📝 Život

Narodil sa v Rychnove nad Kněžnou do židovskej rodiny obchodníka s textilom. Jeho detstvo bolo poznačené prísnou výchovou otca i starého otca, rabína. Študoval na gymnáziu v Rychnove nad Kněžnou a v Hradci Králové. Po maturite sa zapísal na právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, štúdiá však nedokončil. Venoval sa žurnalistike. Pracoval pre Lidové noviny, kde publikoval fejtóny, reportáže a poviedky. Práve fejtóny ho preslávili a získal si nimi široké publikum. Neskôr prispieval aj do iných periodík, napríklad do Tribúny či Českého slova. Počas prvej republiky sa etabloval ako jeden z najvýznamnejších českých humoristov. Jeho humor bol jemný, ironický a často odrážal absurditu každodenného života. V jeho dielach sa prelína humor so smútkom, nostalgiou a sociálnou kritikou. S nástupom nacizmu sa jeho situácia dramaticky zhoršila. V roku bol pre svoj židovský pôvod prepustený z redakcie Lidových novin. Nesmel publikovať a ocitol sa v izolácii. Písal však naďalej, aj keď jeho diela nemohli vychádzať. V roku bol deportovaný do koncentračného tábora Terezín, kde sa aktívne zapájal do kultúrneho života. Napísal tu niekoľko poviedok a hier, ktoré sa hrali v terezínskom divadle. Jeho posledným miestom pobytu bol koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, kde zahynul. Jeho diela, hoci boli za nacistickej okupácie zakázané, prežili a po vojne sa stali opäť dostupné čitateľom. Jeho humor a nadhľad nad ľudskými slabosťami si získali srdcia mnohých generácií. Karel Poláček patrí medzi významné osobnosti českej literatúry 20. storočia. Jeho diela sú dodnes čítané a prekladané do mnohých jazykov. Sú svedectvom o ťažkých časoch, ale zároveň o sile ľudského ducha a humoru, ktorý dokáže prekonať aj tie najťažšie skúšky.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú jemným humorom, iróniou a nadhľadom. Často zobrazujú každodenný život obyčajných ľudí, ich radosti i starosti. Jeho humor nie je prvoplánový, ale skôr melancholický a zamyslený. V jeho prózach sa prelína humor so smútkom, nostalgia s kritikou spoločnosti. Jeho štýl je charakteristický precíznym pozorovaním detailov, živými dialógmi a realistickým zobrazením prostredia. Poláček majstrovsky používa hovorovú reč, ktorú obohacuje o originálne slovné hračky a vtipné pointy. Jeho jazyk je pestrý, dynamický a plný energie. Dôležitou súčasťou jeho tvorby je aj psychologická hĺbka postáv. Poláček sa dokázal vcítiť do svojich hrdinov, pochopiť ich motivácie a vykresliť ich charaktery s prekvapujúcou presnosťou. Jeho diela sú nielen humorné, ale aj ľudsky dojímavé a hlboko pravdivé. Poláčekove romány a poviedky sú dodnes aktuálne a oslovujú čitateľov všetkých generácií. Jeho humor a nadhľad nad ľudskými slabosťami nám pomáhajú lepšie pochopiť sami seba i svet okolo nás.

👥 Literárni súčasníci

Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny), Ivan Olbracht (Nikola Šuhaj lúpežník), Fráňa Šrámek (Splav), Vladislav Vančura (Rozmarné leto), Eduard Bass (Cirkus Humberto)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Karel Poláček (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Bolo nás päť

Autor: Karel Poláček

Pridal(a): Lucie, Bárbra+

Karel Poláček (1892-1945)

• Český spisovateľ, novinár a filmový scenárista. Patril k najvýznamnejším českým humoristom (často používal satiru i sarkazmus)
• Narodil sa v Rychnove nad Kněžnou ako syn židovského obchodníka s koloniálnym tovarom
• Študoval v Rychnove vyššie gymnázium, bol však vyhodený pre „vzdorovité chovanie“ a špatný prospěch. Nakoniec gymnázium dokončil v Prahe
• Začal študovať na právnickej fakulte Karlovej univerzity. Zároveň ale v Rychnove organizoval študentské loutkové divadlo, pre ktoré písal a prekladal hry, hral v ňom a tiež ho riadil.
• Na začiatku prvej svetovej vojny Poláček narukoval do armády a absolvoval dôstojnícku školu, bol odvedený na ruskú frontu, koncom vojny utiekol do srbského zajatia.
• Nastúpil ako úradník vo vývoznej a dovoznej komisii (neskôršom Úrade pre zahraničný obchod)
• Od roku 1920 začal písať do satirických časopisov Štika venkova a Nebojsa
• Od roku 1922 sústavne spolupracoval s Ľudovými novinami ako stĺpkar a fejetonista a tiež súdny spravodajca.
• V druhej polovici 20. rokov pôsobil ako redaktor Tvorby či v listoch vydavateľstva Melantrich – predovšetkým v Českom slove.
• Redigoval humoristický časopis Dobrý deň, neskôr znova nastúpil do Ľudových novín
• Počas okupácie pracoval v Židovskej náboženskej obci ako knihovník
• 1943 bol prevezený do terezínskeho ghetta, po roku – v októbri 1944 bol poslaný do koncentračného tábora Osvienčim
• Popravený nacistami 21. januára 1945 v koncentračnom tábore Gleiwitz
• Roku 1995 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka II. triedy.

