. Jeho štýl písania sa označuje aj ako postmoderný, s odkazmi na popkultúru a konzumnú spoločnosť. Autora charakterizuje zmysel pre detail a precízne vykreslenie postáv a ich psychologických profilov. V jeho dielach sa prelínajú vážne témy s humorom, čo mu umožňuje priblížiť sa k širokému publiku a zároveň ponúknuť hlbší pohľad na ľudskú existenciu. Často sa zameriaval na partnerské vzťahy, manželstvo, rodinu, neveru a problémy každodenného života. Jeho postavy sú obyčajní ľudia s ich radosťami a starosťami, s ktorými sa čitatelia ľahko stotožnia. Cez humor a iróniu kritizoval spoločenské stereotypy a pokrytectvo.

👥 Literárni súčasníci

Dušan Mitana (Patagónia, Možno mi hocikedy zavolať), Pavel Vilikovský (Slovenský bigbít, Kôň na poschodí, Večne je zelený…), Ľubomír Feldek (Modrá kniha rozprávok, Zelená kniha rozprávok), Alta Vášová (Poviedky, Čerešňový chlapec).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Michal Viewegh (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Báječné roky pod psa

Autor: Michal Viewegh

Pridal(a): Janča, Ivet, Domecek

Michal Viewegh (*1962)

• Spisovateľ, prozaik, fejtónista, publicista a jeden z najpredávanejších romanopiscov súčasnosti
  • Proslavil sa ako autor spoločenských románov a parodických próz
• Otec bol inžinier-chemik a matka právnička.
• 1980 maturoval na gymnáziu v Benešove, potom (po nedokončenom štúdiu ekonomie na VŠE) vystudoval česťinu a pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (štúdium dokončil roku 1988), potom pôsobil ako učiteľ na ZŠ.
• Od r. 1993 – redaktorom nakladateľstva Český spisovateľ. Po dvoch rokoch pôsobenia sa stáva definitívne spisovateľom z povolania.
• Svoje poviedky spočiatku zverejňoval v Mladé fronte alebo v Mladom svete (neskôr publikoval svoje články aj v časopisoch ako Playboy, Literárne noviny aj.).
• Od roku 1995 pôsobí ako spisovateľ z povolania. Je veľmi literárne plodný, pretože takmer každý rok vydáva novú knihu.
• Jeho kritici mu však vyčítajú absenciu zápletek, povrchné príbehy, jednoduché dialógy. Vieweghove knihy je tak možné označiť ako beletriu pre masy, pretože nie sú príliš intelektuálne náročné.

Tvorba:

• Vieweghova diela sa vyznačujú epičnosťou, prelínaním komediálnych a tragických momentov, častými citáciami, relativizáciou vyprávania prostredníctvom rôznych pohľadov a verzií.
• Diela často sfilmované

Ďalšie diela

• Báječné roky s Klausom – voľné pokračovanie románu Báječné roky pod psa
• Výchova dievčat v Čechách
• Román pre ženy
• Román pre mužov
• Účastníci zájezdu,…

Literárne-historický kontext

Česká literatúra po roku 89 (tzv. polistopadová tvorba)

• Výrazný zlom – koniec komunistického režimu, zrušenie úradnej cenzúry, uvoľnenie politických tabu.
• Nové ideály demokratickej spoločnosti.
• Obnova kultúrnych kontaktov so svetom.
• Začali sa vydávať dávnejšie zakázané tituly, vznikajú súkromné nakladateľstvá. Začína sa presadzovať masová literatúra. Veľká komercializácia.
• Spojenie troch prúdov modernej literatúry: exilová, domáca opozičná (samizdat) a oficiálna; čeština ako národný jazyk; experimenty s jazykom a kompozíciou
• Próza sa delí na:
  • klasickú (Viewegh, Ivan Klíma-Čakanie na svetlo, čakanie na tmu)
  • experimentálnu a denníkovú = memoáre, pamäti…

Rozbor: Báječné roky pod psa (1992)

Dielo z roku 1992 je autobiografickým románom, ktorý zachytáva atmosféru v Československu od obdobia normalizácie až po pád komunizmu.

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: satirický román s autobiografickými prvkami
  • román = prozaické dielo, príbeh s bohatým dejom, mnoho epizód a postáv, premiena hrdinu
  • satirický = využíva komičnosť, výsmech, iróniu na kritiku nedostatkov a záporných javov
  • autobiografický = vykreslenie vlastného života autora
• Literárny smer: literatúra 2. polovice 20. storočia (dielo z roku 1992)
  • v diele: zesmiešnenie komunizmu, experimentálne linky vyprávania

Téma:

• Autor prostredníctvom hlavnej postavy zachytáva svoj vlastný dospievanie za komunistického režimu, o ktorom píše satiricky a s humorom.

