📝 Život

Narodil sa v Kutnej Hore v rodine vojenského hudobníka. Jeho detstvo bolo poznačené neustálym sťahovaním kvôli otcovmu povolaniu. Študoval na gymnáziu v Hradci Králové, no štúdium nedokončil a odišiel s kočovnou divadelnou spoločnosťou. Neskôr sa zapísal na filozofickú fakultu v Prahe, no ani tam štúdium nedokončil. Celý svoj život zasvätil divadlu a literatúre. V mladosti sa pripojil k putovným divadelným spoločnostiam, kde pôsobil ako herec, režisér a neskôr aj ako dramatik. Jeho divadelné hry sa tešili veľkej obľube u publika a prispeli k rozvoju českého národného divadla. Neskôr sa usadil v Prahe, kde sa stal redaktorom časopisu Květy. V tomto období sa venoval aj písaniu prozaických diel, básní a prekladov. Jeho tvorba bola ovplyvnená romantizmom a národným obrodením. Aktívne sa zapájal do spoločenského a politického diania. Počas revolučných udalostí v roku 1848 bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu. Po porážke revolúcie sa stiahol z verejného života a venoval sa literárnej tvorbe. Jeho posledné roky života boli poznačené finančnými problémami a zhoršujúcim sa zdravím. Zomrel v Plzni a bol pochovaný v Prahe na Olšanských hřbitovoch. Jeho divadelné hry dodnes patria k základnému repertoáru českých divadiel a jeho literárne diela sú stále čítané a oceňované. Tyl bol významnou osobnosťou českej kultúry a jeho prínos k rozvoju českého jazyka a literatúry je nepopierateľný. Prostredníctvom svojich diel propagoval české národné povedomie a ideály slobody a demokracie. Jeho tvorba mala veľký vplyv na ďalšie generácie českých spisovateľov a umelcov. Okrem literárnej činnosti sa venoval aj hudobnej tvorbe. Zložil hudbu k niekoľkým svojim divadelným hrám a piesňam. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Kde domov můj?, ktorá sa neskôr stala českou národnou hymnou. Jeho život bol naplnený tvorivým úsilím a snahou o pozdvihnutie českej kultúry a národného povedomia. Napriek ťažkým životným podmienkam a prenasledovaniu zo strany rakúskych úradov sa nikdy nevzdal svojich ideálov a cieľov. Jeho odkaz žije dodnes a jeho diela sú stále aktuálne a inšpiratívne pre súčasné generácie. Tyl bol všestranne nadaný umelec, ktorý sa venoval divadlu, literatúre, hudbe a publicistike. Jeho život a dielo sú neoddeliteľne spojené s českým národným obrodením a jeho snahou o vytvorenie samostatného českého štátu. Jeho diela odrážajú jeho vlastné životné skúsenosti, ale aj spoločenské a politické pomery vtedajšej doby. Jeho tvorba sa vyznačuje hlbokým humanizmom, patriotizmom a láskou k vlasti. Bol to človek s pevnými morálnymi zásadami a neochvejným presvedčením o správnosti svojich cieľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Tyl bol predstaviteľom romantizmu a jeho diela sa vyznačujú idealizovaním minulosti, zdôrazňovaním národných tradícií a motívov. Jeho jazyk je poetický, plný metafor a symbolizmu. V jeho drámach sa často stretávame s kontrastom medzi dobrom a zlom, láskou a nenávisťou, vernosťou a zradou. V jeho prozaických dielach sa prelínajú realistické a romantické prvky. Často využíval humor a satiru na kritiku spoločenských pomerov a ľudských nerestí. Jeho štýl písania je dynamický a pútavý, s dôrazom na dramatické situácie a psychologické vykreslenie postáv.

