Karel Havlíček Borovský Archivy | StudijnySvet.sk

Karel Havlíček Borovský (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Wed, 09 Jul 2025 15:31:33 +0000

Český spisovateľ, novinár, básnik, satirik a politik, predstaviteľ realizmu a českého národného obrodenia.

📝 Život

Karel Havlíček Borovský sa narodil v Borovej pri Přibyslavi. Po štúdiách na gymnáziu v Německom Brode a v Prahe sa venoval filozofii a teológii. Jeho štúdiá však prerušili udalosti revolučného roku 1848, kedy sa aktívne zapojil do politického diania. Stal sa redaktorom Národních novin a neskôr založil vlastné politické noviny Slovan. Jeho kritické články a satirické básne, namierené proti rakúskej vláde, mu priniesli nemalé problémy. V roku 1851 bol zatknutý a deportovaný do Brixenu v Tyrolsku, kde strávil tri roky v exile. Po prepustení sa vrátil do Prahy, no jeho zdravotný stav bol vážne podlomený. Napriek tomu sa nevzdal literárnej a publicistickej činnosti. Vydával časopis Slovan a písal politické články a satirické básne. Jeho život poznačila nielen politická perzekúcia, ale aj osobné tragédie. Smrť manželky Julie ho hlboko zasiahla. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval a zomrel v relatívne mladom veku. Havlíčkov život a dielo zanechali hlbokú stopu v českej literatúre a kultúre. Jeho novinárska činnosť a politické postoje prispeli k formovaniu českého národného povedomia a jeho satirické básne a epigrammi si získali popularitu vďaka svojej vtipnosti a ostrej kritike spoločenských pomerov. Havlíček Borovský bol nielen významným spisovateľom, ale aj bojovníkom za slobodu a demokraciu. Jeho odkaz zostáva aktuálny aj v súčasnosti. Patrí medzi kľúčové postavy českého národného obrodenia. Jeho diela sú prejavom jeho kritického myslenia, politického presvedčenia a literárneho talentu. Jeho satira bola ostrá, no zároveň vtipná a inteligentná. Dokázal poukázať na nedostatky spoločnosti a zároveň pobaviť čitateľa. Jeho štýl písania sa vyznačoval jasnosťou, presnosťou a zrozumiteľnosťou. Havlíček Borovský sa stal symbolom boja proti útlaku a za slobodu prejavu. Jeho životný príbeh je inšpiratívnym príkladom odhodlania, statočnosti a oddanosti ideálom. Jeho odkaz pretrváva dodnes a pripomína nám dôležitosť kritického myslenia, angažovanosti a boja za spravodlivejšiu spoločnosť. Havlíčkov život a dielo boli prepojené s dobou, v ktorej žil – dobou národného obrodenia, revolučných zmien a politických zápasov. Jeho tvorba reflektuje tieto udalosti a zároveň ich ovplyvňuje. Havlíček bol nielen spisovateľom, ale aj aktívnym účastníkom politického diania. Jeho novinárska a publicistická činnosť bola neoddeliteľnou súčasťou jeho boja za slobodu a demokraciu. Jeho literárne diela sú prejavom jeho kritického ducha, satirického talentu a politického presvedčenia.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Havlíčkova tvorba je charakteristická realistickým zobrazením spoločnosti, kritickým pohľadom na politické pomery a satirickým ostřím. V jeho diele sa prelínajú prvky žurnalistiky, poézie a prózy. Jeho jazyk je jasný, presný a dynamický, s častým využívaním irónie, sarkazmu a humoru. Havlíček je majstrom epigramu a krátkej, údernej pointy. V jeho poézii sa odráža nielen kritika spoločenských pomerov, ale aj ľudový humor a tradície. V próze sa zameriava na realistické zobrazenie života a charakterov. Havlíčkova tvorba mala významný vplyv na rozvoj českého jazyka a literatúry. Jeho diela sa vyznačujú originalitou, vtipom a nadčasovosťou. Sú prejavom jeho silnej osobnosti, kritického myslenia a angažovanosti v spoločenských otázkach.

👥 Literárni súčasníci

Božena Němcová ( Babička, Divá Bára), Jan Neruda (Poviedky malostranské, Knihy veršov), Karel Jaromír Erben (Kytice)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Karel Havlíček Borovský (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kráľ Lávra – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 06 Jan 2025 21:13:32 +0000

Kniha: Kráľ Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Klarabel

KAREL HAVLÍČEK BOROVSKÝ

31. októbra 1821 – 29. júla 1856
Pseudonymom Havel, vlastným menom Karel Havlíček. Prídavok „Borovský„, ktorým často podpisoval svoje články, je odvodený od jeho miesta narodenia (Borová).
Bol český básnik, novinár, ekonóm a politik. Je považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárne býva radený do realizmu, politicky patrí k tzv. 2. generácii národných buditeľov.
Narodil sa 31.10.1821 v Borovej ako syn vidieckeho kupca.
Ako deväťročný odchádza do školy do Jihlavy, kde sa učil nemčine a tu začal chápať národnostné rozdiely. Gymnázium študoval v Nemeckom Brode. Od roku 1838 študoval filozofiu v Prahe.
Havlíček túžil po tom, aby mohol pôsobiť na výchovu českého ľudu, vstúpil preto do kňazského seminára. Nelíbili sa mu však pomery, ktoré tu panovali – kňažstvo bolo vychované v konzervatizme a tiež v duchu protinárodnom. Na jeseň 1841 preto seminár opustil a stal sa až do konca života nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.
Roku 1846 sa stal na doporučenie Františka Palackého redaktorom Pražských novín a ich prílohy Česká včela.
V roku 1848 založil vlastné Národné noviny, ktoré dosiahli veľkú popularitu. (Červen 1849 zakázané)
Roku 1848 po potlačení revolúcie bol poprvé zatknutý a niekoľko dní väznený. Počas tej doby bol však zvolený poslancom do ríšskeho snemu a národného výboru. Z dôvodu získanej imunity ho vojenskí správcovia Prahy prepustili. V národnom výbore bol pomerne aktívny, vo Viedni však pôsobil viac ako novinár než ako poslanec.
Havlíček bol vyhostený z Prahy a po dlhšom hľadaní sa i s rodinou usadil v Kutnej Hore. V iných miestach totiž odmietali jeho texty tlačiť.
Havlíček v Kutnej Hore založil časopis Slovan, ktorý vychádzal 2x týždenne.
Za svoju novinársku činnosť bol Borovský v rokoch 1851-55 internovaný v Brixene v rakúskych Alpách, kde napísal satirické skladby Tyrolské elegie, Kráľ Lávra a Krst svätého Vladimíra. V nich napadal absolutizmus a svetskú aj cirkevnú reakciu.
Tu mu bolo poskytnuté komfortné bývanie so služobnou, Borovský však trpí po rodine, spoločenskom živote a vlasti. Počas návštevy rodiny (manželka a dcéra) sa nejspíš nakazil tuberkulózou. Je mu povolený návrat do Prahy, krátko potom však umiera.
Na pohrebe Božena Němcová údajne položila na Havlíčkovu rakvu tŕňovú korunu ako symbol mučeníctva.

Ďalšie diela:

- Obrazy z Rus – cestopis
- Tyrolské elegie – dielo je humornejším a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixene v Tyrolsku, kritizuje políciu, spoločenský systém, používa skutočné mená a príhody
- Kráľ Lávra – Alegorická satirická skladba, ktorej námětom je stará írska povest o kráľovi s oslími ušami, ale prispôsobená českému prostrediu.
- Krst svätého Vladimíra – Satirická báseň, ktorá v sebe nesie kritiku absolutistickej vlády ruského cára, ktorý nechá pre malichernosť odsúdiť k smrti boha Peruna, ktorý je tu vyobrazený ako úplne bežný vidiecky otec, od ktorého sa odvíja celý nasledujúci dej.
- Epigramy – Havlíček ich definuje: „Epigramy sú malinké nádoby, do ktorých vztek svoj nalieva, aby mi srdce nežral“.
  - 5 oddielov: cirkvi, kráľovi, vlasti, múzam, svetu

Literárna kritika:

Kapitola o kritike – štúdie, formuloval názory na kritickú recenzentskú činnosť, o stave českej literatúry – !!!založenie kritiky!!! – kriticky realizmus

Žurnalistika:

Karel Havlíček sa podieľal na vzniku českej žurnalistiky a niekedy je považovaný aj za jej zakladateľa. Havlíček ako statočný a čestný človek bol niekoľkými politickými režimami nenávidený (rakúsko-uhorský cisár z neho mal taký strach, že ho nechal deportovať z Čiech), bežnými ľuďmi uznávaný a rešpektovaný.
Pražské noviny – V tej dobe to bol jediný česky písaný list. Práve v prílohe Česká včela vyšiel aj článok, v ktorom Havlíček kritizoval Josefa Kajetána Tyla. Na Tylovi mu vadilo tiež to, že vlastenectvo uznával ako prakticky jediné téma tejto doby. Do týchto novín Havlíček písal aj politické články.
Národné noviny – Po práci v Pražských novinách, z ktorých sa následne stal provládny list, sa Havlíček rozhodol založiť list nový a rovno denník. Mal tu aj satirickú rubriku Šotek. Snažil sa noviny čo najviac politizovať a viesť čitateľov k národnému uvedomeniu a češtine → vysvetľoval tu napríklad rozdiely medzi politickými systémami, v čom spočívajú jednotlivé politické funkcie a tiež tu kritizoval absolutizmus, čo nakoniec viedlo k zákazu.
Slovan – Časopis. Opäť sa tu snažil o politickú osvetu, ale to sa mu definitívne nevyplatilo – bol políciou tej doby monarchie zajatý vo vlastnom byte a deportovaný do Brixenu.

