📝 Život

Narodil sa v Kyjeve v rodine profesora teológie. Študoval medicínu na Kyjevskej univerzite. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojenský lekár a neskôr pracoval ako vidiecky lekár v Smolenskej gubernii. Tieto skúsenosti neskôr pretavil do svojich poviedok, ktoré zobrazovali realitu ruského vidieka. Počas občianskej vojny sa pridal k Bielej armáde, ale neskôr prešiel na stranu boľševikov. Začal pracovať ako novinár a dramatik v Moskve. Jeho rané hry, satirické a groteskné, si získali pozornosť, no zároveň vyvolali kontroverzie a kritiku zo strany sovietskych úradov. Kvôli rastúcej cenzúre a zákazu uvádzania svojich hier sa Bulgakov ocitol v ťažkej situácii. V zúfalstve napísal Stalinovi list, v ktorom žiadal o povolenie emigrovať, alebo o možnosť pracovať. Stalinov telefonát, ktorý nasledoval, Bulgakovovi zmenil život. Hoci mu emigrácia nebola povolená, dostal miesto v Moskovskom umeleckom akademickom divadle (MCHAT). Toto obdobie bolo pre Bulgakova napriek tomu poznačené neustálym zápasom s cenzúrou a zákazmi. Jeho hra „Beh“ bola zakázaná krátko po premiére. Jeho divadelné hry, adaptácie klasických diel a satirické komédie, hoci boli obľúbené u publika, boli neustále terčom kritiky a zákazov. Tento neustály boj s úradmi a pocit bezmocnosti sa preniesol aj do jeho literárnej tvorby. Bulgakov sa venoval aj próze. Jeho najznámejším dielom je román Majster a Margaréta, ktorý však za svojho života nevidel publikovaný. Román, ktorý spája satiru na sovietsku spoločnosť s fantastickými prvkami a filozofickými otázkami o dobre a zle, láske a zrade, je považovaný za vrchol jeho tvorby. Jeho ďalšie romány, ako napríklad Biela garda a Divadelný román (Zápisky mŕtveho), tiež reflektujú zložité obdobie ruských dejín a Bulgakov vlastné skúsenosti. Napriek ťažkostiam a prekážkam, ktorým čelil, Bulgakov nikdy neprestal písať. Jeho dielo, plné irónie, satiry a fantastiky, je svedectvom o sile ľudského ducha a odvahe postaviť sa útlaku. Aj keď mnohé jeho diela boli publikované až po jeho smrti, stali sa nesmrteľnými klasikami a ovplyvnili generácie spisovateľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Bulgakov bol majstrom satiry, grotesky a fantastiky. Jeho diela sú charakteristické prelínaním reality s fantastickými prvkami, iróniou a humorom, ale aj hlbokou filozofiou. Jeho jazyk je bohatý, expresívny a plný metafor. V jeho dielach sa často objavujú motívy moci, totality, slobody a ľudskej existencie. Jeho štýl písania je ľahko rozpoznateľný vďaka špecifickému humoru a schopnosti spojiť zdanlivo nespojiteľné prvky – realitu a fantáziu, komiku a tragédiu.

👥 Literárni súčasníci

Maxim Gorkij (Matka, Na dne), Boris Pasternak (Doktor Živago), Vladimir Majakovskij (Oblak v nohaviciach), Anna Achmatovová (Rekviem), Michail Šolochov (Tichý Don), Isaak Bábel (Odeské poviedky), Andrej Platonov (Čevengur), Jevgenij Zamjatin (My).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Michail Bulgakov (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Majster a Margaréta

Autor: Michail Bulgakov

Pridal(a): Eliona

Michail Bulgakov (1891  – 1940)

