📝 Život

Narodil sa v Prostějove na Morave v rodine bankového úradníka. Detstvo prežil v rodnom meste, kde navštevoval gymnázium. Už počas štúdií prejavoval záujem o literatúru a divadlo, písal básne a poviedky, a aktívne sa zapájal do činnosti študentského spolku. Po maturite odišiel študovať právo do Prahy. Štúdium práv ho však nenapĺňalo a čoraz viac sa venoval literárnej tvorbe a ľavicovo orientovanému hnutiu. V Prahe sa zoznámil s viacerými významnými osobnosťami kultúrneho a politického života, ktoré ovplyvnili jeho umelecké a ideové smerovanie. Stal sa členom Komunistickej strany Československa a aktívne sa angažoval v jej činnosti. Jeho tvorba sa čoraz viac zameriavala na sociálne a politické témy, vyjadroval v nej túžbu po spravodlivejšej spoločnosti a kritizoval sociálne nerovnosti. V tomto období napísal niektoré zo svojich najvýznamnejších diel, v ktorých reflektoval problémy robotníckej triedy a volal po revolúcii. Jeho angažovanosť v komunistickom hnutí ho priviedla aj do Sovietskeho zväzu, kde sa zoznámil s tamojšou kultúrou a politickým systémom. Táto skúsenosť mala výrazný vplyv na jeho tvorbu a utvrdila ho v jeho ľavicovom presvedčení. Po návrate z Ruska sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať. Napriek tomu pokračoval v literárnej činnosti a aktívne sa zapájal do politického života. Jeho choroba sa však rýchlo zhoršovala a po krátkom čase zomrel na tuberkulózu v sanatóriu. Jeho predčasná smrť bola veľkou stratou pre českú literatúru. Zanechal po sebe bohaté dielo, ktoré dodnes rezonuje v kultúrnom povedomí a inšpiruje ďalšie generácie.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Wolkerove diela charakterizuje silné sociálne cítenie, revolučný zápal a humanizmus. Jeho poézia je priamočiara, expresívna a plná dynamiky. Využíva jednoduchý, no zároveň pôsobivý jazyk, ktorý je zrozumiteľný širokému publiku. Často sa v nej objavujú motívy boja za sociálnu spravodlivosť, solidarity a viery v lepšiu budúcnosť. Wolker sa vo svojej tvorbe inšpiroval predovšetkým symbolizmom a proletárskou poéziou. Jeho básne sa vyznačujú výraznou rytmickosťou a melodickosťou. Často využíva metafory a symboly, ktoré umocňujú expresívnosť jeho veršov. Jeho prozaické diela sú zamerané na sociálne a psychologické problémy robotníckej triedy. V jeho poviedkach a románoch sa stretávame s realistickým zobrazením života chudobných a utláčaných. Diela sú preniknuté hlbokým súcitom s trpiacimi a vierou v silu ľudskej solidarity. Jeho dramatická tvorba je rovnako silne ovplyvnená sociálnou tematikou. Jeho hry sú plné dramatických konfliktov a vášnivých dialógov, v ktorých sa prejavuje Wolkerove revolučné presvedčenie. Wolkerove diela sú charakteristické aj svojou silnou emocionálnosťou. Jeho texty sú plné vášne, hnevu, ale aj nádeje a lásky. Tento emocionálny náboj je podporený aj Wolkerovým osobitým jazykovým štýlom, ktorý je plný expresívnych výrazov a metafor.