Charakteristika

• melancholická groteska > nerieši problémy, ale podáva obraz o živote medzi rokmi 1968 a ´89 > politika, sociálna situácia, medziludské vzťahy, ľudská psychika. Podávané s humorom a kapkou irónie.
• Kniha opisuje život hlavného hrdinu Kvida, jeho rodiny a hlavne zachytáva atmosféru 60. rokov = od obdobia normalizácie až pád komunizmu
• Všetko berie s nadhľadom a humorom, čím na čitateľov zapôsobil.
• Kniha je písaná formou denníka hlavného hrdinu Kvida, ktorý chce príbeh svojej rodiny predložiť knižnému vydavateľovi => vďaka tejto forme denníka sa dozvieme i veľa osobných vecí na každú z vystupujúcich postáv. (Kvidova matka práve preto nesúhlasila s tým, aby knihu vydával.)

Jazyk:

• Striedanie spisovného (prevláda, intelektuálne) a nespisovného jazyka (hovorový, obecný, slangový)> žvaniť, řidičák
  • Hovorový jazyk činí dielo verejnejšie.
• S občasným užitím ostrejších výrazov až vulgarizmov
• Anglické a nemecké výrazy
• Obsahuje dialóg, nesložité súvetia, pokiaľ ale začne hovoriť Kvido > složité súvetia, občas sa stretneme aj so zajímavými a často cudzími výrazmi spôsobenými jeho premúdrostou.
• V knihe si môžeme všimnúť aj prísloví a „rozumy“ Kvidových prarodičov. (napr. „Všetky líbajú naše biedu“ či „Drž, dostaneš kožu“)

Kompozícia:

• Prelínanie dvoch rovín, keď do retrospektívnych pasáží vstupuje svojimi poznámkami vyprávač alebo redaktor zo „súčasnosti“
  • Napísané retrospektívne z pohľadu Kvida – predčíta príbeh svojej rodiny napísaný v er-forme nakladateľovi, po ktorom chce, aby mu knihu vydal.
  • Tiež chronologická kompozícia => od Kvidovho detstva cez problémy spojené s dospievaním až po založenie jeho vlastnej rodiny.
• Veľké množstvo dialógov, niektoré pasáže sú písané ako divadelný scenár, v príbehu sa objavujú aj úryvky z básní
• Kniha tiež obsahuje zápisky z Kvidovho denníka, ktoré sú písané ich formou
• Dôležité sú komentáre hlavného hrdinu k jednotlivým udalostiam

Vyprávač:

• protagonista Kvido, miestami však príbeh vypráva niekto iný – použitá je er–forma
• v časti knihy sa zápisky z Kvidovho denníka je použitá ich-forma

Štylistická charakteristika:

• Vyprávanie; svižné dialógy, autobiografické prvky
• Jazyk je živý, spisovný, ale v priamej reči často hovorový

Časopriestor:

• Doba deja:  1968 – 1989
  • od doby okupácie a normalizácie až po nežnú revolúciu
• Miesto deja:
  • Československo – Praha a mestečko Sázava

Postavy:

• Kvido
  • ústredná postava, je neuväriteľne chytrý, ako malý bol oplakávaný, z čoho mal komplexy
• Paco
  • mladší brat Kvida
• Jaruška
  • Kvidova láska, poznali sa, keď sa Kvido s rodinou presťahoval a nastúpil do novej školy, kde spolu začali recitovať (a to aj na súťažiach). Neskôr spoločne založili rodinu.
• Otec Kvida
  • Nešikovný řidič; statočne sa bráni komunistickej strane – nikdy by do nej nevstúpil, aj tak však v niektorých veciach musel ustúpiť (napr. do veľkého baráku, ktorý dostali „vďaka“ Kvidovej chorobe, si musel požičať psa a cvičiť ho a tiež musel začať hrať futbal)
  • Vystudovaný ekonóm, má štátnice z aj a nj
• Matka Kvida
  • hrávala v divadle a keď bola tehotná, čítala Kvidovi v briedku divadelné hry. Keď sa Kvido narodil, čítanie týchto textov ho dokonca uklidňovalo – možno preto je Kvido taký chytrý
• Babičky a dedkovia Kvida:
  • babička Líba –  matka Kvidovho otca, posadnutá svojím zdravím, vášnivá cestovateľka, nekupuje mäso, ale varí lacnejšie jedlá, aby ušetrila na cestovanie, z ciest nosí domov najstrašnejšie dary a vždy pošle čiernobielu pohľadnicu s veršom o ceste
  • dedko Josef – otec Kvidovho otca
  • babička Věra – matka Kvidovej matky
  • dedko Jiří – otec Kvidovej matky
• Inžinier Zvára
  • kamarát Kvidovho otca, „vlezprdelka“ – pridal sa k komunistickej strane a aby na to bol lepší ako Kvidova rodina
• Šperk
  • súdruh a šéf podniku, kde Kvidov otec pracuje; jeho manželka mala na starosti recitovanie  a zariadila Kvidovej rodine lepší dom