Prekladateľ:

Mŕtve duše – dielo od Gogola

Literárne-historický kontext

CHARAKTERISTIKA DOBY

České zeme súčasťou rakúskej monarchie pod vládou Habsburgovcov
léta 18. storočia – 50. léta 19. storočia – prebieha Národné obrodenie
Dochádza k vzniku národného obrodenia = proces, pri ktorom dochádza k:
- Zastaveniu jazykového úpadku češtiny
- Vytvoreniu nového spisovného jazyka
- Návratu národnej literatúry
Vytvára sa základ novodobého českého národa
Národné obrodenie je členené do niekoľkých etáp – Obranná etapa, Útočná etapa, 3. etapa, 4. etapa
Revolučný rok 1848 – revolúcia na našom území skončila neúspešne => mnohonárodnostná monarchia zachovaná, absolutizmus bol nadále upevnený X jediný úspech (zrušenie poddanstva) -> negatívny dopad na literatúru

CHARAKTERISTIKA UMĚLECKÉHO SMĚRU

REALIZMUS – 4. ETAPA (1848 – 50. LÉTA 19. STOLETÍ)

Umelecký smer 2. polovice 19. storočia
Z latinského slova realis – vecný, skutočný
Základom je kritické poznávanie skutočnosti
Cieľom je pravdivé zobrazenie sveta = bez okrasy a ilúzií
Charakteristická je typizácia – dôraz kladený na to, čo je určitej spoločenskej vrstve spoločné (X individuálny rys)
Jedinec je zachytený vo vývoji a v konkrétnom životnom prostredí (=> hovorové a nárečné prvky)
Cieľom je odpovedať na otázku, prečo človek nie je v modernej spoločnosti šťastný
Typické žánre – román a dráma

Ďalší autori tohto obdobia:

- Josef Kajetán Tyl
  - Rozervanec, Poslední Čech, Kusy mého srdce, Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka, Paličova dcera
- Karel Hynek Mácha
  - Máj, Kat, Cikáni, Obrazy ze života mého
- Božena Němcová
  - Národné báchorky a povesti, Babička (Obrazy z venkovského života), Divá Bára, V zámku a v podzámčí
- Karel Jaromír Erben
  - Kytica z povestí národných, Prostonárodné piesne a říkadla, Mladší brat, Tulák

Rozbor diela: Kráľ Lávra

Vydanie: 1854
Nakladateľstvo: Sursum
Počet strán: 36
Literárna forma: poézia
Literárny druh: Lyricko-epické dielo
Literárny žáner: Satirická skladba – využíva komičnosť, výsmech a iróniu na kritiku nedostatkov a záporných javov

Myšlienka diela:

Na jednu stranu kritika, výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale na druhú stranu je lepšia hlúpost a láskavosť než vypočítavosť.
Kritika priamo rakúskeho panovníka.
Človek by sa nemal stydieť za to, aký je, pretože tak môže ublížiť ostatným. Pravda vždy vyjde najavo. Keď niekomu povediem tajomstvo, tak sa mi veľmi uľaví.

Motívy:

Oslie uši – symbolizujú panovníkove chyby a nedostatky
Tajomstvo – kráľ má tajomstvo a povie ho Kukulínovi, ten ho neudrží a povie ho vrbě a tá celému svetu

Autorov záměr:

Havlíček kritizuje absolutizmus (vládu 1 človeka)

Námět:

Báseň vychádza zo starej írskej povesti. Postava kráľa Lávru ukazuje vlastnosti panovníka Ferdinanda, ktorý v tej dobe sedel na cisárskom tróne vo Viedni. Oslie uši sú politickým symbolom.

Prečo je to rozprávka?

V diele je kráľ, hrdina musí vykonať mimoriadny čin, končí dobre, nadprirodzené prvky – oslie uši, vrba dokáže vyzradiť tajomstvo.

Kompozícia:

Dielo je vo veršoch (nepravidelné), každá sloka má 7 veršov, štvorveršová sloka, báseň nie je rozdelená do spevov, jednoduchý rým.
Rým – 34 strof po 7 veršov, 1. A 3. verš sa nerýmuje, rýmové schéma – ABCBDDB
Čas plynie lineárne, nie sú žiadne skoky.
Er-forma (vyprávač nie je priamym účastníkom dejov)

Zaujímavosti:

Karel H. sa inšpiroval v írskom baladách
Oslie uši=symbolizujú nedostatky a chyby panovníka.
Zfilmované-Karel Zeman, v loutkovom prevedení.

Jazyk:

Písané spisovne.
Prostý jazyk, ľudová mluva, ľudový humor.
Sú použité polopriame, nepriame reči a priame
Nájdeme tu:
- Archaiamus – byltě, kvas, hudci
- Personifikácia
- Alegória – skrytý zmysel (môžem si pod ušami predstaviť nejakú inú vadu)
- Iróniu – posmešné vtipné vyjadrenie, pri ktorom sú využité slová v opačnom význame
- Metonýmia – obrazné pomenovanie, ktoré sa zakladá na prenášaní významu na základe súvislosti 2 javov
- Hovorové výrazy – jazejček, švanda
- Priama reč
- Prírovnanie – vlasy dlhé na krku široko nosil ako roj včiel

Miesto dejov:

Dej sa odohráva v Írsku, kráľovstvo Kráľa Lávru, kráľovská záhrada, príroda.

Doba dejov:

Nie je určená.

Postavy:

Kráľ Lávra – dobrý panovník, nechce, aby niekto vedel o jeho tajomstve – stydí sa za svoje uši, je múdry
Kukulín – holič, čestný, spravodlivý, bojácny, upovídaný, neumí udržať tajomstvo, zmierlivý so svojím osudom
Kukulínova matka – milujúca matka, ktorá svojho syna zachráni pred šibenicou
Pustovník – dokáže dať ľuďom rady
Muzikant Červíček – hral na basu a stratil kolíček

Dej:

Báseň vypráva o Írskom spravodlivom kráľovi, ktorého mal ľud rád. Mal však jednu zvláštnosť , len raz do roka sa nechal ostrihať a holičov potom posielal na šibenicu. Nikto nechápal, prečo to kráľ robí. Každý rok si holiči losovali, kto tentokrát pôjde kráľa ostrihať a tentokrát los padol na mladého holiča Kukulína. Ako to zistila jeho matka, stará vdova, išla prosit kráľa o milosť. Kráľ sa slitoval pod podmienkou, že Kukulín nikdy nikde neprezradí, čo videl a bude jeho dvorným holičom. Lenže Kukulína tajomstvo sužovalo. Matka si všimla, že syna niečo trápi, tak mu poradila, aby vyhľadal v lese pustovníka, ktorý mu poradí a pomôže. Pustovník mu povedal, ať ide k vrbe a zverí jej, čo ho trápi. Kukulín tak učinil a veľmi sa mu uľavilo. Zanedlouho sa konal na zámku bál, kde hrala kapela. Basák, pan Červíček, cestou na zámok stratil kolíček od basy, tak si urezal nový z vrby, do ktorej sa vyzpovedal Kukulín. Keď začal na bále hrať, basa spustila: „ Kráľ Lávra má oslie uši, kráľ je ušatec“. Ako to kráľ počul, nechal muzikantov vyhodiť, ale to už bolo neskoro, všetci už znali kráľovo tajomstvo. Ale mali ho poďaľ tak ako predtým. A nikdy sa nikto nedozvedel, ako sa tajomstvo dostalo do basy.

