📝 Život

Narodil sa v Prahe do rodiny úradníka poisťovne. Už od detstva prejavoval talent na písanie a hranie. Počas štúdia na gymnáziu začal spolupracovať s Jiřím Voskovcom a Jaroslavom Ježkom. Spoločne založili Osvobozené divadlo, ktoré sa stalo centrom avantgardného umenia. Ich satirické hry s hudobnými a tanečnými prvkami kritizovali spoločenské pomery a fašizmus. Počas druhej svetovej vojny emigroval Werich s Voskovcom do Spojených štátov amerických, kde pokračovali v umeleckej činnosti. Po vojne sa Werich vrátil do Československa, zatiaľ čo Voskovec zostal v Amerike. V povojnovom období sa Werich venoval divadlu, filmu aj literatúre. Napísal niekoľko kníh pre deti, ako napríklad Fimfárum, a hral v mnohých filmoch. Počas Pražskej jari sa angažoval v politickom dianí. Jeho satirický pohľad na svet a láska k češtine ho navždy zapísali do dejín českej kultúry. Jeho detstvo bolo poznačené láskou k umeniu a literatúre. Už ako chlapec písal básne a krátke hry. Jeho rodina ho v jeho záľubách podporovala a poskytovala mu priestor na rozvíjanie talentu. Počas štúdií na gymnáziu sa zoznámil s Jiřím Voskovcom a Jaroslavom Ježkom, čo sa stalo kľúčovým momentom v jeho živote. Spoločne začali tvoriť a experimentovať s divadlom. Ich spolupráca vyústila do založenia Osvobozeného divadla. Werichovo pôsobenie v Osvobozenom divadle sa stalo legendárnym. Spolu s Voskovcom a Ježkom vytvorili jedinečný štýl, ktorý kombinoval humor, satiru a spoločenskokritické témy. Ich hry boli plné slovných hračiek, hudby a originálnych scénických riešení. Werich bol známy svojou charizmou a mimoriadnym hereckým prejavom. Dokázal publikum rozosmiať, ale aj donútiť k zamysleniu. Jeho talent ho preslávil nielen v Československu, ale aj v zahraničí. Emigrácia do Spojených štátov amerických bola pre Wericha ťažkým obdobím. Musel sa prispôsobiť novému prostrediu a jazyku. Aj napriek ťažkostiam pokračoval v umeleckej činnosti s Voskovcom. Spolu vytvorili niekoľko divadelných hier a filmov, ktoré oslovili aj americké publikum. Po vojne sa Werich vrátil do Československa s nádejou na lepšiu budúcnosť. V povojnovom období sa venoval divadlu, filmu a literatúre. Jeho tvorba bola stále ovplyvnená satirickým pohľadom na svet, ktorý si zachoval aj počas vojny. Werich sa stal obľúbeným autorom kníh pre deti. Jeho Fimfárum si získalo srdcia mnohých generácií. Jeho rozprávkové príbehy sú plné fantázie, humoru a poučných posolstiev. Werich sa angažoval aj v politickom dianí, najmä počas Pražskej jari. Jeho otvorený postoj k spoločenským otázkam ho priviedol do konfliktu s komunistickým režimom. Napriek prekážkam si zachoval svoju umeleckú integritu a zostal verný svojim presvedčeniam. Werichova osobnosť a tvorba zanechali nezmazateľnú stopu v českej kultúre. Jeho humor, satira a láska k češtine ho zaradili medzi najvýznamnejšie osobnosti českého umenia.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Werichova tvorba sa vyznačuje originálnym štýlom, ktorý kombinuje humor, satiru, absurditu a poetiku. Jeho hry sú plné slovných hračiek, neologizmov a originálnych metafor. Často využíva grotesku a paródiu na zobrazenie spoločenských pomerov. V jeho dielach sa prelína realita s fantáziou, čo vytvára jedinečnú atmosféru. Werichov jazyk je bohatý, expresívny a plný humoru. Jeho dialógy sú dynamické a plné vtipu. Často používa hovorový jazyk a slang, čo dodáva jeho dielam autentickosť. V jeho tvorbe pre deti sa prejavuje jeho láska k rozprávkam a fantázii. Jeho príbehy sú plné magických postáv a dobrodružstiev. Zároveň sú však aj poučné a nesú v sebe morálne posolstvá. Jeho štýl je ľahko rozpoznateľný a originálny. Werich je majstrom slova a humoru, ktorý dokázal osloviť široké publikum.

👥 Literárni súčasníci

Karel Čapek (Biela nemoc, Matka), Vítězslav Nezval (Podivuhodný kouzelník, Edison), Jaroslav Seifert (Maminka, Píseň o Viktorce), Bohuslav Martinů (Julietta, Hry o Marii)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jan Werich (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Balada z hadrů

 Autor: Jiří Voskovec, Jan Werich

 Zaslal(a): Kontoutaut

Forma

Literárny druh + žáner:

Literárnym druhom je dráma. Žánrom je komédia, hoci Baladu z handier sami autori považovali za „Feri“, z hľadiska súčasného videnia je to skôr muzikál. Hra má humorný nadhľad nad ľudskými slabosťami a ľudskou nedostatočnosťou.