👥 Literárni súčasníci

Karel Čapek (R.U.R., Vojna s mlokmi), Jaroslav Seifert (Mamička), Vítězslav Nezval (Podivuhodný kouzelník), Vladislav Vančura (Rozmarné léto)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jiří Wolker (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Tiažká hodina

Autor: Jiří Wolker

Pridal(a): Mark

Jiří Wolker

• Pochádzal z dobre situovanej meštianskej rodiny bankového úradníka v Prostějove.
• Zde vystudoval gymnázium a na prianie otca odišiel na práva, ale mimoto sa zapsal na niektoré prednášky na filozofickej fakulte.
• Rodinné prostredie Jiřího Wolkera bolo naplnené kultúrou a tiež profesori prostějovského gymnázia podporovali Wolkerove umelecké sklony.
• Bol všestranné nadaný – literárne, výtvarne i hudobne. Už na gymnáziu publikoval vo študentských časopisoch, okrem toho bol nadšený Sokol a skaut.
• Jiří Wolker bol členom Literárnej skupiny a Devětsilu. Zde tiež získal priateľstvo so svojimi vrstovníkmi – začínajúcimi básnikmi a literátmi.
• Zdravie Jiřího Wolkera nebolo od detstva pevné, preto rodina usilovala o jeho pobyty vo skautských táboroch a pri mori. Za pražských štúdií u neho prepukla tuberkulóza. Opakovaný pobyt pri mori, ani liečenie vo Vysokých Tatrách mu nepomohli.

Ďalšie diela: 

• • Host do domu – vliv vitalizmu
  • Na obyčajné veci nahlíža jakoby souvisely so životom človeka (poézia prostých vecí)
  • Kamna – báseň
  • Poetizácia vecí, personifikácia, zľudšťovanie vecí, metafora
  • Citovo orientovaná zbierka
  • Idealistický pohľad na svet, harmonické rodinné prostredie
  • Svätý kopeček – báseň
  • Polytematická báseň, návrat do domova – prechádza známymi miestami a spomína na mladosť
  • Báseň pozostalosti
  • Básne, ktoré po ňom zostali
  • Báseň Umierajúceho

Literárne-historický kontext

Proletárska literatúra:

• reaguje na sociálnu biedu a dôsledky vojny
• vyznačuje sa kritikou sociálnej nespravodlivosti
• objavila sa u nás v prvej polovici 20. storočia
• myšlienka revolučnej premeny kapitalistickej spoločnosti na socialistickú
• v dielach nový typ hrdinu – dielnik
• Umenie musí byť proletárske, musí smerovať k pádu nespravodlivého poriadku.
• revolučnosť, optimizmus, kolektivizmus proti individualizmu.
• Požiadavka kolektivizmu bol spoločný všetkým básnikom proletárskej poézie, rozdielné však bolo ich pojetie! Wolker chce vyjadriť problematiku jednotlivca, ktorého jeho túžba po šťastí vedie k pochopeniu vzájomnej závislosti na druhých – uvedomeniu si, že je aktívny spoločenský činiteľ. →podstata ľudskej existencie spočíva v sepätí s inými životmi a v odpovednosti za ne = Wolkerovo morálne pojetie kolektivizmu

Ďalší autori tohto obdobia:

• • Jindřich Hořejší – „Deň a noc“
  • Jaroslav Seifert – „Mesto v slzách“ – stylizuje sa do postavy mluvčích tých, ktorí sú vyradení z bohatstva a radosti modernej civilizácie
  • Josef Hora – „Pracujúci deň “ – kľadol vedľa seba problematiku osobnú a problematiku masy
  • Stanislav Kostka Neumann –„Rudé zpěvy“ – potlačil svoju individualitu

Rozbor diela: Tiažká hodina

• literárny druh: lyrika
• básnická zbierka obsahujúca aj 3 sociálne balady
• přerod chlapca v muže – tiažkosť tohto obdobia = “Tiažká hodina”. Básnik definitívne opúšťa idylu svojho pokoja a prírody a ocitá sa v uliciach veľkomesta

Idea, hlavná myšlienka

• Obetovanie jedinca voči spoločnosti a vyzývanie k revolte. Ukazuje sociálnu biedu a dôsledky vojny. Hlavným hrdinom je dielnik.
• Poslanie – chce vytvoriť lepší svet, poukazuje na vzťahy medzi ľuďmi

Celková charakteristika:

