Ladislav Smoljak Archivy | StudijnySvet.sk

Ladislav Smoljak (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Wed, 25 Jun 2025 07:58:20 +0000

Bol český dramatik, scenárista, herec, textár, spisovateľ, divadelný organizátor, filmový režisér a profesor matematiky a fyziky.

📝 Život

Narodil sa v Prahe. Po maturite na gymnáziu študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity, kde v roku promoval. Po skončení štúdií krátko učil na strednej škole v Kolíne. Jeho záujem o divadlo ho priviedol k spolupráci so študentskými súbormi. Od roku pôsobil ako dramaturg, scenárista a režisér v Divadle Na zábradlí, kde sa podieľal na inscenáciách hier Václava Havla. Tu sa začala jeho dlhoročná spolupráca so Zdeňkom Svěrákom. Spoločne vytvorili rad divadelných hier, filmových scenárov a televíznych programov. Práve spolupráca s týmto spisovateľom a humoristom ho preslávila. Ich spoločné diela, ako napríklad hry „Besídka“, „Vlastníci“ alebo filmy „Marečku, podejte mi pero!“, „Na samotě u lesa“, „Vrchní, prchni!“, „Jára Cimrman ležící, spící“, sa stali kultovými. Okrem divadelnej a filmovej tvorby sa venoval aj písaniu kníh a textov piesní. Bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Divadla Járy Cimrmana, fiktívnej postavy českého génia, ktorého život a dielo satiricky parodovali. V tomto divadle pôsobil ako herec, režisér a autor hier. Jeho humor bol inteligentný, jemný a situačný. Využíval slovné hračky, absurdity a paradoxné situácie. Bol majstrom dialógov a jeho postavy boli často obyčajní ľudia s ich každodennými problémami a radosťami. V neskorších rokoch sa venoval aj pedagogickej činnosti na DAMU. Za svoju umeleckú a pedagogickú činnosť získal množstvo ocenení. Jeho dielo je dodnes populárne a patrí k významným hodnotám českej kultúry. Jeho humor bol nadčasový a jeho postavy a situácie sú stále aktuálne. Bol nielen skvelým umelcom, ale aj vzdelaným a múdrym človekom s hlbokým humanistickým presvedčením. Jeho dielo je odrazom jeho osobnosti a jeho pohľadu na svet. Je dôležité zdôrazniť aj jeho prínos pre rozvoj českého divadla a filmu. Jeho inovatívne a experimentálne prístupy k tvorbe ovplyvnili celú generáciu umelcov. Jeho dielo je dôkazom toho, že humor môže byť nielen zábavný, ale aj inteligentný a podnetný. Jeho postavy sú často obyčajní ľudia, ktorí sa ocitajú v neobyčajných situáciách. Práve cez tieto situácie sa odhaľuje ich charakter a ich ľudskosť. Jeho humor je často postavený na absurdnosti a paradoxe, čo mu dodáva na nadčasovosti. Jeho diela sú plné slovných hračiek a vtipných dialógov, ktoré si diváci a čitatelia pamätajú ešte dlho po zhliadnutí či prečítaní.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho tvorbu charakterizuje inteligentný, jemný a situačný humor, často s prvkami absurdity a paradoxu. Využíval slovné hračky a majstrovsky viedol dialógy, čím vytváral živé a autentické postavy, často obyčajných ľudí v každodenných situáciách. Jeho jazyk bol zrozumiteľný, s dôrazom na presnosť a výstižnosť. V jeho dielach sa často prelínali komické a vážne prvky, čo im dodávalo na hĺbke a nadčasovosti. Jeho štýl písania bol charakteristický jasnou štruktúrou a premyslenou kompozíciou.

