📖 Úvod

„Lophophora williamsii“, známa ako peyotl či pejotl, je malý guľovitý modrozelený kaktus bez tŕňov z púští Mexika a Texasu. Rastie extrémne pomaly, má masívny repovitý koreň. Preslávil sa obsahom psychoaktívneho alkaloidu meskalínu, pre ktorý bol po tisícročia využívaný domorodými kultúrami pri náboženských rituáloch a liečebných obradoch. Z vlnatého stredu vyrastajú malé, zvyčajne ružové kvety. Jeho pestovanie je v mnohých krajinách vrátane Slovenska veľmi prísne zákonom regulované.

🌱 Botanická charakteristika

Rastová forma: Trváca bylina, výška 2 – 7 cm a priemer až 12 cm, tvar je plocho guľovitý, pripomínajúci gombík; celkový vzhľad je malý, nenápadný, sivozelený až modrozelený sukulentný kaktus bez tŕňov, zvyčajne rastúci jednotlivo alebo v trsoch, ktorého telo je rozdelené do zreteľných, širokých a zaoblených rebier.

Koreň: Hlavný koreňový systém tvorený masívnym, hlboko siahajúcim repovitým hlavným koreňom, ktorý je často väčší ako celá nadzemná časť rastliny a slúži ako zásobný orgán pre vodu a živiny; z neho vyrastajú tenšie bočné korienky.

Stonka: Stonka je sukulentná, mäsitá, plocho guľovitého tvaru s mierne prepadnutým temenom, modrozelenej až sivozelenej farby, rozdelená najčastejšie na 5 až 13 širokých, nízkych a oblých rebier, ktoré môžu byť priame alebo špirálovito stočené; na rebrách sú v pravidelných rozstupoch umiestnené areoly, ktoré sú v dospelosti úplne bez tŕňov a namiesto nich nesú husté chomáčiky mäkkých, vlnitých, belavých až žltkastých mnohobunkových trichómov.

Listy: Listy sú úplne redukované a premenené, u dospelých rastlín nie sú prítomné (iba v ranom štádiu semenáčikov sa môžu objaviť rudimentárne, rýchlo opadávajúce lístky); asimilačnú funkciu plne preberá sukulentná stonka, preto nemožno opísať usporiadanie, tvar, okraj, farbu, žilnatinu ani trichómy na listoch.

Kvety: Kvety sú zvyčajne ružové, belavo ružové až biele, zriedka žltkasté, lievikovitého až zvončekovitého tvaru s priemerom 1,5 – 2,5 cm, obojpohlavné, s mnohými okvetnými lístkami a tyčinkami; vyrastajú jednotlivo z hustej vlny v centre (apexe) rastliny a netvoria tak klasické súkvetie; doba kvitnutia prebieha v cykloch od jari do jesene, najčastejšie od marca do septembra, často po dažďových zrážkach.

Plody: Plodom je mäsitá, nepukavá bobuľa; farba je v plnej zrelosti ružová až červenkastá, tvar je pretiahnutý, úzko kyjakovitý, asi 1,5 – 2 cm dlhý, na vrchole so zvyškom zaschnutého kvetu; doba zrenia je pomalá, plody sa vyvíjajú skryto vo vnútri vlnatého temena a až v plnej zrelosti, aj niekoľko mesiacov po odkvitnutí, sa predlžujú a vysúvajú von.

🌍 Výskyt a stanovište

Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál rozšírenia sa nachádza výhradne v Severnej Amerike, konkrétne v púšti Chihuahua v južnom Texase (USA) a na rozsiahlych územiach severného a stredného Mexika (štáty Chihuahua, Coahuila, Nuevo León, San Luis Potosí, Tamaulipas a Zacatecas); v žiadnom prípade teda nepochádza z Európy ani Ázie; na Slovensku nie je pôvodným druhom, je tu pestovaným neofytom, ktorý sa vo voľnej prírode nevyskytuje a jeho výskyt je obmedzený na súkromné zbierky a botanické záhrady; celosvetovo je potom okrem prirodzeného areálu pestovaný zberateľmi a na náboženské účely členmi Domorodej americkej cirkvi.

