📝 Život

Narodil sa v Ženeve, ktorá bola vtedy nezávislou republikou. Jeho matka zomrela krátko po pôrode a otec, hodinár, ho opustil, keď mal desať rokov. Rousseau strávil detstvo u strýka a následne v rôznych pestúnskych rodinách. Tieto skúsenosti zanechali na jeho osobnosti hlbokú stopu a formovali jeho citlivú a nestabilnú povahu. V mladosti sa živil rôznymi povolaniami, pracoval ako rytec, učiteľ hudby a sekretár. Túžil po vzdelaní a postupne sa vzdelával v rôznych oblastiach, od filozofie a literatúry po hudbu a botaniku. Jeho túlavé roky ho priviedli do Francúzska, kde sa zoznámil s vplyvnými intelektuálmi a umelcami. V Paríži sa stal členom encyklopedistov a prispieval do Diderotovej Encyklopédie. V tomto období napísal svoje prvé významné diela Rozprava o vedách a umeniach a Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi. V nich kritizoval vplyv civilizácie na morálku a obhajoval návrat k prirodzenému stavu. Rousseauov osobný život bol poznačený komplikovanými vzťahmi a vnútorným nepokojom. Mal päť detí s Thérèse Levasseurovou, s ktorou sa nikdy neoženil, a všetky deti dal do sirotinca. Tento čin mu neskôr vyčítali jeho kritici a Rousseau sa ho snažil ospravedlniť vo svojej autobiografii Vyznania. Jeho radikálne myšlienky a nekonvenčný životný štýl mu priniesli nepriateľov a viedli k jeho prenasledovaniu. Musel opustiť Francúzsko a hľadal útočisko v Anglicku a neskôr v Nemecku. V posledných rokoch života sa vrátil do Francúzska pod falošným menom a venoval sa písaniu svojich posledných diel, vrátane Snívania osamelého chodca. Zomrel v Ermenonville neďaleko Paríža. Jeho myšlienky, hoci niekedy protirečivé, mali hlboký vplyv na formovanie moderného politického a sociálneho myslenia.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Rousseauova tvorba sa vyznačuje vášnivým štýlom, subjektívnym pohľadom a dôrazom na city a intuíciu. Jeho jazyk je expresívny, plný obrazov a metafor, pričom sa snaží o jasnosť a zrozumiteľnosť. Rousseauove diela sú preniknuté myšlienkou návratu k prirodzenosti a kritikou spoločenskej nerovnosti. V jeho filozofii sa prelínajú prvky osvietenského racionalizmu s romantickým dôrazom na cit a individualizmus. Jeho politická filozofia, vychádzajúca z konceptu spoločenskej zmluvy, mala zásadný vplyv na vývoj demokratického myslenia. V pedagogickom diele Emil alebo o výchove presadzoval prirodzenú výchovu, rešpektujúcu individualitu dieťaťa. Rousseauov autobiografický román Vyznania je považovaný za prelomové dielo v dejinách autobiografického žánru, v ktorom autor s nevídanou úprimnosťou odkrýva svoje najvnútornejšie pocity a myšlienky. Jeho literárny štýl je charakteristický subjektívnym a emocionálnym prístupom, využívaním autobiografických prvkov a dôrazom na vnútorný svet postáv.

👥 Literárni súčasníci

Voltaire (Candide), Denis Diderot (Encyklopédia), Montesquieu (O duchu zákonov).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jean-Jacques Rousseau (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Emil, alebo o výchove

 Autor: Jean-Jacques Rousseau

 Zaslal(a): Jitka

Obsah knihy (1889)

Život JJ Rousseau (1712-1778) sa datuje do obdobia násilného sociálneho kvasenia vo Francúzsku, ktoré bolo v tom čase ekonomicky veľmi rozvinuté, ale v jeho ďalšom ekonomickom a sociálnom rozvoji bránilo nadfeudálny feudálny systém.

V takomto prostredí zažil Rousseau život vzrušenia, plný vzrušujúcich udalostí, radosti a utrpenia. Rozpoznal ťažkosti a nešťastia v mnohých zamestnaniach, napríklad ako sekretárka, pedagóg, rytec, kým sa nakoniec nestal náhodným spisovateľom. Začal písať a postupne získavať popularitu a uznanie verejnosti, ale aj mnohých nepriateľov. Najmä po uverejnení jeho pedagogickej práce nebol „Emil alebo Raising“ natoľko, aby unikol prenasledovaniu, zatýkaniu a prenasledovaniu. Rozrušený a tiež finančne vyčerpaný zomrel 2. júla 1778.

„Sloboda človeka spočíva v tom, že nerobí to, čo nechce!“

Rousseauove nápady sú úzko spojené s jeho filozofickými, sociálno-politickými a náboženskými názormi. Z nich vychádza ekologicky jeho pedagogická práca „Emil alebo Raising“ a na základe nich vytvára svoje názory na prírodu a slobodné vzdelávanie, stanovuje vzdelávacie ciele, metódy a organizáciu vzdelávacích prác, vytvára postoj k kultúre.

Vek svojho manžela je rozdelený do štyroch období a každé obdobie dáva na základe povahy dieťaťa špecifický vzdelávací obsah.

V prvom období od narodenia do dvoch rokov musí byť starostlivosť vykonávaná v telesnej výchove. Poukazuje na balenie dieťaťa, čo vedie k obmedzeniu slobody a pocitu bolesti. V tomto období sa dieťa porovnáva s chorým starým človekom – hnevom z nedostatku moci na dosiahnutie cieľa. Tiež poukazuje na to, ako je príroda krutá od narodenia až po detstvo – detskú chorobu, zubný kaz. Odporúča postupné otužovanie detí vzduchom a vodou, pozerať sa od mala na škaredé veci, pretože sa ich až vyrastie, nebude báť (hady, pavúky, …). Porovnáva tiež život dieťaťa v mestskom a vidieckom prostredí – výživa, reč.