• Tiažká hodina je jeho najvýznamnejšia zbierka, obsahuje najtypičtejšie básne proletárskej poézie.
• Zbierka proletárskej poézie, autorova premena: symbol láskohodnej srdca nahradený symbolom ruky = symbolom práce, boja, činu (= kontrast), ktorý má zľudštiť svet. Mizí idylický pohľad na svet, stáva sa básnikom osudu proletára , miesto súcitu nastupuje vedomie nespravodlivosti, s ktorou sa nechce zmieriť. Prostriedkom sú tradičné balady s morálnym poslaním (sociálne, dramatické, zdôrazňujúce dejové prvky, bohaté na konflikty a obrazy osobných tragédií. Tragédie sú výsledkom reálnych spoločenských javov. baladami Wolker usiloval o epiku, bol si vedomý prelyrizovanej poézie, vyzýva k zvráteniu poriadku.
• Tiažká hodina je jeho najvýznamnejšia zbierka, obsahuje najtypičtejšie básne proletárskej poézie.
• Zde rozvinul sociálnu baladu, tá má už úplne inú podobu než v 19. stol. U Erbena je človek drtený silou osudu a nemohol sa brániť, naproti tomu u Wolkera je človek drtený sociálnymi problémami, ale môže sa brániť. (Sociálna balada – Zvláštny typ balady, ktorá sa orientuje na vzťahy vo spoločnosti)
• Nerovný boj chudobných, bezmocných so životom s bohatými

Celkové vyznanie, vlastný emocionálny postoj:

• naviazal zde na tradíciu českej balady a vtlačil jej novú etickú dimenziu, optimistickú spoločenskú perspektívu
• oproti „Host do domu“ zde postúpil od “zbásňovania ilúzií k skutočnému životu“
• láska k ľuďom prešla k kolektivizmu ľudí
• práca, ktorá „je živá“, vďaka ňom v skutočnosti spravodlivý byt, ktorý však musí predchádzať triedny nepravost.

Kompozícia

• Zbierka básní, poézie – epická a milostná lyrika. Hlavne sociálne balady (se bránia x Erben a Bezruč sa poddávajú problémom), reflexívne básne.
• Obsahuje 22 básní z ktorých sú 3 balady, úvodná báseň, podľa ktorej je kniha pomenovaná líči prechod chlapca v muža. Zatiaľčo chlapec má svoje ideály a môže snívať, muž musí jednať, lebo za neho hovoria jeho činy.
• Báseň vyjde z predstavy určitej skutočnosti
• Metaforickou premenou je odhalený jej vnútorný zmysel
• Z tohto odhalenia je vyvodený dôsledok väčšinou morálneho charakteru

Jazykové prostriedky

• Jiří Wolker má výnimočný a originálny štýl s pestrou paletou básnických vyjadrovacích prostriedkov.
• Metafory- veľmi časté, pestré a zároveň dokážu mnohé vyjadriť
• Rýmy – často sa objavuje rým sdružený a striedavý
• Básne majú lyrickoepický charakter, väčšinou sú o láske, pôsobia citovo a zároveň majú aj dej. Jako napr.: zde:
• Personifikácia ,,Mŕtvi na uliciach oživnú,
• muziky vo vsi zahrajú,
• na cestách rozkvitnú kameň.
• profesionizmy, vulgarizmy; poetizmy
• priame x obrazné pomenovania, citovo zafarbené výrazy
• figúry, pravidelný rytmus

Tropy a figúry

• Personifikácia,, Mŕtvi na uliciach oživnú, muziky vo vsi zahrajú, na cestách rozkvitnú kameň.
• Prirovnanie – („dve oči ako dve sviečky“)
• Anafora – („teraz ……, teraz …., Láska je….., láska je….)
• Epizeuxis – („hlboko, hlboko“)
• Metafory – veľmi časté, pestré a zároveň dokážu mnohé vyjadriť
  • Okno je sklenená loď
  • Topičove oči sa menia vo svetlo žiarovky
  • Dieťa, ktoré sa nenarodí sa stáva symbolom nedosiahnuteľnej lásky
  • Jánov sen je symbolom ľudskej túžby po šťastnom svete

Vypravateľ

• Vypravateľský zpôsob – umelecký
• Typy prejavov – nie sú tu, pretože, to sa nachádza len u vypravateľa v próze alebo dráme

Postavy

• Neustále sa menia
• Postavami diela sú predovšetkým ľudia chudobní, dielnici, ktorých sa dotýka sociálna nespravodlivosť (typický znak proletárskej poézie).