👥 Literárni súčasníci

Václav Havel (Odcházení, Život pred sebou), Milan Kundera (Neznesiteľná ľahkosť bytia, Žart), Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Obsluhoval jsem anglického krále)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Ladislav Smoljak (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Dobytie severného pólu – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 07 Jan 2025 17:08:55 +0000

Kniha: Dobytie severného pólu

Autor: Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak

Pridal(a): Míša

**Zdeněk Svěrák (*1936)**

český dramatik, scenárista, herec a textár
narodil sa v Prahe, kde tiež študoval na gymnáziu a na pedagogickej fakulte UK
chvíľu pracoval ako učiteľ, potom v Československom rozhlase, kde vznikla postava Járy Cimrmana (tu tiež spoznal Jaroslava Uhlíře, s ktorým tvorí piesničky pre deti)
medzi rokmi 1961–1969 bol členom KSČ
napísal scenáre: Tri veteráni, Vrchní, prchni!, Ať žijí duchové!…
hral: Po strništi bos (réžia Jan Svěrák, knižná predloha ZS), Kolja (Oscar)…
spolupracuje so synom Janom Svěrákom (režisér)
venuje sa charitatívnej činnosti

Ladislav Smoljak (1931–2010)

režisér, scenárista a herec
narodil sa v Prahe, kde tiež študoval na gymnáziu a na pedagogickej fakulte UK (na DAMU nebol prijatý)
pracoval ako učiteľ, redaktor MF a potom aj ako scenárista a režisér
režíroval: Rozpuštěný a vypuštěný, Jára Cimrman ležiaci, spiaci…
hral: Kolja, Na samote u lesa…
spoločné scenáre: Marečku, podejte mi pero!, Jáchyme, hoď ho do stroja!…

Literárne-historický kontext

umeleckú tvorbu determinovali v tomto období opäť politické mezníky
po smrti J. V. Stalina (1953) a hlavne po 20. zjazde ruskej komunistickej strany (1956) sa uvoľnila neúnosná spoločenská atmosféra – nastáva proces „destalinizácie“ vo všetkých komunistických krajinách
nadále však platilo, že komunistický systém je jediný správny, zločinov a chýb sa dopúšťali len jednotlivci
nový bol požiadavok práva kráčať s komunistickou stranou v čele vlastnej cestou a nepodliehať striktne príkazom z Moskvy, narodil sa pojem „socializmus s ľudskou tvárou“
sterilná mocenská špička nahradená „reformnými komunistami,“ symbolom uvoľnenia atmosféry sa stalo meno Alexander Dubček vo funkcii najvyššieho predstaviteľa KSČ
nastáva rýchly rozkvet českej kultúry, zrušenie cenzúry, vznik nových časopisov (Tvář – prispievatelia väčšinou neskorší signatári Charty 77, Host do domu – brnianski básnici)
poriadajú sa zjazdy spisovateľov a literárne konferencie, Prahu v tomto období navštívila rad svetových umelcov (napr. Allen Ginsberg, predstaviteľ americkej BG) a do čela Zväzu spisovateľov (Komisia pre nápravu krivd) zvolený J. Seifert
vo všetkých oblastiach spoločenského života bolo patrné, že občianska iniciatíva smeruje ďalej ako predstavy reformných komunistov, tí sa ocitli v kleštiach, na jednej strane verejnosť s požiadavkou demokracie, na druhej strane hrozná sfinga SSSR
zváči dopis sa stal pre sovietske vedenie zámienkou pre inváziu do Československa (bol vlastizradou aj podľa tejdošných zákonov), podpísaní za ňu nikdy neboli súdení, pravosť podpisov bola preukázaná kriminalistickými metódami:
- „… považujte toto naše prehlásenie za naliehavú prosbu a žiadosť o vašu akciu a všestranú pomoc. Vzhľadom na zložitosť a nebezpečnosť vývoja situácie v našej krajine vás žiadame o maximálne utajenie tohto našieho prehlásenia. Z tohto dôvodu píšeme osobne priamo Vám v ruštine.“
21. august 1968: vojenská invázia paktu Varšavskej zmluvy do Československa s cílom zabrániť obrodnému procesu a postupu na ceste k demokracii
16. január 1969: sebapálenie študenta Filozofickej fakulty UK Jana Palacha:
- „Vzhľadom na to, že sa naše národy ocitli na okraji beznaděje, rozhodli sme sa vyjadriť svoj protest a prebudiť ľud tejto zeme nasledujúcim spôsobom. Naša skupina sa skladá z dobrovoľníkov, ktorí sú odhodlaní sa dať pre našu vec upáliť.“
25. február 1969: sebapálenie študenta Strednej priemyselnej školy v Šumperku Jana Zajíce:
- „Pretože sa navzdory činu Jana Palacha vracia náš život do starých kolejí, rozhodol som sa, že vyburcujem Vaše svedomie ako pochodňa č. 2…K tomuto činu som sa odhodlal preto, aby ste sa už vážne vzchopili a nenechali sebou vlačiť niekoľkými diktátormi. Pamätajte, keď niekomu vystúpi voda nad hlavu, je už jedno o koľko. Nemáme sa čoho báť, len smrti. Ale smrť nie je zlá, strašné je lenom umieranie. A toto je pomalé umieranie národnej slobody…“
marec 1969 Stockholm: majstrovstvá sveta v hokeji, naši hokejisti tu porazili Sovietsky zväz, transparenty v hľadisku „V srpnu vy – dneska my“ alebo „Dnes vám nepomôžu ani tanky“
výročie srpnovej okupácie: spontánne demonštrácie rozohnané políciou a armádou, komunistická strana vydáva dokument Poučenie z krízového vývoja

