📝 Život

Narodil sa v Ľubici v okrese Kežmarok. Pochádzal z rodiny notára. Detstvo prežil v Spišskej Belej. Po maturite na gymnáziu v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium však nedokončil, pretože sa rozhodol venovať literárnej tvorbe. Pracoval v redakcii denníka Pravda, neskôr ako dramaturg a riaditeľ Československého rozhlasu v Košiciach. V rokoch 1956-1960 pôsobil ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1970-1972 ako šéfredaktor časopisu Slovenské pohľady. Počas normalizácie bol perzekvovaný a nemohol publikovať. Venoval sa prekladom z francúzštiny a ruštiny. Jeho tvorba je ovplyvnená existencializmom a francúzskym novým románom. K jeho najznámejším dielam patria romány Človek a kameň, Tvár v okne, Cena úsmevu, novely Sám, Zlato a sloboda, divadelné hry S rukami vo vreckách a Vyšetrovanie. Nižnánskeho tvorba sa vyznačuje hlbokým psychologickým ponorom do vnútra postáv, skúmaním ich morálnych dileiem a zmyslu existencie v absurdných situáciách. Bol vynikajúcim pozorovateľom spoločenských javov a kriticky sa vyjadroval k dobovému dianiu. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. Okrem literárnej činnosti sa venoval aj publicistike a esejistike. Jeho texty sa vyznačujú precíznou štylizáciou, iróniou a sarkazmom. Jožo Nižnánsky bol komplexnou osobnosťou s rozsiahlym vzdelaním a širokým rozhľadom. Jeho dielo je dôležitou súčasťou slovenskej literárnej tradície a dodnes si zachováva svoju aktuálnosť. Jeho život bol poznačený komplikovanou dobou, v ktorej sa musel vyrovnávať s tlakom režimu a obmedzovaním slobody. Napriek tomu sa nikdy nevzdal svojich ideálov a tvoril diela, ktoré reflektovali spoločenskú realitu a zároveň sa dotýkali hlbokých ľudských otázok. Nižnánskeho postavy sú často osamelé, hľadajúce zmysel života v zložitom svete. Zápasia s morálnymi dilemami, s vlastnými slabosťami a s absurdnosťou existencie. Autor sa nezameriava na vonkajšie dejové zvraty, ale na vnútorný svet postáv, na ich myšlienky, pocity a motivácie. Jeho prozaické diela sú charakteristické precíznym jazykom, hlbokou psychologickou kresbou postáv a premyslenou kompozíciou. Nižnánsky bol majstrom slova a dokázal vytvoriť sugestívnu atmosféru, ktorá čitateľa vťahuje do deja a núti ho zamyslieť sa nad vlastným životom. Jeho dielo je dôkazom toho, že aj v ťažkých časoch sa dá tvoriť hodnotná literatúra, ktorá prekračuje hranice doby a oslovuje aj súčasného čitateľa.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Nižnánskeho štýl charakterizuje psychologická hĺbka, dôraz na vnútorný svet postáv, existencialistické ladenie, irónia a sarkazmus. Používal precízny jazyk s bohatou slovnou zásobou, časté sú vnútorné monológy a úvahy postáv. Jeho diela sú premyslene komponované s dôrazom na detail a atmosféru. V jeho tvorbe sa prelínajú prvky realizmu, existencializmu a modernizmu. Nižnánskeho prózy sú charakteristické stručnosťou a hutnosťou výrazu, zároveň však poetickosťou a metaforickosťou. Autor sa vyhýba patetickosti a sentimentalite, jeho štýl je racionálny a analytický. Častým motívom je osamelosť, hľadanie zmyslu života a konfrontácia jednotlivca so spoločnosťou. Jeho jazyk je precízny a kultivovaný, využíva širokú škálu výrazových prostriedkov a štylistických postupov.

👥 Literárni súčasníci

Ladislav Mňačko (Smrť sa volá Engelchen), Alfonz Bednár (Sklený vrch), Dominik Tatarka (Navrávačky), Rudolf Jašík (Na mŕtvej koľaji)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jožo Nižnánsky (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Čachtická pani

 Autor: Jožo Nižnánsky

 Zaslal(a): Mishka93

Teória literatúry
Literárny druh a žáner: historicko-dobrodružný román

Literárne smer: dielo napísané r.1932

Postavy:
V knihe sa vyskytuje celá rada postáv. Mnohé z nich skutočne existovali a väčšina okrajových postáv je tu spomenutá práve za účelom lepšej konkretizácie doby a prostredia. Niekedy je ťažké rozlíšiť dôležitosť postáv, pretože medzi nimi existujú spletité vzťahy.

