📝 Život

Narodila sa v Poděbradoch. Jej otec bol lekár a matka učiteľka. Detstvo prežila v Poděbradoch a v Prahe. Počas druhej svetovej vojny bola nútená prerušiť štúdium a pracovať. Po vojne vyštudovala filozofiu a estetiku na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiu pracovala ako redaktorka a prekladateľka. V 50. rokoch sa začala venovať písaniu. V roku 1969 emigrovala do Švajčiarska, kde žila až do svojej smrti. Jej tvorbu ovplyvnili najmä existencializmus a absurdná dráma. V emigrácii sa venovala písaniu, prekladateľstvu a publikovaniu v exilových časopisoch. Jej diela boli v Československu dlho zakázané a publikované až po roku 1989. V emigrácii sa jej tvorba sústredila na témy identity, exilu a hľadania zmyslu života. Květa Legátová bola známa svojou kritickosťou voči spoločnosti a jej nedostatkom, ale aj svojou láskou k literatúre a umeniu. Jej diela sú charakteristické prenikavým psychologickým vhľadom do ľudskej duše a ironickým humorom. Napriek ťažkostiam, ktoré ju v živote stretli, si zachovala svoj zmysel pre humor a optimizmus. V Švajčiarsku sa venovala aj prekladaniu z francúzštiny a nemčiny. Jej preklady boli oceňované pre ich presnosť a citlivosť k originálnemu textu. Legátová sa angažovala aj v exilovej komunite a podporovala mladých umelcov. Bola aktívna v rôznych kultúrnych organizáciách a snažila sa udržiavať kontakt s českou kultúrou a literatúrou. Jej diela boli prekladané do mnohých jazykov a získali si uznanie kritikov i čitateľov po celom svete. Napriek tomu, že jej diela boli v Československu dlho zakázané, Květa Legátová zostala verná svojim presvedčeniam a svojmu literárnemu štýlu. Po roku 1989 sa jej diela konečne dostali k českému publiku a získali si široké uznanie. Květa Legátová zomrela vo Švajčiarsku, ale jej dielo žije ďalej a stále oslovuje čitateľov svojou hĺbkou, humorom a nadčasovosťou. Jej životný príbeh je svedectvom o sile ľudského ducha a o dôležitosti slobody prejavu. Květa Legátová zostane v pamäti ako významná osobnosť českej literatúry 20. storočia.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Diela Květy Legátové sa vyznačujú prenikavým psychologickým vhľadom do ľudskej duše, ironickým humorom a kritickým pohľadom na spoločnosť. Jej štýl je charakteristický precíznym jazykom, krátkymi vetami a dôrazom na detail. Často využíva prvky absurdity a grotesky. Jej postavy sú komplexné a protirečivé, zmietané vnútornými konfliktami a hľadaním zmyslu života. V jej tvorbe sa prelínajú vážne témy s humorom a iróniou. Autorka sa zameriava na zobrazenie každodenných situácií a medziľudských vzťahov, v ktorých odhaľuje skryté absurdity a paradoxy. Jazyk Květy Legátovej je precízny a výstižný, s dôrazom na rytmus a melodickosť viet. Často používa neologizmy a slovnú hračku, čím dodáva svojim textom originálny a nezabudnuteľný charakter. Jej štýl písania je intímny a zároveň kritický, autorka sa nebojí odhaľovať svoje vlastné slabosti a zápasy, čím sa stáva autentickou a zrozumiteľnou pre čitateľa.

👥 Literárni súčasníci

Milan Kundera (Žart, Nevedomosť), Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Obsluhoval jsem anglického krále), Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Josef Škvorecký (Zbabělci, Prima sezóna).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Květa Legátová (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Jozova Hanule

 Autor: Květa Legátová

 Zaslal(a): Verčajs

Teória literatúry

1) Forma

Literárny druh: epika

Literárny žáner: novela

Literárna smer:

• spadá do veľmi neskorej druhej vlny povojnovej literatúry, ktorá sa na rozdiel od prvej sústreďuje na subjektívne prežívanie postáv než na fakty

Jazykové prostriedky:

• text podával ich -formy
• množstvo dialógov
• živý jazyk
• hovorová Čeština
• nárečia
• nespisovné Čeština

2) Obsah

Tematická výstavba:

Dej:

V centre rozprávania je mladá lekárka Eliška. Tá spolu s kamarátom Slávkom a milencom Richardom pôsobí v českom proti nacistickom odboji. Ich úlohy začínajú byť stále viac nebezpečné a nakoniec musí Eliška nadobro „zmiznúť“, pretože hrozí prezradením. Slávek oznamuje Eliške, že Richard spolu so svojou ženou emigroval a dáva jej inštrukcie ako prežiť – musí si zmeniť meno na Hanu Novákovou a ihneď opustiť mesto. K tomu využijú Joza Jandu – Eliškina pacienta. Eliška teda odchádza s Jozou do jeho rodnej pohraničnej dediny Želary, aby sa stala jeho ženou. Najprv berie život vedľa neohrabaného a nevzdelaného Jozy v zapadnutej horskej dedine ako nutné zlo, ale postupne začína objavovať nielen želiarske ale aj Jozová kúzlo.
Eliška žije po boku Jozy až do drastického konca vojny, kedy pri „oslobodzovaní“ dediny Rusov, Joza a mnoho ďalších obyvateľov Želary umiera. Potom sa Eliška vracia späť do mesta a do svojej práce. Dokonca sa znovu stretáva s Richardom, ale jej duša už patrí navždy do Želary a jej srdce jedine Jožovi.