Divadlo Járy Cimrmana:

vzniklo v roku 1967
ide o divadlo malých foriem (autori hier sú aj herci, malé publikum, satira, humor)
hier o Járovi Cimrmanovi je celkom 15

Autoři tohto obdobia:

poézia:
- Václav Hrabě (Blues pre bláznivú dievčinu; beat generation)
- Vladimíra Čerepková (beat generation)

próza:

- Bohumil Hrabal (Ostre sledované vlaky)
- Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol)

divadlá malých foriem:

- Semafor (Jiří Suchý a Jiří Šlitr)
- Divadlo Na provázku
- Divadlo Na zábradlí (Václav Havel)

film:

- Miloš Forman (Přelet nad kukaččím hnízdom, Amadeus)
- Jiří Menzel (Ostre sledované vlaky, Obsluhoval jsem anglického kráľa, Postřižiny)

Rozbor diela: Dobytie severného pólu

Literárny druh:
- dráma
Literárny žáner:
- komédia
Literárne obdobie:
- Blýskanie na časy (1956–21. august 1968)

Kompozícia

Predstavenie je rozdelené do dvoch častí. Prvá je beseda o hre a po prestávke nasleduje hra samotná.
o Samotný dej je prokladaný výstupmi učiteľa, ktorý predčíta z denníka polárnej výpravy. Jeho prostredníctvom sa dozvieme o dôvode podniknutia výpravy na severný pól a o ďalších skutočnostiach prebiehajúcich počas exkurzie. Týmto predčítaním sa urychľuje dej.

Prostredie:

Severný pól, rok 1908–1909

Jazyk:

hovorová reč
archaizmy, historizmy, germanizmy
scénické poznámky
dej je chronologický
učiteľ číta pred oponou zápis z cesty (kapitoly preskakuje)
trudomyslnosť = zasmušilosť, sklíčenosť (proti nej bojujú piesničkou)
kniha je rozdelená do 2 častí:
beseda o hre
hra, ktorá je rozdelená do 5 obrazov

Beseda

Rozoberá skutočnosti zo života Járy Cimrmana (Génius, ktorý okrem tejto hry napísal ešte niekoľko ďalších, ktoré sú postupne objavované, a ktorý ovplyvnil spoustu významných osobností a ich tvorbu.)