Nároky na stanovište: Preferovaným prírodným prostredím sú aridné a semiaridné oblasti, najmä vápencové púšte, skalnaté svahy a krovinaté pláne, kde často rastie v tieni iných krov (napr. kreosotový ker) alebo medzi kameňmi, čo ho chráni pred priamym poludňajším slnkom. Vyžaduje extrémne priepustnú, prevažne vápnitú a minerálnu pôdu a je absolútne intolerantný k premokreniu, ktoré spôsobuje hnilobu koreňov. Ide o výrazne svetlomilnú rastlinu, ktorá je však prispôsobená na ochranu pred najprudším úpalom a ako sukulent je dokonale adaptovaná na dlhé obdobia sucha vďaka svojmu mohutnému repovitému koreňu, v ktorom zhromažďuje vodu a živiny.

🌺 Využitie

Jeho hlavný a historický význam spočíva v rituálnom a liečebnom využití domorodými kultúrami Severnej Ameriky po dobu najmenej 6000 rokov, kde slúži ako enteogén (látka navodzujúca spirituálne zážitky) a liek. Zbieranou a konzumovanou časťou je nadzemná guľovitá časť stonky, tzv. „gombík“ (button), a to buď čerstvý alebo sušený, ktorého účinky sú predovšetkým halucinogénne. V gastronómii sa neuplatňuje, hoci je v rámci rituálov jedlý, jeho chuť je extrémne horká a často vyvoláva nevoľnosť. Technické či priemyselné využitie neexistuje. V okrasnom pestovaní je vysoko cenený zberateľmi sukulentov pre svoj unikátny vzhľad, bez tŕňov, pomalý rast a zaujímavé kvety, pričom sú pestované rôzne formy, napríklad viackmenná forma „caespitosa“. Ekologický význam je obmedzený; jeho kvety poskytujú nektár pre opeľovače, ale kvôli obsahu alkaloidov nie je významnou potravou pre zvieratá.

🔬 Obsahové látky

Obsahuje viac ako 50 rôznych fenetylamínových alkaloidov, z ktorých kľúčovou a najznámejšou psychoaktívnou zlúčeninou je meskalín, ktorý je zodpovedný za jeho silné vizuálne a sluchové halucinácie a zmenené stavy vedomia. Okrem meskalínu sú prítomné aj ďalšie alkaloidy ako peyotlín, anhalonidín, anhalonín alebo lophophorín, ktoré modifikujú a dopĺňajú celkový účinok a prispievajú napríklad k pocitu nevoľnosti.

☠️ Toxicita a status

Toxicita: Rastlina nie je pre človeka toxická v zmysle smrteľnej otravy, avšak jej požitie je silne psychoaktívne a môže viesť k veľmi nepriemným psychickým stavom (tzv. „bad trip“), panike, zmätenosti, ďalej k fyzickým príznakom, ako je silná nevoľnosť, vracanie, zrýchlený srdcový tep a zvýšený krvný tlak. Zámena je možná s inými beztŕňovými guľovitými kaktusmi, napríklad s druhmi rodu Ariocarpus (ktoré majú výrazné tuhé tuberkuly), Astrophytum asterias (ktorý má typické biele bodky a inú stavbu) alebo s inými druhmi rodu Lophophora, ako je Lophophora diffusa, ktorá sa líši žlto-bielymi kvetmi a zvyčajne neobsahuje meskalín, ale iné alkaloidy (predovšetkým pellotín).

Zákonný status/ochrana: Na Slovensku je jeho pestovanie, držanie a akákoľvek manipulácia s ním regulovaná zákonom o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, pričom pestovanie vo väčšom rozsahu je trestným činom. Na medzinárodnej úrovni je druh zaradený na Červený zoznam IUCN v kategórii „Zraniteľný“ (Vulnerable – VU) kvôli nadmernému zberu v prírode a ničeniu jeho prirodzeného prostredia. Zároveň je uvedený v Prílohe II dohovoru CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod s ním je prísne kontrolovaný a vyžaduje špeciálne povolenie.

