📝 Život

Narodil sa v kozáckej rodine na Done, v osade Kružilin neďaleko Vjošenskej stanice. Jeho otec Alexander Michajlovič Šolochov pochádzal z Riazanskej gubernie a pracoval ako obchodný zástupca, dozorca, statkár a mlynár. Matka Anastásia Danilovna Černikovová bola dcérou ukrajinského nevoľníka a donskej kozáčky. Michail Šolochov v detstve navštevoval niekoľko škôl, vrátane farnej školy vo Vjošenskej. Jeho vzdelanie však bolo prerušené prvou svetovou vojnou a ruskou občianskou vojnou. Počas občianskej vojny bojoval na strane boľševikov. Po vojne sa presťahoval do Moskvy, kde sa venoval písaniu. Jeho prvé poviedky publikoval v novinách a časopisoch. Už v mladosti sa začal zaujímať o literatúru. Jeho tvorba je silne ovplyvnená jeho kozáckym pôvodom a skúsenosťami z občianskej vojny. Jeho najznámejším dielom je román Tichý Don, za ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. Román opisuje život donských kozákov počas prvej svetovej vojny, občianskej vojny a kolektivizácie. Šolochov vo svojich dielach realisticky zobrazuje život kozákov, ich tradície, zvyky a problémy. Okrem Tichého Donu napísal aj ďalšie významné diela, ako napríklad romány Rozrobená celina a Osud človeka, či zbierku poviedok Donské poviedky. Šolochov bol členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a zastával aj rôzne politické funkcie. Jeho vzťah k sovietskej moci bol však zložitý a niekedy aj kritický. Bol obvinený z plagiátorstva v súvislosti s románom Tichý Don, no tieto obvinenia sa nikdy nepotvrdili. Michail Šolochov zomrel vo veku 78 rokov vo Vjošenskej. Jeho diela sú preložené do mnohých jazykov a dodnes patria k najvýznamnejším dielam ruskej literatúry 20. storočia. Šolochov bol spisovateľom s hlbokým pochopením pre ľudskú dušu a jeho diela sú stále aktuálne aj v súčasnosti.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Šolochov patrí k najvýznamnejším predstaviteľom socialistického realizmu v literatúre. Jeho diela sa vyznačujú realistickým zobrazením života, dôrazom na sociálne a politické problémy, a zároveň silným epickým rozprávačským štýlom. V jeho tvorbe sa prelínajú prvky tradičného ruského realizmu s prvkami modernizmu. Jeho romány sú rozsiahle a komplexné, s množstvom postáv a dejových línií. Používa bohatý a expresívny jazyk, často s prvkami miestneho nárečia a kozáckeho slangu. Jeho štýl písania je detailný a plastický, s dôrazom na opis prostredia a charakterov postáv. Diela sa vyznačujú hlbokou psychologickou kresbou postáv, ktoré sú často konfrontované s ťažkými životnými situáciami a morálnymi dilemami. Šolochovova tvorba je silne ovplyvnená jeho kozáckym pôvodom a skúsenosťami z občianskej vojny. Jeho diela sú preniknuté láskou k rodnej zemi a zároveň kritickým pohľadom na spoločenské a politické pomery. Šolochov je majstrom epickej kompozície a jeho romány sú plné dramatických scén a prekvapivých zvratov. Jeho diela ponúkajú komplexný obraz života donských kozákov a zároveň reflektujú dôležité historické udalosti 20. storočia. Jeho jazyk je živý a dynamický, plný metafor, prirovnaní a iných umeleckých prostriedkov. Dokáže vierohodne vykresliť atmosféru doby a vnútorný svet svojich postáv. Často používa aj vnútorné monológy a dialógy, ktoré dodávajú jeho dielam autenticitu a dramatickosť. Jeho štýl je zároveň preniknutý hlbokým humanizmom a pochopením pre ľudské slabosti. Šolochov vo svojich dielach nemoralizuje, ale snaží sa pochopiť a vysvetliť konanie svojich postáv v kontexte ich doby a prostredia. Vďaka svojmu talentu a schopnosti zachytiť podstatu ľudskej existencie sa Šolochov stal jedným z najvýznamnejších spisovateľov 20. storočia. Jeho diela si dodnes zachovávajú svoju umeleckú hodnotu a sú čítané po celom svete.

