📝 Život

Jerome David Salinger sa narodil v New Yorku v rodine židovského obchodníka so syrom a škótsko-írskej matky. Jeho detstvo bolo poznačené častým sťahovaním a problémami v škole. Po neúspešných štúdiách na niekoľkých vysokých školách sa zapísal na kurz kreatívneho písania na Kolumbijskej univerzite, kde sa stretol s Whitom Burnettom, redaktorom literárneho časopisu Story, ktorý mu vydal prvú poviedku. Počas druhej svetovej vojny slúžil v armáde, čo malo hlboký dopad na jeho psychiku. Zúčastnil sa vylodenia v Normandii a bojov v Hürtgenskom lese, čo mu neskôr spôsobovalo posttraumatickú stresovú poruchu. Po vojne sa venoval písaniu a publikoval poviedky v renomovaných časopisoch ako The New Yorker a Collier’s. V roku vydal svoj najslávnejší román Kto chytá v žite, ktorý sa stal okamžitým bestsellerom, ale zároveň vyvolal aj kontroverzie pre svoju otvorenú kritiku pokrytectva a konvencií spoločnosti. Po úspechu románu sa Salinger stiahol z verejného života a usadil sa v Cornishi v New Hampshire, kde žil v ústraní až do svojej smrti. Odmietal rozhovory, publicity a akékoľvek zasahovanie do svojho súkromia. Napriek svojmu samotárskemu životu pokračoval v písaní, no svoje diela už nepublikoval. Jeho súkromný život bol poznačený viacerými vzťahmi, vrátane manželstva s Claire Douglas, s ktorou mal dve deti. V neskorších rokoch sa venoval zen-budhizmu a iným východným filozofiám. Jeho literárne dedičstvo zahŕňa okrem Kto chytá v žite aj zbierky poviedok ako Deväť poviedok, Franny a Zooey a Vyššie sily, chlapci. Tieto diela sa vyznačujú prenikavým pohľadom na vnútorný svet postáv, často mladých ľudí hľadajúcich zmysel života v konfronácii s pokrytectvom a falošnosťou spoločnosti. Zomrel vo svojom dome v Cornishi. Jeho odkaz pretrváva dodnes a jeho diela sú stále čítané a interpretované novými generáciami čitateľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Salingerova tvorba sa vyznačuje prenikavým psychologizmom, zameraním na vnútorný svet postáv a ich hľadanie identity a zmyslu života. Jeho hrdinovia sú často mladí ľudia, ktorí sa cítia odcudzení od spoločnosti a jej konvencií. Salingerov štýl je charakteristický precíznou a zároveň poetickou prózou, často využívajúcou hovorový jazyk a vnútorný monológ. Jeho diela sa vyznačujú iróniou, sarkazmom a kritickým pohľadom na spoločenské normy. Dôležitým prvkom jeho štýlu je aj zachytenie autentického jazyka mladých ľudí, ktorý je plný slangových výrazov a neformálnych obratov. Salinger majstrovsky využíva dialógy na odhalenie charakterov postáv a ich vnútorných konfliktov. Jeho próza je zároveň melancholická a plná smútku nad stratou nevinnosti a hľadaním autentického života v povrchnej spoločnosti.

👥 Literárni súčasníci

Ernest Hemingway (Starec a more), William Faulkner (Abšalóm, Abšalóm!), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch), J.D. Salinger (Kto chytá v žite), Jack Kerouac (Na ceste), Truman Capote (Raňajky u Tiffanyho)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jerome David Salinger (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Kto chytá v žite

Autor: Jerome David Salinger

Pridal(a): Henry

Niekoľko slov o autorovi

Americký spisovateľ Jerome David Salinger sa narodil 1. januára 1919 v New Yorku a zomrel 27. januára 2010 v New Hampshire. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako príslušník americkej armády v Európe. Od štyridsiatych rokov publikoval v časopise The New Yorker. Jeho kľúčovým dielom sa stal generačný román, v ktorom sa zaoberá problémami dospelých Kto chytá v žite. Po roku 1959 sa odmlčal, ale aj tak si získal veľkú obľubu mladých ľudí. Z jeho ďalších diel je asi najznámejší poviedkový zbierka Deväť poviedok. Ďalej napísal: Vzhúr, tesári, do výšky střechu zvednite a Franny a Zooey.