✨ Zaujímavosti

Rodové meno Lophophora pochádza z gréckych slov „lophos“ (chochol hrebeň) a „phorein“ (nosiť), čo odkazuje na charakteristické chumáčiky vlny v areolách namiesto tŕňov; druhové meno williamsii bolo udelené na počesť britského diplomata C. H. Williamsa, ktorý pôsobil v 19. storočí v Mexiku; v kultúre je nesmierne významný, jeho používanie je archeologicky doložené už pred tisíckami rokov a je ústredným prvkom náboženstva mnohých indiánskych kmeňov (napr. Huicholov); do západnej kultúry prenikol najmä vďaka knihe Aldousa Huxleyho „Brány vnímání“ (The Doors of Perception); zaujímavou adaptáciou je jeho geofytický rast, keď je veľká časť stonky ukrytá pod zemou, čo ho chráni pred slnkom a bylinožravcami, a mohutný hlavný koreň fungujúci ako zásobáreň vody. Český názov je Kaktus meska (ježunka williamsova, posvátná houba, posvátný kaktus).

📖 Úvod

Opuncia košenilová je fascinujúci druh opuncie pochádzajúci z tropických oblastí Ameriky, pravdepodobne z Mexika. Tento rozkonárený kerovitý až stromovitý kaktus sa vyznačuje plochými, oválnymi stonkovými článkami, ktoré sú často bez tŕňov. Jej najväčší význam spočíva v historickom pestovaní ako hostiteľskej rastliny pre hmyz červivec nopálový (košenila). Z tohto hmyzu sa získavalo a stále získava cenné prírodné červené farbivo karmín. V lete kvitne atraktívnymi ružovými až červenými kvetmi.

🌱 Botanická charakteristika

Rastová forma: Ker alebo malý strom, trvalka, výška 3 – 5 metrov, koruna nepravidelná, rozložitá, tvorená článkovanými stonkami, celkový vzhľad je robustná sukulentná rastlina s plochými, oválnymi stonkovými segmentmi.

Koreň: Koreňový systém zväzkovitý, bohato rozkonárený, plytký, rozprestierajúci sa do šírky pre efektívny zber povrchovej vody.

Stonka: Stonka sukulentná, metamorfovaná na sploštené, oválne až podlhovasté články (fylokládiá alebo kladódiá) zelenej až sivozelenej farby, ktoré preberajú fotosyntetickú funkciu, staršie časti na báze drevnatejú a tvoria valcovitý kmeň, tŕne väčšinou chýbajú alebo sú veľmi malé a nezreteľné, ale v areolách sa nachádzajú zväzočky drobných, spätne háčkovitých štetiniek (glochídií).

Listy: Listy sú zakrpatené, prítomné len na mladých výhonkoch, usporiadanie striedavé (špirálovité), sediace, tvar šidlovitý až šupinovitý, okraj celistvý, farba zelená, žilnatina nezreteľná, listy sú prchavé (skoro opadávajú), trichómy sú premenené na glochídiá (mnohobunkové háčkovité krycie štetinky v areolách).

Kvety: Kvety farby červenej až oranžovočervenej, tvar kolesovitý až lievikovitý, s početnými okvetnými lístkami, usporiadané jednotlivo (netvoria súkvetie), vyrastajúce z areol na okrajoch najvyšších stonkových článkov, doba kvitnutia od jari do leta.

Plody: Plod je bobuľa (nazývaná tuna), farba v zrelosti červená až purpurová, tvar vajcovitý až hruškovitý, povrch hladký s areolami nesúcimi glochídiá, doba zrenia v neskorom lete a na jeseň.

🌍 Výskyt a stanovište

Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál sa nachádza v tropickom Mexiku a pravdepodobne aj v Karibiku, nie je teda pôvodná v Európe ani v Ázii. Na Slovensku ide o nepôvodný druh, neofyt, ktorý sa pestuje iba ako črepníková alebo skleníková rastlina, keďže neznáša mráz a vo voľnej prírode sa u nás nevyskytuje. Vďaka pestovaniu pre košenilu a ako okrasná rastlina zdomácnela a často sa invázne šíri v mnohých tropických a subtropických oblastiach sveta vrátane Stredomoria, Austrálie, Južnej Afriky a Indie.

Nároky na stanovište: Uprednostňuje plne oslnené, horúce a suché stanovištia, ako sú skalnaté svahy, suché krovinaté formácie (matorral) a narušené miesta, napríklad okraje ciest a pasienkov. Ide o výrazne svetlomilnú a teplomilnú rastlinu. Vyžaduje dokonale priepustnú piesočnatú až kamenistú pôdu, je veľmi tolerantná k chudobným a suchým pôdam a neznáša premokrenie, ktoré spôsobuje hnilobu koreňov. Na pH pôdy nemá špecifické nároky, znáša mierne kyslé aj zásadité substráty.