Hlavné postavy:
Alžbeta Báthoryová: je brutálny žena bez srdca a bez škrupulí, ktorá zo vyžíva v týrania. Keďže má moc, nemusia sa obávať, že by sa na jej krvavé zločiny len tak prišlo. Má celý rad služobníkovi, ktorí jej pomáhajú páchať jej hrozné činy.

Ficko: služobník A.Báthoryové. Ten je veľmi podlý a zradný, vzhľadom veľmi odporný, zakrpatený, chlpatý s hrbom na chrbte. Na panini rozkazy podniká množstvo honov na zbojníkmi.

Andrej Drozd: vodcu zbojníkov, silný, urastený a odvážny. Pridáva sa k nim aj

Jan Kalina: študoval na wittenberské univerzite, ale keď začul zvesti o Čachtickom krviprelievanie prišiel chrániť svoju matku a vypátrať svoju sestru Magdu, ktorá zmizla za podivných okolností. Pridal sa ku zbojníkom. Je veľmi šikovný a vďaka tomu sa svojimi druhmi zinscenujú rad úspešných, premyslených plánov. Darí sa ním tiež kvôli celej rade spojencov:

Jan Poniceus, vážený a múdry Čachtický protestantský farár, a Jánov kamarát Pave Lederer, ktorý sa nechá zamestnať ako hradné zámočník a získa si Fickovu dôveru, čím má prístup k cenným informáciám. Na svoju stranu si získajú aj mladú krásku Eržika Příborský, utajenú nemanželskú dcéru Alžbety Báthoryovej, ktorá sa zamiluje do Andreja Drozda.

Dej:

V tej dobe vládne Čachticím grófka Alžbeta Báthoryová, vdova po Františkovi Nádasdyovej, vrchnému veliteľovi předdunajských armád a dobrom priateľovi palatína Juraja Thurzu. O grófke kolujú zvesti, že vraždí mnoho nevinných dievčat a vyžíva sa v ich mučenia len preto, aby sa mohla kúpať v ich krvi a tým si zachovať večnú mladosť a krásu.
Príbeh začína na fare, keď k postaršímu Janovi Poniceovi, duchovnému evanjelickej cirkvi v Čachticiach, prichádza Jan Kalina. Mladý muž, obľúbenec mŕtveho grófa Nádasdyho prichádza zo štúdií. Na jeho hlavu bola vypísaná Čachtickej pani odmena, pretože po smrti jej manžela, aj keď mu to prikázala, neodišiel zo štúdií. Kalina sa rozhodne podstúpiť nebezpečenstvo, pretože počul o krutostiach čachtickej pani a bál sa, aby za jeho čin nepotrestala jeho matku a sestru. Od farára sa dozvedá, že jeho sestra Magda zmizla. Kalina nepochybuje o tom, že v tom má prsty čachtická pani a rozhodne sa urobiť jej činom prietrž. Zrazu k farárovi pribehne zmrzačené slúžka grófky a umiera na fare.
Kalina sa vydá k svojej matke, u ktorej sa zoznámi s Marys Šustková a zamiluje sa do nej. Šťastné stretnutie zničí Ficko, ohavný škriatok v službách grófky. Z pazúrov Fick Kalinu vyslobodí Andrej Drozd, vodca zbojníkov a Kalina sa ku zbojníkom tiež pridá. Čoskoro získajú ďalšieho spojenca, priateľa Kalinu, Pavla Lederera, ktorý sa z nešťastnej lásky k Barbore repasovať stáva hraběnčiným zámočníka a ľsťou Fickovým dôverníkom. Alžbětiny verné slúžky-Dora Szentésovej, Ilona Jó a Kata Benecku najímajú slúžky, aby grófka mala dosť „surovín“ pre mučenie a krvavé kúpele.
Dôjde k niekoľkým stretom medzi zbojníkmi a Hajduk Čachtickej pani, ktorá sa cíti ohrozená a tak požiada o ochranu palatína, ktorý jej vďaka jej dobrému menu, poskytne vojsko. Alžbětu začnú všetci opúšťať: Jej utajovaná dcéra, zemianskej dievča, Eržika Příborská, dcéra Palatínova tajomníka Juraja Závodského a nechcená snúbenica grófa Nyáryho sa s pomocou svojho snúbenca stáva ženou svojej tajnej lásky, zbojníka Andreja Drozda. Gróf Nyáry sa rozhodne poskytnúť pomoc zbojníkom v boji proti grófke. Veliteľ pandúrov Imrich Kenderessy sa tiež stáva kvôli láske k Magde Kalinovej zbojníkom. Duchovného Jana poničením, doufajícího v hraběnčinu nevinu, presvedčí o opaku list jeho predchodca o strašné smrti deviatich dievčat a tak sa rozhodne pripraviť v Čachticiach vzburu. Kastelán grófky Mikuláš Lošonský, svedok niekoľkých vrážd nevinných dievčat sa rozhodne povedať pravdu palatínovi. Samotní Čachtičané sa búria proti krutovláde grófky. Po niekoľkých prehrách aj výhrach zbojníkov, zajatie ich milých aj ich samotných, otáľania palatína Juraja Thurzu nad vykonaním spravodlivosti a vzbure Čachtičanů sa dostane Čachticím spravodlivosti. Posluhovači grófky sú upálení, škody spáchané Alžbetou na poddaných odškodnené a grófka je uväznená na doživotie v žalári svojho vlastného hradu kde umiera. Zbojníci si vybojujú slobodu aj lásku: Jan Kalina a Maryša Šútovská, Andrej Drozd a Eržika Příborský, Pavol Lederer a Barbora repasovať a tiež Imrich Kenderessy a Kalinov sestra Magda Kalinová. Zbojníkom je odpustené zbojničení pod podmienkou nástupu do vojska.