Obsah (dej):

Kniha začína zoznámením Kvidových rodičov. V deň, keď má otec robiť záverečné skúšky v autoškole, majú lístky do divadla. Po neúspešnom pokuse, keď auto s Kvidovým otcom aj komisárom takmer zajel vlak, sa vydávajú do divadla. Keď však na tehotnú Kvidovu matku po vystúpení z taxíka vyskočí pes, jej tehotenstvo je počas nasledujúcich niekoľkých hodín ukončené priamo v divadle počas predstavenia. V divadle sa našťastie našiel doktor, a tak sa narodilo zdravé dieťa, aj napriek tomu, že mala Kvidova matka sľúbený pôrod u doktorky Zity, bez prítomnosti akéhokoľvek muža (je totiž veľmi stydlivá).

Rodina sa zo strachu z výpovede presťahuje z Prahy do Sázavy. Kvido bol ešte malý chlap, oplakávaný, brýlatý, ale neuväriteľne inteligentný. V Sázave im bola pridelená prosklená vila.  Hneď ako sa nastávali do tejto vily, Kvido sa zoznámi s Jaruškou – jeho prvou a s najväčšou pravdepodobnosťou poslednou láskou. Začali spolu recitovať.

Vila bola síce krásna, ale v zime v nej bola taká zima, že Kvido dostal zápal pľúc.  Zanedlouho po Kvidovej chorobe zariadila pani Šperková, aby dostali „poriadny“ dom – pán Šperka však mal dve podmienky – keď nechce Kvidov otec pristúpiť k komunistickej strane, musí si k novému rodinnému domu požičať psa (vlčiaka Něhu a cvičiť ju) a začať hrať futbal (v ktorom sa javí ako úplné poleno).

Keď už blýska na lepšie časy a Kvidov otec je povýšený, je spoločne s celou rodinou priťahovaný u kamaráta z divadla – Pavla Kohouta, ktorý je tvrdým odporcom komunistického režimu. Kvidov otec tak prichádza o dobrú pracovnú pozíciu, je zosadený na vrátneho a psychicky sa z toho zrúti. Začne tráviť väčšinu času truhlárčením v dielni. Je na tom psychicky tak zle, že si začne vyrábať vlastnú rakvu. Navrch toho ho Kvido „dodelá“ tým, že odíde z Vysokej školy ekonomickej a začne pracovať ako vrátny, aby mohol písať svoju knihu. Matka už nevie, čo si počítať, a tak presvedčí Jarušku s Kvidom, aby mali dieťa, lenže ani malá Anička nezlepší stav Kvidovho otca.

Prácu na svojej vlastnej rakve ukončuje až po nežnej revolúcii, po ktorej dostáva on aj matka prácu odpovedajúcu ich vzdelaniu a Kvido vydáva svoju knihu…

Dej je často prerušovaný rozhovormi Kvida s nakladateľom.

Vlivy na dielo:

• Život za komunizmu
• Námety hľadá v osobnom živote
• Tým, že ide o autobiografický román, je zrejmé, že Kvidom bol práve sám Michal Viewegh, ktorý tak poodhalil, ako vlastne začal literárne tvorit a ako žil a vyrastal

Inšpirácia dielom/kritika:

• Báječné roky pod psa patria k nejobľúbenejším Vieweghovým dielam.
• Sfilmované a zdramatizované. V roku 1997 sfilmované režisérom Petrom Nikolaevom. V hlavných rolách si zahrala Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý (Kvidovi rodičia), ale aj Vilma Cibulková (pani Šperková) a Vladimír Javorský (ing. Zvára)
• Voľným pokračovaním tohto románu sa potom stala kniha Báječné roky s Klausom z roku 2002.
• Román spočiatku nechcelo žiadne nakladateľstvo vydávať
• Viewegh nakoniec za knihu obdržal cenu Jiřího Ortena (1993)
• predalo sa viac ako 120 000 výtlačkov

Zaujímavosti:

• Pôvodný názov knihy znel Kvidova rodina

Citát…

„Nevadí mi, keď sa ženská bojí psov, pavúkov, myší, ale nesnášim, keď si to vykladá ako svoju prednosť.“

Pavel Kohout sa dotýka strachu zo psov Kvidovej matky.