Štýl tvorby

• Niektoré jeho diela boli vydané pod menom niektorého jeho priateľov.
• Rada jeho poviedok patrí do literatúry sci-fi
• Vo svojich humoristických románoch sa zameral na zobrazenie tragikomického malomestského života.
• Poláček sa snažil s humorom zobraziť „malého človeka“ v každodennom živote, častým námetom jeho diel je ľudská malosť
• Vynikajúci vyprávač, štylista, bezdetný a nenásilný sklon k inteligentnému humoru
• Je tvorcom mnohých vtipných novotvarov a viet, ktoré prešli aj do frazeológie (napr. ten mi môže byť ukradený)
• Je tvorcom stĺpku

Ďalšia tvorba

• Židovské anekdoty – ide o vtipy, ktoré zosbieral
• Ľahká dievčina a reportér – 1926 – prvým väčším dielom, zachytáva novinárské prostredie
• Život vo filme – 1927 fejetony o ľuďoch okolo filmu
• Dom na predmestí – 1928 – hrdina si zakúpi vo meste dom a tam terorizuje svojich nájomníkov, Poláček sa týmto ľuďom ne len vysmieva, ale zároveň varuje pred ich nebezpečnosťou.
• Hráči – 1931
• Muži v offsidu – 1931 – román v prostredí futbalových klubov Viktória Žižkov a Slavia Praha.
• Hlavné prelíčenie – 1932 – príbeh priemerného človeka, ktorý sa v túžbe po majetku dopustil vraždy, objavuje sa aj v neskoršej pentalógii Okresné mesto
• Okresné mesto – 1936 – najrozsiahlejší Poláčkov román, odohráva sa v malom českom meste tesne pred prvou svetovou vojnou. Charakterizuje tu jednotlivé spoločenské vrstvy – predovšetkým u vyšších vrstiev je charakteristika ironická až zosmiešňujúca.
• Ľudia pred súdom – 1938 fejetony, stĺpky, eseje
• Hostinec U Kamenného stola – 1941 – humoristický román, vydaný menom maliara Vlastimila Rady.
• S žltou hviezdou – vlastný denník
• Edudant a Francimor – pre deti
• Pentalógia, vo forme fresky zo života malomesta (Vydané boli štyri diela, z piateho boli nájdené len fragmenty)
  • Okresné mesto
  • Hrdinovia tiahnu do boja
  • Podzemné mesto
  • Vypredané
  • Fragmenty piateho dielu sú obsiahnuté vo svazku Vypredané.

Literárne-historický kontext

Humoristický román Bolo nás päť napísal Karel Poláček v ťažkých chvíľach svojho života, keď čakal povolávací dopis do transportu do koncentračného tábora (r. 1943); vzhľadom na Poláčkov židovský pôvod mohlo dielo vyjsť až po druhej svetovej vojne v r. 1946 (teda po autorovej smrti).

Demokratický prúd medzivojnovej českej prózy

• Atmosféra doby: 1. svetová vojna, svetová hospodárska kríza, nástup fašizmu, 2. svetová vojna.
• Autori demokratického prúdu boli tzv. pragmatisti.
  • Pragmatizmus = filozofický smer 20. storočia v USA, kritériom pravdy je užitočnosť a skutočnosť, skúsenosti.
• Všetci autori prispievali do Ľudových novín, kde sa zhromažďovala demokratická inteligencia.

Ďalší autori rovnakého obdobia

• Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka
• Karel Čapek – Biela choroba, Krakatit, RUR, Vojna s mlokmi, Zo života hmyzu
• Eduard Bass – Klapzubova jedenástka, Cirkus Humberto

Rozbor: Bolo nás päť 

Literárne zaradenie

• Literárny druh:
• • epika (dej vyprávaný v časových, priestorových a príčinných súvislostiach)
• Literárny žáner:
• • humoristický román (pomerne rozsiahle literárne dielo s radou postáv a dejových epizód; zábavným spôsobom približuje súdobú každodennosť detskými očami vyprávača; autor využíva ako prvkov komiky situačnej, tak aj jazykovej).
• Literárny smer:
• • Česká próza, dráma a kritika od konca 1. sv. v. do konca 2. sv. v.

Význam správy, hlavná myšlienka:

• Zobrazenie sveta dospelých na malom meste, ktoré je vidno detskými očami, a preto pôsobí komicky, rovnako ako Péťova snaha vyjadrovať sa „korektne“
• Snažil sa vyzdvihnúť slabosti ľudí z mesta

Téma:

• Kontrast sveta detí a dospelých – čistá detská duša je v ostrom protiklade k neuprímnosti a pretvárke dospelých (pozri napr. vzťah pana Bajzu a lakomného strýčka Vařeku).

Kompozícia:

• Reťazová//epizodická
  • Epizódy sú radené tak, ako šli za sebou od jari až do zimy.
  • Dej sa odvíja ako sled relatívne samostatných príhod spojených postavou vyprávača.
• Dielo nie je delené na kapitoly, ale je rozdelené na oddiely, ktoré sú graficky vyznačené.

Vyprávač:

• vypráva Petr Bajza
• ich-forma (v 1. osobe)

Jazyk a štýl:

• Hovorový i spisovný jazyk, priama reč
• Briliantná jazyková komika
  • Hlavná postava sa snaží používať prehnanú spisovnosť (prečež, načež, jest, pravit), aj keď nevie, ako ich použiť -> strieda s nespisovnými výrazmi a hovorovými obratmi
  • Zkomolené výrazy (milistrant namiesto ministrant, kládynet namiesto klarinet)
  • Zlý slovosled, syntaktické chyby
• Medzi spisovnými slovami je Petrova prirodzená reč (desne, zemák, mejdlíčko)
• Kombinácia chlapčekého slangu, prvkov nárečia so knižnou češtinou hýriaca archaizmy

Časopriestor:

• Doba deja – začiatok 20. storočia (dielo vzniklo počas protektorátu)
• Miesto deja – Rychnov nad Kněžnou (okresné mesto, Protektorát Čechy a Morava)

Postavy:

• Petr Bajza – hlavný hrdina a vyprávač, veselý desaťročný chlapec, rošťák, inteligentný, má veľkú predstavivosť, syn majiteľa koloniálu
• Tonda Bejval – Péťov spolužiak, „vynálezca“, má rôzne bláznivé nápady, hodne si o sebe myslí, lakomý, syn majiteľa povozníctva a obchodu s uhlím
• Čenda Jirsák – kamarát Péti, je nábožný, jeho koníčkom je zbieranie hriechov ku svätej spovedi, rovnako je veľmi ješitný
• Eda Kemlink – ďalší z kamarátov, syn úradníka z berného úradu, veľmi chytrý, má dve sestry Refaelu a Viktorku a psa Pajdu, ktorý s iným psom Amorom krade v rezníctve buřty
• Pepa Zilvar – z chudobinca, je starší ako ostatní chlapci, niekoľkokrát prepadol, fajčí, vedie dospelé reči, statočný, semtam sa spustí s Habrovákmi, syn vojnového invalidu a „vrchného“ žobráka
• tatínek Bajza – majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom, prísny, ale zároveň aj láskavý, semtam poniekud opatrný na peniaze
• maminka Bajzová – hodná, rozumná, často zmierňuje tatínkovu prísnosť
• Kristýna – slúžka, pochádza z horskej dediny Rampuše (odtiaľ Rampepurda), bláznivá holka, všetkému sa smeje, ale má veľký strach z myší
• Eva Svobodová – dcéra cukrára, Petrova favoritka, nosí Péťovi z cukráreňa dobroty
• Mančinka – mladšia sestrička ( batole) Péti Bajzy
• Láďa Bajza – starší brat Péti Bajzy, učí sa na kupca v Moste
• pan Fajst – miestny občan, starý mládenec, zapšklý moralista a milovník starých mravov – na všetkých neustále žaluje
• lakomný strýček Vařeka
• tlustý Otakárek Soumarů – synek z bohatej rodiny

Dej knihy:

V románe Bolo nás päť autor vzpomína na detstvo v Rychnove nad Kněžnou – prejavuje sa tu teda mnoho autobiografických rysov.

Hlavná postava Petr Bajza (školák) prežíva so svojimi kamarátmi príhody, ktoré prežil autor vo svojom detstve. Kamarátia spolu päť chlapcov – Petr Bajza, syn obchodníka, Antonín Bejval – jeho otec má provozníctvo, Éda Kemlink – syn úradníka, Čeněk Jirsák – jeho otec vyrába čiapky a Pepek Zilvar – syn obecného žobráka, ktorý býva v chudobinci.

V rodine Bajzových má hlavné slovo prísny a veľmi šetrný tatínek, ktorý vlastní koloniál. Péťova maminka je hodná a láskavá, starší brat Ladislav si hrá na dospelého a dôležitého, nicmenej je na štúdiách a nežije s nimi. Malú Mančinku musí Péťa často opatrovať. Služobná Kristýna je veselá, Péťa ju volá „Rampepurda“, pretože pochádza z dediny Rampuše, a často jej robí všelijaké zlomyselnosti.

V prvej časti knihy popisuje autor mnoho Bukovských dobrodružstiev. Sú tu svérázné postavy mesta – pan Fajst, ktorý chlapcov vždy kárá a je presvedčený o ich zlom konci, zelinárka Kozí Kuncka, ktorej sa chlapci posmievajú, Jakub od Bejvalov, ktorý jazdí s koňmi, je nemluvný, ale chlapcom ho majú radi, rozmazlený továrnický synek Otakárek Soumarů, Eva Svobodová z cukráreňa, ktorú má Péťa radi a ktorá mu nosí tajne dobroty. Bajzovi príbuzní Vařekovia sú závistiví a lakomní ľudia. V druhej časti knihy namiesto skutočných udalostí nastupuje Péťova fantázia. Chlapec prekonáva spálu a ako spomienka na nevšedný zážitok, ktorý mu priniesla návšteva cirkusu, sníva o tom, že má slona Jumba a so svojimi kamarátmi a spolužiačkou Evou Svobodovou odchádza do Indie, kde sa Zilvar z chudobinca má oženiť s dcérou maharádžu. Keď sa Péťa uzdravuje a preberá sa z horečky, diví sa, že jeho kamaráti nevedia nič o príhodách z Indie a pomaly sa smieruje s tým, že všetko prežil len vo sne.

Vplyv na dané dielo:

• Karel Poláček napísal knihu v najťažších chvíľach svojho života – bál sa transportu do koncentračného tábora, a aby zahnal smútok, napísal knihu o svojom detstve.

Inšpirácia jeho dielom:

• V roku 1994 bol na motívy tejto knihy zfilmovaný šesťdielny rovnomenný seriál.

Zaujímavosti:

• Hoci ide o žáner literatúry pre dospelých (román), obvykle je doplnený ilustráciami.
• Čiastočne autobiografické – Poláček ho písal tesne pred smrťou (zomrel v koncentračnom tábore) – je plné nevinného humoru a utajenej melanchólie, Poláček vzpomína na svoje detstvo, ale príbeh zasahuje do doby konca svojho života – do Protektorátu
• humorné, problémy doby sú v pozadí, pretože malý chlapec si ich neuviedomuje

Ukážka:

Do školy chodím každý deň okolo jednoposchodového domu, na ktorom je štít s nápisom Martin Bejval. A pod tým je tlačiareňským písmom napísané Povozníctvo a obchod s uhlím. Ten nápis je modro a červeno vymalovaný a po oboch stranách sú zkřížené kladivá, čo sa mi veľmi páči. Ale ešte viac sa mi páči koňská hlava, ktorá je pripojená medzi dvoma oknami v prvom poschodí. Keď som bol malý, tak sa mi tá hlava vôbec nepozdávala, lebo som sa jej bál. Má stále otvorenú hubu a cení zuby. Usmieva sa tak, akoby na mňa niečo vedela, počkaj, ty kluk nezdarný, ja to na teba povediem. Chodil som na ňu žalovať, že sa na mňa v jednom kuse usmieva a ja jej pri tom nič nerobím. To ona vždy začína, nech to nechá! Maminka ma musela chlácholiť a hovorila, že tá hlava mi nič neurobí, lebo je drevená.