Rozprávač:

Príbeh je rozprávaný prevažne v 3. osobe. Výnimku tvoria občasne vložená stránka z čachtickej farskej kroniky. V tomto prípade môžeme hovoriť o ich-forme, kedy je rozprávačom jedna z postáv a to farár Ján Poniceus.

Kompozícia:

Text je rozdelený do 21 hlavných kapitol, pričom sa každá z nich skladá ešte z ďalších podkapitol (okolo 10 na kapitolu). Môžeme hovoriť o paralelný kompozíciu, pretože sa v celom príbehu objavuje veľa rozmanitých osudov, zápletiek a dobrodružstvo jednotlivých postáv a ich rozuzlenie. Cez to nevzniká zmätok, dej má naopak veľmi rýchly spád, je veľmi pútavý a napínavý. Čo sa motívov týka, najvýznamnejšie figuruje motív usilovného boja dobra proti zlu. Ďalej sa môžeme stretnúť ešte s inými dobrodružnými a tiež romantickými motívmi.
Priestor: Uhry na území dnešného Slovenska, v okolí Čachtíc

Čas: počiatok 17. storočia

AUTOR 
Život autora:

– Jožo Nižnánsky (1903-1976) spisovateľ, básnik, novinár, prekladateľ, vydavateľ spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet

– Vzdelanie: nižšej triedy gymnázia vo Svätom Jure pri Bratislave, vyššej triedy gymnázia v Trnave, Právnická fakulta na bratislavskej univerzite, štúdium nedokončil, lebo dal z finančných dôvodov prednosť novinárskej praxi

– Literárne činnosť začal ako básnik v okruhu generačnú skupiny združené okolo časopisu Vatra. Prispieval však aj do Mladého Slovenska. Jeho poézia sa tematicky viaže na oslavu života roľníckych predkov a civilizačného procesu. Redaktorom Slováka. Jožo Nižnánsky-redaktor novín slovenských politika (kultúrna rubrika).

– Svoju vlastnú tvorbu venoval písanie veršov, ktorú zavŕšil v roku 1928 vydaním zbierky – súboru sociálne-vitalistických veršov Medzi nebom a zemou. Takmer každý rok ponúkol svojmu periodiku nové dielo.

– V apríli 1945 po obsadení Prahy Červenou armádou sa dostáva na niekoľko mesiacov do väzenia, a to po krivom obvinení o údajnej spolupráci s ústredňou štátnej bezpečnosti.

– Od roku 1953 do roku 1957 bol zamestnaný vo vydavateľstvách pre deti a mládež ako redaktor a prekladateľ.

– V 50. rokoch minulého storočia ako nepotrebný románopisec, publicista a redaktor sa živil prekladateľskou činnosťou. Prekladal predovšetkým prózu z francúzskej, maďarskej, nemeckej a ruskej literatúry.

– Roku 1957 však v dôsledku zdravotných problémov odchádza do predčasného dôchodku.

– Patrí medzi najčítanejších slovenských spisovateľov a román Čachtická pani je možné vnímať ako najväčší slovenský bestseller.

– Jeho novinárskej, redaktorské a publicistickej aktivity ho radia medzi najvýznamnejšie osobnosti českej žurnalistiky 20. storočia.

Ďalšie autorovho tvorba:
ROMÁN: Medzi zemou a nebom, Cholera, Krásna Hedviga, Žena dvoch mužov, Právo prvej noci,
Studňa lásky (román podľa povesti o Trenčianskej studni a Omarovi a Fatime)

Poviedkový CYKLUS – Bojnickej kamenné dukáty

Ďalšie spisovatelia tej doby:

Erich Maria Remarque (Na západe nič nového), Antoine de Saint-Exupéry,
William Styron (Sophiina voľba)

LITERÁRNE KRITIKA 
Dobová kritika diela a jej premeny: román Čachtická pani je možné vnímať ako najväčší slovenský bestseller

The post Čachtická pani – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.