„U Zity v podolí,

  žiadny pôrod nebolí“

…Kvidovi prarodičia konštatovali domluvný pôrod

Vlastný názor:

• Mala som možnosť okusiť obe spracovania – ako film aj knihu. S oboma som bola spokojná, u filmu hlavne s kvalitným hereckým obsadením. Páči sa mi Vieweghova dávka humoru, ktorá nechýba skoro v žiadnom z jeho diel (Účastníci zájezdu, Román pre ženy atď.).
• Domnievam sa, že práve Báječné roky pod psa sú jeho najlepším dielom. Ironicky zaznamenala osud jednej socialistickej rodiny. Okrem tejto výpovede však Báječné roky pod psa prinášajú aj zaujímavú výpoveď o dobe normalizácie a o tom, aký život v socialistickom Československu bol.

The post Báječné roky pod psa – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/bajecne-roky-pod-psa-rozbor-obsah/ https://studijnysvet.sk/bajecne-roky-pod-psa-rozbor-obsah/#respond Tue, 10 Dec 2024 13:17:06 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1965   Kniha: Báječné roky pod psa Autor: Michal Viewegh Pridal(a): Brendy   Michal Viewegh (1962) prozaik, fejetonista, publicista vystudoval UK, tri roky pracoval ako učiteľ na ZŠ potom pracoval ako redaktor v nakladateľstve, rozhodol sa, že sa bude písaniu venovať sám námety hľadá v osobnom živote, humoristický odstup a ironicko-groteskný tón, sveží, ľahké a pútavé ... Read more

The post Báječné roky pod psa – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Báječné roky pod psa

Autor: Michal Viewegh

Pridal(a): Brendy

 

Michal Viewegh (1962)

• prozaik, fejetonista, publicista
• vystudoval UK, tri roky pracoval ako učiteľ na ZŠ
• potom pracoval ako redaktor v nakladateľstve, rozhodol sa, že sa bude písaniu venovať sám
• námety hľadá v osobnom živote, humoristický odstup a ironicko-groteskný tón, sveží, ľahké a pútavé vyprávania, prelína dramatické situácie s komickými
• držiteľ ceny Jiřího Ortena (1993) práve za dielo Báječné roky pod psa
• mnoho jeho kníh bolo sfilmovaných

Ďalšie významné diela:

• Výchova dievčat v Čechách
• Účastníci zájezdu
• Román pre ženy
• Román pre mužov
• Poviedky o manželstve a sexe
• Biomanželka
• Mafia v Prahe

 

Znaky obdobia a začlenenie autora

• Literatúra 2. polovice 20. storočia
• Próza konca 20. storočia
  • Začína nežnou revolúciou 17. novembra 1989
  • Spojenie troch literárnych prúdov, koniec politickej cenzúry
  • Mnoho ne zcela hodnotných kníh (vychádzali zbrkle s mnohými chybami)
  • Vznik súkromných nakladateľstiev, obnova kontaktov so svetom, veľká komercializácia

 

Autori, ktorí tvorili vo v rovnakom čase

• Květa Legátová (román Želary), Jiří Kratochvíl (román Medvědí román), Petr Šabach (román Občanský průkaz), Pavel Kohout (román Maryně), Ludvík Vaculík (román Sekyra)

 

Vlivy na tvorbu

• Viewegh chcel napísať o dobe svojho dospievania, pravdivo, ale s nadhľadom

 

Rozbor: Báječné roky pod psa

Všeobecná charakteristika

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – rodinný, humoristický, autobiografický, spoločensko-kritický
  • Večší rozsah, rada udalostí sústredených okolo spoločného jadra, mnoho postáv aj dejových línií

 

Tematická výstavba

• Téma: detstvo a dospievanie v obyčajnej rodine od čias normalizácie až po pád komunizmu
• Motív: rodina, láska, priateľstvo, malomeštiackosť, komunizmus, kompromisy, beznádej, strach
• Hlavná myšlienka: autor sa snaží zachytiť pomocou vlastných skúseností, obraz detstva a dospievania v rodine, pokúšajúcej sa čeliť totalitnému diktátu, atmosféru 60. rokov cez tzv. normalizáciu až po pád komunizmu