Postavy

Hlavný hrdina – Holden Caulfield, sedemnásťročný chalan, ktorý prechádza životnou krízou. Nesnáša povrchnosť, pokrytectvo, pretvářku, snobstvo a bezcitnosť – sám je totiž veľmi citlivý, aj keď to nedáva najavo. Má veľmi rád svojich rodičov, ktorí mu všemožne pomáhajú a snažia sa mu zabezpečiť miesto na dobrej škole. On však nie je nikde spokojný – niekde mu vadia spolužiaci, inde to, že sa musí učiť, čo ho nebaví – Holden nenávidí školu predovšetkým preto, že ho len napĺňa informáciami a cudzími myšlienkami, aniž by ho učenie nejak obohacovalo alebo z neho robilo lepšieho človeka. Je veľmi uzavretý, veľmi rád si vymýšľa a balamutí cudzích ľudí. Snaží sa nájsť zmysel života a cíti sa smutný a opustený.
Sestra Phoebe – desaťročná chytrá dievča, ktorú má Holden veľmi rád, je chápavá, ale aj trucovitá, vie si presadiť svoju, ale vo svojej podstate je to dobrá holka.
Stradlater – Holdenov spolubydliaci na poslednej škole, nafúkaný chalan, ktorý si o sebe myslí, že je „majster sveta“, neváha ostatných využívať k svojmu prospechu ani robiť veci, z ktorých by sa teda Holden stydel.
Ackley – ďalší Holdenov spolužiak. Nikto ho nemal veľa rád, bol vlezlý, nechápavý, čuňátko.
Hanka – dievča, ktorú Holden už nejaký čas pozná a má ju veľmi rád, váži si jej. Je inteligentná a citlivá.
Sally – ďalšia z dievčat z Holdenovho okruhu. Je veľmi pekná. Holden ju má dosť rád, ale rozhodne k nej necíti to, čo k Hanke.
Profesor Antolini – mladý profesor na vysokej škole, dalo by sa povedať intelektuál. Snaží sa Holdena priviesť na správnu cestu, aby si konečne uvedomil, čo chce v živote robiť atď. Dosť možno je homosexuál (keď u nich Holden chce prespať, hladí ho počas spánku po hlave).
Ďalšie postavy: spolužiaci, profesor Spencer, pani Spencerová, pani Antoliniová, jeptišky, taxikári, Holdenovi rodičia, liftboy, prostitútka atď.

Miesto

New York, Pencey (Agerstown, Pensylvánia)

Doba

20. storočie, inak neurčené

Dej

Úvodom je naznačené, že popisované udalosti sa odohrali pred tým, než sa hlavný hrdina dostal do nejakého sanatória, kde mu pomáhajú riešiť jeho psychické ťažkosti.
Príbeh sa začína rozvíjať v dobe tesne pred vianočnými prázdninami, keď je Holden vyhodený zo školy pre neprospech, o čom jeho rodičia zatiaľ nevedia. Je mu ľúto, že ich znova sklamal – Pencey totiž nie je prvá škola, ktorú Holden podobným spôsobom opúšťa. Chce odísť domov až na prázdniny, ktoré začínajú v stredu, ale po rvačke so svojím spolubydliacim Stradlaterom (kvôli jeho nevhodnému správaniu k dievčaťu, ktoré má Holden rád – Hanke) a následnom nepochopení od nikoho zo spolužiakov a tiež kvôli šialenému smutku, ktorý na neho padá vo školských budovách, odíde Holden už v nedeľu s plánom nejako sa v New Yorku do stredu potláčať a domov sa dostaviť opravdu až v určený deň. Celé tie tri dni strávi v depresii, ktorá je prerušená len pár svetlých okamihoch a to za prvé, keď stretne vo vlaku veľmi milú maminku jedného zo svojich bývalých spolužiakov, potom, keď po noci strávenej v hoteli snída ráno na nádraží s párom priateľských jeptišiek, a nakoniec, keď za nepriomnosti rodičov navštívi svoju milovanú sestričku Phoebe.