👥 Literárni súčasníci

Ernest Hemingway (Starec a more), William Faulkner (Abšalóm, Abšalóm!), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch), Thomas Mann (Józua a jeho bratia), Bertolt Brecht (Matka Guráž a jej deti)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Michail Alexandrovič Šolochov (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha:  Osud človeka

 Autor: Michail Alexandrovič Šolochov

 Zaslal(a): Peta

AUTOR:

Narodil sa v regióne zvanom Kossak (dnes sa to volá Kamenskaja) v roku 1905. Do roku 1918 navštevoval mnoho škôl. Počas občianskej vojny bojoval na strane revolucionárov. V roku 1922 sa presťahoval do Moskvy a stal sa novinárom. To mu umožnilo publikovať v novinách množstve krátkych poviedok. Jeho literárne debut s väčšou prácou prišiel v roku 1926 so súborom poviedok Donský poviedky.
V tom istom roku (1926) začal písať Tichý Don. Bolo to štvordielne dielo, ktoré vyšlo v rokoch 1928-1940. Je to široko koncipovaná románová freska z občianskej vojny. V románoch sú veľmi realistické scény a detailné popisy charakterov rôznych ľudí. Šolochov je napokon známy svojím záujmom o ľudské osudy, ktoré sú ukazované proti pozadia transformácie a problémov v Rusku. Dokázal postihnúť myslenia v hlavách ľudí, ktorí sa nachádzajú uprostred chaosu. Stal sa veľmi čítaným a uznávaným autorom.
Jeho ďalší román sa volal Rozrušená krajiny. Pojednáva o kolektivizáciu krajiny. Bolo to napísané v roku 1932. Teda v čase, keď kolektivizácie prebiehala.
V päťdesiatych rokoch dokončil Šolochov svoje dielo novelou Osud človeka (presne v roku 1957). Táto novela bola tiež sfilmovaná je zavŕšením Šolochovovy poviedkovej tvorby.
V roku 1932 sa Šolochov pridal ku komunistom a stal sa ich delegátom. V roku 1939 sa stal členom Sovietskej akadémie vied a neskôr sa stal aj vice-prezidentom Asociácie sovietskych spisovateľov. Zomrel v roku 1984.

LITER. KONTEXT:

Dej novely sa odohráva v Rusku (presnejšie povedané u Donu). Toto povojnovej Rusko bolo veľmi zničené druhou svetovou vojnou, pretože to bolo jedno z hlavných bojísk (bojovalo sa tu najintenzívnejšie vôbec). Celá krátka novela sa odohráva v roku 1946, kedy bol autor vice-prezidentom Asociácie sovietskych spisovateľov.

VLASTNÉ DIELO: OSUD ČLOVEKA (1905-1984)

Literárny žáner: Novela

TÉMA DIELA:

Táto novela sa snaží ukázať vplyv vojny na normálneho človeka. A to na absolútne priemerného človeka. Sú tu celkom zreteľne vidieť zničujúce dôsledky a traumy vojny, ktorých sa obyčajný človek len ťažko zbavuje. Medzi ostatnými ruskými príbehy o druhej svetovej vojne vyniká tým, že neopisuje hrdinstvo a odvahu vojakov, ale tragické skúsenosti obyčajného a prostého človeka. Je tu popísaná osobné tragédie nevinného človeka. Táto tragédia je aspoň čiastočne vykúpená víťazstvom nad nepriateľom.

ČASOVÉ A MIESTNA ZARADENIE DEJE:

Dej novely sa odohráva v Rusku po 2. svetovej vojne v roku 1946, teda tesne po vojne.

HRDINOVIA A ICH CHARAKTERISTIKA:

Andrej Sokolov – Práve o tragickom osude tohto muža rozpráva celá novela. V príbehu sa javí ako slušný a poctivo pracujúci človek, ktorého nezmazateľne poznamenala vojna. Ďalej by sa Sokolov dal charakterizovať ako rozvážny, odvážny. Snáď okrem kalíška vodky, ktorý pil každý deň, a ktorý, ako Sokolov sám priznáva, sa stal jeho zlozvykom. S obdivuhodnou statočnosťou sa dokáže postaviť ranám, ktoré mu boli osud a vojna pripravené. Ale ani po týchto krutých ranách sa Sokolov nevzdal a teší sa na ďalší život.