Lyrický subjekt

• Keďže ide o lyriku, kde sú básne, tak hovoríme o lyrickom subjekte. Lyrický subjekt v tejto zbierke: V každej básni je lyrický subjekt iný, stojí v pozadí a väčšinou je to dielnik, alebo človek z nižšej vrstvy.

Časopriestor

• Miesto, je rozdielne, ale väčšinou z prostredia dielničej triedy, t. j. napr. smena vo fabrike, v niektorých básňach aj kaviareň, kam chodia tí z vyššej triedy (Báseň. Tváre za sklom) aj vojna z (básne: Pohreb). Ale za povalečné krízy vo meste Praha.
• Kontrast medzi biedou a bohatstvom, mestom x prírodou (dotvára atmosféru)

Tématický rozbor

• Hlavná téma: Lásky milencov
• Vedľajšia téma: pesimistická stránka, bieda a utrpenie, ťažká práca, výzva k boju za uskutočnenie spravodlivejšieho spoločenského poriadku, dielnik – nositeľ nového ľudstva, hrdina; sociálne problémy – špatné pomery

Dej

Tiažká hodina – prechod z chlapca na muža

• Celá zbierka je uvedená rovnomennou básňou, ktorá je venovaná priateľovi A. M. Píšovi.
• Básnikovo dieťaťa srdce zomrelo, ale mužské srdce sa ešte nenarodilo:
• „… jedno srdce som pochoval a druhé ešte nemám…“
• Autor vyjadruje skok z naivnej, dieťaťa, všezberúcej lásky k svetu k vážnejšiemu a realističnejšiemu prístupu dospelého muža.
• Báseň v podstate opisuje celý život človeka. Narodí sa, je plný energie, nápadov, predstavivosti, šľachetnosti, dobromyseľnosti. S postupom času dospelieva a z chlapca sa stáva muž. Všetko musí zaplatiť tvrdou prácou, aby si aspoň čiastočne splnil svoj sen z mladosťi. Vitalita sa stráca a nastáva čas zklamaní. Všetky ideály detstva sú nenávratne stratené, ušľachtilosť sa vytráca s každodennou prácou. Zostáva ilúzia sveta. Aj keď sa mu to nepáči, musí stále pracovať, aby mal z čoho žiť.

Balada o nenarodenom dieťaťu – neschopnosť uživiť dieťa

• Väčšina básní je o láske, ale často nedojde k jej naplneniu – väčšinou zo sociálnych dôvodov. Jako v tejto balade .
• Ideou balady je tragický koniec lásky dvoch ľudí. Nie však z ich pohľadu, ale z pohľadu nenarodeného dieťaťa, ktoré je tu symbolom nenaplnennej lásky zo sociálnych dôvodov

Slepí muzikanti – jedinec sa obetuje vo prospech spoločnosti

• Wolker ako proletársky básnik je kolektivista. Preto jeho básne sú často o obetovaní sa jedinca vo prospech celku. V tejto básni dva slepí žobráci hrajú ľuďom, a aj keď sami slepí, svojou piesňou otvárajú ľuďom oči kráse, aniž by z toho sami niečo mali
• Báseň ukazuje, ako cez hudbu vidieť lepšie svet

Čepobití – motiv vojny

• Táto báseň opisuje dve najväčšie prelievanie krvi vojny. To prvé je na bojisku, kde tečie skutočná krv a vyhasínajú skutočné životy. To druhé je v srdciach vojakov, ktorí sú nútení rozlúčiť sa s rodinou a svojimi dievčatami. Tu neštekuje žiadna krv, nevyhasínajú žiadne životy, ale rána sa hojí veľmi dlho
• Ideou tejto básne je, že vojna nezmrzačí len telo, ale aj dušu. Autor opisuje ťažký boj mladého muža so svojím srdcom, ktorému sa žiadny iný boj nevyrovná.

