📝 Život

Narodil sa v Prahe v rodine obuvníka. Detstvo prežil v chudobných pomeroch na pražskom Žižkove. Po absolvovaní meštianskej školy sa vyučil za elektrotechnika. Pracoval ako montér a neskôr ako úradník. Jeho záujem o literatúru sa prejavil už v mladosti. Prvé literárne pokusy začal publikovať v rôznych časopisoch. Počas prvej svetovej vojny bol odvedený na front, kde slúžil ako telegrafista. Vojnové zážitky silne ovplyvnili jeho tvorbu, v ktorej sa často vracal k téme vojny a jej deštruktívnych dôsledkov na ľudskú psychiku. Po vojne sa venoval literárnej činnosti a žurnalistike. Pracoval ako redaktor v niekoľkých časopisoch a novinách. V medzivojnovom období sa stal významným predstaviteľom českej proletárskej literatúry. Jeho diela sa zameriavali na sociálne problémy a osudy robotníckej triedy. V jeho tvorbe sa prelínali prvky realizmu, naturalizmu a expresionizmu. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protinacistického odboja. Po vojne sa stal členom Komunistickej strany Československa. V povojnovom období zastával rôzne funkcie v kultúrnych a politických organizáciách. Venoval sa aj pedagogickej činnosti. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a získali si široké uznanie. Zomrel v Prahe. Josef Karel Šlejhar prežil bohatý a pestrý život, ktorý sa odráža v jeho rozsiahlej literárnej tvorbe. Jeho diela patria k významným prínosom českej literatúry 20. storočia. Jeho život bol poznačený sociálnymi nepokojmi, vojnovými udalosťami a politickými zmenami, ktoré formovali jeho svetonázor a tvorbu. V jeho dielach sa odráža nielen osobná skúsenosť, ale aj snaha o pochopenie a zobrazenie spoločenských problémov svojej doby. Prostredníctvom svojich postáv vykresľuje osudy obyčajných ľudí, ich radosti a starosti, ich boj o prežitie a hľadanie zmyslu života v zložitých historických okolnostiach. Jeho tvorba je svedectvom o dobe, v ktorej žil, a zároveň nadčasovým zobrazením ľudskej existencie. Šlejharove diela sú stále aktuálne a ponúkajú čitateľom hlboký ponor do ľudskej psychiky a spoločenských vzťahov. Jeho prínos pre českú literatúru je nepopierateľný a jeho diela si zaslúžia pozornosť aj súčasných čitateľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Josef Karel Šlejhar je autorom rozsiahleho diela, ktoré zahŕňa romány, novely, poviedky, divadelné hry a rozhlasové hry. Jeho tvorba sa vyznačuje realistickým zobrazením spoločenskej reality, často s naturalistickými a expresionistickými prvkami. Zameriava sa na sociálne problémy, osudy robotníckej triedy a vplyv vojny na ľudskú psychiku. Jeho štýl je priamy a úderný, s dôrazom na detail a psychologickú kresbu postáv. Jazyk jeho diel je expresívny, často využíva hovorovú reč a slang. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Kuře melancholik, Peklo, Země a románová kronika Sluneční hodiny. V novele Předměstí vykresľuje život na pražskej periférii. V poviedkach a rozhlasových hrách sa venuje rôznym témam zo života obyčajných ľudí. Jeho divadelné hry sa vyznačujú silným dramatickým nábojom a sociálnou angažovanosťou.

👥 Literárni súčasníci

Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války), Karel Čapek (R.U.R., Válka s mloky), Ivan Olbracht (Nikola Šuhaj lúpežník), Vladislav Vančura (Rozmarné leto), Eduard Bass (Cirkus Humberto)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Josef Karel Šlejhar (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Kura melancholik