🌺 Využitie

Jej najvýznamnejšie historické i súčasné priemyselné využitie spočíva v tom, že je hostiteľskou rastlinou pre červca nopálového (Dactylopius coccus), z ktorého usušených tiel sa získava cenné červené farbivo karmín (košenila E120). V gastronómii sú jedlé mladé sploštené stonkové články (kladódiá) známe ako „nopalitos“, ktoré sa po odstránení glochídií varia, grilujú alebo nakladajú a chuťou pripomínajú zelené fazuľky. Plody, hoci jedlé, sú menej cenené než u iných druhov opuncií. V tradičnom liečiteľstve sa slizovitá šťava z článkov používala zvonka na popáleniny a rany, vnútorne potom na reguláciu hladiny cukru v krvi. Pestuje sa celosvetovo ako okrasná sukulentná rastlina v xerofytných záhradách a nádobách, často v beztŕňových kultivaroch pre ľahšiu manipuláciu. Ekologicky poskytuje kvety potravu pre včely a ďalšie opeľovače a jej husté porasty slúžia ako úkryt pre drobné živočíchy.

🔬 Obsahové látky

Hlavnými obsahovými látkami sú polysacharidy vo forme slizu (mucilago), ktoré sú zodpovedné za hojivé a hydratačné účinky a schopnosť zadržiavať vodu. Ďalej obsahuje flavonoidy s antioxidačnými vlastnosťami (napr. kvercetín), vitamín C, vápnik a rôzne aminokyseliny. Plody obsahujú betalainové pigmenty, ktoré im dodávajú farbu.

☠️ Toxicita a status

Toxicita: Samotná rastlina nie je jedovatá pre ľudí ani pre zvieratá, jej stonkové články i plody sú jedlé. Nebezpečenstvo spočíva v drobných štetinovitých tŕňoch, zvaných glochídie, ktoré sa nachádzajú v areolách. Tie sa ľahko uvoľňujú pri dotyku, zabodávajú sa do kože a spôsobujú bolestivé podráždenie a zápaly, pričom sa ťažko odstraňujú. Zámena je možná s inými druhmi rodu Opuntia, ktoré sa líšia tvarom článkov, farbou kvetov a veľkosťou tŕňov. Väčšina týchto druhov je rovnako jedlá, takže zámena nepredstavuje toxikologické riziko, ale skôr riziko poranenia o väčšie tŕne u iných druhov.

Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nie je zákonom chránená, keďže ide o nepôvodný, len pestovaný druh. Na medzinárodnej úrovni nie je zaradená do príloh dohovoru CITES o obchode s ohrozenými druhmi. Podľa Červeného zoznamu IUCN je hodnotená ako málo dotknutý druh (Least Concern – LC) vďaka svojmu širokému rozšíreniu, veľkej populácii a ľahkému pestovaniu.

✨ Zaujímavosti

Rodové meno _Opuntia_ je odvodené od starogréckeho mesta Opus, kde údajne rástla podobná rastlina. Druhové meno _cochenillifera_ je latinského pôvodu a znamená „nosiaca košenilu“ (z _coccus_ – červec a _ferre_ – niesť), čo priamo odkazuje na jej historický význam ako hostiteľa hmyzu pre produkciu červeného farbiva. Toto farbivo bolo pre Aztékov nesmierne cenné a po dobytí Mexika sa stalo jedným z najdôležitejších exportných artiklov Nového Španielska. Rastlina využíva špeciálny typ fotosyntézy, nazývaný CAM (Crassulacean Acid Metabolism), ktorý jej umožňuje otvárať prieduchy v noci pre príjem CO2 a minimalizovať tak straty vody počas horúcich dní, čo je kľúčová adaptácia na suché prostredie. Český názov je Nopál košelinový.

📖 Úvod

Opravený a preložený text: Táto nezvyčajná rastlina z čeľade kaktusovitých si zachovala široké zelené listy, čo je u kaktusov zriedkavé. Rastie ako ker alebo popínavá liana s drevnatými stonkami a ostrými tŕňmi v pazuchách listov. Produkuje jedlé plody aj listy, ktoré sú bohaté na vitamíny a živiny. Kvety sú zvyčajne biele až krémové a voňavé. Predstavuje prastarú líniu v rámci svojej čeľade, ktorá ukazuje evolučné spojenie s listnatými predkami pred vývojom typických sukulentných foriem. Je odolná a cenená pre svoje jedlé časti.