V druhom období 2 až 12 rokov, ktorý nazýva spánok rozumu, tvrdí, že pozornosť pedagóga by sa mala sústrediť na vývoj zmyslových orgánov. Poukazuje na to, že keď je dieťa samo a bolí, neplačí, kým nevidí niekoho, kto mu bude ľutovať. Preto by mal dieťa postupovať pomaly, bude statočnejší. Dieťa by sa malo slobodne pohybovať.

Tiež pedagóg alebo rodič by mali naučiť dieťa odmietnuť a nikdy odmietnuť jeho odmietnutie – konzistencia! Niekedy môže dieťa „prosím ťa“ znamená „ja ti prikazujem“, takže je potrebné, aby človek poznal zlo a potom si uvedomil, že je to dobré. Keď odstránime prekážky pred dieťaťom a akceptujeme to všetko, tým viac ho ublížime, aby sa prispôsobil ďalšiemu životu.

„Príroda vytvorila deti, aby ich milovali a pomáhali im, aby ich neposlúchali a aby sa im báli!“

Dieťa má niečo dostať, nie preto, že o to požiada, ale preto, že ho potrebuje. Ak chcete nechať dieťa požiadať o to, nechajte ho bez potrieb a podmienok, ak nechcete, potom vaše NE musí byť prvý!

Rousseau sa zameriava hlavne na telo knihy a tiež sa zaoberá problematikou oblečenia – odporúča jeden pohodlný šaty po celý rok, čo povedie k odolnosti tela, dôležitosti spánku, ranného problému, očkovania. Potom pozornosť zapne cvičenia všetkých zmyslov – napr. Hry v tme (potlesk v miestnosti), súťaž v priebehu koláča, rozvíjanie reči, spevu, chuť, umelecké aktivity, geometria.

V treťom období od 12 do 15 rokov kladie dôraz na duševné vzdelávanie. Poukazuje na to, že sila dieťaťa vo veku 12 alebo 13 rokov sa vyvíja oveľa rýchlejšie ako jeho potreby. Je to najcennejšie obdobie svojho života, obdobie, ktoré sa vyskytuje iba raz v živote, veľmi krátky čas, a preto je veľmi dôležité, aby sme ho správne používali. Je to obdobie práce, učenia a štúdia. Odporúča venovať pozornosť prírodným javom a jasnosti:

„Vedec s knihami na ostrove nečítal, ale skúma ostrov. Jedinou knihou človeka je svet. “

Ako jedinú dôležitú knihu tu pre Emila uvádza „Robinsona Crusoe“.

Učenie by malo začínať najjednoduchšími javmi (základy a pravidelnosť fyziky). Učte dieťa iba tým, čo ho zaujíma. Najdôležitejšia otázka: „O čom to je?“ Emily vedie k tomu, že nástroje robia človeka – a získavame viac vedomostí o veciach, ktoré máme spoločné, ako o veciach, ktoré nám hovoria len iní.

Každé zmyslové cítenie sa stáva pojmom, ak necháme deti sami objaviť pravdu:

„Dlaň ponorená vo vode vyzerá zlomená. Ak budeme chodiť okolo, rozbijeme sa vo všetkých smeroch, ak budeme vodnatý vodou, mnohokrát prelomíme, odčerpáme vodu a narovnávame. “

Ak chcete viesť dieťa k používaniu jeho intelektu a nie k popieraniu intelektu iných. Nie je dôležité vedieť veľa poznatkov, ale vedieť, ako ich získať v prípade potreby.

Človek je predovšetkým konajúci a premýšľajúci. Potom sa stáva láskou a pocitom bytosti.

Pri výbere zamestnania tvrdia, že všetky pracovné miesta, ktoré môžu človeka kŕmiť, sú pracovné práce, ktoré prinášajú človeka bližšie k prírodnému stavu. Postavenie remeselníkov je rovnako závislé od osudov a ľudí. Remeselník je závislý len na svojej práci, je slobodný oproti roľníkovi, ktorý je pripútaný k pozemku a ktorého úroda je často závislá na iných (nepriateľ, zhabanie pôdy, …)

Pripomína nám, že výrobok by nemal byť hodnotený podľa toho, kto ho vyrobil, ale čo to naozaj je! Tiež hovorí, že každý by mal predávať tovar, ktorému rozumie a ktorý môže použiť (je to smiešne, keď človek predá ženám pečivo).

Pätnásťročný Emil má len prírodné vedomosti a to čisto fyzické. Nevie slovo histórie, nevie, čo je metafyzika a morálka. Je pracovitý, trpezlivý, silný a odvážny.

V 4. štádiu od 15 rokov sa pozornosť vzdelávacej práce venuje morálnemu vzdelávaniu. Pre prvé a najdôležitejšie sentimenty považuje sebadôveru a sebavedomie.

V sexuálnej výchove poukazuje na to, že zvedavosť z detstva nie je taká uspokojivá, ako ju podceňovať. Tieto otázky by nemali ležať deťom!

Štvrtá kniha končí vstupom Emila do jeho vlastného života a stretnutia so Žofiou.

Najväčšou chybou, ktorú urobil Rousseau v tom, že je možné vyviesť dieťa zo spoločnosti, že jeho individuálne bezplatné vzdelanie v idealizovanej prírode by ho lepšie pripravilo na spoločenský život ako kolektívne vzdelávanie v spoločnosti.

The post Emil, alebo o výchove – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.