Autor: Josef Karel Šlejhar

Pridal(a): Edgee, Tomáš

Josef Karel Šlejhar

• * 17. 10. 1864 Stará Paka – † 4. 9. 1914 Praha (pôsobil na prelome 19./20. storočia)
• Český spisovateľ a významný predstaviteľ naturalizmu (nebol príliš výrazný)
• Signatár manifestu Českej moderny
• Najčastejšia téma sú smrť, zlo a paralelné osudy ľudí a zvierat, záujem o prírodu
• Expresívny jazyk, drastický pohľad na medziludské vzťahy
  • Postavy sú ľudskou zlobou alebo vonkajšími okolnosťami tlačené do tragických konfliktov, kde je smrť často jediným východiskom.
• Jeho poviedky vychádzali v časopise – Lumír, Světozor, Rozhledů, Národní listy..
• Vplyv na jeho dielo mali: F. M. Dostojevský, L. N. Tolstoj, J. Vrchlický

Ďalšie jeho diela:

• Dojmy z prírody a spoločnosti (poviedka, podobné dielo ako KM)
• Malomeštianska idyla (poviedka)
• Čo život opomíja (poviedka)
• Temno (poviedka)
• Peklo
• Lipa a vraždenie (tyto tri diela sú román)

Podobní autori:

• Karel Matěj Čapek-Chod (Turbína)
• Alois a Vilém Mrštíkové (Maryša)

Rozbor diela: Kura melancholik

• Poprvé vydaná: v roku 1889
• Literárny druh: epika
• Literárna forma: próza
• Literárny žáner: naturalistická novela (od poviedky sa líši tým, že sa sústreďuje na jeden napínavý príbeh)
• Funkčný štýl: umelecký

Téma a motiv

• Hlavná téma: Príbeh chlapca, ktorého postihne nenávisť macechy a nikto mu nie je ochotný pomôcť, bojuje o prežitie
• Témata: nespravodlivosť, nenávisť, smrť, zlo ako súčasť ľudskej prirodzenosti,
• Vedľajšia téma: kontrast medzi dieťaťom a kuřatkom, kontrast lásky matky a nenávisti macechy

Kompozícia a forma

• chronologická kompozícia
• er forma

Jazykové prostriedky:

• Jazyk poviedky je zastaraný a miestami komplikovaný, hovorová čeština
• Priama a nepriama reč, zvláštna stavba viet, zvláštny slovosled
• Veľké množstvo prechodníkov (našvitořivše, vyběhavše a na slunci vyhřávše atd.)
• Nárečie, slang, metafora, archaizmy (slová, ktorých obsah existuje, ale vyjadrujú sa inak), metafora
• Nevyskytujú sa verše

Časopriestor (kde, kedy)

• v knihe neuvedené, ale predpokladá sa autorova súdobosť (znak dedinského realizmu, kritika) – 19. storočie na českej dedine

Postavy

• Dieťa (malý chlapček) – v knihe bez mena, malý, citlivý, chorý, bezbranný, bitý, trýcaný, zmena dieťaťa
• Kuře – spojené s chlapcom, zaostalé, podobný príbeh s dieťaťom
• Maminka – láskavá, milujúca, umrie na chorobu
• Otec – nezaujíma sa o dieťa, zamiluje sa do macechy, tvrdý pán statku
• Katla – staršia slúžka, milá, dobrá, vyhozená
• Macecha – obrovská nenávisť k dieťaťu, ztelesnenie zla, sobecká, falošná
• Pepka – hlavná slúžka, pravá ruka macechy, spoločne trýcajú dieťa, ošklivá vzhľadom aj charakterom

Stručný obsah dej

• Malému chlapcovi umiera jeho milovaná maminka, vo vtedy sa na statku vyliahli kuriatka – jedno zaostávalo, preto sa o neho chlapec stara
• Otec si priviedol novú ženu, ktorá predstiera náklonnosť k dieťaťu, ale on má rád len Katlu
• Po čase sa stáva paní domu a mení služobníctvo, Katla odchádza od chlapca a miesto nej prichádza Pepka, ktorá chlapca nemá rada a je veľmi zlá
• Pepka sa stala pravou rukou hospodyně a navzájom chlapca „trýcajú“
• Na statku si našiel jediného priateľa – a to spomínané kuřatko, ktoré zaostáva za ostatnými, chlapec sa o neho stara
• Zistí, že má doma kuře, je bitý a je odstrčené od ostatných
• Zdravotný stav chlapca sa zhoršuje, a preto ho poslali do kôlny, kde po čase zomrel a odchádza za maminkou