Inšpirácia literárnym dielom:

Zfilmované – Karel Zeman, loutkové predstavenie

The post Kráľ Lávra – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kráľ Lávra – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 04 Jan 2025 17:52:55 +0000

Kniha: Kráľ Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Klarabel

KAREL HAVLÍČEK BOROVSKÝ

31. októbra 1821 – 29. júla 1856
Pseudonymom Havel, vlastným menom Karel Havlíček. Prídomek „Borovský„, ktorým často podpisoval svoje články, je odvodený od jeho miesta narodenia (Borová).
Bol český básnik, novinár, ekonóm a politik. Je považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárne býva radený do realizmu, politicky patrí k tzv. 2. generácii národných buditeľov.
Narodil sa 31.10.1821 v Borovej ako syn vidieckeho kupca.
Ako deväťročný odchádza do školy do Jihlavy, kde sa učil nemčine a tu začal chápať národnostné rozdiely. Gymnázium študoval v Nemeckom Brode. Od roku 1838 študoval filozofiu v Prahe.
Havlíček túžil po tom, aby mohol pôsobiť na výchovu českého ľudu, vstúpil preto do kňažského seminára. Nelíbili sa mu však pomery, ktoré tu panovali – kňažstvo bolo vychované v konzervatizme a tiež v duchu protinárodnom. Na jeseň 1841 preto seminár opustil a stal sa až do konca života nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.
Roku 1846 sa stal na doporučenie Františka Palackého redaktorm Pražských novín a ich prílohy Česká včela.
V roku 1848 založil vlastné Národné noviny, ktoré dosiahli veľkej popularity. (Červen 1849 zakázané)
Roku 1848 po potlačení revolúcie bol poprvé zatknutý a niekoľko dní väznený. Počas tej doby bol však zvolený poslancom do ríšskeho snemu a národného výboru. Z dôvodu získanej imunity ho vojenskí správcovia Prahy prepustili. V národnom výbore bol pomerne aktívny, vo Viedni však pôsobil viac ako novinár než ako poslanec.
Havlíček bol vykázaný z Prahy a po dlhšom hľadaní sa i s rodinou usadil v Kutnej Hore. V iných miestach totiž odmietali jeho texty tlačiť.
Havlíček v Kutnej Hore založil časopis Slovan, ktorý vychádzal 2x týždenne.
Za svoju novinársku činnosť bol Borovský v rokoch 1851-55 internovaný v Brixene v rakúskych Alpách, kde napísal satirické skladby Tyrolské elegie, Kráľ Lávra a Krst svätého Vladimíra. V nich napadal absolutizmus a svetskú aj cirkevnú reakciu.
Tu mu bolo poskytnuté komfortné bývanie so služobnou, Borovský však trpí po rodine, spoločenskom živote a vlasti. Počas návštevy rodiny (manželka a dcéra) sa nejspíš nakazil tuberkulózou. Je mu povolený návrat do Prahy, krátko potom však umiera.
Na pohrebe Božena Němcová údajne položila na Havlíčkovu rakev trnovú korunu ako symbol mučeníctva.

Ďalšie diela:

- Obrazy z Rus – cestopis
- Tyrolské elegie – dielo je humoristickým a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixene v Tyrolsku, kritizuje políciu, spoločenský systém, používa skutočných mien a príhod
- Kráľ Lávra – Alegorická satirická skladba, ktorej námetom je stará írska povest o kráľovi s oslími ušami, ale prispôsobená českému prostrediu.
- Krst svätého Vladimíra – Satirická báseň, ktorá v sebe nesie kritiku absolutistickej vlády ruského cára, ktorý nechá pre malichernosť odsúdiť k smrti boha Peruna, ktorý je tu vyobrazený ako úplne bežný vidiecky otec, od ktorého sa odvíja celý nasledujúci dej.
- Epigramy – Havlíček ich definuje: „Epigramy sú malinké nádoby, do ktorých vztek svoj nalieva, aby mi srdce nežral“.
  - 5 oddielov: cirkvi, kráľovi, vlasti, múzam, svetu

Literárna kritika:

Kapitola o kritike – štúdia, formuloval názory na kritickú recenzentskú činnosť, o stave českej literatúry – !!!založenie kritiky!!! – kriticky realizmus

Žurnalistika:

Karel Havlíček sa podieľal na vzniku českej žurnalistiky a niekedy je považovaný aj za jej zakladateľa. Havlíček ako statočný a čestný človek bol niekoľkými politickými režimami nenávidený (rakúsko-uhorský cisár z neho mal taký strach, že ho nechal deportovať z Čiech), bežnými ľuďmi uznávaný a respektovaný.
Pražské noviny – V tej dobe to bol jediný česky písaný list. Práve v prílohe Česká včela vyšiel aj článok, v ktorom Havlíček kritizoval Josefa Kajetána Tyla. Na Tylovi mu vadilo tiež to, že vlastenectvo uznával ako prakticky jediné téma tejdojšej literatúry. Do týchto novín Havlíček písal aj politické články.
Národné noviny – Po práci v Pražských novinách, z ktorých sa následne stal provládny list, sa Havlíček rozhodol založiť list nový a rovno denník. Mal tu aj satirickú rubriku Šotek. Snažil sa noviny čo najviac politizovať a viesť čitateľov k národnému uvedomovaniu a češtine → vysvetľoval tu napríklad rozdiely medzi politickými systémami, v čom spočívajú jednotlivé politické funkcie a tiež tu kritizoval absolutizmus, čo nakoniec viedlo k zákazu.
Slovan – Časopis. Opäť sa tu snažil o politickú osvetu, ale to sa mu definitívne nevyplatilo – bol políciou tejdojšej monarchie zajatý vo vlastnom byte a deportovaný do Brixenu.

Prekladateľ:

Mŕtve duše – dielo od Gogola

Literárne-historický kontext

CHARAKTERISTIKA DOBY

České zeme súčasťou rakúskej monarchie pod vládou Habsburgovcov
léta 18. storočia – 50. léta 19. storočia – prebieha Národné obrodenie
Dochádza k vzniku národného obrodenia = proces, pri ktorom dochádza k:
- Zastaveniu jazykového úpadku češtiny
- Vytvoreniu nového spisovného jazyka
- Návratu národnej literatúry
Vytvára sa základ novodobého českého národa
Národné obrodenie je členené do niekoľkých etáp – Obranná etapa, Útočná etapa, 3. etapa, 4. etapa
Revolučný rok 1848 – revolúcia na našom území skončila neúspešne => mnohonárodnostná monarchia zachovaná, absolutizmus bol nadále upevnený X jediný úspech (zrušenie poddanstva) -> negatívny dopad na literatúru

CHARAKTERISTIKA UMĚLECKÉHO SMĚRU

REALIZMUS – 4. ETAPA (1848 – 50. LÉTA 19. STOLETÍ)

Umelecký smer 2. polovice 19. storočia
Z latinského slova realis – vecný, skutočný
Základom je kritické poznávanie skutočnosti
Cieľom je pravdivé zobrazenie sveta = bez okrasy a ilúzií
Charakteristická je typizácia – dôraz kladený na to, čo je určitej spoločenskej vrstve spoločné (X individuálny rys)
Jedinec je zachytený vo vývoji a v konkrétnom životnom prostredí (=> hovorové a nárečné prvky)
Cieľom je odpovedať na otázku, prečo človek nie je v modernej spoločnosti šťastný
Typické žánre – román a dráma

Ďalší autoři tohto obdobia:

- Josef Kajetán Tyl
  - Rozervanec, Posledný Čech, Kusy môjho srdca, Fidlovačka aneb Žiadny hnev a žiadna rvačka, Paličova dcéra
- Karel Hynek Mácha
  - Máj, Kat, Cigáni, Obrazy zo života môjho
- Božena Němcová
  - Národné báchorky a povesti, Babička (Obrazy z vidieckeho života), Divá Bára, V zámku a v podzámčí
- Karel Jaromír Erben
  - Kytica z povestí národných, Prostonárodné piesne a říkadla, Mladší brat, Tulák

Rozbor diela: Kráľ Lávra

Vydanie: 1854
Nakladateľstvo: Sursum
Počet strán: 36
Literárna forma: poézia
Literárny druh: Lyricko-epické dielo
Literárny žáner: Satirická skladba – využíva komičnosti, výsmechu a ironie na kritiku nedostatkov a záporných javov

Myšlienka diela:

Na jednu stranu kritika, výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale na druhú stranu je lepšia hlúpost a láskavosť než vypočítavosť.
Kritika priamo rakúskeho panovníka.
Človek by sa nemal stydieť za to aký je, pretože tak môže ublížiť ostatným. Pravda vždycky vyjde najavo. Keď niekomu povie tajomstvo, tak sa mi veľmi uľaví.