 

Ďalšie myšlienky

• umožňuje hlboký pohľad na človeka, ktorého doba striedavo smýka od úspechu k pádu a neohlíža sa na jeho city, potreby, vzdelanie, schopnosti
• zarážajúca je absurdita obsadzovania dôležitých pracovných miest ľuďmi, ktorých jedinou prednosťou je okamžitá prispôsobivosť režimu a dobré kádrové vysvedčenie
• okrem humoru a istej nadsázky sú v knihe zdôraznené a zesmiešnené typické prvky komunistického režimu
• nerieši problémy, ale podáva obraz o živote medzi rokmi 1968 a 1989 – politika, sociálna situácia, medziludské vzťahy, ľudská psychika
• báječné roky = léta mládia, dospievania atď.; pod psa = 70. – 80. roky, doba komunizmu, cenzúra, sledovanie ľudí

 

Kompozičná výstavba

• Kniha je písaná retrospektívne (tieto pasáže sú prerušené úryvkami zo „súčasnosti“), koniec knihy písaný chronologicky, obsahuje výpisky z denníka (ich-forma)
• Hlavným vyprávačom je Kvido, miestami však knihu vypráva niekto iný (Kvido sa snaží o vydanie jakési rodinnej kroniky, preberá príbeh s redaktorom)
• Prelínanie dvoch rovín – konzultácia s redaktorom x vyprávania o rodine
• Dôležité sú komentáre hlavného hrdinu k jednotlivým udalostiam
• Objavujú sa tu úryvky z básní, niektoré časti knihy sú písané ako divadelný scenár
• Prelínanie dvoch rovín – vyprávania o rodine a rozhovory s nakladateľom

 

Jazyková výstavba

• er forma
• jazyk: živý, spisovný aj hovorový, anglické a nemecké výrazy, vulgarizmy, časté dialógy
• retrospektívne, autobiografické prvky (autor sám zažil to, o čom píše)
• irónia, satira, humor, nadsázka
• dôraz na „literárnosť“ zreteľný v četných citátoch a odkazoch

 

Porovnanie

• podivný otec: Ota Pavel: Smrť krásnych srncov

 

Časopriestor

• miesto deja: Praha, Sázava
• doba deja: 1968 – 1989

 

Postavy:

• Kvido – Nadpriemerne inteligentný chlapec, ktorý už ako malý chlapec svojimi chytrými rečami šokuje každého. Je neohrabanej, tlstý a jeho záľuba je jazyk a písanie. Vedel čítať a písať dávno pred nástupom do školy. Je zamilovaný do Jarušky. Kvido je tiež alter ego autora.
• Jaruška – Najlepšia kamarátka a neskôr dievča a žena Kvida. V puberte sa ohlíža po príťažlivejších chlapcoch, ako je Kvido, ale nechá sa Kvidom “zabaliť”, keď mu zomrie starý otec a ona ho ľutuje. Je na všetko alergická (pyly, fixy, lieky, …).
• Kvidov otec – Inteligentný človek, pochádza z chudobných pomerov, vystudovaný ekonóm, má štátnice z angličtiny a z nemčiny a červený diplom. Za žiadnu cenu by nevstúpil do komunistickej strany, zblázni sa z režimu a rád pracuje s drevením. Je neprúbojný, podmanivý, nerad vyvoláva a rieši konflikty, na malú chvíľu sa premieňa vo “svetáka”.
• Kvidova matka – Právnička, herečka, ochotná a milujúca, bojí sa psov, pretože ju jeden napadol, keď bola tehotná.
• Paco – Kvidov brat, priemerný vo škole, spí pod širákom a správa sa ako kovboj.
• Ing. Zvára – Najlepší kamarát Kvidovho otca, nie je tak dobrý ako Kvidov otec. Kvidov otec mu písal na škole seminárne práce, je jeho nadriadeným a vstúpil do komunistickej strany.
• Babička Líba – Matka Kvidovej matky, posadnutá svojím zdravím, vášnivá cestovateľka, nekupuje mäso, ale varí lacnejšie jedlá, aby ušetrila na cestovanie. Z ciest nosí domov najstrašnejšie dárky a vždy pošle čiernobielu pohľadnicu s veršom o ceste.
• Dědeček Josef – Otec Kvidovho otca.
• Babička Věra – Matka Kvidovho otca.
• Dědeček Jiří – Otec Kvidovej matky.
• Zita – Gynekologička, rodinná priateľka, za totality musela pracovať v kine.
• Šperk – Komunista, ktorý mal v dobe totality veľkú moc.
• Pavel Kohout – Spisovateľ a disident.
• Mirjana – Krásna Chorvátka, Kvidov otec sa s ňou spozná na služobnej ceste a flirtuje s ňou.