• Narodil sa v roku 1891 v Kyjeve.
• Vyštudoval lekársku fakultu kyjevskej univerzity.
• Zúčastnil sa vojny v Červenom kríži a bol niekoľkokrát zranený. Niekedy bol závislý na morfíne a o tomto období napísal knihu „Morfín“.
• Na Kaukaze slúžil ako armádny doktor, kde chytil tyfus. Po vojne mu bol zamietnutý odchod s rodinou do Francúzska.
• Niekedy cestoval po Kaukaze a nakoniec zamieril do Moskvy, kde sa rozhodol zostať. Aby sa uživil, začal pracovať ako novinár a fejetonista (1924: „Osudné vajcia“, „Psie srdce“).
• Začal písať hry, ktoré však neboli povolené. Hra „Bieli generáli“ mu získala Stalinovu priazeň, ktorý ho osobne chránil a zabezpečil mu prácu dramaturga, scenáristu a asistenta réžie v Moskovskom umeleckom divadle.
• Hry „Ivan Vasilievič“, „Posledné dni (Puškin)“ a „Don Kichot, Molière“ boli tiež zakázané.
• Komédie „Zojkin byt“ a „Fialový ostrov“ boli spoločnosťou nadšene prijaté, ale kritikou strhnuté.
• V roku 1929 štátna cenzúra zakázala publikáciu akéhokoľvek jeho diela či hranie jeho hier.
• Napísal Stalinovi z naprostého zúfalstva a dostal hovor, kde bol tázaný, či skutočne chce odísť. Odpovedal, že Rus nemôže žiť inde než vo svojej domovine. Stalin teda zařídil, aby sa mohol vrátiť späť do divadla, kde adaptoval „Mŕtve duše“ Gogola pre javisko.
• V roku 1932 sa oženil už potretie a Jelena Šilovská mu bola nejspíš predlohou k Margaréte v jeho najznámejšom románe „Majster a Margaréta“, na ktorom pracoval od roku 1928.
• Bol veľmi nešťastný a stýskalo sa mu po rodine. Znovu požiadal o opustenie Ruska, ale nikdy nebol vyslyšaný.
• Román „Majster a Margaréta“ dokončil slepý v roku 1940, päť dní pred svojou smrťou. Zostal dlhou dobu v šuplíku, ako väčšina jeho ostatných diel.
• Zomrel na dedičnú poruchu obličiek.
• Pre Bulgakovovu satiru je typické prelínanie fantastických a realistických prvkov, groteskné situácie a zameranie sa na dôležité etické problémy.

Literárny kontext

Zasadenie autora do doby:

Román vznikal v dobe, keď bol Bulgakov v sovietskom impériu nežiaducim autorom. Jeho hry sa nehrali, prózy sa nepublikovali. Bol jeho posledným dielom, shrnutím jeho života, riešil osud umelca (Majstra) vyvrhnutého totalitným systémom. Mám pocit, že keď sa Majster lúčil s Moskvou a životom, ako by to bol on sám. Posledné kapitoly už len diktoval, kvôli nastávajúcej slepote, skončil päť dní pred svojou smrťou. Bulgakov sa pri písaní tejto knihy inšpiroval hlavne Goetheho Faustom a je považovaný za zakladateľa magického realizmu.

Rozbor diela: Majster a Margaréta

Základná charakteristika:

• Literárny druh: lyricko-epický
• Literárny žáner: Groteskní román
• Umelecký smer: zakladá magický realizmus

Autorov záměr (hlavná myšlienka):

• Kritika Moskovskej spoločnosti, riešenie otázky dobra, zla, rozkladný vplyv strachu, upriamá láska.

Námět:

V prvej línii príbehu sa realita prelína s abstrakciou a fantáziou autora. Okrem pútavého, príťažlivého dejú román poskytuje aj mnoho informácií o živote a pomeroch v tej dobe v Moskve. Druhá línia, prenikajúca k nám skrz ústa diabla a knihu Majstra je vlastne apokryfom na ukrižovanie Krista, kde sa rieši vina a morálny postoj Piláta Pontského. Výklad biblického príbehu je originálny napríklad tým, že Ježiša nechal do Jeruzaléma prísť pešky, bez učedníkov. Jediným pravým učedníkom mu bol Matúš. Pilát, aby sa vyrovnal so svojím svedomím, necháva zavraždiť Jidáša Iškariotského. Na filozofickej rovine sa tu rieši evanjelický konflikt pravdy a práva, otázka ľudskej viny a zbabelosti.

Kompozícia:

• Zložitá, 2 dejové línie, zjavne nesúvisiace, sa na konci prelínajú, chronologicky usporiadané
• Členenie: 32 pomenovaných kapitol, epilóg

Jazyk a štýl:

• Rozmanitý, zastáva funkciu charakteristiky postáv, er-forma.
• Zaujímavá je absencia charakteristík postáv. Za tých hovoria ich jednanie, spôsob vyjadrovania.. Tak sa teda v dejú striedajú rôzne jazykové roviny (Korovjevov expresívny prejav, Stravinského shovívavý tón).
• Autor navodil úžasnú atmosféru. Pri diablovom konaní rýchlym spádom dejú a bizarnosťou jednania a dialógov postáv, pri apokryfe naopak zpomalením, rytmizovaná próza necháva človeka vychutnať si staroveký Jeruzalém, ktorý sám autor podrobne študoval pre verodostatosť príbehu.