Motívy:

Oslie uši – symbolizujú panovníkove chyby a nedostatky
Tajomstvo – kráľ má tajomstvo a povie ho Kukulínovi, ten ho neudrží a poví ho vŕbe a tá celému svetu

Autorov záměr:

Havlíček kritizuje absolutizmus (vládu 1 človeka)

Námět:

Báseň vychádza zo starej írskej povesti. Postava kráľa Lávru ukazuje vlastnosti panovníka Ferdinanda, ktorý v tej dobe sedel na cisárskom tróne vo Viedni. Oslie uši sú politickým symbolom.

Prečo je to rozprávka?

V diele je kráľ, hrdina musí vykonať mimoriadny čin, končí dobre, nadprirodzené prvky – oslie uši, vŕba dokáže vyzradiť tajomstvo.

Kompozícia:

Dielo je vo veršoch (nepravidelné), každá sloka má 7 veršov, štvorveršová sloka, báseň nie je rozdelená do spevov, jednoduchý rým.
Rým – 34 strof po 7 veršov, 1. A 3. Verš sa nerýmuje, rýmové schéma – ABCBDDB
Čas plynie lineárne, nie sú žiadne skoky.
Er-forma (vyprávač nie je priamym účastníkom deja)

Zaujímavosti:

Karel H. sa inšpiroval v írskej balade
Oslie uši=symbolizuje nedostatky a chyby panovníka.
Zfilmované-Karel Zeman, v bábkovom prevedení.

Jazyk:

Písané spisovne.
Prostý jazyk, ľudová mluva, ľudový humor.
Sú používané polopriame, nepriame reči a priame
Nájdeme tu:
- Arch
  
  The post Kráľ Lávra – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Krst svätého Vladimíra – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sat, 28 Dec 2024 15:28:48 +0000

Kniha: Krst svätého Vladimíra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Petra

Karel Havlíček Borovský

Český básnik, epigramatik, novinár (Pražské noviny, Národní listy s satirickou prílohou – Šotek (zde vychádzali jeho kritiky) po ich zastavení viedol časopis Slovan v Kutnej Hore, súbor statí – Duch Národných novín)

Považovaný za zakladateľa českej žurnalistiky, satiry, literárnej kritiky

Prekladateľ – Gogol, Mŕtve duše

Priezvisko Borovský – podľa dediny Borová, kde sa narodil, podpisoval tak svoje články

Kritizoval Tyla za ploché vtipy

Hovorilo sa mu „mluvčí národa“ alebo „trpiteľ národa“

Predchodca realistického kritiky (pravdivosť, úroveň umenia)

Mal odpor voči akémukoľvek násiliu, útlaku

V jeho tvorbe – štylistické prostriedky ľudovej poézie, ľudovosť, demokratičnosť, útočnosť

V jazyku – prvky ľudového humoru, hovorovosť

Autor satír proti rakúskej absolutistike a cirkvi

Študoval filozofiu, vylúčený z kňažského rádu pre svoje názory, nepáčili sa mu pomery – nekompromisný kritik cirkvi od tej doby

Počas svojho pobytu v Moskve ako vychovávateľ napísal päť cestopisných čŕt – Obrazy z Rus – nemožnosť absolutistickej carskej vlády (opievaná napr. Kollárom)

Ďalšie diela:

Kráľ Lávra

Báseň je o jednom írskom kráľovi, ktorý bol veľmi obľúbený a chytrý. Len jedna vec na ňom bola divná, a to že sa nechával holiť a strihať raz do roka a pokaždé nechal holiča, ktorý ho strihal, popraviť. Jedného osudného dňa si túto zakázku vylosoval mladý Kukulín; po tom, čo odviedol svoju prácu, bol ako všetci pred ním poslaný na popravište. Keď sa to dozvedela jeho matka, šla žiadať kráľa o milosť. Kráľ sa stydel za jej rozhorčené slová a milosť Kukulínovi udelil, ovšem pod podmienkou, že si nechá pre seba, čo pri strihaní videl, a bude ho strihať až do smrti. Kukulín s radosťou súhlasil, ale po čase ho začalo sužovať, že tajomstvo nemôže nikomu povedať. Matka si všimla jeho smutku, a keď jej povedal o svojom trápení, poradila mu, aby išiel do lesa k pustovníkovi, ten že mu pomôže. Pustovník mu poradil, aby to, čo ho trápi, našeptal do istej starej vrby, že sa mu uľaví. Kukulín to ešte ten deň urobil a skutočne sa mu uľavilo. Za čas kráľ usporiadal veľkú hostinu, a keď šli českí hudobníci, čo mali na hostine hrať, okolo starej vrby, basista si všimol, že stratil kolíček od basy, urezal si teda nový zo starej vrby. Na hostine basa sama začala hrať: „Kráľ Lávra má dlhé oslie uši, kráľ je ušatec!“ Keď už to takto všetci zvedeli, kráľ prestál svoje uši schovávať a ľudia ho mali rádi ešte viac.

Tyrolské elegie – zatknutie, cesta do Brixenu, život vo vyhnanstve, obraz národnej aj osobnej tragédie.

Inšpirácia: 1921 – zfilmované režisérkou Theou Červenkovou

Literárne-historický kontext

Spisovatelia z doby:

Karel Jaromír Erben

Božena Němcová

Karel Hynek Mácha

Rozbor diela: Krst svätého Vladimíra

Literárny druh:

lyrika, epika

Literárny žáner:

satirická veršovaná skladba – rozsiahla, epická, proti absolutistickej; používa prostriedky nespisovné až vulgárne

Literárny smer:

kritický realizmus – pravdivý obraz skutočnosti (bez idealizácie); presné a všestranné štúdium života spoločnosti a nitra človeka

kritika nedostatkov vo spoločnosti

Forma básne:

rým – prerývavý (ABCB), vyjma deviateho spevu (Jezovitský marš), kde je použitý rým združený (AABB)

verš – jednoduchý, podobný ľudovej piesni

rytmus – jednoduchý, piesňový

Slovná zásoba:

vulgarizmy, ľudové výrazy, nespisovné výrazy, latinské modlitby

Motívy:

historické jadro – z Nestorovho Letopisu (knieža Vladimír, šírenie kresťanstva), životy obyčajných Rusov

Typ vyprávača:

osobný, zotožňuje sa s autorom, v diele sa prelína ich- a er-forma

Dej:

Ruský cár Vladimír chce, aby slovanský boh Perun zahrmel na jeho sviatok, ten však odmietne a je za to vlečený za koňom a následne utopený v Dnepri. Ľudia si začnú robiť, čo chcú, pretože nemajú vo koho veriť, cirkev stráca prívržencov, tak vyhlási konkurz na boha nového. Ponuky odevšad tzn. muslimov, kresťanov, židov,…

Postavy:

Cár Vladimír – hlúpy panovník, ktorý nechá utopiť boha Peruna, pretože mu nechce zahrmieť na sviatok

Boh Perun – zatvrdelý boh, ktorý si zo seba len tak nenechá robiť dobrý deň, avšak doplatí na to svojím životom

Doba a miesto dej:

dej sa odohráva v carskom Rusku približne na prelome 9. a 10. storočia za vlády cára Vladimíra

Hlavná myšlienka:

cirkev neovláda Boh, ale vládca

Historické pozadie:

národné obrodenie – súvisí so zánikom feudalizmu a príchodom kapitalizmu, reformy Márie Terézie a Jozefa II., myšlienky osvietenstva a nemecké literatúry.

The post Krst svätého Vladimíra – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Tyrolské elegie – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 21:25:21 +0000

Kniha: Tyrolské elegie

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Zuzana Křížová

Karel Havlíček Borovský

Novinár, satirický básnik, prekladateľ z ruštiny a poľštiny. Položil základy kritického realismu a literárnej kritiky u nás. Chcel byť kňazom, aby mohol pôsobiť na ľudí, brzy však zistil, že kňaz nemôže otevrené promlúvať k veriacim. Bol vylúčený z kňazského seminára a na primluvu Šafaříka sa stal vychovateľom v Rusku. Brzy ztratil ilúziu o tejto zemi všetkýmáši zaostalosťou, útlakom, korupciou. Po návrate z Ruska pracuje ako novinár, angažuje sa politicky. V revolúcii 1848 vystupuje ako radikálny demokrat, spolu s Palackým vytvária politický program austroslavizmu (nápad vytvoriť federáciu slovanských národov). V roku 1851 je poslaný do vyhnanstva do Brixenu. Krátko po svojom návrate v roku 1856 umiera.