HLAVNÁ dejová línia:

Autor sa dostane k rieke a čaká na prevoz, ktorý má k nemu prepraviť ešte jeho koňa a kamaráta. Kým čaká, pridá sa k nemu Sokolov. Začne mu rozprávať svoj tragický životný príbeh. Sokolov bol obyčajný muž, ktorý si tvrdo zarábal na živobytie. Oženil sa s Irinou a mal deti a malý domček. Vojna jeho spokojný život prerušila. Musel narukovať. Jeho žena mala pri lúčení na stanici pocit, že už ho nikdy neuvidia. On ju odstrčil, pretože už musel ísť. Neskôr si to mnohokrát vyčítal, ako by si myslel, že tým, keby jej neodstrčil, by mohol zmeniť osud, ktorý neskôr došiel za pomoci vojny naplnenie. Sokolov bol v čase vypuknutia vojny vodičom vo Voroneži. Služba bola spočiatku ľahká, s postupujúcimi boji sa však dostával čoraz bližšie a bližšie k fronte a často sa dostával do nebezpečných situácií a pod nepriateľskú paľbu. Vždy si však dokázal udržať chladnú hlavu a vďaka svojej odvahe a súvahe si aj zachránil život. Jedného dňa mu však šťastie nepraje a je zajatý a deportovaný do Nemecka na nútené práce. V pracovnom tábore panujú otrasné podmienky, Sokolov sa napriek tomu podarí prežiť a zachovať si ľudskosť a trochu dôstojnosti (napr. Ako odmietol od veliteľa koncentračného tábora jedlo a pitie, keď mal pripiť na víťazstvo nemeckých zbraní). Dva roky pracuje v baniach a následne je pridelený k jednému nemeckému majorovi ako vojenský vodič.
Na fronte sa mu zázrakom podarí prejsť front a dostať sa k ruskej armáde a uniesť pri tom vojensky dôležitého Nemce. Pák sa ošetrený v nemocnici sa vydáva späť do rodného mesta. Jede sa pozrieť späť do rodného mesta. Aby sa aspoň naposledy symbolicky rozlúčil so svojou rodinou, ktorá bola zabitá pri nálete. Sokolov, plň hnevu a beznádeje, sa vracia na front. V posledný deň vojny príde posledný krutá rana osudu – jeho syn umiera v Berlíne.

KOMPOZÍCIA A JAZYK:

Najprv je to chronologicky. To znamená, že autor príde, potom k nemu príde Sokolov (jeho adoptovaný synček príde s ním) a rozprávajú spolu. Nakoniec Sokolov so synčekom odchádza. Ale práve ten rozhovor je celá novela. Ten rozhovor má radenia retrospektívnu. Sokolov spomína do minulosti na svoje zážitky. Avšak z hľadiska celej novely. Keby sme mali brať rozhovor ako na poviedke nezávislý, tak by bolo všetko chronologické.

Novela Osud človeka je písaná spisovným jazykom, bez nárečia. Najskôr do deja vstupuje autor sám. Všetko je teda v 1. osobe singuláru (pretože autor je rozprávač). Potom sa s ním dá do rozhovoru Sokolov. Je tu veľké množstvo priamych rečí, takže vypravuje sa stále v 1. osobe singuláru. Ale v medzerách medzi týmito priamymi rečami sa používa 1. osoba množného čísla. Vyskytujú sa tu aj opisy krajiny (ako autor putuje ruskú krajinou) a opisy vojnového a zajateckého života tiež.

HLAVNÁ MYŠLIENKA DIELA:

Táto novela sa snaží ukázať vplyv vojny na normálneho človeka. Čitatelia chce priblížiť život sovietskych vojakov za vojny, v zajatí. Ďalej chce čitateľa ovplyvniť tak, aby si vážil rodiny, priateľov a života. Aby nestrácal nádej.

The post Osud človeka – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.