Tváre za sklom – proletárska poézia

• V kaviarni sedia bohatí ľudia a veselia sa. Tu sa za oknami v mrazivom počasí objaví tvár chudobného muža, ktorý pozoruje celú tú krásu za sklom. Jeho pohľadom sa však stoly menia na mramorové náhrobky, úsmevy na mŕtvolné tváre. Takto odsuzuje vyššiu triedu k zániku.
• Triedna kompozícia, ktorá je najviac patrná práve v tejto básni. Básnik najprv uvedie prostredie a jeho atmosféru

Kázanie na hore – vyzýva k spravodlivosti a lepším podmienkam pre všetkých

• V tejto básni říkadlár káže, že ak budú ľudia počas svojho života dobrí, po smrti sa im dobre povedie. Zároveň však tiež hovorí, že vojaci nemusia byť smutní, pretože je lepšie byť živý a zlý ako mŕtvy a dobrý:
• Neboť:
• Každý má niekde srdce, aj keď je so sebou nesúladný.“

Oči – prirovnanie k bráne do srdca

• Táto báseň je venovaná maliarovi O. Lasákovi. Opisuje ľudské oči ako najširšie moria, oči človeka mnohé prezradia. Oči sú bránou do duše a tak sú schopné vystrebať to najkrajšie, ale aj to najhoršie. Všetko, čo za celý život uvidia, putuje do srdca:

Jaro – prirovnanie prírodného jara k obrodeniu ľudskej spoločnosti

• V tejto básni autor opisuje jar a prebúdajúcu prírodu, ale v skutočnosti mu nejde o prírodný
• jav, ale proti tomuto prírodnému jaru postaví Wolker jar ľudskej spoločnosti.
• Báseň milostná
• V očiach dievčaťa sa odráža celý krásny svet. Spolubojovníčka lyrického hrdinu, muža a vojaka, rovnako ako on zodpovedná za stav skutočnosti:

Balada o sne – proletárska poézia

• Básnik stavia do kontrastu dva svety, objavuje sa striedanie motívu sne (krásny život plný radosti, práce) a skutočnosti (bieda, hlad). Nicmenej tragizmus je prekonávaný vierou v možnosť revolučnej premeny sveta.
• Táto lyricko-epická báseň je venovaná J. Seifertovi. Hrdinou je mladý dielnik Ján, ktorý žije v svetnici v podkroví. Uvedomuje si, že sú na svete ľudia bohatí a chudobní a túži po spravodlivosti. Zveruje sa svojej dievčine Marii. Tá mu povie, že aj ona, keď ho poznala mala sen o mužovi. Po spoznaní sa jej sen stal skutočnosťou. Ján sa teda rozhodne zabitiť svoj sen tým, že ho uskutoční:
• Báseň končí bojovným zvolaním, ktorým autor vyzýva k revolúcii a odsudzuje vyššie sociálne triedy v mene triedy dielničej:

Slzy – motiv: pesimizmus musí byť potlačený v prospech lepšieho zítra

• Táto báseň opisuje pocit človeka, ktorý bol niečím zranený a cíti bolesť v srdci, všetko vidí čierne a nič mu nedáva radosť. Ideou básne je, že ľudia by sa nemali vzdávať a podliehať svojim chmúrnym myšlienkam a vždy by sa mali snažiť vidieť to lepšie a bojovať o to:

Pohreb – smrť Wolkerovej babičky Anežky Skládalovej

• Wolker sa tiež často venuje otázke smrti. Báseň Pohreb zaujíma vo zbierke dôležité miesto, dotýka sa smrti Wolkerovej babičky Anežky Skládalovej. Vnuk ide po pohrebe svojej babičky na vojnu. Nechce zomrieť doma, ale v boji za slávu sveta.