Diela:

Jediné realistické dielo – zbierka reportáží Obrazy z Rus

Rozsiahle básnické skladby: Tyrolské elegie; Křest svatého Vladimíra; Král Lávra

epigramy (z řečtiny = nápis) = krátka satirická báseň s vyostrenou pointou (=významové vyvrcholené dielo, náhlý zvrat). Své epigramy venoval cirkvám, vláde, kráľom, múzám a svetu.

Zaradenie autora do literárneho kontextu

Počiatky českého realismu:

Realizmus

Názov je latinský. Realizmus = skutočný alebo vedecký

Tento pojem má dva významy

1. metóda zobrazenia skutočnosti – týká sa vzťahu diela a skutočnosti. Realisticky bola zachytená doba, činy ľudí apod. už skôr než v 19. storočí, napr. Boccaccio – Dekameron Hradecký rukopis

2. umelecký smer – vzniká v prvej tretine 19. storočia.

Realizmus je opakom romantizmu.

Charakteristické rysy umeleckého smeru:

a)     autor se snaží pravdivě zachytiť skutočnosť

b)     hrdina predstavuje určitý typ (má stále rovnaké vlastnosti ako väčšina ľudí)

c)     hrdinov charakter sa během děje vyvíjí

d)     autor se snaží analyzovať skutočnosť pomocou vedeckých metód s nimiž pracujú prírodné vedy

e)     autor je objektívny (nevstupuje do děje)

f)     velmi často sú kritizované nejrôznejšie spoločenské nedostatky

g)     nejobľúbenejší žáner je román

h)     dobre premýšlená kompozícia

i)      podrobný popis

Do počiatkov zaraďujeme ešte B. Němcovou

Prozaička, autorka Babičky, zberateľka pohádok

Dívčím menom Barbora Panklová

Dětstvo prežila v Ratibořiciach

Jej výchovu ovlivnili styky s babičkou Magdalenou Novotnou, docházka do školy a trojročný pobyt v rodine zámožného úradníka vo Chvalkoviciach, kde bola na výchovu

Vývrcholom jej diela je národopisná črta Obrazy z okolí Domažlic (jediné realistické dielo), diela zberateľské a folkloristické – Národní báchorky a pověsti, Slovenské pohádky a pověsti – za svojich pobytov na Chodsku a Slovensku si nechala vyprávať pohádky, ktoré potom spracovala. Není v nich mnoho kouzelných prvkov, chcela hlavne vychovávať (Sůl nad zlato, Chytrá horákyně, Sedmero krkavců).

Z poviedkovej tvorby predovšetkým Babička, Divá Bára, Karla, Pan učitel, Pohorská vesnice, Chýše pod horami, Chudí lidé, V zámku a podzámčí

V poviedkách realisticky zachycuje prostredie, ľudské obyčaje i postavy, ale idealizuje vzťahy medzi ľuďmi, preto ju nezaraďujeme k realistickým dielam

Ostatní autori českého realismu:

Jan Neruda, Vítězslav Hálek, Karolína Světlá, Alois Jirásek, Karel Václav Rais, Tereza Nováková, Ladislav Stroupežnický, Gabriela Preissová, Alois a Vilém Mrštíkovi, ad.

Významní predstavitelia vrcholného českého realismu:

Kritický realizmus sa objavuje v našej literatúre v 80. rokoch 19. storočia rozvíja sa dve tematickej linie:

Venkov (K.V.Rais Kalibův zločin….)

História (A.Jirásek Mezi proudy, Proti všem, Bratrstvo – husitstvo, Psohlavci– pobělohorské obdobie, F.L.Věk – národné obrodenie)

Významní predstavitelia európskeho realismu:

Anglický realizmus: Charles Dickens- (detské hrdinové) Nadějné vyhlídky, David Copperfield, Oliver Twist, Malá Dorritka

Ruský realizmus: Lev Nikolajevič Tolstoj ( román Vojna a mír; román Anna Karenina), Fjodor Michailovič Dostojevský (●Zločin a trest), N.V.Gogol Mrtvé duše; komedie Revizor

Francúzsky realizmus: Honoré de Balzac cyklus Ľudská komédia (rom. Otec Goriot)

Rozbor diela: Tyrolské elegie

Literárny druh: epika (veršovaná skladba, ktorá má dej)

Literárny žáner: satirická báseň; patrné prvky ľudovej slovesnosti

Elegie = žalozpěv, pohřebný zpěv, útvar antickej poézie, lyrická báseň, jejímž námětom je smútok nad smrťou blízkej osoby, smútok nad stratenou láskou, nad strateným mládím, domovom… v antike bola považovaná za vrchol poézie, využíval ju i Kollár vo svojich Slávoch dcera, kde naříká nad stratenými slovanskými územiami. KHB mal čisté svedomie a v klidu došiel k pošte, než po chvíli došli za ním.

Námět:

Ostrá útočná kritika rakúskej vlády a polície

Nesvoboda v dobe bachovského absolutizmu

Autobiografické rysy

Obsah:

Popisuje svoje zatčenie a cestu do vyhnanstva, od príchodu polície – v nočných hodinách, smutné rozlúčenie s rodnou, rodným mestom a ľuďmi.

Vlastnou cestou ho provázal policejný komisár Dedera a ďalší strážní.

Vrcholom skladby je príhoda so splašenými koňmi po ceste pres Alpy (8.zpěv)– kočiár sa řítil po prikré cestě, všichni polícii z něj vyskákali, když jim zajatec pripomenul príbeh z Bible o Jonášovi – len „hříšník“ KHB mal čisté svedomí a v klidu došiel k pošte, kde sa ďalší strážníci dokulhali za ním.

Satiricky celou situáciu komentoval a neodpustil si ostrú kritiku režimu, ktorý chce na šňůrce vodit celé národy, ale neukočíruje ani čtyri kone….

Nakoniec všetci dorazia do Brixenu a Havlíček zostáva pod dohľadom miestnych orgánov.

Hlavné postavy

Karel Havlíček Borovský– ironický, odvážny, vzpurný, výsměšný, rezignovaný

Dedera– policejný komisár + stráž (žandarmér)

Miesto a doba děje

19. storočie, Habsburská monarchia – Německý Brod, kde bol zatknutý a následná cesta do Brixenu

Jazyk a štýl:

čtivý, hovorový, citově zabarvený, miestami vulgárny

Novinársky slang, miestami archaizmy

Humorné ladění skladby často prechádza v paródiu, satiru a iróniu

Kompozícia:

Deväť zpievov

Úvod tvoria verš méně známej lidovej piesne z Chrudimska (Sviť měsíčku, polehoučku….)

Ďalší príbeh pokračuje nočným prebudením, kde KHB dostáva dopis od „doktora“ Bacha, ktorý má starost o jeho zdraví – a pretože mu nesvědčí v Čechách zdraví, posiela ho na zdravé vzdušie…

Vrcholom skladby tvoria 8.zpěv a príhoda so splašenými koňmi

V 9.zpěvu je popísaná cesta do Brixenu

Verš:

Prvky LS: výrazný rým a rytmus (trochej); celý príbeh vypráví mesiac, ktorý sa stal jediným spoločníkom na jeho ceste (parodoval ľudovú pieseň)

Umelecké prostriedky:

Ironia – Od všech z Vídně pozdravení, pan Bach je líbá, jsou-li prej zdráv, a tuhleto psaní po nás posílá

Sarkasmus – Bach mi píše jako doktor, že mi nesvědčí v Čechách zdraví, že prej potrebuju změnu prostředí

Personifikácia –Sviť, měsíčku, polehoučku, skrz ten hustý mrak, jakpak se ti Brixen líbí? Neškareď se tak! Nepospíchej, pozastav se, nechoď ještě spát: abych s tebou jen chvílinku mohl diškutýrovat.

Přirovnání – Hloupost mezi národy je bezedná jak drška armády.

Vlastný názor

KHB je jednou z najvýznamnejších osobností našich dejín. Jeho dielo je veľmi aktuálne, pretože sa v nej odráža nesvoboda, útlak, korupcia, ktoré sú stále prítomné. Jeho dielo je veľmi čitateľné, pretože je napísané v hovorovej reči, ktorú každý rozumie. Je to dielo, ktoré by mal každý prečítať, pretože nám ukazuje, ako je dôležité bojovať za svoje práva a slobody.