Večný obsah:

Hlavným hrdinom knihy je malý chlapček, zhruba tri roky staré dieťa, ktorého meno nie je v diele uvedené (vo filme sa chlapec volal Vojtíšek). Jeho matka zomiera po dlhej chorobe a dieťa zpočiatku nie je schopné pochopiť, čo sa to vlastne stalo. Vo vtedy ako zomiera jeho matka, sa na statku vyliahnu kuriatka; jedno medzi nimi zreteľne zaostáva a tak sa o neho chlapček snaží starať.

Do chalupy prichádza na výpomoc sestra zosnulej, mladá a krásna dievča, ktorá sa pokúsi obalamutiť chlapčekovho otca strojenou vlídnosťou a ochotou. Ten si ju vezme za ženu, načo je všetko staré služobníctvo vymenené za nové. Chlapčekovi nastávajú kruté časy – macecha ho nenávidí a všemožne ho trýca. Spoločne s nenávistnou dievčaťom Pepkou, ktorá sa stane pravou rukou novej hospodyně, chlapčeka metodicky ničia.

Jedinou milou bytosťou pre neho zostáva kuře. Snaží sa ho všemožne brániť a nachádza v ňom svojho jediného priateľa. Nakonec dieťa preberie ťažkú chorobu a kvôli zanedbanej starostlivosti sa chlapčekov stav neustále zhoršuje. Nakonec je prizvaný lekár, ktorý konštatuje, že smrť je nevyhnutelná. Hospodyně naoko predstiera šialený smútok, ale hneď po odchode doktora strčí ubohé dieťa do kôlny, kde zanedlho vo spoločnosti kuřete zomiera.

Ideový obsah:

Naturalizmus tejto poviedky tkvie predovšetkým v tom, že Šlejhar stavia dieťa, ľudského tvora, a odstrkované kuře na rovnakú rovinu. Oba tvory sa nachádzajú v situácii, keď si musia k prežitiu pomôcť akýmikoľvek prostriedkami. Už nezáleží na tom, že jedna z trpiacich bytostí je človek, tvor obdarený rozumom a citom, a druhá len zaostalé kuře, ktorému príroda nevybavila vhodné geny. Oba tvory sa vo svojom utrpení dostávajú až k najzákladnejšej potrebe, potrebe prežiť. Autor tak poukazuje na to, že v konečnom dôsledku sme všetci len výtvory matky prírody. Zameriava sa na citovú rovinu textu (snaží sa čitateľa upozorniť na bezprávie, ktoré sa okolo nás bežne deje, ale ktorému väčšinou nepričítame väčšiu dôležitosť; text apeluje na naše city a núti nás zamyslieť sa, ako obrovská musela byť zášť novej hospodyně a ako bezmezná musela byť nevšímavosť chlapčekovho otca, aby sa chlapcov osud mohol skončiť tak tragicky). Autor tiež vyzdvihuje fakt, že ak človek trpí psychicky, odrazí sa to väčšinou aj v jeho fyzickom stave – chlapček neskôr nemluví, neprejavuje emócie, len ticho trpí a snáša svoj pretiažký údel, až je toho na neho moc, vnútorná nerovnováha sa prejaví von a dieťa ťažko ochorie.

Vlastné zhodnotenie

• Kniha na mňa pôsobila smutne a dojímavo. Určite na túto knižku nezapomeniem, lebo na tak silný príbeh sa tak ľahko nezapomenie. A pri ďalšom výbere knihy, si vyberiem veselejšie téma. Ale zase je to téma dnešnej doby – nie každé dieťa má milujúcu rodinu.

ZDROJE:

• W., JOSEF KAREL ŠLEJHAR – EVŽENIE GRANDETOVÁ / KURA MELANCHOLIK

The post Kura melancholik – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>