🌱 Botanická charakteristika

Rastová forma: Životná forma a habitus: Strom, výnimočne viackmenný ker, je to trváca drevina, výška 15 – 25 metrov, rýchlo rastúci; koruna je v mladosti úzko vajcovitá, neskôr široko dáždnikovitá, nepravidelná a riedka; celkový vzhľad je exotický, pripomínajúci palmu vďaka veľkým listom nakopeným na koncoch hrubých konárov; v zime je habitus s holými, hrubými a málo rozkonárenými konármi nevzhľadný.

Koreň: Koreňová sústava: Plytká, široko sa rozprestierajúca, veľmi agresívna s výraznou schopnosťou tvoriť koreňové výmladky, ktorými sa vegetatívne šíri na veľké vzdialenosti od materskej rastliny; hlavný koreň nie je dominantný.

Stonka: Kmeň: Priamy, v mladosti s hladkou sivou borkou, ktorá neskôr prechádza do svetlosivohnedej farby a je len mierne pozdĺžne plytko rozpukaná, často s belavými zvislými pásikmi pripomínajúcimi kožu slona; kmeň ani konáre nemajú tŕne; konáre sú hrubé, neforemné, s veľkými srdcovitými listovými jazvami.

Listy: Usporiadanie je striedavé, sú dlhostopkaté, tvar je nepárnoperovito zložený, veľmi veľký (30 – 100 cm dlhý), zložený z 11 až 25 jednotlivých lístkov, ktoré sú podlhovasto kopijovité; okraj lístkov je prevažne celistvookrajový, ale na báze každého lístka je niekoľko hrubých zubov, na ktorých spodnej strane sa nachádza výrazná žliazka vylučujúca páchnuci nektár; farba je na líci tmavozelená, na rube svetlejšia, sivozelená; typ venácie (žilatiny) je perovitý; na rube listov a listových stopkách sa môžu vyskytovať krátke jednobunkové krycie trichómy; špecializované žliazkaté trichómy tvoria spomínané žliazky na báze lístkov.

Kvety: Farba je zelenožltá až belavá, tvar je pravidelný, päťpočetný; kvety sú drobné, usporiadané v koncových, bohatých a veľkých (až 50 cm) metlinách; ide o dvojdomú rastlinu, takže súkvetia sú buď samčie (intenzívne páchnuce po myšine) alebo samičie; doba kvitnutia je od júna do júla.

Plody: Typ plodu je krídlatá nažka (samara), usporiadaná v hustých previsnutých zväzkoch; farba je spočiatku zelenkastá, pri dozrievaní sa mení na žltú, oranžovú až sýtočervenú, na strome sú veľmi nápadné; tvar nažky je podlhovastý, v strede s plochým semenom a na koncoch špirálovito skrútený, čo umožňuje autorotáciu pri páde; doba dozrievania je od augusta do októbra, ale plody často zostávajú na strome počas celej zimy.

🌍 Výskyt a stanovište

Prirodzené rozšírenie: Pôvodný areál rodu sa rozkladá výhradne v tropickej a subtropickej Amerike od Mexika a Floridy cez Karibské ostrovy až po Argentínu a Brazíliu, v žiadnom prípade nie je pôvodný v Európe ani v Ázii; na Slovensku ide teda o nepôvodný pestovaný druh, ktorý sa vo voľnej prírode nevyskytuje a nie je tu zavlečený ako neofyt; jeho výskyt je obmedzený na botanické záhrady, skleníky a zbierky pestovateľov, pretože neznáša mrazy.

Nároky na stanovište: Vo svojom prirodzenom prostredí rastie najčastejšie v suchých tropických lesoch, húštinách, na skalnatých svahoch a v krovinatých porastoch, kde často tvorí nepriechodné húštiny. Vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú až neutrálnu, na živiny bohatú pôdu a na rozdiel od väčšiny kaktusov neznáša úplné vyschnutie počas vegetácie. Ide o výrazne svetlomilnú rastlinu, ktorá pre bohaté kvitnutie potrebuje plné slnko alebo len veľmi ľahký polotieň a pravidelnú, aj keď miernu zálievku v období rastu.