 

Obsah

Ústrednou dejovou línou je vlastne vývoj nadpriemerne inteligentného chlapca Kvida.

Kvido sa narodil na jevišti pri hre Čakanie na Godota. Po srpnových udalostiach roku 1968 sa rodina sťahuje do Sázavy, kde na ne čaká len prosklená terasa domu, ktorá sa nedá vykúriť. Lepšie postavenie rodiny je podmienené členstvom vo strane, ktorému sa však otec vyhýba; snaží sa zavdakať aspoň kúpou psa, hraním futbalu či vešaním vlajôčok. Kvido vo škole recituje básničky, ktorých komunistický obsah sice nechápe, ale zlepší tým pozíciu rodiny. K rodine príbyde aj malý Paco a babička Líba, ktorá má strach z pražského špinavého ovzdušia. Medzitým otec povýši a je vysielaný na zahraničné služobné cesty, čo mu zvýši sebavedomie. Situácia rodiny sa zhorší, keď je zastihnutá na návšteve u disidenta Kohouta. Kvidov otec dostane prácu vrátneho, čo ho uvedie do depresie, je apatický, paranoidný a väčšinu času trávi pracou s drevením. Jeho stav sa ešte zhorší, keď Kvido zanechá štúdia ekonómie a vezme miesto vrátneho, aby sa mohol venovať čítaniu a písaniu. Otci nepomôže ani psychológ a tak matka navrhne, aby sa Kvido s Jaruškou pokúsili o dieťa. Tí súhlasia, ale ani malá Anička otcovi nepomôže. Až po nežnej revolúcii získa slušné miesto a uzdraví sa. Šperk sa pokúsi o samovraždu. Chorvátsko je ohrozené srbskými nacionalistami, Kvidova matka poskytuje Mirjane azyl, hoci vie, že bola milenkou manžela. Kvido napíše román o svojej rodine, ktorý však pred revolúciou nemohol byť vydaný – príliš veľa kritiky politiky, chýbajúca postava dielnika a málo agitácie. Román vychádza až po roku 1989. V epilógu sú vylíčené osudy postáv po roku 1989.

 

Kritika a vplyv diela

• roku 1997 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (P. Nikolaev)
• knihu nechcelo žiadne nakladateľstvo vydávať, nelíbilo sa im spôsob, akým bola napísaná
• pôvodný názov znel Kvidova rodina, nakoniec za toto dielo obdržal Cenu J. Ortena (1993)
• Kritici hovoria, že Výchova dievčat v Čechách a Báječné roky pod psa boli jeho jediné dva kvalitné romány. Tvrdia, že Viewegh píše „podivným štýlom“ a jeho knihy radia k tzv. „nízkej literatúre“
• Jeho romány sú predem premyslené, najskôr si zistí čo jeho cieľová skupina čitateľov chce. Podobne prepracované to mal t. j. E. A. Poe.

 

Zaujímavosti

• Objavujú sa aj skutočné postavy, napr. Pavel Kohout – paralela so životom autora.

 

Môj názor

Kniha ma veľmi zaujala a prakticky sa dá povedať, že ma v žiadnej časti nenudila. Hoci kniha popisuje bežný život v rodine, štýl, akým je kniha písaná, je natoliko pútavý a vtipný, že musíte neustále v čítaní pokračovať. Na knihe sa mi tiež páčilo, že doba komunizmu, ktorá nebola pre ľudí, ktorí s režimom nesúhlasili vôbec jednoduchá, je zobrazená satiricky, s humorom a zdôrazňuje absurditý režimu.