The post Tyrolské elegie – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kráľ Lávra – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Mon, 09 Dec 2024 20:44:46 +0000

Kniha: Kráľ Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Pridal(a): Clairze

Karel Havlíček Borovský

Český básnik, publicista a literárny kritik, stal sa klasikom českej politickej satiry

Realizmus, 2. generácia Národného obrodenia

Založil vlastné noviny – Národné noviny

Písal epigramy – krátke satirické básne

Na Šafaříkovo doporučenie odchod do Ruska – Havlíček vychovateľom -> poznáva ruské pomery, nevoľníctvo, cársku vládu -> odraz v jeho tvorbe

Otvorená kritika vlády a novej Ústavy -> súdený, noviny pozastavené

Vyhnaný do Brixenu – Tyrolské Alpy (1851 bol polícne eskortovaný, kde napísal tu Tyrolské elégie)

Ďalšie diela:

Epigramy – päť oddielov: Cirkev, Vlasti, Múzam, Světu, Kráľovi (Demokratický – Nechoď, Vašku, s pánmi na ľad, mnohý príklad máme, že pán sklúzne a sedliak si za neho nohu zláme)

Obrazy z Ruska – cestopis

Tyrolské elégie – elégie (žalospiev) – skôr nadsádka; dielo je humornejšou satirickou popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixene

Krst svätého Vladimíra – satira

Literárne-historický kontext

REALIZMUS

snaha zobraziť reálny život

zobrazenie typického jedinca (nesie rysy celého kolektívu – jeden z ľudu)

autor upozorňuje na zlo v spoločnosti a volá po náprave)

dielo odráža skutočnosť a skutočnosť odráža dielo

ROMANTISMUS

hlboko rozporuplný, odmieta staré formy – obdivuje minulosť, opovrhuje konvenciami (to, čo ľudia uznávajú)

hrdina je výnimočný – obdivuje prostého človeka – často vyhnanec (ostatní jím pohŕdajú) – konflikt jedinca a spoločnosti

nezobrazuje celú skutočnosť – vyberá len niektoré skutočnosti (subjektívny pohľad autora)

zobrazuje: mystiku, prírodu, exotiku, minulosť, ústnu ľudovú slovesnosť

Predstavitelia svetového realismu:

Charles Dickens – Kronika Pickwickovho klubu

Honoré de Balzac – Otec Goriot

Gustave Flaubert – Paní Bovaryová

Guy de Maupassant – Kulička

Lev Nikolajevič Tolstoj – Vojna a mier

Mark Twain – Dobrodružstvo Huckleberryho Finna

Ďalšie predstavitelia národného obrodenia:

Božena Němcová – Babička

Karel Jaromír Erben – Kytica

Karel Hynek Mácha – Máj

Josef Kajetán Tyl – Fidlovačka anebo Žiadny hnev a žiadna rvačka

Jan Kollár – Slávy dcéra

Rozbor diela: Kráľ Lávra

1. Vydanie: 1854

Smysl diela: kritika a výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby panovníka, kritika priamo rakúskeho absolutistického panovníka; oslie uši = politický symbol

Žáner: alegorická satirická skladba, poézia

v diele je použitý výsmech -> satirická

Literárny druh: epika (lyricko-epické dielo)

Forma: rozprávková

Pojatie diela: Satira s pointou na konci (ako u bájky)

TÉMATICKÝ PLÁN

Námiet:

Inšpirácia: vychádza zo starej írskej povesti, írska rozprávka s českými motívmi, tajomstvo kráľa Lávru

Celkové téma: kritika útlaku a absolutistickej vlády v Habsburskej monarchii voči českému národu, kritika a výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale je lepšia hlúposť a láskavosť než vypočítavosť

Hlavné téma: kritika hlúposti a krutosti panovníka, vláda absolutistického panovníka

Vedľajšie téma: Kukulín = Karel Havlíček Borovský, Červíček = typický Čech, varovanie dcéry

Motívy: vláda kráľa, hlúposť (oslie uši – politická moc), (šťastný koniec), tajomstvo, poprava, milosť, vrba, kolíček, basa

Kompozícia:

Kompozičné postupy: chronologické, 37 strof (slok) po 7 veršov

Radenie tematických celkov: reťazcové

Spojovanie tematických celkov: gradácia, pointovanie

Druh rýmu: nepravidelný – 1. a 3. verš sa nerýmuje, rýmové schéma – ABCBDDB

Kompozičný plán:

Expozícia – predstavenie kráľa, zvyk popraviť 1x ročne holiča

Kolízia – vylosovaný je Kukulín, ale nie je popravený, pod podmienkou, že udrží tajomstvo

Kríza – zašeptanie tajomstva vrbe

Peripetia – vyzrazenie tajomstva Červíčkovej basou

Katastrofa – ľudia prijali kráľa i s jeho oslími ušami = paródia na príbehy o dobrom panovníkovi (ako v rozprávke)

Typy prejavu:

Monológ kráľa, pásmo vyprávača

Jazyk:

Útvary jazyka: spisovný, humornej, zastaraný, nepravidelné verše, jazykové prostriedky typické pre rozprávku – bol jednou jeden, záver – ponaučenie, vychádza z ľudovej poézie

Zvukové prostriedky: rytmus piesňový, jednoduchý rým,

Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby: archaizmy, hovorové výrazy

Textové prostriedky: priamu reč, prostý text, štýl vyprávačský, er-forma (vyprávač spieva o kráľovi)

Pomenovanie:

Priamé: epiteta

Nepriamé:

Metonýmia

Personifikácia

Iróniá

Alegória

Porovnanie

Figúry:

Elipsa – vynechávanie slova alebo i celých viet (z kontextu to predsa pochopíme)

Anafóra

Epizeuxa

Rečnícke figúry:

Rečnícka otázka

Inverzia

Čas a priestor:

Dielo sa z dôvodov cenzúry odohráva v Írsku v stredoveku, ale je myslené na Rakúsko-Uhorsko

Vyprávač

Er forma

Prostredie:

Írske kráľovstvo, vrba pri jazere, na hrade a v okolí

Dopravdy myslené Rakúske cisárstvo (Čechy za rakúskej nadvlády), zdanlivo však cudzí svet

Doba:

neurčitý/za rakúskej nadvlády – kritizovaná autorova súčasnosť

Postavy:

Kráľ Lávra – starý dobrý kráľ, ľudia ho mali radi, pretože ich nenechával trpieť, bol múdry a obľúbený, ale mal jeden rozmar – nechával sa strihať jednou za rok a potom holičov nechal popraviť. Je krutý k holičom a nikto nechápe prečo, nakoniec je jeho tajomstvo (má oslie uši) vyzrazené, pretože Kukulín ho povedal vrbe, z ktorej si potom Červíček urobil kolíček do basy. Ľudia ho majú viac radi, keď poznajú jeho tajomstvo. Predstavuje cisára Ferdinanda V. Dobrotivého (panovníka Rakúskeho cisárstva, ktorý bol degenerovaný)

Kukulín – holič, utrápený s potrebou sa sveriť – je veľmi nešťastný, pretože si vylosoval los, aby kráľa ostrihal. Dozvie sa kráľovho tajomstva, ale nie je schopný si ho nechať pre seba, a tak ho pošeptá vrbe. Je veľmi pracovitý a kráľ je s jeho prácou spokojný. Kukulín je až moc závislý od svojej matky, ktorá ho na koniec zachráni pred kráľovým trestom. Predstavuje samotného autora Karla Havlíčka Borovského (autobiografické prvky).

Kukulínova matka – vdova, orodovala za svojho syna

Pustovníček

Červíček – hráč na kontrabas, je vynaliezavý a vie si poradiť za každú situáciu (stratí kolíček a tak si ho vyrobí z vrby). Nevedomky tak prezradí kráľovo tajomstvo. Je prototypom typického Čecha – ,,zlaté české ručičky‘‘ a ,,čo Čech to muzikant‘‘.

Dej – kombinovaný (ľudský, nadprirodzený):

V Írsku vládol kráľ Lávra, ktorý mal oslie uši. Bol sice hodný a obľúbený, nicmén, vždy jednou do roka sa nechával holiť, a aby holič nevyzradil jeho tajomstvo o oslích ušiach, nechal ho pokaždé popraviť. Každý rok si všetci holiči tahali los, kto ho pôjde ostrihať. Jedného roku si vytiahol los Kukulín. Kráľ ho však ušetril smrti, lebo sa mu zželelo jeho chudobnej matky. Kukulín ale musel sľúbiť, že tajomstvo o oslích ušiach nikomu neporozpráva. Kukulína trápilo, že to nikomu nemôže povedať. Od pustovníka dostal radu, aby všetko povedal vrbe, že sa mu potom uľaví. Kukulín tak učinil. Kráľ jedného dňa pozval muzikantov z Čiech. Cestou však basista pan Červíček stratil kolíček od basy. Spozoroval vrbu, do ktorej Kukulín vyzradil ono tajomstvo a urobil si z jej vrboového prútku kolíček nový. Ale keď potom začal hrať, basa začala najednou bručať: „Kráľ Lávra má dlhé oslie uši, kráľ je ušatec!“ V tej chvíli všetci na plese vedeli odpoveď prečo kráľ Lávra stínal hlavy holičom. Ľudia si však na kráľove oslie uši zvykli a Kukulín sa stal kráľovým stálym holičom.