The post Bolo nás päť – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Bolo nás päť

Autor: Karel Poláček

Pridal(a): Strny

Karel Poláček

• Český humorista, novinár a filmový scenárista židovského pôvodu
• V svojich humoristických románoch sa zameral na zobrazenie tragikomédie malomestského života, Začínal s poviedkami (Kolotoč)
• Redaktorom Lidových novín
• Prihlásil sa dobrovoľne do transportu do Terezína, keď do neho bola zaradená jeho životná družka
• Zahynul v koncentračnom tábore o rok neskôr

Znaky tvorby Karla Poláčka 

• Poznamenalo ho detstvo na malomeste (Rychnov nad Kněžnou) a život v židovskej komunite = vo svojej tvorbe popisoval životný štýl ľudí z malého mesta, medzi ktorými žil. Najčastejšie profesie úradníkov, obchodníkov a drobných podnikateľov (zvyky a zlozvyky, vzťahy, mluva, záujmy –hranie kariet, futbal)
• Bol humorista = popisoval s humorom a satiricky mentalitu Židov a iných ľudí –s nadhľadom kritizuje ich nadutosť, zbabelosť, lakomstvo, ubohosť
• Slávna je prípoveď z románu Bolo nás päť na postavu lakomého „mravokárča“ pana Fajsta: „Pan Fajst vepřovou zblajz, pak koupil koninu pre celú rodinu.“

Ďalšie diela:

• Kolotoč – zesmiešnenie byrokracie
• Muži v ofsajdu – dej tohto románu sa odohráva v prostredí futbalových klubov Viktorie Žižkov a Slavie Praha. Vysmieva sa vášni futbalového fanúšikstva, ktoré hrdinov vytrháva z banality života.
• Hráči – záujmové skupiny, futbal a mariáš, neskôr prešiel k románom
• Hostinec U Kamenného stolu – Za neho vydal maliar Rada, humoristický román.
  • Pentalógia – Okresné mesto, Hrdinovia tiahnu do boja, Podzemné mesto, Vypredané, 5. diel sa stratil

Ďalšie autori obdobia:

Patrí medzi demokratický prúd medzivojnovej prózy.

• Skupina spisovateľov, ktorá sa sústredila okolo Lidových novín, boli ovplyvnení ideami prezidentom T. G. Masarykom. Schádzali sa každý piatok u Čapkovcov, preto sa im hovorí „Piatnikovia“.
• Karel Čapek
• Josef Čapek
• Eduard Bass
  • Spisovateľ, moderátor, textár
• Jaroslav Hašek
  • Prozaik, novinár, veľký bohém, životné situácie v dielach popisuje s humorom, iróniou, nadsadzou
• Ivan Olbracht

Rozbor diela: Bolo nás päť

• česká medzivojnová próza

Literárny druh:

• epika

Literárny žáner:

• próza – román

Forma vypravovania:

• ich forma – vyprávačom je Petr Bajza

Miesto a čas dej:

• Rychnov nad Kněžnou, odohráva sa za prvej republiky

Útvar jazyka:

• spisovný, preložený nespisovný a hovorový, nárečie (prauda, kořauka, kverlačka), autor používa v diele aj radu germanizmov (napr.: šamstr), knižné výrazy, archaizmy, použitie chlapčekového slangu – veľa priamych rečí

Kompozícia:

• Epizódy sú radené tak, ako šli za sebou od jari až do zimy. Dielo nie je delené na kapitoly, ale je rozdelené na oddiely, ktoré sú graficky vyznačené.

Hl. myšlienka diela:

• jemná karikatúra konvenčného sveta dospelých (drobných živnostníkov, obchodníkov), obraz malomesta, používa láskavý humor

Kontext tvorby diela

• autor spomína na svoje detstvo na malomeste
• román napísal Poláček krátko pred odchodom do Terezína
• poprvé vyšiel po smrti autora, rok po 2.sv.v.

Námiet:

• príbehy pätice mladíkov, ktorí spolu zažívajú rôzne dobrodružstvá, zobrazenie sveta dospelých očami detských
• kniha je pomerne voľným sledom jednotlivých príhod a dobrodružstiev, ktoré potkávajú vyprávača a jeho štyroch kamarátov: Čeňka Jirsáka, Antonína Bejvala, Edu Kemlinka a Pepka Zilvara z chudobinca

Postavy:

• Péťa Bajza – vyprávač, veselý, rošťák, inteligentný, má veľkú predstavivosť, má malú sestru a brata, jeho najlepším kamarátom je Antonín Bejval
• Tonda Bejval – Péťov spolužiak, „vynálezca“, má rôzne bláznivé nápady, je namyšlený a lakomý
• Čenda Jirsák – kamarát Péti, je pobožný, jeho koníčkom je zbieranie hriechov ku svätej spovedi
• Eda Kemlink – ďalší z kamarátov
• Pepa Zilvar – z chudobinca, kúri, vedie dospelé reči, statočný, jeho tatínek je žobrák
• tatínek Bajza – majiteľ obchodu so zmiešaným tovarom, prísny, ale zároveň aj láskavý, poniekud opatrný na peniaze
• maminka Bajzová – hodná, rozumná, často zmierňuje tatínkovu prísnosť
• Kristýna – slúžka, pochádza z horskej dediny Rampuše (odtiaľ Rampepurda), bláznivá holka, všetkému sa smeje, ale má veľký strach z myší
• Eva Svobodová – dcéra cukrára, Petrova favoritka
• pan Fajst – miestny občan, starý mládenec, zapšklý moralista a milovník starých mravov
• Vařekovci – lakomci, závistivci, nikomu nič neprajú
• pan Zilvar – otec Pepy Zilvara, bojoval vo vojne a prišiel o nohu, žije v chudobinci
• Otakárek Soumar – syn továrnika, osamelý, má zálibu v čítaní mayovek, verneovek,… chlapec z bohatej rodiny, rád by sa kamarádil s ostatnými chlapcami, ale vychovávateľka mu to nedovolí
• Alfons Kasalický – artist z cirkusu, vo školských predmetoch (s výnimkou teločviku) príliš neprospíva
• Karel Páta – šprt, nepopulárny

Dej:

Petrovi rodičia vlastnia obchod. Petr má malú sestričku Mančinku a staršieho brata, ktorý už s nimi nebýva, ale pracuje v Sudetách. Petr sa často z legrácie pere so slúžkou Kristýnou, ktorej hovorí Rampepurda. Robia si naschvály – napríklad Petr jej dá do kufra mŕtvu myš, aby sa ulekla. Ale potom dostane vynadanie a brečí. Petr a jeho štyria kamaráti prežívajú rôzne klukovské dobrodružstvá. Vo meste je biograf, kam chlapci radi chodia. Lezú tam tajne, aby nemuseli platiť. Chlapci si chcú ochočiť vosy, ale to sa im nepodarí. Chlapci čítajú dobrodružné knižky a chceli by cestovať, plánujú si cestu do Talianska, ale samozrejme ju neuskutočnia. Chlapci sa perú s nepriateľskými Ješiňákmi a Habrovákmi. Robia si legrácie z pana Fajsta, ktorý večne pomlúva mládež, ktorá ho nezdraví. Petr bol tiež niekoľkokrát navštíviť Otakárka, ktorý chce kamarátov, ale nemá ich, pretože je bohatý a nesmie sa s ostatnými deťmi kamarádíť, aby nepochytil špatné zvyky. Petr slíbil mamince, že bude pani Soumarovej hovoriť „rukulíbám“, aby ukázal svoje dobré vychovanie, ale stydel sa a nerokal to. Petr si od Otakárka požičiava knižky. Otakárkovej vychovávateľke však malý Bajza nie je po chuti.
Príbuzní Vařekovci chodia občas Bajzovcov navštíviť, tí pred nimi skrývajú, že majú na obed hosu, pretože by ich za to Vařekovci kritizovali, že majú mäso a človek sa potom diví, kam tie peniaze prídu.
Keď do mesta príde cirkus, Petřík túži vidieť cudzokrajné zvieratá, preto je veľmi hodný, pozorný, poslušný, nápomocný a vzorný, až to rodičom pripadá podozrivé a myslia si, že onemocnel. Učí sa, hrá na husle, nechodí von s ostatnými, hlídá Mančinku a neperie sa s Rampepurdou. Keď je vo meste cirkus, jeden chlapec z cirkusu, Alfons Kasalický, s nimi chodí do školy. Chlapci sú hrdí, že s ním môžu kamarádíť. Petřík nakoniec presvedčí rodičov, aby všetci raz šli do cirkusu. V cirkuse bol aj Zilvar z chudobinca, ktorý v cirkuse pracoval, a preto predstavenie mohol pozrieť bez platenia. Petr a ostatní chlapci chcú v cirkuse tiež vypomáhať, preto nosia zvieratám vodu. Prišiel za nimi aj Otakárek a tiež im pomáha. Ale jeho vychovávateľka urobí hysterickú scénu, že Otakárek je z bohatej rodiny a nebude robiť takúto prácu. Riaditeľ cirkusu potom vyhodí všetkých chlapcov, prečo mu Čeněk Jirsák vynadá a má originálny hriech ku spovedi: „vynadal som cirkusákovi“.
Petr onemocní spálou. Zdajú sa mu dobrodružné sny, ktoré považuje za skutočnosť. Vo sne mu tatínek kúpi slona indického – Jumba, ktorý umí hovoriť. Slon je obdivovaný celým mestom. Spolu s Jumbom, Evou a ostatnými chlapcami sa vypraví do Indie. Navštívia krajčíra, ktorý pochádza z Čiech, spolu s ním sa vypraví za maharádžou. Zúčastňuje sa lovu tigrov. Zilvar sa zamiluje do maharádžovej dcéry a požiada o jej ruku, je však daný do väzenia. Princezná steskom onemocní, jej matka má o ňu strach, aby si nič neudelala, a preto presvedčí maharádžu, aby dal Pepovi Zilvarovi šancu. Ten je vyvedený z kobky, sú mu dané tri otázky s tým, že ak ich zodpovie, dostane princeznu za ženu, a ak nie, bude o hlavu kratší. Zilvar je však chytrý a dá pohotové odpovede, čoskoro potom sa koná svadba, avšak Pepovi to všetko vstúpilo do hlavy, takže už nemá o svoje kamaráty záujem, preto sa rozhodnú mu pomstiť a Tonda Bejval po ňom hodí zkažené pštrosie vejce. Zilvar sa vrhne na Petra, ponievadž je vždycky všetko na neho, a princezná na Evu, načo sa strhne všeobecná mela. Pak sa Péťa preberie a zvolna mu dochádza, že sa mu to všetko len zdalo.

The post Bolo nás päť – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Hlavní přelíčení

 Autor: Karel Poláček

 Zaslal(a): Hrusa

Život Karla Poláčka

Karel Poláček, významný český novinár a spisovateľ, sa narodil 22. marca 1892 v Rychnove nad Kněžnou židovskej rodine Jindřicha a Žofie Poláčků. Jeho matka, Zofia, zomrela na tuberkulózu, keď mala sedem rokov. Karol a jeho štyria bratia, Arnošt, Kamil, Ludvík a Zdeněk, sa starali o svojho otca, majiteľa Rychnovského koloniálu, najprv sám. Neskôr sa oženil s Emily Gluckovou, s ktorými mal dve ďalšie deti, Berthu a Milana. Poláček opisuje svoje detské incidenty v posmrtne publikovanej a možno aj najznámejšej knihe. Máme päť z nás, opisujúcich ho v postave Petra Bajzy. V Rychnove Poláčku opustil päť tried základnej školy v rokoch 1898 – 1903. Potom pokračoval na gymnáziu Rychnova. Keď bol v kvintesencii, musel opustiť školu za „vzdorné správanie“ a tiež z troch nedostatkov z latinčiny, gréčtiny a matematiky. Ako píše A. Hájková v knihe o Karelovi Poláčkovi, jeho negatívne hodnotenie by mohlo byť tak veľa jeho židovského pôvodu. Spomína tiež Poláčka ako priemerného študenta. Keď opustil gymnázium v ​​Rychnove, Poláček odišiel na strednú školu na Truhlářské ulici v Prahe, kde úspešne absolvoval maturitnú skúšku z 9. júla 1912. Aj napriek tomu jeho štúdie tu neboli nejako úspešné. Opravy boli pomerne časté. Počas svojho života v Prahe začal písať. Tu Karel Poláček začal v džungli spolu s niekoľkými svojimi spolužiakmi písať román Old Sleemysh – Krčma a začal mu ponúkať krejcar, ktorý by ho čítal.