Hlavné postavy:

• Eliška – Hana Nováková, lekárka v brnenskej nemocnici, neskôr manželka Jozy
• Joza – veľký, silný muž zo Želary, kováč a robotník na píle, manžel Elišky
• Juriga – dedinčania s niekoľkými deťmi
• Juliska – neustále nadšená, učí Hanulu dojiť kravy
• Lucka – stará babka korenárka, pred nikým si neberie servítky, všetci z dediny si ju vážia
• Žena – vdova s dcérkou Jiřinka, pomáha Hanulu so všetkým, s čím môže, učí ju variť, česať sa, ale zároveň si nikoho nepúšťa k telu, nedáva najavo svoje názory

Čas a priestor:

• situované do konca druhej svetovej vojny
• v dedine Želary, kde sa Eliška (Hana) ukrýva pred nacistami

literárnej histórie

1) Sociálno historické pozadie

• Jozova Hanule síce popisuje obdobie päťdesiatych rokov minulého storočia, ale dielo bolo vydané až v roku 2002. Autorka baladických próz i ľahko absurdných rozhlasových hier, písala síce od študentských rokov, ale minulý režim jej tvorbe neprial. Knihy Želary a Jozova Hanule, ktoré ju preslávili, tak mohli vyjsť až po roku 2000. Celé toto dielo teda spadá do súčasnej českej prózy.

2) Autor

• Vlastným menom Věra Hofmanová (* 3. novembra 1919 Podolí u Brna).
• Absolvovala dve fakulty brnianskej univerzity (Čeština a nemčina, matematika a fyzika) acela express život pôsobila ako učiteľka.
• Učila na Gymnáziu Jána Amosa v Uherskom Brode, ZŠ Žítková, Starý Hrozenkov, Valachy
• V 50. rokoch publikovala v časopise Host.
• K publikovanie sa vrátila až v roku 2001 vydaním Želary a Jozová Hanule.
• Po úspechu kníh boli následne vydané aj niektoré jej rozhlasové hry.

Ďalší tvorba

• rozhlasové hry – Pre každého neba (zbierka rozhlasových hier)
• próza – Želary, Jozova Hanule

Vplyvy historického obdobia na autorovu tvorbu a literárne dielo

• Pri tvorbe diela Jozova Hanule sa na autorke prejavuje doba vojny, nacistické zovretie a popisuje osudy a príbehy obyčajných ľudí na dedine, kde prežila niekoľko svojich dospelých rokov. Celé toto obdobie bolo pre mnoho autorov veľmi tvorivé. V kontexte života autorky z danej doby pochádza aj ďalšie veľmi vydarené dielo Želary.

3) Inšpirácia daným dielom

• Podľa predlohy Jozova Hanule vznikol v roku 2003 film Želary.

literárna kritika

• Kritika, ktorá autorku prijala s nadšením, písala o návrate silného baladického príbehu. Obe tieto diela priniesla autorke významné ocenenia. Za Želary dostala v roku 2002 Štátna cenu za literatúru, Jozova Hanule bola úspešne sfilmovaná a pod názvom Želary v roku 2004 nominovaná americkú filmovú akadémií na Oscara.
• Obsah diela síce v dnešnej dobe nie je aktuálne, ale doba vojny sa stáva stále aktuálnejšou témou pre vznik najrôznejších kníh alebo filmov podľa literárnych predlôh a priťahuje stále oveľa väčšiu pozornosť mladších čitateľov.

Porovnanie

česká literatúra

Michal Viewegh

• veľa čítaný
• český prozaik a publicista
• študoval VŠE – nedokončil, potom šiel študovať slovenčinu, krátku dobu aj učil
• romány: Báječná léta pod psa, Výchova dievčat v Čechách, Román pre ženy, Báječná léta pod psa
• novely: Lekcia tvorivého písania
• literárne paródie, poviedky, fejtóny

Miloš Urban

• próza prepojená s postmodernizmu
• diela: Sedmikostelí, Hastrman
• nadaný a skúsený autor

Petra Hůlová

• Pamäť moji babičke – román ktorého námetom je život v Mongolsku

The post Jozova Hanule – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.