Hlavné postavy:

• Majster (inak bezmenný umelec, prenasledovaný kritikmi aj režimom) nie je vedený túžbou po maximálnom individuálnom poznaní a peklo ho paradoxne zachraňuje pred životom.
• Woland (personifikácia Diabla) postráda mefistofelskú aktivitu, pretože svet, ktorý zabudol na boj dobra so zlom, ho nudí.
• Kocúr Behemot (nepresný český preklad: Kňour) – zakletý princ, vynikajúci žartovník a šprýmař, najbližší z Wolandových společníkov. Snad len
• Margaréta je pre lásku schopná obetí.
• Ivan Bezdomov (mladý, naivný, ale zapálený sovietsky básnik, po stretnutí s Wolandom zešílí a na klinike sa stretne s Majstrom) predstavuje typického románového hrdinu každodennosti, činorodého a pohyblivého.

Miesto a doba dej:

• Dve línie príbehu. Prvá v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roku 30. Moskva sa potýka s diablom, Jeruzalem s Bohom.

Dej (obsah) diela:

Dej románu je veľmi komplikovaný, prelínajú sa v ňom dve línie príbehu. Prvá v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roku 30. Moskva sa potýka s diablom, Jeruzalem s Bohom.

Dej začína rozhovorom básnika Ivana a redaktora Berlioza na Patriarchových rybníkoch v Moskve o neexistencii Ježiša Krista. Pridá sa k nim tajomný cudzinec-diabol a snaží sa im vymlúvať, že diabol a Ježiš vskutku existujú.

Vypráva príbeh o Pilátovi Pontskom (tým sa dostávame do druhej línie príbehu) a predpovedá smrť Berlioza. Keď sa predpoveď splní, chce básnik Ivan cudzinca chytiť. Ten sa mu aj napriek najväčším snahám ako by kúzlom vytráca i s podozrivými kumpánmi, veľkým kocúrom, vytiahnutým komikom Korovjevom a lupičom Azazelom. Ivan situáciu nezvládne a je poslaný do ústavu pre choromyseľných.

Diabol v Moskve vystupuje pod menom Woland a so svojimi společníkmi ďalej pácha škody. Lôžka ústavu sa plnia ľuďmi, ktorí sa s nimi stretli. Tu sa tiež Ivan stretne s Majstrom, ktorý sa zrútil potom, čo komunistický režim neprijal jeho jedinečný román o Pilátovi Pontskom (úryvky z románu nás zas vtiahujú do druhej línie príbehu). S knihou mu pomáhala aj jeho milovaná Margaréta. Tá už dlhú dobu trpí, nevediac, kam jej milý po tej hrozné rane – nevydaní knihy – zmizol.

Aj ona sa s približujúcim úplňkom stretne s Wolandom. Ten za ňou príde s prosbo, aby hrala kráľovnú na diabolskom plese, ktorý sa práve za úplňka koná. Zúfalá Margaréta sa upíše diablovi a na jeden deň sa premení na divoženku. Kupodivu se svojej role zhostí veľmi udatne a pre normálneho smrteľníka neuvieriteľné a príšerné výjavy z bálu jej vôbec neodradia, dokonca jakoby si ich užívala. Tak vidíme zmenu Majstrovi oddanej, láskou zúfalej Margaréty v prostopášnu a otrlú čarodejnicu.

Keď vyjde slnko, preje si len jediné: aby bola s Majstrom a všetko bylo jak dřív. Tak sa stane a Woland oblíbiv si Margarétu odkudsi vytiahne dávno zničené majstrovské dielo o Pilátovi Pontskom. Oba sú šťastní.

Jenže za diablom príde svätý Matúš, posol Ježiša, a žiada si Majstra a Margarétu k s

The post Majster a Margaréta – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Majster a Margaréta

 Autor: Michail Afanasievič Bulgakov

 Zaslal(a): Eliona

Zasazení autora:

Román vznikal v čase, keď bol Bulgakovl v sovietskom impériu nežiaducim autorom. Jeho hry sa nehrali, prózy nepublikovali. Bol jeho posledným dielom, zhrnutím jeho života, riešil osud umelca (Majstra) vyvrhnutého totalitným systémom. Mám pocit, že keď sa Majster lúčil s Moskvou a životom, ako by to bol on sám. Posledné kapitoly už len diktoval, kvôli nastávajúce slepote, skončil päť dní pred svojou smrťou. Bulgakov sa pri písaní tejto knihy inšpiroval hlavne Goetheho Faustom a je považovaný za zakladateľa magického realizmu.