Literárne smer / sloh:

Dielo je zatriediť do avantgardy, kvôli svojmu výraznému sociálnemu podtextu, ako celej Oslobodené (spútaná) divadlo.

Jazykové prostriedky

Dielo sa radia do prózy, zároveň ale obsahuje aj básnickej pasáže. Vyskytuje sa rým obkročné, združený, striedavý aj prerývaný. V monológoch aj dialógoch hercov sa objavia básne francúzskeho básnika Francois Villona. Počas tejto hry vznikla aj prvá forbína, kedy Voskovec a Werich prekladali predstavenie krátkymi výstupmi. V nich vtipne a kriticky reagovali na najaktuálnejšie udalosti, čím preukázali spojmi schopnosť improvizácie a kontaktu s publikom. Hudobný sprievod a piesne sú z dielne Jaroslava Ježka. Používaná je všetka slovná zásoba.

Obsah

Tematická výstavba – dráma: Text je členený na príhovory jednotlivých postáv, preložený piesňami, ktorých základom sú Villonovy verše. Prvýkrát vykonané vo spútanie divadle v Prahe 28. novembra 1935. Odohráva sa v Paríži roku 1455, v špinavom zákutia predmestské tehelne.

Postavy:

• Osoby prológu: ○ Kateřina – bývalá prostitútka ○ Žobrácka ○ Nezamestnaný ○ Nezamestnaná ○ Študent ○ Herec ○ Strážca

• Osoby hry: ○ Francois Villon – básnik; hral ho študent ○ Purkmistr mesta Paríža – hral ho herec ○ Catherine de Vousselles – hrala ju Kateřina ○ Majster Filip Sermoise – hral ho nezamestnaný ○ Kráľovský Prevot z Chatelet ○ Žobrácka – hrala ju žobráčka ○ Vykladačka osudu – hrala ju nezamestnaná ○ Šenkýřka z taverny U šišky ○ Georges, antoušek ○ Jehan, hlásnik

Kompozícia:

Divadelná hra s posilnenými satirickými polohami, má zovretejší zápletku a rieši aktuálne problémy tematizované prostredníctvom, historických reálií. Je rozdelená do dvoch dielu. Prvý diel má 7 obrazov (niektoré sa delia na scény) a začína prológom = I. obrazom a prvé scénou. Druhý diel má 8 obrazov, ktoré sa niekedy delia až na tri scény.

Dej:

V starej tehelni nocujú vydedencami spoločnosti – prostitútka Kateřina, žobráčka a nezamestnaní. Sťažujú sa navzájom na svoju biedu, Later a sú nespokojní. Chodí je navštevovať chudobný študent, ktorý má rád Villonovy verše, ktorými oživuje ponurú náladu v tehelni. Jedného dňa k nim zavíta chudobný herec, ktorý má vo svojej taške divadelné kostýmy. „Obyvatelia“ tehelne si ich oblečú, vžijú sa do 15. Storočia, kedy žil Villon, a hrajú jeho osudy. Krajom sa šíri protikrálovská básnička, ktorú vymyslel Villon. Je zakázaná pod prísnym trestom. Ľudia si ju rovnako rozprávajú. Mešťanosta potrebuje zámienku, aby mohol Villona zatknúť. Chce k tomu zneužiť Katarínu, do ktorej si Villon zamiloval. Tá bez všetkého súhlasí. Lenže jeho milovaná Kateřina okradne aj jeho. Príde za ňou jej bratranec, že potrebuje peniaze, a tak purkmistra pri spánku okradnú. Filip ukradne aj jeden pohár, čo vyzerá draho. Kateřina vzbudí purkmistra a nahovorí mu, že je ukradli. Že to vraj bol asi ten Villon a že šiel tam a tam (miesto, kde sa s ňou chcel Villon zísť). Purkmistr vylítne v pyžame do krajín, kde ho zadrží antoloušek s polnočným, ktorí si tam spievajú Villonovu básničku (pieseň). Jeho to naštve, začnú sa hádať a dajú ho na reťaz miesto Georgesa. Potom odídu do krčmy, kde sa stretnú neskôr s Villon. V krčme obaja títo páni v kartách obohrajú Filipa o všetky jeho peniaze. Príde Villon, uvidí ten pohár a všetko mu dôjde – teda čiastočne – Katarínu stále miluje. Prevot si vezme vydieračské peniaze a všetko pokračuje ďalej. Filip o trochu ďalej v deji zhodí Villona z mosta do studenej vody, ale on to prežije, a potom blúzni. Dostane sa ku Kataríne a uvidí u nej pohár, ktorý mal pri sebe pred pádom do vody. Až teraz mu všetko dôjde úplne. Začnú sa s Filipom prať a Filip ho poreže do tváre. V zápale boja potom Villon Filipa zabije => mešťanosta má konečne zámienku, aby mohol byť Villon pred množstvom ľudí popravený. Prichádza strážca, ktorý nechával chudákov tajne spať na nejakom stráženom pozemku a zdesí sa. Uvidia mŕtvolu … No a tu končí hra. Všetci mu povie, že si len tak zahrali takú hru a že ten mŕtvy je len ako mŕtvy.