Po ukončení štúdia nastúpil do advokátskej kancelárie, kde získal život ako stážista. A potom pracoval s hasiacimi prístrojmi. Nezostal dlho v jednej práci. V roku 1915 nastúpil do armády. Vyštudoval školu dôstojníkov a absolvoval školenie v Českej Lípe. Počas prvej svetovej vojny bol na ruskom fronte a tiež zachytil srbskú frontu. Po vojne sa vrátil do Prahy, kde začal pracovať v kancelárii pre zahraničný obchod. Jeho práca v tejto kancelárii ho inšpirovala k napísaniu príbehu The Carousel, ktorý bol uverejnený v tribunáli. Tento krátky príbeh, neskôr publikovaný ako súčasť príbehov pána Kochkodana, mal veľký vplyv na jeho ďalší život. Josef Čapek ho vyzval, aby na základe tohto príbehu spolupracoval v časopise Nebojsa. Rok 1920 bol tiež významný v osobnom živote Poláčka, keď bol 3.8. oženil sa s Adele Herrmannom. O rok neskôr sa narodila ich dcéra Jirina. Avšak manželstvo nebolo veľmi dobré, takže Poláček strávil čas so svojimi priateľmi as rôznymi spoločnosťami, ktoré navštívil. Bol členom Taflunda, medzi ktorého členovia patrili okrem iného aj Hugo Haas a Fardinand Peroutka. Pola bola tiež jedným z rodičov. Piatok bol spoločnosť, ktorá sa stretla s Karlom Čapkom. Medzi osobnosťami českého kultúrneho a politického života, s ktorými sme sa stretli, patria František Langer, Eduard Bass, Edmonda Konrád, František Krámek, Vladislav Vančura, Vilém Mathesius, Josef Šusta, niekedy Tomáš Garigue Masaryk a ďalšie dôležité osobnosti tej doby.

Nešťastné manželstvo Karla Poláčka a Adely Herrmanny skončilo 16. novembra 1939 s rozvodom. Adéla odišla do Rychnova nad Kněžnou, kde mala 17.12. 1942 deportovaný do Terezína a 6,9. 1943 do Auschwitzu, kde zomrela. Ako píše Hájková vo svojej knihe o Karel Poláček, viac žien prešlo jeho životom, ale najväčší vplyv na neho bol doktor práva Dora Vaňáková. Ich vzťah sa neskôr stal jedným z dôvodov, prečo Poliaci nevymizli, na rozdiel od svojej dcéry Jirina, ktorá odišla do Veľkej Británie. Poláček sám mal možnosť cestovať z Čiech, ale len sám, a tak odišiel bez Dory, rozhodol sa zostať v Prahe. Ďalším dôvodom, prečo neopustil krajinu, môže byť jeho povaha. Jeho dcéra Jirina píše o ňom trochu nerozhodnú a nepraktickú. 5. júla 1943 boli do Terezína prepraveni aj Poláček a Vaňáková. Svedkovia si pripomínajú, že Poliaci dostanú svoje staršie kozy, čo mu dalo istú súkromie na písanie. Ako uznávanú osobnosť dostal v Terezíne aj dvojité porcie jedla a prednášal tam aj na rôznych knihách. Od Terezína sa s Dórou prepravili do Osvienčie 19. októbra 1944. Jednou z posledných správ o Karle Poláčkovi pochádza z Vianoc 1944, kedy vystúpil v koncentračnom tábore Hinderburg. Nedávne správy o Karelovi Poláčkovi pochádza z Hinderburgovej smrti do Glewitzu. Presný dátum trestov smrti nie je známy. Buď zomrel počas pochodu smrti alebo vo výbere väzňov v Gleiwitz 21. januára 1945.

Novinár Karel Poláček

Novinárčina naštartovala literárnu kariéru Karla Poláčka. Jeho začiatky sa datujú v roku 1920, kedy prispievalo k prírodnej šťuke a potom odišiel do časopisu Nebojsa Josef Čapek. Neskôr prešiel bratmi Karlom a Josefom Čapkom do Lidových novín, kde napísal poéziu a nedeľu. Od roku 1922 začal písať stĺpce a sudcov.Sudcovia píšu vážne v pracovných dňoch a zábavné humorné v nedeľu na zábavu. Od roku 1920 príležitostne prispieval do tribunálov, kde pravidelne začal písať v rokoch 1923 až 1928. Musel opustiť Lidové noviny, zjavne vďaka šéfredaktorovi Arnošta Heinricha, ktorý Poláček považoval za antitalent, keď bol svedkom atentátu na ministra Rašína aby napísal unikátny článok, odišiel z tejto situácie. Od mája 1928 začal pracovať pre české slovo ako redaktor a sprievodca a prispieval k telegrafu. V českom slovníku napísal aj opatrovníka, z ktorého neskôr vydal román The Main Talk. V roku 1933 sa vrátil do svojich stĺpov a vrátnikov v Lidových novinách, kde bol šéfredaktorom Eduardom Bassom. Práca v Lidových novinách pomohla Poláčkovi uverejniť niektoré z jeho kníh, ktoré boli publikované v nedeľnej brožúre.

Spisovateľ Karel Poláček

Poetický primát, ako som už povedal, bol príbeh kolotoča. Potom nasledovali knihy 35 stĺpcov, svetlá dievča a reportér, príbehy izraelského spovede, predmestský dom, hráči, Hedvika a Ludwik, muži v pobreží. V roku 1932 bolo vydané hlavné konanie. O rok neskôr vyšli židovské anekdoty, Edudant a Francimor. Potom nasledovali knihy U Kocourek, Michelup a motocykel. V roku 1936 začala plánovaná pentalogia okresného mesta. Pod názvom Vlastimilovu radu bol Inn pri kamennom stole. Počas okupácie ešte stále napísal knihu Päť nás, vydanú v roku 1946, a Žltú hviezdu, ktorá vyšla v roku 1959. Veľká časť jeho kníh dostala aj filmové spracovanie.