Po príchode do New Yorku si Holden najme taxi a nechá sa odviezť do hotela, kde nemá čo robiť, a tak sa rozhodne zabiť čas v hotelovom bare. Najradšej by sa opil, ale pretože nie je plnoletý, čašník mu odmietne dať alkohol. Potom sa snaží konverzovať s troma asi tridsaťročnými dievčatami, ktoré však neoplývajú intelektom ani slušným vychovaním, a tak s nimi len zabíja čas. Po rozlúčení sa nechá zaviesť taxíkom k Erniemu, do ďalšieho baru, odkiaľ však odíde kvôli jednej otravnej známej jeho brata. Cestou do hotelového pokoja mu liftboy ponúkol prostitútku a Holden to prijal, hoci je panic. Strašne veľa potrebuje nebyť sám. Keď však má k niečomu dojsť, dievča odmietne, hoci jej samozrejme zaplatí. Tá mu nakoniec ešte pripraví neprijemné prekvapenie, keď na ňom vymáha dvojnásobok domluvenej sumy. Holden jej požiadavku neuzná, čo ho potom stojí poriadnu ranu do brucha od liftboya – jejho pasáka. Peniaze si vezmú z jeho náprsnej tašky a zmiznú. Ráno Holden opustí hotel, kufry si nechá v úschovni na nádraží a posnída s jeptiškami, ktorým dá desať dolárov na dobročinnosť. Nevie čo ďalej, a tak zavolá svojej kamarátke Sally a pozve ju do divadla. Sally jeho návrh prijíma a za niekoľko hodín, počas ktorých sa Holden túla po parku a kúpi sestre Phoebe platňu, sa stretnú. Sally je divadlom nadšená, zatiaľ čo Holdenovi predstavenie nič nehovorí. Po hre idú do nejakého podniku, kde sa Holden snaží vysvetliť Sally, čo ho trápi, ona ho však nechápe. Pohádajú sa a nerozídú sa v dobrom. Holden si dohodne stretnutie s jedným bývalým spolužiakom – intelektuálom a dosť sa s ním v bare opije. Je mu psychicky príšerne. „Kamarát“ potom prehlási, že nemá čas, a necháva Holdena jeho osudu. Ten potom blúdi sám a zmrzlý po New Yorku, veľmi premýšľa o svojej smrti a rozhodne sa tajne navštíviť malú Phoebe. Nechce, aby rodičia o jeho príchode vedeli, a tak sa do bytu vyložene vplíži. Správa, že nie sú doma, ho veľmi poteší a nejakú tu hodinu si s Phoebe povídajú, Holden potom zavolá jednému svojmu bývalému profesorovi a je pozvaný na návštevu – môže dokonca prísť teda hneď alebo prostriedka, keď sa mu zachce. Ešte si požičia od Phoebe peniaze a po príchode rodičov domov sa vykrade von.

Vezme si taxi a ide za tým svojím profesorom, ktorý sa mu snaží hovoriť do duše. Chalan je veľmi unavený a je mu zle – bolí ho brucho a hlava, a tak ho profesor uloží na gauč. Hneď po uložení v niekoľkých vteřinách usne a prebudí sa vyděšený, keď ho profesor hladí po hlave. Urychlene sa oblečie a odíde so slovami, že sa vráti, ale to už neučiní. Vyspí sa na nádraží v čakárni a v jeho hlave uzrie nápad, že odíde stopom niekam na západ, tam si postaví malý domček, nájde si niekde prácu ako pumpár a bude žiť nenáročný život. Neskôr si vezme niekoho dievča, ktorú bude milovať, a bude šťastný. Pred odchodom sa chce ešte rozlúčiť s Phoebe, a tak jej nechá vo škole vzkaz, aby prišla k múzeu, že jej chce povedať zbohom. Kvôli jej naliehanju však zostane a ide s ňou do Zoo a na kolotoč. Potom sa vráti domov. Jeho ďalší osud nie je zrejmý, až na jeho pobyt v sanatóriu, po ktorom sa má opäť vrátiť ku štúdiu na ďalšej škole.