Hlavná myšlienka:

Hlavnou myšlienkou je pocta Villon, Svobodovmyslenému človeku, buriči a veľkému básnikovi stredoveké Francúzsko, zároveň aj vyzdvihnutie zhodných problémov Villonovské éry a súčasnosti. Je to alegória na vtedajšiu politickú situáciu a nástup fašizmu, nezamestnanosť, vzostup kapitalizmu, veľké triedne rozdiely.

Spoločensko-historické pozadie

30. storočie začalo veľkou hospodárskou krízou, jej intenzita bola podobná miere kríza v Nemecku, kde bola kríza najintenzívnejší.U nás počiatočná nezamestnanosť stúpne na 1 milión, je tu bieda, núdza Pred Vianocami r. 1935 z dôvodu choroby a starobu odchádza z prezidentského úradu T.G. Masaryk.Na post prezidenta bol 18.12.1935 zvolený Beneš. Umenie tridsiatych rokov reaguje na nástup fašizmu a totalitných režimov v mnohých európskych krajinách, v umeleckých dielach sa odráža vojnová skúsenosť. Neexistuje jednotný umelecký smer. Po 1. sv. vojne došlo ku nás k rozvoju divadelníctva – kvalitné divadelné scény začali vznikať aj inde ako v Prahe. Popri oficiálnych divadiel, ktorá bola podporovaná štátom, vznikali tiež scény neoficiálne (Oslobodené divadlo, D 34). V literatúre sa čoraz častejšie začali presadzovať nové prvky – sci-fi, fantazy, dobrodružná literatúra, červená knižnica, ai. Medzi najdôležitejšie architektonické slohy prvej polovice dvadsiateho storočia patril konštruktivizmus, secesie, ale najmä funkcionalizmus. V stavbách sa zdôrazňoval ako dizajn, tak účelnosť. Začala sa k nám dostávať džezová hudba (swing), ktorá si získala veľkú obľubu a stala sa inšpiráciou pre slovenské skladateľa.

Autor

Jiří Voskovec (1905-1981) je slovenský herec a spisovateľ neodlučiteľne spätý s osobnosťou Jána Werich. Študoval strednú školu v Prahe a vo francúzskom Dijone. Roku 1925 spoločne s Werichom založili Oslobodené divadlo, ktoré sa po dvoch rokoch definitívne zmenilo v javiskovej centrum českého klaunstva, reagujúce na aktuálne politické a spoločenské problémy. V roku 1935 Jan Werich s J. Voskovcom Osvobozené divadlo načas opúšťajú a začínajú pôsobiť pod hlavičkou tzv. Spútaného divadla. Od roku 1938 žil Voskovec prevažne v Spojených štátoch. Iba v rokoch 1948-1948 zdržiaval v Československu a v rokoch 1948-1950 vo Francúzsku. Literárno tvoril predovšetkým s Werichom; sám napísal Klobúk v kroví a hral vo filme Dvanásť rozhnevaných mužov.

Jan Werich (1905-1980) pôvodne študoval právo, potom sa zaoberal literatúrou, divadlom a kultúrou. Podieľal sa na vzniku Oslobodeného divadla, na ktorého scénu spolu s Voskovcom uvádzal poetistické hry aj ostré politické satiry. Roky 1939-1945 strávil v Amerike, kam emigroval. Po návrate pracoval v divadle ABC a v Divadle satiry s Miroslavom Horníčkom. S Jiřím Voskovcom a Janom Werichom spolu pracoval hudobný skladateľ Jaroslav Ježek (1906-1942). Jan Werich stelesnil hlavnej role vo filmoch Až príde kocúr, Cisárov pekár a pekárov cisár. Je autorom Talianskych prázdnin a rozprávok Fimfárum. Obdobie: Medzivojnové

Dielo:

Divadelné hry – Vest Pocket Revue, Päsť na oko, Ťažkú Barboru, Caesar, Osl a tieň, Golem, Kata a blázon, Svet za mrežami, Smoking revue, Gorila ex machina

Filmy – Púder a benzín, Hej Rup, Svet patrí nám, Peniaze alebo život

Muzikály – Divotvorný hrniec

Inšpirácia daným literárnym dielom

Divadelná adaptácia: Hra mala premiéru v Prahe vo spútanie divadle 28. novembra 1935.

Filmová adaptácia: rovnomenný televízna inscenácia, réžia Ján Roháč a Miroslav Zacha 1960

Oslobodené divadlo pôsobilo ako vzor pri zrode malých divadiel, ktorých rozmach možno zaznamenať v 60. rokoch (Semafor, Ypsilon, Husa na prevážku). Po stopách partnerského tandeme V + W sa vydalo niekoľko partnerských dvojíc. : J. Suchý a J. Šlitr, J Grossmann a M. Šimek, J Vodňanský a P. Skoumal

The post Balada z hadrů – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.