Teraz, s niekoľkými slovami, rád by som spomenul plánovaný pentalog o okresnom meste. Poliakom sa podarilo uvoľniť len štyri časti. Opisy posledného kusu zostali spolu so svojimi priateľmi a zostali len trup jednej časti. Táto séria obsahuje Okresný mestský knižný úrad, Heroes Drag to Fight, Underground City a Vypredané. Cyklus mal zachytiť prvá republikánsky život a myšlienku, ako aj korene, ktoré viedli k tejto myšlienke.

Hlavné konanie

Kniha hlavného konania bola prvýkrát publikovaná v roku 1932 Františkom Borúm. Hájková ho nazýva predchodcom pentalogie okresného mesta. Básnik v knihe opúšťa vtipné ladenie svojich predchádzajúcich kníh a pohybuje sa v oblasti serióznej prózy. Prokurátor, ktorého napísal v českom slovníku 5. decembra 1928, slúžil ako návrh pre Polačka.

Hlavnou postavou je železničiar Maršík, skvelý snil a hovorca. Maršik je so svojim životom nešťastný, nerozumie so svojou ženou, má spory so svojim chamtivým svokrom. Jeho svokor objednáva mu a jeho rodine, aby sa vymanili z jeho domu. Maršik odpovedá, že postaví lepší dom a v tom čase sa jeho fantázia začína rozvíjať. Začal sa objavovať v jeho mysli krásny dom s krásnou ženou, ktorá mu patrí. Rozhodla sa uzavrieť podvodné manželstvo a získať nejaké peniaze na vybudovanie domu. Uverejní pseudonym s reklamou adresovanou jej finančne bezpečnou dievčaťu, ktorá má na knihe sedemnásť tisíc. Maršik sa zoznámi s Elizabeth Válovou. Potom začína kruh Marshikových lží, čo už nie je cesta. Elizabeth mu zveruje všetky svoje úspory, za ktoré má Maršík žiť. Maršik nepoužíva peniaze do domu, o ktorom si myslí, ani na účely, na ktoré mu Elizabeth zverila. Peniaze trávia zbytočnými vecami a zaplatí v krčme, aby sa potešili svojim priateľom. Alžběta Válová dokonca zistí, že Maršík bol niekto iný, ale ani s ňou ani neodopiera. Upevní svoj osud. Po tom, čo jej Elizabeth nalieha, aby sa presťahovala do svojho bytu, Maršík stráca svoj byt. Na ceste k ich neexistujúcemu obydlia ju zabije. Keď sa nájde mŕtve telo, prebiehajú vyšetrovania. Maršal je presvedčený, že aj keď ho vedú chodníky, jeho priatelia mu pomôžu. Napriek tomu odletí z mesta, ale čoskoro sa vráti. Jeho priatelia však nestoja na jeho boku a sú si istí, že Marshik je páchateľ. Po jeho zatknutí sa uskutoční súdny proces a Maršík bude odsúdený na smrť. Jeho veľká obava je, čo sa stane po jeho smrti. Keď je ubezpečený, že sa nebude zmierniť. Zaujímavé je, že jeho správanie vo väzení odsudzuje svojho spolužiaka a myslí si, že je oveľa lepší ako oni, aj keď sa dopustil najhoršieho zločinu, atentátu.

Hlavnou charakteristikou knihy je vodič dráhy Maršík. Toto je egoistický človek, ktorý sa pokúša potešiť všetkým. Má sebavedomie a je považovaný za obľúbenú, hoci jeho priatelia považujú ho za rozhovor. Často sa prejavuje určitá sebaúcta. Dokonca aj po vražde sa považuje za obeť peňazí a navrhuje, aby Elizabeth Válová mohla byť za tým, čo sa stalo, pretože ho neopustila a musel ju zavraždiť. Po celý svoj známy Maršik presvedčí, že sa s Elizabeth nebude spájať, rovnako ako zbavuje peniaze. Ale to nebude možné a je to v prvom rade jasné, ale snaží sa žiť v seba-podvode. Toto sebe klamstvo sa objaví ešte pred vraždou. Maršik kúpi veci, ktoré budú potrebovať sekeru pre vraždu a dokonca vedel, prečo ju kúpi, presvedčí sa, že si ju kúpi pre domácnosť. Podobne si mylne myslí, že jeho priatelia pomôžu svojim četníkom a nebude potrestaný. Ktorá je veľká chyba. Zaujímavé je jeho správanie po získaní úspor. Namiesto toho, aby ich použil tak, ako plánoval, vynakladá peniaze na zbytočné veci a pôvodný zmysel jeho úsilia získať peniaze úplne zmizne. Je to úplne pozemská osoba, ktorá koná v prvom rade.

A trochu naivná obeť Elizabeth Válová žije v nejakom sebaklame. Očakáva šťastný rodinný život, no musí vedieť, že nie všetko je v poriadku. Dokonca aj keď Marshik vezme všetky peniaze od nej a potom ju nepozná alebo nepoužíva falošné meno, musí poukázať na svoje nespravodlivé úmysly. Ale nevidí realitu, ale predstavuje život veľmi idealistický. Túžba po šťastnom živote je silnejšia než snaha vnímať signály naznačujúce, že to nebude. Pokúšajú sa správať presne tak, ako to očakávajú.

Človek, ktorý môže byť najviac ľúto pre čitateľa, nie je obeťou Elizabety Válovej, ale manželka a deti Maršíka, ktorí neurobili nič zlé, stále nesú označenie Maršíkovho činu. Ironiadou osudu je, že Maršova manželka dostáva to, čo chcel poskytnúť svojej rodine, to je oddelený domov, pretože jej otec zomrel a dom klesol na ňu.