Recitácia básne Má školná brašnička (neustále prerušovaná)
Popis Cimrmanovej polárnej výpravy (objav snežného človeka)
Hra Přetržené dítě (Počas prednášky sa zistí, že došlo k omyle zpôsobenému chorobou Cimrmana, ktorý svoju hru diktoval susedovi a ten si pri zapisovaní neuviedomil, že Cimrman má zápal horných cestí dýchacích. Hra Přetržené dítě by sa teda správne mala volať Přetržené nitě a vďaka zámene hlások b-m a d-n vzniká podobných omylov spousta.)
Živé obrazy
Všetci prednášajúci hovoria spisovnou češtinou občas preloženou vulgarizmom, zavádzajú nové „odborné termíny“ (napr. polárna samohaná). Na pochopenie niektorých vtipov je potrebná znalosť ďalších súvislostí.

Hra Dobytie severného pólu Čechom Karlem Němcem

Postavy:
- Náčelník Karel Němec: predstavuje typického vodcu a organizátora, ktorý má hlavné nezpochybniteľné slovo
- Pomocný učiteľ Václav Poustka: snaží sa neustále výpravu zabávať, píše denník polárnej výpravy
- Lekárnik Vojtěch Šofr: večný kritik, ako prvý podľahne trudomyslnosti
- Potah Varel Frištenský: počas výpravy zastáva funkciu tažných psov, naivný, jednoduchšie myslenie

Dej:

Štyri členovia Jednoty podolských otužilcov sa vypravia dobyť severný pól. Počas driftovania ich postupne preberie trudomyslnosť a rozhodnú sa teda vrátiť domov. Najednou spatria polárnu záru a nabití novou energiou pokračujú smerom na severný pól. Na 87. rovnobežke zisťujú, že už nemajú čo jesť a tak náčelník navrhuje sniesť „psy“. Pri snaze nechať Fryštenského zmrznúť objavia, že si celú dobu nesie s sebou housera. Zažehnajú teda hlad a pokračujú ďalej. Počas povídania o teple a kameňoch nájde Fryštenský obrovský rampúch, o ktorom učiteľ Poustka prehlási, že ide o profesora McDonalda, ktorý sa s vojou výpravou pred rokom zmizol. Po chvíli nájdu aj jeho spoločníka poručíka Berana a oboch dvoch odnesú na severný pól. Pretože stále ešte nemajú čo jesť a naviac zisťujú, že nemajú jídlo na zpátečnú cestu, rozhodnú sa sniesť Berana. Počas jeho ohrievania Beran ožije a vysvetlí im vedecký pokus McDonalda, ktorý plánoval, že rozmrznú až za niekoľko storočí. Rozmrznutý Beran sa teda pripojí k polárnej výprave a spoločne (i so zamrznutým prof. McDonaldom) sa vracajú hladoví domov. Až deň na to dorazil na pól Američan Peary, Česi sa k svojmu prvenstvu neprehlásili, pretože by sláva pripadla nenávidenému Rakúsku. Až po prevrate roku 1918 sa jediný žijúci účastník výpravy Varel Fryštenský prihlásil k tejto udalosti a predĺžil si tak pobyt v psychiatrickej liečebni o 10 rokov.

The post Dobytie severného pólu – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

České nebe – Cimrmanův dramatický kšaft – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 16:28:35 +0000

Kniha: České nebe – Cimrmanův dramatický kšaft

Autor: Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak

Pridal(a): Lukáš, oplaner4

Autoři (Z. Svěrák a L. Smoljak)

Ladislav Smoljak

Narodený v roku 1931 v Prahe, zomrel po vleklej chorobe v roku 2010 v Kladne. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Prahe sa hlásil na DAMU, kam ho bohužiaľ nevzali. Prijal sa teda na Vysokú školu pedagogickú, odbor matematika – fyzika, ktorú úspešne dokončil roku 1957 a časť svojho života sa živil ako pedagóg. Pôsobil tiež na fakulte technickej a jadrovej fyziky Univerzity Karlovej ako odborný asistent. Už na štúdiách režíroval ochotnícky súbor, kde sa spoznal so Zdeňkom Svěrákom. Pôsobil tiež ako redaktor v časopise Mladý svět, tu vymyslel anketu Zlatý slavík. Po čase musel odísť kvôli problémom s tejdojším režimom. Potom sa stal redaktorom nakladateľstva Mladá fronta. Po väčšinu svojho života pôsobil v Divadle Járy Cimrmana, kde zastupoval funkciu autora, herca i režiséra.