👥 Literárni súčasníci

Karel Hynek Mácha (Máj), Božena Němcová (Babička), Karel Jaromír Erben (Kytice)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Josef Kajetán Tyl (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Strakonický dudák

Autor: Josef Kajetán Tyl

Pridal(a): AJEL, Natalie

Josef Kajetán Tyl

• Autor bol všestrannou osobnosťou českého kultúrneho a spoločenského života 30. a 40. rokov 19. storočia.
• Doba a miesto pôsobenia: 1808-1856 Česko
• Zameranie na žáner: dramatik, spisovateľ
• Zaujímavosti: Vydával časopisy Květy, Vlastimil, Posel z Prahy, zakladateľ moderného českého divadla, tvorca národnej hymny, bol to herec a riaditeľ Kajetánskeho divadla, pri hre Fidlovačka poprvé zaznela pieseň Kde domov můj?

Ďalšie diela:

• • Rozina Ruthardová
  • Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka
  • Paličova dcera
  • Lesní panna aneb Cesta do Ameriky

Literárne historický kontext

• Umelecký smer: Romantizmus = vyvrcholenie Národného obrodenia, cit, fantázia, individualizmus, sen x realita, návrat k ľudovej slovesnosti, mystické motívy, tajomné scenérie
• Mezitým vo svete a u nás: Národné obrodenie = snaha obnoviť češtinu tvorba nových slov počeštúčenie nemeckých, bitka u Waterloo, Červencová revolúcia vo Francúzsku, František Jozef I. sa stal rak. cisárom

Ďalší autori tohoto obdobia: 

• • Karel Jaromír Erben – Kytice
  • Karel Hynek Mácha – Máj
  • J. V. Frič – Libušin súd

Rozbor diela: Strakonický dudák

Celková charakteristika:

• Strakonický dudák aneb Hody divých žien je dramatická báchorka so spevmi, v ktorých je skutočný svet prelínaný s pohádkovými a romantickými motívmi. Vypráva o veľkej láske a o cene vlastného domova, zároveň v mnohých rysoch kritizuje vypočítavú morálku človeka túžiaceho vo vlastný prospech.

Dej a kompozícia:

• Láske dudáka Švandy a Dorotky neprieje Dorotčin otec z dôvodu dudákovho nejasného pôvodu a chudoby. Švanda sa preto vydáva do sveta vydelať peniaze. Cestou mu víla Rosava očaruje dudy, ktoré zaručujú dudákovi úspech a bohatstvo. Toho využije vychytralý Vocilka a pod jeho vplyvom zapomína Švanda na domov i na Dorotku, ktorá sa rozhodne v doprovode muzikanta Kalafuny Švandu hľadať. Stretnú sa na dvore princezny Zuliky, kde sú oba kvôli intrikánom Vocilkovi uväznení a následne vyslobodení nadprirodzeným zásahom Švandovej matky, víly Rosavy, ktorá je za svoj obetavý čin potrestaná kráľovnou víl Lesanou vyhostením medzi divoženky do tej doby, dokým niektorá dievčina nevyslobodí Švandu prejavom svojej vernosti a statečnosti. Dorotka sa po návrate domov na Švandu zlobí, ale potom, čo zistí, že bol o svätojánsku noc poblouznený lesnými pannami, zachráni Švandu pred smrťou a spoločne sa zmieria.

Okolnosti vzniku diela:

• Hra vznikala v predrevolučnom roku 1847. Ešte pred premiérou o nej informoval český i nemecký tlač, ktorý vzbudil veľkú pozornosť kritikov. Poprvé bola na javisku realizovaná dňa 21. novembra 1847 v Kráľovskom stavovskom divadle v Prahe, kde sa stretla s nadšeným diváckym prijatím; kladne ju ohodnotil napr. aj Karel Havlíček Borovský.

Vplyv diela:

• Strakonický dudák je chronologicky prvou hrou z rady Tylových dramatických báchoriek, v ktorej autor vytvoril špecificky českú variantu dobovo obľúbenej pohádkovej hry so spevmi, a tak založil domácu tradíciu nového typu hier, ktorému sa neskôr venovali napr. J. Zeyer, J. Kvapil, A. Jirásek, J. Drda ad. Hra bola tiež sfilmovaná a mnohokrát dramaticky reprízovaná, v českom filme z roku 1955 v réžii Karla Steklého si zahrali slávni herci Ladislav Pešek, Rudolf Hrušínský, Vlasta Fabiánová, Josef Bek.