The post Kráľ Lávra – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Křest svatého Vladimíra – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Tue, 14 Nov 2017 18:55:04 +0000

Kniha: Křest svatého Vladimíra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Zaslal(a): Petra

Literárny druh: lyrika, epika

Literárny žáner:

satirická Veršovaná skladba – rozsiahle, epické, proti absolutistickej;používa prostriedky nespisovné až vulgárne

Literárny smer:

kritický realizmus – pravdivý obraz skutočnosti (bez idealizácie);presné a všestranné štúdium života spoločnosti a vnútra človeka

– kritika nedostatkov v spoločnosti

Forma básne:

rým – prerývaný (abcba), okrem deviateho spevu, kde je použitý rým združený (AABB)

verš – jednoduchý, podobný ľudovej piesni

rytmus – jednoduchý, piesňový

Slovná zásoba: vulgarizmy, ľudové výrazy, nespisovné výrazy, latinské modlitby

Motívy: historické jadro – z Nestorova Letopisy (knieža Vladimír, šírenie kresťanstva), životy obyčajných Rusov

Typ rozprávača: osobné, stotožňuje sa s autorom, v diele sa prelína ich – a er -formy

Dej:

Ruský cár Vladimír chce, aby slovanský boh Perún zahrmel na jeho sviatok, ten však odmietne a je za to vlečený za koňom a následne utopený v Dnepra. Ľudia si začnú robiť, čo chcú, pretože nemajú v koho veriť, cirkev stráca priaznivcov, tak vypíše konkurz na boha nové. Ponuky odvšadiaľ tzn.moslimov, kresťanov, židov, …

Postavy:

Car Vladimír – hlúpy panovník, ktorý nechá utopiť boha Perúna, pretože mu nechce zahřmít na sviatok

Boh Perun – zaťatý boh, ktorý si zo seba len tak nenechá robiť dobrý deň, avšak doplatí na to svojím životom

Doba a miesto deja: dej sa odohráva v cárskom Rusku približne na prelome 9. a 10. storočia za vlády cára Vladimíra

Hlavná myšlienka: Cirkev neriadi Boh, ale vládca

Historické pozadie: národné obrodenie – súvisí so zánikom feudalizmu a príchodom kapitalizmu, reformy Márie Terézie a Jozefa II., Myšlienky osvietenstva a nemeckej literatúry

Autor:

Český básnik, epigramatik, novinár (Pražské noviny, Národné listy sa satirickú prílohou – Šotek (tu vychádzali jeho kritiky) po ich zastavení viedol časopis Slovan v Kutnej Hore, súbor statí – Duch Národných novín)

Považovaný za zakladateľa slovenskej žurnalistiky, satiry, literárnej kritiky

Prekladateľ – Gogol, Mŕtve duše

Priezvisko Borovský – podľa dediny Borová, kde sa narodil, podpisoval tak svoje články

Kritizoval Tyla pre plané kecy

Hovorilo sa mu „hovorca národa“ alebo „Trpiteľ národa“

Predchodca realistické kritiky (pravdivosť, úroveň umenia)

Mal odpor proti akémukoľvek násiliu, útlaku

V jeho tvorbe – štýlové prostriedky ľudovej poézie, ľudovosť, demokratickosť, útočnosť

V jazyku – prvky ľudového humoru, hovorovosti

Autor satír proti rakúskemu absolutizmu a cirkvi

Študoval filozofiu, vylúčený z kňazského rádu pre svoje názory, nepáčili sa mu pomery – nekompromisný kritik cirkvi od tej doby

Za svojho pobytu v Moskve ako vychovávateľ spísal päť cestopisných čŕt – Obrazy z Rus – nemohúcnosť absolutistickej cárskej vlády (ospevovaná napr. Kollárom)

Ďalšie diela:

Kráľ lavra – Báseň je o jednom írskom kráľovi, ktorý bol veľmi obľúbený a šikovný. len

jedna vec na ňom bola čudná, a to že sa nechával holiť a strihať raz do roka a zakaždým nechal holiča, ktorý ho strihal, popraviť. Jedného osudného dňa si túto zákazku vyžreboval mladý Kukulín; potom, čo odviedol svoju prácu, bol ako všetci pred ním poslaný na popravisko. Keď sa to dozvedela jeho matka, išla žiadať kráľa o milosť. Kráľ sa hanbil za jej rozhorčená slová a milosť Kukulínovi udelil, avšak pod podmienkou, že si nechá pre seba, čo pri strihaní videl, a bude ho strihať až do smrti. Kukulín s radosťou súhlasil, ale po čase ho začalo sužovať, že tajomstvo nemôže nikomu povedať. Matka si všimla jeho smútku, a keď jej povedal o svojom trápení, poradila mu, nech ide do lesa k pustovníkovi, ten že mu pomôže. Pustovník mu poradil, aby to, čo ho trápi, našepkala do istej starej vŕby, že sa mu uľaví. Kukulín to ešte v ten deň urobil a skutočne sa mu uľavilo.Za čas kráľ usporiadal veľkú hostinu, a keď išli českí hudobníci, čo mali na hostine hrať, okolo staré vŕby, basista si všimol, že stratil štipec od basy, odrezal sa teda nový zo starej vŕby. Na hostine basa začala sama hrať: „Kráľ lavra má dlhé somárov uši, kráľ je Ušatec!“ Keď už to takto všetci zvedeli, kráľ prestal svoje uši schovávať a ľudia ho mali radi ešte viac.

Tyrolské elegie – zatknutie, cesta do Brixenu, život vo vyhnanstve, obraz národnej i osobné tragédie

Inšpirácia: 1921 – sfilmované režisérkou Theo Červenková

Spisovatelia z doby: Karel Jaromír Erben, Božena Němcová, Karel Hynek Mácha

The post Křest svatého Vladimíra – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Král Lávra – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Sun, 12 Nov 2017 18:54:54 +0000

Kniha: Král Lávra

Autor: Karel Havlíček Borovský

Zaslal(a): Klarabel

Karel Havlíček Borovský

(31. októbra 1821 – 29. Júla 1856)

Pseudonymom Havel, vlastným menom Karel Havlíček. Prídomok „Borovský“, ktorým často podpisoval svoje články, je odvodený od jeho miesta narodenia (Borová).

Bol český básnik, novinár, ekonóm a politik. Je považovaný za zakladateľa slovenskej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Literárno býva radený do realizmu, politicky potom patrí k tzv. 2. generácii národných dejateľov.

Narodil sa 31.10.1821 v Borové ako syn vidieckeho kupca.

Ako deväťročný odchádza na školu do Jihlavy, kde sa učil nemčine a tiež tu začal chápať národnostné rozdiely. Gymnázium študuje v Nemeckom Brode. Od roku 1838 študoval filozofiu v Prahe.

Havlíček túžil po tom, aby mohol pôsobiť na výchovu českého ľudu, vstúpil preto do kňazského seminára. Nepáčili sa mu však pomery, ktoré tu panovali – kňazstvo bolo vychovávané v konzervativizmu a tiež v duchu protinárodným. Na jeseň 1841 preto seminár opustil a stal sa až do konca života nekompromisným kritikom rímskokatolíckej cirkvi.

Roku 1846 sa stal na odporúčanie Františka Palackého redaktorom Pražských novín a ich prílohy Česká včela.

V roku 1848 založil vlastnú Národnej noviny, ktoré dosiahli veľké popularity. (Jún 1849 zakázané)

Roku 1848 po potlačení revolúcie bol prvýkrát zatknutý a niekoľko dní väznený. Počas tej doby bol však zvolený za poslanca do ríšskeho snemu a národného výboru. Z dôvodu získanej imunity ho vojenskí správcovia Prahy prepustili. V národnom výbore bol pomerne aktívny, vo Viedni však pôsobil viac ako novinár než ako poslanec.

Havlíček bol vykázaný z Prahy a po dlhšom hľadaní sa aj s rodinou usadil v Kutnej Hore. V iných miestach totiž odmietali jeho texty tlačiť.