Zdeněk Svěrák

Narodený v roku 1936 v Prahe, jeho otec pracoval v rozvodných energetických závodoch. Počas vojny sa presťahovali do Kopidlna, po vojne sa vrátili späť do Prahy a žili na Bohdalci. Odtiaľ má Svěrák mnoho spomienok, ktorými sa neskôr inšpiroval pri písaní scenáru k filmu Obecná škola. Vystudoval gymnázium a potom Vysokú školu pedagogickú v Prahe. Tu navštevoval dramatický súbor, v ktorom sa spoznal práve so Smoljakom.
Potom pôsobil nejaký čas ako učiteľ na základnej škole a tiež na gymnáziu v Žatci. Nemal pri tom čas na písanie a tak prestál učiť a odišiel do vysielania Československého rozhlasu v Prahe.
Po odchode z rozhlasu bol scenáristom Filmového štúdia Barrandov. Od roku 1966 pôsobil spoločne so Smoljakom v Divadle Járy Cimrmana, ktoré spoločne založili.

Ďalšie diela

Lijavec, Dobytie severného pólu, Švestka, Posel z Liptákova, Dlouhý Široký a Krátkozraký

Spoločné filmové scenáre

Jáchyme, hoď ho do stroja, Na samote u lesa, Marečku, podejte mi pero, Vrchní prchni, Tři Veteráni

Tvorba

treba interpretovať, vyžaduje intelektuálnu úroveň, využívajú narážky, parodujú niektoré české vlastnosti (amatérstvo, práca bez výsledkov), kritizujú pseudovedu (neoverené teórie a poznatky, ktoré sa vyhlasujú za vedecke), drámy (na výnimky) s ustálenou kompozíciou

Literárny a všeobecne kultúrny kontext

Satirické drámy od 2/2 20. storočia po súčasnosť
Celovečerný film Jára Cimrman ležiaci, spiaci
Žižkovské divadlo Járy Cimrmana – herci iba muži, iba ich koníčkom, neoslnivé herecké výkony, žiadnu hru nestahuje z repertoáru, založené na mystifikácii, fiktívny génius Jára Cimrman (lit. typ, „autor“ divadelných hier, českonemecké meno, vytvorený Jiřím Šebánkom a Z. Svěrákom, samouk, neuznaný spoločnosťou), Z. Svěrák, L. Smoljak, P. Brukner, M. Čepelka, J. Weigel, J. Kašpar, P. Vondruška
Ďalšie divadlá – Semafor (Jiří Suchý, Jitka Molavcová), Sklep, Ypsilon, Rokoko, bytové (V. Chramostová, V. Havel, nelegálne, undergroundové hry, ktoré sa nesmeli hrať oficiálne), Husa na provázku (B. Polívka, Miloš Štědroň, M. Uhde), Hanácké (Arnošt Goldflam)
Nespokojnosť s komunizmom (napr. Charta 77), doba „tania“ – táto kniha mohla oficiálne vyjsť
Rozštiepenie literatúry na oficiálnu, samizdatovú a zahraničnú (exilovú)
Vlna emigrácií – Škvorecký, Lustig, Kundera atď.

Ďalšie predstavitelia tohto obdobia, ktorí sa mohli s autormi stretnúť

Václav Havel, Milan Uhde, Pavel Kohout.