The post Kto chytá v žite – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Kto chytá v žite

 Autor: Jerome David Salinger

 Zaslal(a): Dasaa

Jerome David Salinger (1919-2010)

-Bol americký spisovateľ (rozprávač, románopisec). Vyrastal na Manhattane a už na strednej škole na Manhattane začal písať krátke poviedky.

Jeho otec Solomon bol Žid poľského pôvodu, ktorý predával kóšer syry. Jeho matka Mária Jill bola napoly Škótka a napoly Írka. Mal sestru Doris.

Účinkoval v niekoľkých divadelných hrách. Potom nastúpil na vojenskú akadémiu Valley Forge v Pensylvánii. V roku 1936 začal študovať na New York University, ale na jar štúdium ukončil. Neskôr pracoval vo Viedni, navštevoval kurzy tvorivého písania. Potom pracoval na vyhliadkovej lodi v Karibiku ako zabávač.

V priebehu ťaženia z Normandie do Nemecka sa stretol s Ernestom Hemingwayom (ten ho ovplyvnil).

Pred druhou svetovou vojnou niekoľko poviedok tiež vydal. Úspech románu Kto chytá v žite viedol k verejnému záujmu o jeho osobu. Salinger sa stal samotárskym a už nepublikoval tak často.

Kto chytá v žite

Deň ako stvorený pre banánové rybičky – uznávaná poviedka, vydaná v magazíne New York Times

Deväť príbehov – zbierka krátkych poviedok

Franny a Zooey – román a krátky príbeh

Vzhůru, tesári, do výšky strechu zdvihnite! / Seymour: Úvod – zbierka dvoch románov

Hapworth – jedná sa o román a zároven posledné vydané dielo, vyšiel v New York Times

+ 35 poviedok, z ktorých väčšina vyšla iba v časopisoch (napr. The New Yorker).

CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA

Tento (psychologický) román je stále veľmi úspešný a predá sa ho okolo 250 000 výtlačkov ročne, ihneď sa stal veľmi úspešným.

Popisuje dospievania nespokojné hlavnej postavy teenagera Holdena Caulfield, mal veľký vplyv predovšetkým na dospievajúce čitateľa.

Dej románu je jednoduchý, pojednáva o sedemnásťročnej Holden a jeho skúsenostiach z New York City, jeho vylúčenie a odchode z elitnej školy. Kniha je však význačná svojím ironickým hlasom rozprávača v prvej osobe, Holdena.

Salinger v rozhovore pre školské noviny priznal, že je román „tak trochu“ autobiografický.

POSTAVY

Holden Caufield- rozprávač, šestnásťročný vysoký mladík, prechádza životné krízou, je večne nespokojný, nemá rád pretvárku, snobov, školu. Je veľmi citlivý, keď to nie je na prvý pohľad poznať. Má veľmi rád svoju desaťročnú sestru Phoebe, bol v šermiarskom družstve, celkom rád číta.

Phoebe- sestra Holdena, 10 rokov, veľmi inteligentný dievča, ale niekedy trucovitá.

Holdena má veľmi rada, rada tancuje.

Stradlater- Holdenův spolubývajúci na škole v Pencey. „Krásavec“, povrchné.

Ackley- ďalší spolužiak, celkom prasa, neumýva si zuby, zato si stále čistí nechty. Šialene otravný človek.

Hanka- dievča, ktorú Holden už nejaký čas pozná a má ju veľmi rád, často na ňu myslí, rada hrá dámu, rada športuje. Zoznámili sa tak, že jej pes chodil čúrať na ich trávnik.

Sally Hayesová- Veľmi pekné dievča, Holden jej pozná dlho, avšak nechce ju tak ako Hanku

Profesor Antolini – mladý profesor na vysokej škole, dalo by sa povedať intelektuál. Snaží sa Holdena uviesť na správnu cestu, aby si konečne uvedomil, čo chce v živote robiť atď. Dosť možno je homosexuál (keď u nich Holden chce prespať, hladí ho pri spánku po hlave).