Kde a kedy sa dej odohráva:

• v Čechách i zahraničí (Jižní Čechy, okolie Strakonic-tam je dudák zpočiatku) a v prvej polovici 19. storočia

Hlavná postava:

• Švanda-dobrosrdečný, lehkomyselný, snadno ovplyvniteľný, dôverčivý, z počiatku nezkušený, chudobný, naivný potom bohatý-počas dej sa mení, v závere prejaví vlastenectvo, typický venkovan

Ďalšie postavy:

• Kalafuna – priateľský, vlastenec, pracovitý, spokojný doma, má svoju rodinu, pomáha Dorotke hľadať Švandu
• Dorotka – odvážna, verná, samostatná, zamilovaná, obetavá, poctivá
• Vocilka – výrečný, vtíravý, vychytralý, prospěchársky, pokrytec, podvodník, nemá vzťah k vlasti, mešťák
• Zulika – neohľuplná, myslí si, že peniaze zmôžu všetko, povýšená, smutná
• Rossava – trpí za syna, obetavá, oddaná matka, ochotná, pomáha synovi v ťažkých situáciách

Kompozičný plán:

• kompozičné postupy, dejové línie: chronologická
• vnútorná výstavba dej: 3 jednania, z výstupov, piesní a básní, expozícia: vydanie Švandy do sveta, kolízia: očarovanie jeho dud, kríza: uväznenie Švandy do väzenia, peripetia: návšteva Rosavy vo väzení, záver: šťastný návrat oboch milencov domov

Jazyk a jazykový plán:

• kontrast medzi českým prostredím, cudzinou a svetom víl
• víly – hovoria spisovnou a vznešenou češtinou, veršované
• cudzinci (Vocilka, kráľovská rodina) – pomocou 3. os. č. jednotného, mnoho cudzích slov, komolí české slová, v próze
• Česi (chudobní) – hovorová i nespisovná čeština, nárečie (slang), komolenie cudzích slov, príslovia, vrstva slovnej zásoby: spisovný jazyk, ale aj básnický (víly), prostý, hovorový, nespisovné výrazy
• slohové zafarbenie slovnej zásoby: ľudový jazyk – prírovnania, humor, archaizmy, historizmy, zdrobneniny, nárečie
• textové a syntaktické prostriedky: príslovia, dialógy, monológy, oslovenia, jednoslovné vety, jednoduché, súvetia, otázačné, zvolacie
• umelecké prostriedky: prírovnania, metafora, nadsádka, ironia, epiteton
• znaky autorského štýlu: oslava českého ľudového jazyka

Žáner

• Žáner tohto romantického diela je tzv. dramatická báchorka neboli pohádka. Je to hlavne z toho dôvodu, že sa tam dosť často objavujú nadprirodzené postavy, ako sú třeba víly alebo polednice. Tieto postavy posúvajú dej, ktorý na seba tým pádom dokonale naväzuje, zľahčujú niektoré situácie alebo riadia osudy, ktoré nie sú v ľudskej moci.

Dej:

• Dudák Švanda je veľmi zamilovaný do Dorotky. Jenže její otec hajný Trnka ich svadbe neprieje, neshledáva Švandu pre svoju dcéru dostatočne bohatým. Preto, keď sa dudák dozvedel, ako lze vo svete zbohatnúť, neváhal, rozlúčil sa so svojou milou a vydal sa do neznámych krajín. V lese na neho padol sen a potom sa u neho zjavila jeho mŕtva matka Rosava v podobe víly. Chcela svojho syna ukázať svojim družkám, ktoré jeho dudám dali kúzelnú moc. Lesana, kráľovná víl, dovolí Rosave, aby svojho syna na cestách sprevádzala. Švanda má so začarovanými dudami veľký úspech, preto sa k nemu vlísne Vocilka, ktorý v tom vidí zisk len pre seba. Zariadi, aby sa dudák pokúsil rozosmiať princeznú Zuliku. To sa podarí a princezná Švandu žiada o sňatek. Statečná Dorotka s Kalafunou (priateľ Švandy), ktorí sa dudáka vydali hľadať, prenikajú až na hrad a chcú sňatku zabrániť. Jenže Vocilka Švandu ovplyvňuje, chce, aby si princeznu vzal len kvôli peňazom, a naviac kráľovi napovídá, že Dorotka s Kalafunou sú blázni. Preto sú odvedení, pričom sa ich dudák ani nezastane, zaslepený princeznou a bohatstvom. Zulika má však snúbenca Alamira, ktorý si tohto všetko nenechá ľúbiť a Švandu uvrhne do väzenia. Tam sa dudákovi zjaví Rosava, povie mu, že je jeho matkou a pomôže mu z väzenia von, ale Lesana ju za to, že vyjadrila svoje tajomstvo, uvrhne medzi divé ženy a musí tam zostať tak dlho, dokým ju nevyslobodí prostá láska dievčaťa k Švandovi. Keď sa dudák vracia do svojej dediny, zmieruje sa so svojím kamarátom Kalafunou, ktorý sa medzitým vrátil domov k svojej milovanej rodine, ale Dorotka ho odmieta. To Švandu utvrdí v jeho hýrení, ovšem hrozí mu nebezpečenstvo. O púlnoci má hrať hodom divých žien. Jeho matka preto prosí Dorotku, aby mu pomohla. Ta Rosavu poslúchne a vytrhne polomŕtveho utančeného Švandu z kola poledníc. A zatiaľ čo Vocilka krade dudy, ktoré už stratili čarovnú moc, obejmú sa Švanda s Dorotkou a s matkou, ich veľká láska dojme aj kráľovnú víl Lesanu, ktorá z Rosavy snímá prekliatie. Nakoniec teda všetko dobre dopadlo.

Úryvok:

„Keď Dorotka s Kalafunou dorazili k zámku, vešli dovnútra, ale moc neuspeli. Švanda ich zaprel.
Chvíľu na to príjde princ Alamír, ktorý dá zavrieť všetkých troch do väzenia. Do väzenia mu príde na pomoc jeho matka Rosana. Jenže za to, že sa prezradila, je kráľovnou víl Lesanou vyhostená medzi divé ženy, ale len do tej doby, dokým nejaká dievčina z vernosti nevyslobodí Švandu zo všetkých nebezpečenstiev.
Dorotka sa na Švandu veľmi hnevá za jeho zradu. Švanda sa vydáva hľadať o svätojánsku noc divotvorné kořínky lásky, lesné panny ho oblúznia, ale Dorotka ho zachráni.
Kúzla pomaly miznú a aj Rosana je zbavená trestu. Švanda zpytuje svoje svedomie a sľubuje Dorotke, že sa polepší.

Švanda-ústredná postava s vlastnosťami dobrými i zlými

• podnikavosť, dobrosrdečnosť, obetavosť
• príliš dôverčivosť, prílišná túžba po peňazoch
• mladosť, nezkušenosť
• Dorotka – prostá venkovská dievčina, dcéra hajného Trnky, múdra, obetavá, verná, statečná
• Kalafuna – prostý český muzikant, huslista, vlastenec
• obetavý, túžba po domove, hotový charakter, neschopný zradiť priateľa
• Kordula – Kalafunova žena, starostlivá a pečlivá matka, dobrosrdečná“

Porovnanie:

• S R a J kde je taká láska 2 mladých ľudí, ale v Strakonickom dudákovi všetko dopadne dobre

Vlastný názor:

• Kniha bola krátka, útla, dobre sa mi čítala, aj keď tam boli cudzie a zastarané slová a veľké množstvo postáv, v ktorých bolo ťažké sa orientovať.

The post Strakonický dudák – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.