Rozbor diela: České nebe

Podtitul: Cimrmanův dramatický kšaft
Rok vydania – 2008
Literárny druh – dráma
Literárna forma – dráma
Literárny žáner – (výchovná) komédia

Téma a motiv knihy

Hlavná myšlienka – česká história, národná hrdosť
Ukázanie osobností z českej histórie (prínos, klady, zápory)
Boj za nezávislosť na Rakúsko-Uhorsku
Symbolická posledná hra Divadla Járy Cimrmana

Zasadenie do kontextu tvorby autorov

posledná hra autorskej dvojice Smoljak a Svěrák

Kompozičná výstavba diela

chronologická, ustálená (aj v ich ďalších hrách)
Obsahuje scénické poznámky, citácie z národných piesní a opier
2 časti: úvodný seminár (odborné referáty vedené hercami, beseda, okolnosti vzniku, vysvetlenie niektorých situácií pre pochopenie hry, interpretácia) a samotná divadelná hra (po prestávke)
1 dejstvo, trojí jednota (miesto, čas, dej)

Jazykové prostriedky

Obecná čeština, dramatické dialógy
Spisovná čeština (vzdelaní), hovorová čeština (nevzdelaní)
Citácie z národných piesní a opier
Nemecké výrazy (germanizmy), historizmy
Neutrálne výrazy, minimum zafarbených výrazov
Patetický štýl (vo srovnaní s ostatnými hrami)

Tropy a figúry:

Humor (čierny), slovné hračky, alegórie (jinotaje), ironia

Čas a priestor knihy

v nebi počas 1. svetovej vojny

Vypravěč a použité spôsoby

Vyprávacie spôsoby: vypravěč, nepříznakové
Vypravěč nepřítomný
Typy prejavov – dialógy

Hlavné a vedľajšie postavy

Jan Amos Komenský – múdry, vzdelaný, spravodlivý
Svätý Václav – vedúci nebeskej komisie
praotec Čech – prostý človek hovoriaci hovorovým jazykom, pohan
Mistr Jan Hus – vzdelaný muž s všudypřítomnými myšlienkami na svoje upálenie, zastáva staré konzervatívne hodnoty
Karel Havlíček Borovský – vzdelaný, historicky najmladší (najmodernejší) člen nebeskej komisie
babička Boženy Němcovej – prostá osoba z ľudu, mierumilovná
Miroslav Tyrš – vedúci tělocviku, posol komisie
maršálek Radecký – sebestredný, člen rakúskej komisie, povyšuje sa nad českú nebeskú komisiu

Obsah knihy – rozdelené do dvoch častí

1. časť

úvodný seminár – nájdenie hry České nebe, seznamenie sa s okolnosťami od jednotlivých členov divadla

2. časť

samotná hra České nebe – odohráva sa v nebi, kde zasadá česká nebeská komisia a chystajú sa na jej rozšírenie zo troch na šesť členov. Potom čo k tejto skutočnosti dojde, komisia spoločne zvažuje, koho vziať do neba a koho nechať ďalej v očistci. Nakoniec vyberajú nového českého kráľa, ktorým sa stane Tomáš Garrigue Masaryk.

The post České nebe – Cimrmanův dramatický kšaft – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

České nebe – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Thu, 25 May 2017 22:00:00 +0000

Kniha: České nebe

Autor: Zdeněk Svěrák, Ladislav Smoljak

Zaslal(a): Lukáš

Názov knihy: České nebe

Podtitul: Cimrmanův dramatický učinil

Autori

Ladislav Smoljak – narodený v roku 1931 v Prahe, zomrel po vleklé chorobe v roku 2010 v Kladne. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Prahe sa hlásil na DAMU, kam ho bohužiaľ nevzali. Prihlásil sa teda na Vysokú školu pedagogickú, odbor matematika – fyzika, ktorú zdarne dokončil roku 1957 a časť svojho života sa živil ako pedagóg. Pôsobil tiež na fakulte technickej a jadrovej fyziky Univerzity Karlovej ako odborný asistent. Už na štúdiách režíroval ochotnícky súbor, kde sa zoznámil so Zdeňkom Svěrákom. Pôsobil tiež ako redaktor v časopise Mladý svet, tu vymyslel anketu Zlatý slávik. Po čase musel odísť kvôli problémom s vtedajším režimom. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Mladá fronta. Po väčšinu svojho života pôsobil v Divadle Járy Cimrmana, zastupoval tu funkciu autora, herca i režiséra.