Vo veci samej uvádza Poláček analýzu vnútorného ja malého človeka, ktorý je úplne ovládaný túžbou po sebestačnosti. Často autor opakuje niektoré motívy, takže sa stretávame niekoľkokrát s maršálovou víziou vily s vežou a krásnou ženou alebo s filmom z červenej knižnice. Toto opakovanie niekedy pôsobí ako monotónne, ako to napísal pán Rutte. Najväčšou kritikou hlavného vypočutia bol FXŠalda. Vyhodil Pollackovu chudobu myšlienky a štýlu. Na druhej strane A. Hájková vyvracia Šaldove názory na chudobu štýlu a myslenia a opisuje ich ako stručnú charakteristiku posadnutého davu.

V tejto knihe nám Poláček predstavuje analýzu jednoduchého človeka, ktorý žil v stereotypnom živote v túžbe po majetku, takzvaný malý človek.

The post Hlavní přelíčení – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Bylo nás pět (Bolo nás päť)

 Autor: Karel Poláček

 Zaslal(a): Michaela

AUTOR: KAREL POLÁČEK

– ČESKÁ PRÓZE 30. ROKY 20. STOROČIA

– DEMOKRATICKÝ PRÚD

HISTORIČKA – SPOLOČENSKÝ KONTEXT:

– 1918 – KONIEC 1. SV. V.

– 28. 10. 1918 – VZNIK ČESKOSLOVENSKÉHO ŠTÁTU

– 20. LETA – ROZVOJ DEMOKRACIA, KULTÚRY, EKONOMIKY

– 1929 – 1933 – SVETOVÁ HOSPODÁRSKA KRÍZA

– 30. LETA – NÁSTUP FAŠIZMU, NACISTICKEJ OKUPÁCIE

– 1939 – 1945 – 2. SV. V.

PO 1. SVET. V. DOŠLO V LITERATÚRE K VÝRAZNÉ DIFERENCIÁCIE A TO AKO NÁZOROVO, TAK I TEMATICKÝ. V 20. ROKOCH VZNIKALI SKÔR PROZAICKÝ ŽÁNRE. VO 30. ROKOCH ROMÁN.

DEMOKRATICKÝ PRÚD:

– EDUARD BASS (CIRKUS HUMBERTO – ROMÁN)

– KAREL POLÁČEK

– KAREL ČAPEK

CHARAKTERISTIKA DIELA:

– VYDANIE PO SMRTI AUTORA

– DEJ SA ODOHRÁVA V RYCHNOVE NAD KNĚŽNOU

– PROTEKTORÁT ČECHY A MORAVA

NÁMET:

– SPOMIENKA NA ŠŤASTNÉ MLADOSŤ, NAPÍSANÝ V NAJŤAŽŠOM OBDOBÍM ŽIVOTA (PRED TRANSPORTOM DO OSVIENČIMU)

FORMA: HUMORISTICKÉ PRÓZA

LITERÁRNE DRUH: EPIKA

ROZPRÁVAČSKÝ POSTUP: ICH FORMA (ZÁZNAM ZÁŽITKY JEDNÉHO ČLENA PARTIE CHLAPCOV – PETR BAJZA)

JAZYK:

– ZHRNUTIE A STEREOTYPY VO SPÔSOBU REČI

– SPOJENIE SPISOVNÝCH A KNIŽNÉ VYJADRENIE = DOHOVOR DOSPELÝCH A ICH NAPODOBŇOVANIE (NAKOĽKO, PRAVILO) SE SLOVAMI EXPRESÍVNYM (KULIT VOČADLA)

– SLOVÁ KRAJOVÉHO ĽUDOVÉHO DIALEKTOM

– VŠEOBECNÉ SLOVENSKY

– ULIČNÍCKY SLANG

HLAVNÁ MYŠLIENKA:

– JEMNÁ KARIKATÚRY KOMERČNÉHO SVETA DOSPELÝCH (DROBNÝCH OBCHODNÍKOV)

– OBRAZ MALOSVĚTA

HLAVNÁ POSTAVA:

– PETR BAJZA – ROZPRÁVAČ, MALÝ CHLAPEC S MNOHÝCH DAREBÁCKYM NÁPADY A ROZMARY, SNAŽÍ SE HOVORIŤ SPISOVNEJ, ALE JE TO NEPRIRODZENE. POCHÁDZA Z RODINY OBCHODNÍKA, HRÁ Z DONÚTENIA NA HUSLE

OSTATNÉ POSTAVY:

– ANTONÍN BEJVAL – NAJLEPŠÍ KAMARÁT PETRA

– JIRSÁK ČENĚK – POCHÁDZA Z VERIACI RODINY

– KEPLIK ÉDA

– PEPEK ZILVAR – JE Z CHUDOBINCA

– EVA SVOBODOVÁ – KAMARÁTKA PETRA, DCÉRA CUKRÁRI

– KRISTÝNA – SLÚŽKOU U BAJZA, VESELÁ, ŠIBALSKÁ

– PAN FAJST – PROTIVNÝ MRAVOKÁRCA

– VAŘEKOVI – STRÝC A TETA, PRÍBUZNÍ, LAKOMÍ

–  OTAKÁREK SOUMAR- SYN PANA TOVÁRNIKA

DAJ:

– HUMORNÝ PRÍBEH O DETSTVO RYCHNOVSKÝCH CHALAN

– PRÍHODY PÄŤČLENNÁ PARTIA KAMARÁTOV

– SVET VIDENÝ OČAMI DETÍ

– V POPREDÍ SÚ VLASTNOSTI DETÍ, KTORÉ DOSPELÝM SCHÁDZAJÚ

AUTOR – KAREL POLÁČEK:

– ČESKÝ SPISOVATEĽ

– HUMORISTA, NOVINÁROV A FILMOVÝ SCENÁRISTOV

– FEJTONISTA LOĎOVÝCH NOVÍN

– BOL ŽIDOVSKÉHO PÔVODU

– VYŠTUDOVALI GYMNÁZIUM A POTOM ZAČAL ŠTUDOVAŤ NA PRÁVNICKEJ FAKULTE UNIVERZITY KARLOVEJ

– BOL V KONCENTRAČNOM TÁBORE

– NACISTOV POPRAVENÝ 21. 1. 1945

DIELO: MUŽI V OFFSIDU, DŮM NA PŘEDMĚSTÍ

The post Bylo nás pět – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.