Muž – smrť Wolkrovho deda Jiřího Skládala

• Podobne ako predchádzajúca, tak i táto báseň sa týka jedného z Wolkerových prarodičov. Tentokrát píše o smrti deda Jiřího Skládala. Dedko bezmocne a statečne umiera uprostred noci, aby nevzbudil vnúčatá. Vnuk potom uvažuje, že aj on bude jedného dňa taký mužný, ako bol jeho dedko:

Fotografie – sobeckosť vyšších vrstiev, proletárstvo

• Sociálne-politicky ladená báseň zdôrazňuje, že pokiaľ niekde na svete niekto trpí hladom, mnohí na neho umierajú a druzí sú zo stejných dôvodov nútení stať sa kanibalmi, tak tí, ktorí inokde na svete nestrádajú alebo dokonca žijú v prepychu a nepomôžu, sú pre svoju nevšímavosť a nezáujem rovnakými ľudožrútmi.

Dom v noci – motiv lásky a chudoby nižších vrstiev

• Uprostred ulice stojí dom so šiestimi oknami, každé okno má svoj príbeh. V každom z nich býva niekto z dielničej triedy a žije svoj ťažký život. Len nahoře v podkroví bývajú dva milenci, ktorých láska udržiava pri živote:
• Setkanie
• Táto báseň je o nevšedných hviezdach, ktorých vonkajšok pôsobí krásne, príťažlivé, ale hovoria pravdivo.
• Báseň je uvedená metaforou, pokračuje prirovnaním :

Mirogoj – vojna, cintorín, smrť …

• Mirogoj je záhřebský cintorín, kde sú pochovaní obete vojny. Je ich tam mnoho a človek sa tam cíti ako by bol jeden z nich. Autor premýšľa nad zmyslom vojny a ľutuje tých, ktorí v boji padli. Chce ich všetkých oživiť a niečo pre nich urobiť.

Nevěrná – neodolžená věrnost ženy muži

• Táto báseň vyprává o krásnej žene, ktorá sľubuje mužovi vernosť:

Odjezd – pobyt Wolkera v Juhoslávii

• Táto báseň je inšpirovaná autorovým pobytom v Juhoslávii.
• Krajina okolo nádražia je smutná ako cudzinec, ktorý ju opúšťa:
• „… a preto tá krajina v očiach svojich chová
• blúdivý žal cudzinca bez domova.“

Milenci – láska a práca

• Hlavnými motívmi básne sú láska, fabrika a pracujúce ruce. Vyznanie narušuje řev sirény z fabriky:
• „Na srdci milenců řve fabrik siréna,
• do tiché noci polnice zní, …“

Balada o očích topičových – kolektivizmus

• Topič Antonín už 25 rokov kúje do kotle a to aj v noci, keď ostatní spia. Tvrdou prácou vyrába ľuďom svetlo, ale sám pri tom oslepne. Balada je tiež o význame práce, topič svoj život a svoje šťastie obetuje pre ňu a pre kolektív
• „Antonín rukama, jež nad oheň ztuhly,
• přikládá plnou lopatu uhlí,
• a že jenom z člověka světlo se rodí,
• tak za uhlím vždycky kus očí hodí…

More – pobyt Wolkera pri Jadrane na ostrove Krk

• Inšpiráciou k tejto básni bol liečebný pobyt básnika pri Jadrane na ostrove Krk. Vypravateľ šesť dní hľadá more a nedokáže ho nájsť. Až večer v hospode pri mlyne skutočne spatří more.
• Hlavnou ideou básne je osvojenie si života. Skutočnosť najskutočnejšia sú ľudia – dielnici.

SROVNÁNÍ S ĎALŠÍM DIELOM

Kontext autorovej tvorby

• Zbierka bola sepisovaná od 20. rokov 20. storočia. Keďže bol Jiří Wolker významným členom proletárskej poézie, samotná zbierka bola vydaná roku 1922, čiže dva roky pred jeho smrťou, takže môžeme povedať, že ide o jeho vrcholné dielo, ale aj dielo, zo závěrečnej fázy života, aj keď to vôbec netrúflo, pretože umiera na tuberkulózu.

The post Tiažká hodina – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.