Zdeněk Svěrák – narodený v roku 1936 v Prahe, jeho otec pracoval v rozvodných energetických závodoch. Za vojny sa odsťahovali do Kopidlno, po vojne sa vrátili späť do Prahy a žili na Bohdalci. Odtiaľ má Svěrák mnoho spomienok, ktorými sa neskôr inšpiroval pri písaní scenára k filmu Obecná škola. Vyštudoval gymnázium a potom Vysokú školu pedagogickú v Prahe. Tu navštevoval dramatický súbor, v ktorom sa zoznámil práve so Smoljakom.

Potom pôsobil nejaký čas ako učiteľ na základnej škole a tiež na gymnáziu v Žatci. Nemal pritom čas na písanie a tak prestal učiť a odišiel do vysielania Československého rozhlasu v Prahe.

Po odchode z rozhlasu bol scenáristom Filmového štúdia Barrandov. Od roku 1966 pôsobil spoločne so Smoljakom v Divadle Járy Cimrmana, ktoré spoločne založili.

Ďalšie diela – Lijavec, Cesta na Severný pól, Švestka, Posel z Liptákova, Dlhý Široký a Krátkozraký

Rok vydania – 2008

Literárny druh – dráma

Literárne forma – dráma

Literárny žáner – komédia

Téma knihy

hlavná myšlienka – česká história, národná hrdosť,

symbolická posledná hra Divadla Járy Cimrmana

Čas a priestor knihy – v nebi za 1. Svetovej vojny

Rozprávač a rozprávací spôsobmi – repliky postáv (dialógy)

Hlavné a vedľajšie postavy

Jan Amos Komenský – múdry, vzdelaný, spravodlivý

Svätý Václav – vedúci nebeské komisie

Praotec Čech – prostý človek hovoriaci hovorovým jazykom, pohan

Majster Ján Hus – vzdelaný muž s všadeprítomnými myšlienkami na svoje upálenie, zastáva staré konzervatívne hodnoty

Karel Havlíček Borovský – vzdelaný, historicky najmladší (najmodernejšie) člen nebeské komisie

Babička Boženy Němcovej – prostá osoba z ľudu, mierumilovná

Miroslav Tyrš – vedúci telocviku, posol komisie

Maršálek Radecký – sústredené na seba, člen rakúskej komisie, povyšuje sa nad českou nebeskou komisii

Kompozícia diela – chronologická

Jazyk diela – všeobecná Čeština, dramatické dialógy, humor, Hricko sa slovami

Obsah knihy – rozdelené do dvoch častí

časť – úvodný seminár – nájdenie hry České nebe, zoznámenie sa s okolnosťami od jednotlivých členov divadla

časť – samotná hra České nebe – odohráva sa v nebi, kde zasadá česká nebeská komisie a chystajú sa na jej rozšírenie z troch na šesť členov. Potom čo dôjde k tejto skutočnosti, komisia spoločne zvažuje koho vziať do neba a koho nechať naďalej v očistci. Nakoniec vyberajú nového českého kráľa, ktorým sa stane Tomáš Garrigue Masaryk.

Zasadenie do kontextu autorovej tvorby – posledná hra autorskej dvojice Smoljak & Svěrák

Literárno – historický a umelecký kontext – obdobie – od 70. rokov 20. storočia do súčasnosti

Literárne smer – dramatická tvorba po roku 1945, satirické dráma, komédia

Ďalšie predstavitelia tohto obdobia ktorí sa mohli s autorom stretnúť

Václav Havel, Milan Uhde, Pavel Kohout.

The post České nebe – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.