Ďalšie postavy: spolužiaci,

profesor Spencer (dejepis), pani Spencerová (jeho žena),

pani Antoliniovej (žena profesora),

mníšky (tie čo im dal príspevok),

taxikári (vždy divní),

HOLDEN rodičia

Liftboy, prostitútka,

Brat DB (píše knihy, teraz je v Hollywoode), brat Allie (Zrzek, bejzbalová rukavice)

Dej a KOMPOZÍCIA

Dej sa odohráva pred Vianocami. Začiatok knihy sme v škole v Pencey, neskôr v New Yorku vo 50. roky 20.storočia

Kontext: Tento román býva dávaný do súvislosti s Dobrodružstvom Hucleberryho Finna od Marka Twaina, Styron, Nabokov.

Obsah:

Hlavný hrdina Holden Caufiled je pred Vianocami opäť vylúčený z ďalšej školy, tentoraz z Pencey (predtým z Whootonu). On sám si z toho však „veľkú hlavu“ nerobí, pretože neprepadol zo všetkých predmetov – tým myslí, že z anglického jazyka dostal známku dostatočný. Naviac má konflikt so spolubývajúcim Stradlaterem kvôli dievčatám. A tak odchádza.

Holden pri svojom unáhlene, skorom odchode prežíva najrôznejšie príhody: hneď vo vlaku sa stretne s matkou svojho spolužiaka, teraz už bývalého spolužiaka, ktoré nahovorí, že má mozgový nádor a už čoskoro ho čaká operácia.

Potom má incident v hoteli Edmont, v ktorom sa ubytoval. Nečakane s liftboyem, ktorý sa hrá na pasáka. Dohovorí mu dievčinu za 5 dolárov, ale celá akcia sa zvrtne v momente, keď dievča odchádza z Holdenovu izby a požaduje po ňom 10 dolárov a tak liftboy zasiahne – ručne.

Počas svojho úteku tiež stretáva Lillian Simonsovou-bývalú jeho brata. Tiež si dohovorí rande so Sallynou Hayesová, ale otvorene povie, že, citujem: „Ty by si doviedla človeka nasrať, bez srandy.“

Jediným svetlým bodom v jeho živote, je jeho sestra Phoebulka, s ktorou sa tajne spoja (rodičia totiž ešte nevie, že bol z Pencey vyhodený.

Holden ale nevie, kde by zatiaľ mohol prespávať. Skúsi to teda u učiteľa Antolliniho.Ale počas noci u neho sa stane niečo divné. Antollini ho v noci pozoroval a hladil. Holden sa vyľakal a okamžite odišiel. Tiež mal už všetkého dosť a rozhodol sa, že utečie nadobro. Ale chcel Ješe poslednýkrát vidieť Phoebe, a tak sa s ňou stretáva. Všetko končí tak, že ho Phoebe donúti zostať.

JAZYK A ŠTÝL

Román bol v niekoľkých krajinách a v niektorých amerických školách zakázaný, kvôli téme a „nadmernému užívaniu sprostých slov“.

Napísané v ICH forme (hlavný hrdina = rozprávač)

-nespisovný jazyk ( „deprimovanej“, bez psina)

-VŠEOBEC. reč

-materiál s nízkou dialógov, skôr uvažuje nad životom

– retrospektíva

Názov Kto chytá v žite sa zrodil podľa citácie z pesničky „keď niekoho stretne niekto, ako ide žitom kdes“ a následné Holdonovy úvahy o zmysle jeho života, o tom, čo by chcel robiť – chytať deti v žite tak, aby nemohli spadnúť zo skaly . Čo podľa neho by bolo jediné, čo by mu prinášalo radosť.

OKOLNOSTI VZNIKU DIELA

Román Kto chytá v žite vyšiel 16.júla roku 1951 v Londýne. – svetová proza 2. polovice 20.storočia.

Po svojom vydaní stal bestsellerom.

VPLYV DIELA

Dielo údajne motivovalo vraha Johna Lennona k jeho zabitie.

Po úspechu románu Kto chytá v žite dostal Salinger niekoľko ponúk k sfilmovanie románu, okrem iného od Samuela Goldwyn.

The post Kto chytá v žite – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.