The post Báječné roky pod psa – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/bajecne-roky-pod-psa-rozbor-obsah/feed/ 0 https://studijnysvet.sk/bajecna-leta-psa-citatelsky-dennik-rozbor/ https://studijnysvet.sk/bajecna-leta-psa-citatelsky-dennik-rozbor/#respond Tue, 25 Apr 2017 10:27:40 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=296    Kniha: Báječná léta pod psa  Autor: Michal Viewegh  Zaslal(a): Brendy   Všeobecná charakteristika druh: epika žáner: román – rodinný, humoristický, autobiografický   Tematická výstavba námet: autor sa snaží zachytiť pomocou vlastných skúseností, obraz detstva a dospievania v rodine, pokúšajúci sa čeliť totalitnému diktátu, atmosféru 60. rokov cez tzv. normalizáciu až po pád komunizmu miesto deja: Praha, Sázava doba deje: 1968 – ... Read more

The post Báječná léta pod psa – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Báječná léta pod psa

 Autor: Michal Viewegh

 Zaslal(a): Brendy

 

Všeobecná charakteristika

druh: epika

žáner: román – rodinný, humoristický, autobiografický

 

Tematická výstavba

námet: autor sa snaží zachytiť pomocou vlastných skúseností, obraz detstva a dospievania v rodine, pokúšajúci sa čeliť totalitnému diktátu, atmosféru 60. rokov cez tzv. normalizáciu až po pád komunizmu

miesto deja: Praha, Sázava

doba deje: 1968 – 1989

 

postavy:

• Benjamín – neohrabaný, tučný, nadpriemerne inteligentný chlapec, ktorý už ako malý chlapec svojimi šikovnými rečami každého šokuje, jeho záľuba je jazyk a písanie; vedel čítať a písať dávno pred nástupom do školy, zamilovaný do Jaruška, autorovo alter ego
• Jaruška – najlepšia kamarátka a neskôr dievča a žena Benjamín; v puberte sa obzerá o atraktívnejších chalanoch, ako je Benjamín, ale nechá sa Benjamín „zbaliť“, keď mu zomrie dedko a ona ho ľutuje; je na všetko alergická (pele, fixky, lieky, …)
• Kvidův otec – inteligentný človek, pochádza z chudobných pomerov, vyštudovaný ekonóm, má štátnice z angličtiny az nemčiny a červený diplom, za žiadnu cenu by nevstúpil do komunistickej strany, zblázni sa z režimu, rád pracuje s drevom; nepriebojný, podmanivý, nerád vyvoláva a rieši konflikty, na malú chvíľu sa premení vo „sveták“
• Idovať matka – právnička, herečka, ochotná a milujúci, boja sa psov, pretože ju jeden napadol, keď bola tehotná
• Paco – Kvidův brat, priemerný v škole, spí pod širákom a správa sa ako kovboj
• Ing. Zvára – najlepší kamarát idovať otca; nie je tak dobrý ako Kvidův otec, Kvidův otec mu písal na škole seminárne práce, je jeho nadriadeným, vstúpil do komunistickej strany
• babička Ľuba – matka idovať otca, posadnutá svojim zdravím, vášnivá cestovateľka, nekupuje mäso, ale varí lacnejšie jedlá, aby ušetrila na cestovanie, z ciest nosí domov najstrašnejšie darčeky a vždy posiela čiernobielu pohľadnicu s veršom o ceste
• dedko Josef – otec idovať otca
• babička Věra – matka idovať matky
• dedko Jiří – otec idovať matky
• Zita – gynekologička, rodinná priateľka, za totality musela pracovať v kine
• Šperk – komunista, ktorý mal v čase totality veľkú moc
• Pavel Kohout – spisovateľ a disident
• Mirjana – Chorvátka

Myšlienky

– umožňuje hlboký pohľad na človeka, ktorým doba striedavo šmýka od úspechu k pádu a neobzerá sa na jeho city, potreby, vzdelanie, schopnosti

– zarážajúce je absurdita obsadzovaní dôležitých pracovných miest ľuďmi, ktorých jedinou prednosťou je okamžitá prispôsobivosť režimu a dobré kádrové vysvedčenie

– okrem humoru a isté nadsazky sú v knihe zdôraznené a zosmiešnenie typické prvky komunistického režimu

– nerieši problémy, ale podáva obraz o živote medzi rokmi 1968 a 1989 – politika, sociálna situácia, medziľudské vzťahy, ľudská psychika

– báječná leta = leta mladosti, dospievania a pod .; pod psa = 70. – 80. roky, doba komunizmu, cenzúra, sledovanie ľudí

 

Jazyková výstavba

– er forma

– jazyk: živý, spisovný aj hovorový, anglickej a nemeckej výrazy, vulgarizmy

– časté dialógy, autobiografické prvky (autor sám zažil to, o čom píše)

– irónia, satira, humor, nadsazka

 

Kompozičné výstavba

– kniha je písaná retrospektívne (tieto pasáže sú prerušené úryvky zo „súčasnosti“), koniec knihy písaný chronologicky, obsahuje výpisky z denníka (ich-forma)