🌺 Využitie

Využitie je mnohostranné, najmä v domovine, kde sa listy a plody druhu „Pereskia aculeata“ (známe ako Ora-pro-nóbis) hojne využívajú v gastronómii pre vysoký obsah bielkovín, vitamínov a minerálov. Konzumujú sa surové v šalátoch, varené v polievkach a dusených pokrmoch alebo sa z nich pripravuje múka. Plody, nazývané barbadoská egreša, sú jedlé a spracovávajú sa na džemy a šťavy. V ľudovom liečiteľstve sa listy používajú pre ich protizápalové a hojivé účinky na kožné problémy a na posilnenie organizmu. Technicky slúži vďaka svojim ostňom ako živý plot a je cenenou podnožou pre vrúbľovanie chúlostivejších kaktusov, ako sú epifyty. Pre svoje krásne, ružiam podobné kvety a neobvyklý vzhľad je pestovaná ako okrasná rastlina v tropických záhradách a v skleníkoch po celom svete. Ekologicky sú jej kvety významným zdrojom nektáru a peľu pre včely a iný hmyz a plody slúžia ako potrava pre vtáky a cicavce.

🔬 Obsahové látky

Listy sú mimoriadne bohaté na bielkoviny (až 25 % sušiny), esenciálne aminokyseliny (najmä lyzín a tryptofán), vlákninu, vitamíny A a C a minerálne látky ako vápnik, železo a fosfor. Obsahujú tiež veľké množstvo slizovitých látok (mukopolysacharidov), ktoré im dodávajú zvláštnu konzistenciu a majú upokojujúce účinky na tráviaci trakt, a ďalej flavonoidy a fenolické zlúčeniny s antioxidačnými vlastnosťami.

☠️ Toxicita a status

Toxicita: Rastlina nie je pre ľudí ani zvieratá jedovatá, naopak, jej listy a plody sú jedlé a výživné. Jediné nebezpečenstvo predstavujú veľmi ostré a pevné tŕne na kmeňoch a konároch a niekedy aj drobné glochídie v areolách, ktoré môžu spôsobiť bolestivé poranenia kože. Možnosť zámeny s iným druhom je veľmi malá, pretože kombinácia drevnatého stonku s listami a zároveň prítomnosť typických kaktusových areol s tŕňmi je pre tento rod unikátna a odlišuje ho od všetkých ostatných listnatých a tŕnistých kríkov, ako sú napríklad ruže, s ktorými by si ju mohol spliesť úplný laik.

Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nie je chránená zákonom, keďže sa tu prirodzene nevyskytuje. Medzinárodne je však celý rod, rovnako ako takmer celá čeľaď kaktusovité (Cactaceae), zaradený do prílohy II Dohovoru CITES, čo znamená, že medzinárodný obchod s týmito rastlinami je kontrolovaný a regulovaný, aby nedochádzalo k ohrozeniu divokých populácií. Jednotlivé druhy majú na Červenom zozname IUCN rôzny status, väčšinou spadajú do kategórie „najmenej ohrozený“ (Least Concern), ale niektoré lokálne populácie môžu byť ohrozené ničením ich prirodzeného prostredia.

✨ Zaujímavosti

Rodové meno „Pereskia“ bolo vytvorené na počesť Nicolasa-Claude Fabriho de Peiresca, francúzskeho astronóma, zberateľa a botanika zo 17. storočia. Tento rod je považovaný za evolučne najstaršiu a najprimitívnejšiu skupinu v rámci kaktusov. Predstavuje akýsi evolučný most medzi bežnými listnatými rastlinami a plne sukulentnými bezlistými kaktusmi, pretože si ako jediný zachoval plne vyvinuté, funkčné a neopadavé listy spolu so sukulentnými stonkami a areolami, čo je fascinujúca botanická zaujímavosť. Druh „Pereskia aculeata“ je v Brazílii známy pod ľudovým menom „Ora-pro-nóbis“, čo po latinsky znamená „Modli sa za nás“. Údajne preto, že rástol pri kostoloch a chudobní ľudia si jeho výživné listy trhali cestou na omšu, aby si obohatili jedálniček. Český názov je Pereskia listnatý kaktus.