Autor:

Narodil sa v roku 1891 v Kyjeve. Vyštudoval lekársku fakultu kyjevskej univerzity. Zúčastnil sa vojny v červenom kríži a bol dokonca viackrát zranený. Bol nejakú dobu závislý na morfínov. O tomto období napísal knihu Morfín. Na Kaukaze také slúžil ako armádny doktor, chytil týfus a bol mu preto po vojne zamietnutý odchod s jeho rodinou do Francúzska. Nejakú dobu cestoval po Kaukaze a nakoniec zamieril do Moskvy, kde mienil zostať. Aby sa uživil, začal pracovať ako novinár- fejtonista 1924 (Osudná vajcia, Psie srdce). Konečne take začal písať hry, neboli však povolené. Bieli generáli mu získali Stalinovu priazeň, osobne ho chránil a zaručil mu prácu dramaturga, scenáristu a asistenta réžie v Moskovskom umeleckom divadle. Ivan Vasilievich, Last Days (Pushkin), and Don Quixote, Moliére tiež zakázané. Komédia Zojčin byt a Fialový ostrov boli spoločnosťou nadšene prijaté, ale kritikou strhané. Nakoniec v roku 1929 štátna cenzúra zakázala publikácii akéhokoľvek jeho diela či hranie jeho hier. Napísal Stalinovi z úplnej zúfalstva, vzápätí obdŕžal hovor a bol pýtali, jesli skutočne chce odísť. B. povedal, že rus nemôže žít inde ako vo svojej domovine. Stalin teda zariadil aby sa mohol vrátiť späť do divadla, kde adaptoval Mŕtve duše Gogola pre javisko. V roku 1932 sa oženil už po tretí a Yelena Shilovskaya mu bola zrejme predlohou k Markétke jeho najznámejšieho románu Majster a Margaréta, na ktorom pracoval od roku 1928. B. bol veľmi nešťastný, cnelo sa mu po rodine. Znovu požiadal o opustenie Ruska, nebol nikdy vypočutý. Román dokončil slepý B. roku 1940 päť dní pred svojou smrťou, zostal ešte dlhú dobu v šuplíku, ako väčšina jeho ostatných diel. Zomrel na dedičnú poruchu obličiek.

Pre Bulgakowu satiry je typické prelínanie fantastických a realistických prvkov, groteskné situácie dokáže zameranie sa na dôležité etické problémy.

Autorov zámer:

kritika Moskovskej spoločnosti, riešenie otázky dobra, zla, rozkladný vplyv strachu, úprimná láska

Miesto a doba deje:

Dve línie príbehu. prvý v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roka 30. Moskva sa potyká s diablom, Jeruzalem s Bohom.

Hlavné postavy:

Majster (inak bezmenný umelec, prenasledovaný kritiky i režimom) nie je vedený túžbou po maximálnom individuálnom poznaní a peklo ho paradoxne zachraňuje pred životom.

Woland (personifikácia Diabla) postráda mefistofelskou aktivitu, pretože svet, ktorý zabudol na boj dobra so zlom, ho nudí.

Kocour Behemot (nepresný slovenský preklad: kňourat) – zakliaty princ, vynikajúce žertéř a srandista, najbližší z Wollandových spoločníkov. snáď len

Margaréta je pre lásku schopná obetí.

Ivan Bezprizorných (mladý, naivný, no zapálený sovietsky básnik, po stretnutí s Woland zošalie a na klinike sa stretne s Majstrom) predstavuje typického románového hrdinu každodennosti, činorodého a pohyblivého.

Umelecké kompozičné prostriedky:

Druh: lyricko-epický

Žáner: Groteskné román

Umelecký smer: zakladá magický realizmus

Jazyk: rozmanitý, zastáva funkciu charakteristiky postáv, er-forma

Kompozícia: zložitá, 2 dejové línie, zjavne nesúvisiace, sa na konci prelínajú, chronologicky zoradené

Členenie: 32 pomenovaných kapitol, epilóg

Autor navodil úžasnú atmosféru. Pri diablovom konania rýchlym spádom deja a bizarnosťou rokovaní a dialógov postáv, pri apokryfy naopak spomalením, rytmizovaná próza necháva človeka vychutnať si staroveký Jeruzalem, ktorý sám autor podrobne študoval pre vierohodnosť príbehu.

Zaujímavá je absencia charakteristík postáv. Za tie hovoria ich rokovaní, spôsob vyjadrovania .. Tak sa také v deji striedajú rôzne jazykové roviny (Korovjevův expresívne prejav, Stravinského zhovievavý tón). Autor ponecháva čitateľovi pomerne veľký priestor pre rozvinutie vlastnej fantázie. Rovnako tak na ňom necháva zmysel a pravdivosť príbehu. Celú dobu sa pohybujeme na pomedzí reality a sna, výklad sa teda môže meniť podľa viery a postoje jednotlivého čitateľa. Kniha ma veľmi oslovila. Zaujal ma ako spôsob podania, tak námet a filozofické poňatie knihy je mi blízke.