– hlavným rozprávačom je Benjamín, miestami však knihu rozpráva niekto iný

– dôležité sú komentáre hlavného hrdinu k jednotlivým udalostiam

– objavujú sa tu úryvky z básní, niektoré časti knihy sú písané ako divadelný scenár

– prelínanie dvoch rovín – rozprávanie o rodine a rozhovory s nakladateľom

 

Zaradenie autora, znaky obdobie

– literatúra 2. polovice 20. storočia

– próza konca 20. storočia

• začína zamatovou revolúciou 17. novembra 1989
• spojenie troch literárnych prúdov, koniec politickej cenzúry
• veľa nie celkom hodnotných kníh (vychádzali zbrklo s mnohými chybami)
• existujú súkromná nakladateľstvo, obnova kontaktov so svetom

 

Autori, ktorí tvorili v rovnakej dobe

Pavel Kohout, Eva Kantůrková, Ludvík Vaculík, Vladimír Páral

 

Vplyvy na tvorbu

– Viewegh chcel napísať o dobe svojho dospievania, pravdivo, ale s nadhľadom

 

Kritika a vplyv diela

– roku 1997 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (P. Nikolaev)

– jeho kritici tvrdia, že píše „podivným štýlom“ a jeho knihy radí k tzv. „Nízke literatúre“

 

– knihu nechcelo žiadne nakladateľstvo vydať, nepáčil sa im spôsob, ako bola napísaná

– pôvodný názov znel idovať rodina

– nakoniec za toto dielo dostal Cenu J. Ortena (1993)

 

porovnanie

podivný otec: Ota Pavel: Smrť krásnych srncov

 

Obsah

Ústrednou dejovou líniou je vlastne vývoj nadpriemerne inteligentného chlapca Benjamín.

Všetko začína trochu originálnym narodením hlavného hrdinu tejto knihy – Benjamín – na divadelných doskách … Svojrázny príchod na svet už ako by predznamenal Kvidův budúci život. Žije so svojím otcom a matkou v Prahe až do doby, kedy ju obsadí sovietske vojská. Zo „strategických“ dôvodov sa rodina rozhodne presťahovať do Posázaví, kde môže Benjamín v pokoji vyrastať, zatiaľ čo jeho rodičia budú pracovať v miestnych sklárňach. V škole Benjamín spoznáva svoju prvú a celoživotnú lásku Jaruška. Pretože je Benjamín veľmi nadaný, čoskoro sa stane pre svoje recitátorské umenie miláčikom riaditeľky Šperkové a pomôže tak nevedomky svojej rodine k vytúženému vlastnému bývaniu. Čoskoro k Benjamín pribudnú noví rodinní príslušníci: brat Paco a fena nemeckého ovčiaka Neha. Pretože Kvidův otec nechce vstúpiť do komunistickej strany, nie je mu umožnené povýšenie v práci (ani iné výhody), a nakoniec je z tohto útlaku na pokraji zrútenia … Preto mamička začína akciu na záchranu otecka – Benjamín je poverený úlohou zabezpečiť svojmu otcovi vnuka.

V epilógu sú opísané osudy postáv po roku 1989.

 

Môj názor

Kniha ma veľmi zaujala a prakticky sa dá povedať, že ma v žiadnej časti nenudila. Aj keď kniha opisuje obyčajný život v rodine, štýl akým je kniha písaná je natoľko pútavý a vtipný, že musíte neustále v čítaní pokračovať. Na knihe sa mi tiež páčilo, že dobu komunizmu, ktorá nebola pre ľudí, ktorí s režimom nesúhlasili vôbec jednoduchá, je zobrazená satiricky, s humorom a zdôrazňuje absurdity režimu.

 

Autor

Michal Viewegh (1962)

prozaik, fejtonista, publicista

vyštudoval UK, tri roky pracoval ako učiteľ na ZŠ

potom pracoval ako redaktor v nakladateľstve, rozhodol sa, že sa bude písanie sám venovať

námety hľadá v osobnom živote, humoristický odstup a ironické-groteskné tón, svieže, ľahké a pútavé rozprávanie, prelína dramatické situácie s komickými

mnoho jeho kníh bolo sfilmovaných

Ďalšie významné diela:

Výchova dievčat v Čechách, Účastníci zájazdu, Román pre ženy, Román pre mužov, Poviedky o manželstve a sexe, Biomanželka, Mafie v Prahe

The post Báječná léta pod psa – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/bajecna-leta-psa-citatelsky-dennik-rozbor/feed/ 0