Havlíček v Kutnej hore založil časopis Slovan, ktorý vychádzal 2x týždenne.

Za svoju novinársku činnosť bol Borovský v rokoch 1851-55 internovaný v Brixenu v rakúskych Alpách, kde napísal satirické skladby Tirolské elegie, Kráľ Lavra a Krst svätého Vladimíra. V nich napádal absolutizmus a svetskú i cirkevné reakciu.

Tu mu bolo poskytnuté komfortné bývanie so slúžkou, Borovský však trpí po rodine, spoločenskom živote a vlasti. Počas návštevy rodiny (manželka a dcéra) sa zrejme nakazil tuberkulózou. Je mu povolený návrat do Prahy, krátko potom ale umiera.

Na pohrebe Božena Němcová údajne položila na Havlíčkovu rakvu tŕňovú korunu ako symbol mučeníctva.

Tvorba:

Beletrie:

Obrazy z Rus – cestopis

Tyrolské elegie – dielo je humorným a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a internácie v Brixenu v Tirolsku, kritizuje políciu, spoločenský systém, používa skutočných mien a príhod

Kráľ Lavra – alegorický satirická skladba, ktorej námetom je stará írska povesť o kráľovi s oslími ušami, ale prispôsobená českému prostrediu.

Krst svätého Vladimíra – Satirická báseň, ktorá v sebe nesie kritiku absolutistickej vlády ruského cára, ktorý nechá pre malichernosť odsúdiť na smrť boha Perúna, ktorý tu vyobrazený ako úplne obyčajný vidiecky otec, od ktorého sa odvíja celý nasledujúci dej.

Epigramy – Havlíček je definuje: „Epigramy sú malinké nádoby, do ktorých zlosť svoj nalievam, aby mi srdce nežral“.

– 5 oddielov: Cirkvi, kráľu, vlasti, múzam, svetu

Literárna kritika:

Kapitola o kritike – štúdie, formuloval názory na kritickú recenzentskou činnosť, o stave slovenskej literatúry

!!! založenia kritiky !!! – kriticky realizmus

Žurnalistika:

Karel Havlíček sa podieľal na vzniku slovenskej žurnalistiky a niekedy je považovaný aj za jej zakladateľa. Havlíček ako statočný a čestný človek bol niekoľkými politickými režimami nenávidený (Rakúsko-uhorský cisár z neho mal taký strach, že ho nechal deportovať z Čiech), obyčajnými ľuďmi uznávaný a rešpektovaný.

Pražské noviny – V vtedajšej dobe to bol jediný slovensky písaný list. Práve v prílohe Slovenská včela vyšiel aj článok, v ktorom Havlíček kritizoval Jozefa Kajetána Tyla. Na Tylová mu vadilo aj to, že vlastenectvo uznával ako prakticky jedinej tému vtedajší literatúry. Do týchto novín Havlíček písal aj politické články.

Národná noviny – Po práci v Pražských novinách, z ktorých sa následne stal provládne list, sa Havlíček rozhodol založiť list nový a rovno denník. Mal tu aj satirickú rubriku Šotek. Snažil sa noviny čo najviac politizovať a viesť čitateľa k národnému uvedomeniu a češtine → vysvetľoval tu napríklad rozdiely medzi politickými systémami, v čom spočívajú jednotlivé politické funkcie a tiež tu kritizoval absolutizmus, čo nakoniec viedlo k zákazu.

Slovan – Časopis. Opäť sa tu snažil o politickú osvetu, ale to sa mu definitívne neoplatilo – bol políciou vtedajší monarchie zajatý vo vlastnom byte a deportovaný do Brixenu.

Prekladateľ:

Mŕtve duše – dielo od Gogola

KRÁL Lavra

Literárny druh:

– Lyricko-epické dielo

Literárny žáner:

– Satirická skladba – využíva komickosti, výsmechu a irónie ku kritike nedostatkov a záporných javov

Dej:

Báseň rozpráva o Írskom spravodlivom kráľovi, ktorého mal ľud rád. Mal však jednu zvláštnosť, len raz do roka sa nechal ostrihať a holiča potom posielal na šibenicu. Nikto nechápal, prečo to kráľ robí. Každý rok si holičovi losovali, kto tentoraz pôjde kráľa ostrihať a tentoraz žreb padol na mladého holiča Kukulína. Akonáhle to zistila jeho matka, stará vdova, išla prosiť kráľa o milosť. Kráľ sa zľutoval pod podmienkou, že Kukulín nikdy nikde nepovie, čo videl a bude jeho dvorným holičom. Lenže Kukulína tajomstvo sužovalo. Matka si všimla, že syna niečo trápi, tak mu poradila, aby vyhľadal v lese pustovníka, ktorý mu poradí a pomôže. Pustovník mu povedal, nech ide k vŕbe a zverí jej, čo ho trápi. Kukulín tak urobil a veľmi sa mu uľavilo. Onedlho sa konal na zámku bál, kde hrala kapela. Basák, pán Červochvost, cestou na zámok stratil štipec od basy, a tak si odrezal nový z vŕby, do ktorej sa vyspovedal Kukulín. Keď začal na bále hrať, basa spustila: „Kráľ lavra má somárov uši, kráľ je Ušatec“. Akonáhle to kráľ počul, nechal muzikantov vyhodiť, ale to už bolo neskoro, všetci už poznali kráľovo tajomstvo. Ale mali ho stále rovnako radi. A nikdy sa nikto nedozvedel, ako sa tajomstvo dostalo do basy.

Postavy:

Kráľ lavra – dobrý panovník, nechce, aby niekto vedel o jeho tajomstvo – hanbí sa za svoje uši, je múdry

Kukulín – holič, čestný, spravodlivý, bojazlivý, nevie udržať tajomstvo, zmierený so svojím osudom

Kukulínova matka – milujúca matka, ktorá svojho syna zachráni pred šibenicou

Pustovník – dokáže dávať ľuďom rady

Muzikant Červochvost – hral na basu a stratil kolíček

Miesto deja:

Dej sa odohráva v Írsku, kráľovstve Kráľa Lavry, kráľovská záhrada, príroda.

Doba deja:

Nie je určená.



Motívy:

Somárov uši – symbolizujú panovníkove chyby a nedostatky

Tajomstvo – kráľ má tajomstvo a povie ho Kukulínovi, ten ho neudrží a povie ho vŕbe a tá celému svetu

Myšlienka diela:

Na jednu stranu kritika, výsmech hlúposti, obmedzenosti a zloby, ale na druhú stranu je lepšie hlúposť a láskavosť než vypočítavosť.

Kritika priamo rakúskeho panovníka.

Človek by sa nemal hanbiť za to aký je, pretože tak môže ublížiť ostatným. Pravda vždy vyjde najavo. Keď niekomu poviem tajomstvo, tak sa mi veľmi uľaví.

Kompozícia a jazyk:

Napísané spisovne.

Čas plynie lineárne, nie sú žiadne skoky.

Er-forma

Prostý jazyk, ľudová reč, ľudový humor.

Nájdeme tu:

Archaizmy – A ja, kvas, Hudca

personifikácia

Alegória – skrytý zmysel (môžem si pod ušami predstaviť nejakú inú chybu)

Irónia – posmešné vtipné vyjadrenie, pri ktorom sú využité slová v opačnom význame

Metonymia – obrazné pomenovanie, ktoré sa zakladá na prenášanie významu na základe súvislosti 2 javov

Hovorové výrazy – jazýček, švanda

priama reč

Prirovnanie – vlasy dlhé na krku široko nosil ako roj včiel

Dielo je vo veršoch (nepravidelné), každá sloha má 7 veršov, čtyřveršová sloha, báseň nie je rozdelená do spevov, jednoduchý rým.

Rým – 34 strof po 7 veršoch, 1. A 3. Verš sa nerýmujú, nádchové schéma – ABCBDDB

Autorov zámer:

Havlíček kritizuje absolutizmus (vládu 1 človeka)

Námet:

Báseň vychádza zo starej írskej povesti. Postava kráľa Lavry ukazuje vlastnosti panovníka Ferdinanda, ktorý v tom čase sedel na cisárskom tróne vo Viedni. Somárov uši sú politickým symbolom.

Prečo je to rozprávka?

V diele je kráľ, hrdina musí vykonať mimoriadny čin, končí dobre, nadprirodzené prvky – somárov uši, vŕba dokáže prezradiť tajomstvo.

Inšpirácia literárnym dielom:

Sfilmované – Karel Zeman, bábkové predstavenie

The post Král Lávra – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.