Námet:

V prvou líniou príbehu sa realita prelína s abstrakciou a fantáziou autora. Okrem pútavého, príťažlivého deje román poskytuje aj mnoho informácií o živote a pomeroch v vtedajší Moskve. Druhá línia, prenikajúce k nám skrze ústa diabla a knihu Majstra je vlastne apokryfy na ukrižovanie Krista, kde sa riešia vina a morálny postoj Piláta Pontského. Výklad biblického príbehu je originálny napríklad tým, že Ježiša nechal do Jeruzalema prísť pešo, bez učeníkov. Jediným pravým učeníkom mu bol Matúš. Pilát, aby sa vyrovnal so svojím svedomím, necháva zavraždiť Judáša Iškariotského. Na filozofickej rovine sa tu rieši evanjelický konflikt pravdy a práva, otázka ľudskej viny a zbabelosti.

Obsah:

Dej románu je veľmi komplikovaný, prelínajú sa v ňom dve línie príbehu. prvý v Moskve, v roku 1930, druhá v Jeruzaleme roka 30. Moskva sa potýka s diablom, Jeruzalem s Bohom.

Dej začína rozhovorom básnika Ivana a redaktora Berlioz na Patriarchových rybníkoch v Moskve o neexistencii Ježiša Krista. Pridá sa k nim tajomný cudzinec- diabol a snaží sa im vyhovoriť, že diabol a Ježiš vskutku existujú.

Rozpráva príbeh o Pilát Pontský (tým sa dostávame do druhej línie príbehu) a predpovie smrť Berlioz. Keď sa predpoveď vyplní, chce básnik Ivan cudzincov chytiť. Ten sa mu aj cez najväčší snahy akoby kúzlom vytráca is podozrivými kumpánmi, veľkým kocúrom, vytáhlým komikom Korovjevem a lúpežníkom Azazel. Ivan situáciu nezvládne a je poslaný do ústavu pre choromyseľných.

diabol v Moskve vystupuje pod menom Woland a so svojimi spoločníkmi ďalej pácha škody. Lôžka ústavu sa plní ľuďmi, ktorí sa s nimi stretli. Tu sa tiež Ivan stretne s Majstrom, ktorý sa zrútil po tom, čo komunistický režim neprijal jeho jedinečný román o Pilát Pontský (úryvky z románu nás zas vťahujú do druhej línie príbehu). S knihou mu pomáhala aj jeho milovaná Margaréta. Tá už sa dlhú dobu trápia, nevediac, kam jej milý po tej hroznej rane – nevydanie knihy – zmizol.

Aj ona sa s približujúcim splnom stretáva s Woland. Ten za ňou prichádza s prosbou, aby hrala kráľovnú na diabolskom plese, ktorý sa práve za splnu koná. Zúfalá Margaréta sa upíše diablovi a na jeden deň sa premení na divožienky. Napodiv sa svojej úlohy zhostí veľmi udatne a pre normálneho smrteľníka neuveria teľné a príšerné výjavy z bálu mŕtvol jej nijako neodradí, dokonca akoby si ho užívala. Tak vidíme zmenu Majstrovi oddanej, láskou zúfalé Markétky v samopašný a nepríjemnou čarodejnicu.

Keď vyjde slnko, želá si len jediné: aby bola s Majstrom a všetko bolo ako predtým. Tak sa stane a Woland oblíbiv si Margaréta odkiaľsi vytiahne dávno zničené majstrovské dielo o Pilát Pontský. Obaja sú šťastní.

Lenže za diablom príde svätý Matúš, posol Ježiša, a žiada si Majster a Margaréta k sebe, tak sa mu Majstrov román zapáčil. Woland musí vyhovieť, a tak obaja zabije. V rovnakej chvíli zomrie tiež nemenovaný muž v blázinci a nejaká žena. Príbeh teda môžeme chápať ako výplod chorej mysle. Každopádne príbeh končí, keď Majster oslobodí Piláta, ktorého zlé svedomie ťažilo k krajinu, as Margaréta pokračuje do večného domu a večného pokoja. Diabol aj so svojimi kumpánmi zamieri do temnej priepasti. Pilát kráča do nebies a hovorí s Ježišom.

The post Majster a Margaréta – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.